Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9CoP-22-2022.pdf
PDF · 119.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. X., nar. XX. XX. XXXX, J. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. Y. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matky: PhDr. J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Y. XX, zastúpenej JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom V. XX, O. a otca: Ing. J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Y. XX, zastúpeného JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom Q. A. X, O., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/266/2019-269 zo dňa 10. 09. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III., IV., VIII., IX., X. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., VI., VII. a v nadväzujúcom výroku XI. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí sú oprávnení ich zastupovať a spravovať ich majetok (I.), striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždenných intervaloch tak, že maloleté deti budú v osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň počnúc nedeľou od 18,00 hod. až do nedele nasledujúceho týždňa do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti otca budú maloleté deti každý párny týždeň počnúc nedeľou od 18,00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18,00 hod. (II.). Počas prázdnin a sviatkov a prázdnin sa bude realizovať osobitný režim starostlivosti o maloleté deti: počas jarných prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej týždňu jarných prázdnin od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej týždňu jarných prázdnin od 18,00 hod. do nasledujúcej nedele do 18,00 hod., počas veľkonočných prázdnin budú maloleté deti každý kalendárny rok v osobnej starostlivosti matky v čase od štvrtka od 9,00 hod. do soboty do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od soboty od 18,00 hod. do utorka do 18,00 hod., počas letných prázdnin budú maloleté deti každý kalendárny rok v osobnej starostlivosti otca od 01. 07. od 9,00 hod. do 15. 07. do 20,00 hod. a od 01. 08. od 9,00 hod. do 15. 08. do 20,00 hod. a v osobnej starostlivosti matky od 15. 07. od 20,00 hod. do 01. 08. do 9,00 hod. a od 15. 08. od 20,00 hod. do 31. 08. do 20,00 hod., počas vianočných prázdnin budú maloleté deti každý párny kalendárny rok v osobnej starostlivosti matky v čase od 23. 12. od 9,00 hod. do 25.12. do 16,00 hod. a od 02. 01. od 16,00 hod. do 07. 01. do 18,00
hod. a v starostlivosti otca od 25. 12. od 16,00 hod. do 02. 01. do 16,00 hod., každý nepárny kalendárny rok budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca od 23. 12. od 9,00 hod. do 25. 12. do 16,00 hod. a od 02. 01. od 16,00 hod. do 07. 01. do 18,00 hod. a v starostlivosti matky od 25. 12. od 16,00 hod. do 02. 01. do 16,00 hod. (III.). Rodičia budú maloleté deti preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky (IV.). Maloleté deti budú mať trvalý pobyt v mieste trvalého pobytu otca (V.). Poberateľom daňového bonusu na maloleté deti bude matka (VI.). Poberateľom rodinných prídavkov na maloleté deti bude otec (VII.). Matka je povinná platiť výživné na maloleté deti po 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia (VIII.). Súčasne zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/266/2019-85 z 13. 08. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/47/2020-170 zo dňa 20. 10. 2020 (IX.) a rodičom a maloletým uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov psychológa, po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za účelom odstránenia vzájomného konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko ich rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločne osobnú starostlivosť o ne, ani spoločne finančne nezabezpečujú ich potreby. Maloletých zveril do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to v týždenných intervaloch od nedele od 18,00 hod. až do nedele nasledujúceho týždňa do 18,00 hod. a určil osobitnú úpravu starostlivosti v čase prázdnin a sviatkov. Šetrením rodinných pomerov tak v rodinnom prostredí otca, ako aj matky mal zistené, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti, keďže u obidvoch majú vhodné podmienky na učenie, trávenie voľného času. Medzi rodičmi je však problém so vzájomnou komunikáciou a rozdielne názory na osobnú starostlivosť, čo vyvoláva opakovane napäté situácie medzi rodičmi, ktoré majú vplyv aj na správanie a prežívanie maloletých, ktorí sú vťahovaní do situácií, kde sa riešia otázky okolo výchovy a starostlivosti. Avšak medzi maloletými deťmi a oboma rodičmi bola zistená vzájomná citová väzba, pričom deti po vykonanom pohovore prezentovali dobrý vzťah k obom rodičom, ktorých obidvoch vnímajú pozitívne ako osoby starostlivé, prejavujúce im lásku a podporu. Citové väzby majú deti vytvorené k obom rodičom a ich citový vzťah ani k jednému z rodičov nie je prekážkou realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Neboli zistené výhrady detí voči niektorému z rodičov, či už vo vzťahu k osobe rodiča, alebo pre správanie sa rodiča k nemu samotnému. Nebol zistený narušený vzťah k niektorému z rodičov, ani nedostatky v ich starostlivosti, či výchove. Maloletí nemajú úplne vyhranený názor na zverenie len jednému z rodičov, či zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Pozitívne vnímajú čas strávený u otca, ako aj u matky, niekedy je pre nich ťažké opúšťať jednu, či druhú domácnosť. Jednoznačne sú však na seba naviazaní a určite chcú byť u rodičov spoločne. Obaja vnímajú prítomnosť konfliktov medzi rodičmi, ktoré sa však podľa nich rodičia snažia obmedzovať. Pokiaľ ide o prejavenie vlastného názoru, či predstavu o budúcom usporiadaní bývania, či úpravu starostlivosti, bola prítomná zdržanlivosť, a to najmä pre možný pocit ublíženia niektorému z rodičov, pokiaľ by sa zverili so svojou predstavou. Vychádzajúc z uvedeného nezistil skutočnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože týmto spôsobom budú plnohodnotne naplnené potreby maloletých detí a bude zabezpečený aj plnohodnotný kontakt s oboma rodičmi, čo považoval vzhľadom na vek maloletých detí, či potrebu mužského vzoru za vhodné a nevyhnutné pre ich zdravý psychický a fyzický vývin. Vykonané dokazovanie bolo dostatočným podkladom pre zistenie, že problémom nie je samotná striedavá starostlivosť, ale práve vzťahy medzi rodičmi, ktoré môže výrazne napraviť najmä ochota rodičov navzájom spolupracovať, a to v záujme maloletých detí. Napäté vzťahy medzi rodičmi v dôsledku nedoriešeného partnerského konfliktu do istej miery naštrbili schopnosť rodičov v otázke ďalšej výchovy a starostlivosti o maloleté deti postupovať v záujme detí a dokázať sa odosobniť od presadzovania vlastnej predstavy. Vzhľadom na prítomnosť konfliktu medzi rodičmi maloletých detí, ich neschopnosť komunikovať navzájom o nich a o ich potrebách, mal za to, že je namieste nariadenie výchovného opatrenia, ktoré má prispieť k odstráneniu vyššie uvedených negatívnych javov vo vzájomných vzťahoch medzi rodičmi, čo môže ovplyvňovať aj vzájomný vzťah detí s matkou, či otcom. Súčasne rozhodol o vyživovacej povinnosti matky k maloletým, pričom pri určovaní výšky výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých. Pri určení výšky výživného vychádzal z návrhu matky, z výdavkov, ktoré matka uviedla. Zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom každého dieťaťa, ako aj príjmových pomerov matky, ktoré sú vyššie ako príjmové pomery otca. Rozdielna životná úroveň vyplýva aj z charakteru a výšky výdavkov, ktoré matka uviedla vo svojom návrhu. Matkin čistý mesačný príjem v rozhodnom období predstavoval 1 930 eur
u zamestnávateľa Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina a 500 eur za rok 2019, 2020 u zamestnávateľa Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Rajec 500 eur za rok 2019, 2020, za rok 2021 955 eur, ktorý bol zdokladovaný potvrdením o príjme. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol za rok 2018 1 041,64 eur, za rok 2019 1 124,71 eur, za rok 2020 1 168,18 eur a za rok 2021 1 080,16 eur a bol takisto zdokladovaný potvrdením o príjme. Matka pritom ako svoje výdavky uviedla stravu 200 eur, oblečenie a obuv 100 eur, drogériu, kozmetiku a kaderník 50 eur, šport a iné záujmy 200 eur, nájomné 500 eur, energie 180 eur. Ročné náklady na osobné motorové vozidlo 1 500 eur havarijné a zákonné poistenie, 1 200 eur PHM, 2 000 eur opravy a údržba, životné poistenie 66 eur. Výdavky otca predstavovali strava 200 eur, oblečenie a obuv 75 eur, drogéria 30 eur, náklady na bývanie 150 - 200 eur, hypotéka 340 eur. Výdavky na maloleté deti boli uvedené pre obidve deti rovnako, a to na stravu 300 eur, obedy škola 25 eur, ošatenie 100 eur, krúžok florbalu 15 eur, krúžok thai boxu 40 eur, anglický krúžok 40 eur, ako ročné výdavky gitara (R.) 75 eur a klavír (J.) 75 eur, výlety 130 eur, škola
- poplatky 50 eur, tábory (anglický a futbalový) 540 eur. Vzhľadom na uvedené súd určil vyživovaciu povinnosť matky vo výške 100 eur mesačne na každé jedno z maloletých detí. Zároveň v súvislosti so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti súd rozhodol o úprave v otázke poberanie rodinných prídavkov, daňového bonusu a trvalého pobytu detí. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, písm. f), g), h) CSP a § 62 CMP a žiadala ho zmeniť tak, že maloletí budú zverení do jej osobnej starostlivosti a len ona bude oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok, pričom otec bude oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň od stredy od 18,00 hod. do piatku do 13,00 hod. a v nepárnom týždni od piatku 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 09,00 hod. do 15. 07. do 18,00 hod. a od 01. 08. od 09,00 hod. do 15. 08. do 18,00 hod. s tým, že je povinný na nich platiť výživné po 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám od právoplatnosti rozhodnutia, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na to, že počas súdneho konania mala s otcom diametrálne odlišný názor na zverenie maloletých do ich starostlivosti. Názor maloletých detí mal súd zistený len v rámci šetrenia rodinných pomerov, ako aj pri pohovoroch na referáte poradensko-psychologických služieb. Vzhľadom na uvedené nedostatočne skúmal názor maloletých detí, keďže maloletí nemajú úplne vyhranený názor ma zverenie len jednému z rodičov, či zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Hoci to nenavrhla, s poukazom na princípy uplatňované v rámci civilného mimosporového konania mal súd skúmať názor maloletých detí prostredníctvom vykonania znaleckého dokazovania alebo jednoduchým zistením ich názoru, keďže vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť boli schopní formulovať svoj vlastný názor, resp. sa slobodne vyjadriť k prejednávanej veci za účelom zistenia skutočného stavu. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí z dôvodu absencie dostatočnej vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a z toho vyplývajúcich problémov do budúcnosti, keď problémy v komunikácii konštatuje aj súd. Funkčná striedavá starostlivosť nemôže dlhodobo fungovať bez vzájomnej tolerancie, komunikácie a spolupráce obidvoch rodičov, pričom k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi nimi nedošlo počas celého konania. Súd vychádza z mylného záveru, že problémom nie je samotná striedavá starostlivosť, ale vzťahy medzi rodičmi detí, ktoré môže výrazne napraviť najmä ochota rodičov navzájom spolupracovať, a to v záujme spoločných maloletých detí. Bola toho názoru, že práve naštrbené vzťahy medzi rodičmi sú prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Súd namiesto toho, aby sa snažil identifikovať a vyriešiť príčiny napätia a nevraživosti medzi rodičmi, ktoré sú prekážkou striedavej osobnej starostlivosti, autoritatívne zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a na sanáciu problematickej komunikácie medzi nimi nariadil výchovné opatrenie, čím sa napätie medzi rodičmi ešte viacej prehĺbilo a bude prehlbovať. Súd mal o prípadnej striedavej starostlivosti uvažovať až po zlepšení ich vzťahov, ktoré bude na prospech maloletých, nie naopak. Ak predbežne zvažoval možnosť zveriť maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, mal počas konania nariadiť obidvom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre poradensko- psychologického poradenstva a prevencie za účelom odstránenia vzájomného konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie a po jeho absolvovaní mohol mať vzhľadom na prípadné dosiahnuté zmeny zistený skutočný stav veci a ďalej rozhodovať o najvhodnejšej alternatíve starostlivosti o maloletých. Otec už pred vydaním rozhodnutia neprípustne zasahoval do záujmovej činnosti maloletých a túto svojvoľne obmedzoval, resp. modifikoval. Nie je pravdou, že by chceli navštevovať kurz včelárstva, na ktorý ich otec bez akejkoľvek komunikácie chcel dať zapísať. Na strane otca je snaha o presvedčovanie detí, aby nechodili na pravidelný športový krúžok a letný anglický tábor, na ktorý sa vždy tešia. Posledným prejavom nemožnosti dosiahnutia dohody je komunikácia v súvislosti s úmyslom R. navštevovať krúžok
nemeckého jazyka, čo otec odmietol. Zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti mu fakticky umožňuje ešte viac nekontrolovateľne účelovo zasahovať do obľúbených aktivít detí, a to bez komunikácie s druhým rodičom. Aj keď je pravda, že maloletí potrebujú vo svojom živote otca ako mužský vzor, automaticky to neznamená, že musia byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže uvedené sa dá dosiahnuť aj ich zverením do jej osobnej starostlivosti a širšou úpravou styku, čomu sa nikdy nebránila, keďže akceptuje dôležitosť otca ako mužského vzoru v ich živote. Ďalej poukázala na nedostatočné odôvodnenie výrokov V., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že deti budú mať trvalý pobyt v mieste trvalého pobytu otca, že poberateľom daňového bonusu na maloleté deti bude ona a rodinných prídavkov otec, v ktorej časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, kedy jediným dôvodom uvedenej úpravy bolo konštatovanie súdu, že tak urobil v súvislosti so zverením detí do striedavej starostlivosti. Ďalej mala názor, že o tejto otázke nemal ani rozhodovať, keďže sa netýka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým a ide o inštitút verejného práva, o ktorom by mali rozhodovať orgány verejnej správy, keď navyše k daným výrokom súd žiadne dokazovanie ani nevykonal. Súčasne nesúhlasila s výrokom VIII., v ktorom súd rozhodol, že je povinná platiť výživné na maloleté deti, v ktorej časti taktiež rozhodnutie považovala pre jeho stručnosť za nepreskúmateľné, keďže odôvodnenie obsahovalo len vyčíslenie príjmových pomerov a nákladov rodičov a detí. Vychádzala z toho, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa vychádza z toho, že obidvaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť v rámci striedavej osobnej starostlivosti a vo väčšine prípadov sa výživné neurčuje. Rozdiel v príjmových pomeroch rodičov neznamená automaticky rozdiel v ich životnej úrovni. Príjem otca je dostatočný na pokrytie nákladov maloletých v čase, ktorý majú tráviť u neho, pričom treba zobrať do úvahy aj majetkové pomery rodičov, t. j. čo vlastnia. Otec býva vo veľkom rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve (pôvodne bol v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov), zatiaľ čo matka v menšom prenajatom byte. Teda vyšší životný štandard je prítomný na strane otca. Navyše všetky krúžky (mimoškolské aktivity) financuje výlučne ona, a preto neexistuje dôvod, prečo by nad rámec osobnej starostlivosti o maloletých a financovanie ich mimoškolských aktivít mala ešte otcovi prispievať na výživné. Vzhľadom na to, že podala odvolanie proti výroku I. až IV., ktoré z toho dôvodu nenadobudli právoplatnosť ani vykonateľnosť (ani predbežnú), podala aj odvolanie vo výroku IX., ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu o nariadení neodkladného opatrenia vo veci dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností, keďže neexistuje dôvod na jeho zrušenie, pretože nedošlo k zmene pomerov, ani neodpadli dôvody na jeho nariadenie. Pokiaľ súd uložil jej, otcovi, ako aj maloletým podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine podrobiť sa odbornému poradenstvu, mala za to, že výchovné opatrenie spolu so zverením maloletých do striedavej osobnej starostlivosti nie je spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel a malo byť, ak ho súd považoval za prostriedok odstránenia vzájomného konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi nariadené ešte pred vydaním konečného rozhodnutia a jeho výsledky mali byť podkladom pre takéto rozhodnutie. Vo svojom ďalšom podaní matka doplnila odvolacie dôvody, keďže v priebehu konania nemala v úmysle rozoberať jej vzťah s otcom, najmä nezhody, ktoré garantovali v záverečnom období spolužitia. Z obavy o ďalší vývoj maloletých detí však predložila kópiu lekárskeho nálezu z 30. 07. 2019, podľa ktorého vyhľadala lekárske ošetrenie po predchádzajúcom napadnutí manželom pri matke. Ďalej uviedla, že v priebehu konania poukazovala na nepriaznivý zdravotný stav maloletého R., ktorého zdravotné problémy otec len bagatelizuje. Súčasne poukázala aj na zdravotné problémy maloletého J.. Pri rozhodovaní o starostlivosti o maloletého R. súd nevzal skutkové tvrdenia o jeho zdravotnom stave do úvahy, najmä odporúčania o nutnosti vytvárania stabilného rodinného prostredia, s čím sa súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal, keďže jeho zdravotný stav sa zhoršil, čo dáva do súvislosti so stresom, ktorý zažíva pri stretnutiach s otcom a jeho vyjadreniami na jej adresu. Opätovne poukázala na nefungujúcu komunikáciu medzi rodičmi, týkajúcu sa jednak prihlásenia R. do jazykovej školy s vyučovacím jazykom nemeckým, čo otec odmieta a rovnako tak zabezpečovanie dovozu maloletých na tréningy počas ich pobytu u neho, k čomu predložila aj doklady.
4. Opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky a jeho doplneniu uviedol, že výsluch maloletých detí pred súdom je v každom prípade krajné riešenie, ktorému sa chce väčšina rodičov chrániacich svoje deti vyhnúť, z čoho je viditeľné, že matka absolútne nevníma ich potreby a záujmy ako prioritu. Súd vykonal dostatočné dokazovanie množstvom listinných dôkazov, ako aj správ z vyšetrenia maloletých detí na referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré svedčia o striedavej osobnej starostlivosti ako najlepšej možnosti zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletých. Tvrdenia matky o úprave v
sms komunikácii sú absurdné. Práve matka núti maloleté deti absolvovať krúžky, či letný anglický tábor proti ich vôli a ísť na tréning, keď sami nechcú. Čo sa týka včelárskeho krúžku, tento vedie jeho sestra a maloletí sa naň tešia. Nemá záujem zasahovať do ich aktivít a práve striedavá osobná starostlivosť dáva matke možnosť, aby zvážila množstvo krúžkov, ktorými v súčasnosti maloletých zahlcuje a ktoré dokonca ohrozuje aj zdravie staršieho R., ktorý nemá lekármi odporučenú fyzickú námahu, čo nerešpektuje. Dokonca vymyslela ďalší krúžok - nemčinu, s ktorým nesúhlasí, čo tiež nerešpektuje potreby maloletých detí. V súvislosti s výrokmi V. a VII. uviedol, že s týmito sa plne stotožňuje vzhľadom na nemožnosť uzavrieť akúkoľvek dohodu zo strany matky, a preto takéto rozhodnutie je jediným možným spôsobom ako predmetné otázky upraviť v záujme maloletých. Súd pri určení len tzv. „symbolického“ výživného postupoval správne vzhľadom na nepomer medzi príjmom medzi matkou a otcom, pričom nie je pravda, že by mala príjem len 1 930 eur, keďže jej príjem len z dokladov, ktoré predložila, mesačne predstavuje sumu 3 000 eur, čo je trikrát viac ako má on, pričom súdu ani neoznámila príjem z výplaty z vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý sa stal už pred rozvodom manželstva a ktorý predstavuje 71 450 eur. Čo sa týka uloženej povinnosti rodine podrobiť sa poradenstvu, ktoré podľa nej nie je spôsobilé zabezpečiť účel sledovaný súdom prvej inštancie, mal za to, že matka odmieta akúkoľvek radu od kohokoľvek, nakoľko je presvedčená len o správnosti svojich postojov. Rozhodnutie v tomto smere je správne, nakoľko môže napomôcť k úprave vzťahov medzi rodičmi, ale aj úprave výchovných metód matky vo vzťahu k maloletým. K doplneniu odvolania matky uviedol, že ňou uvádzané skutočnosti boli zrejmé už pred rozhodovaním súdu, kedy mu však tieto neoznámila, hoci mali mať rozhodujúci vplyv na jeho rozhodnutie o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. Jedná sa o jej výmysly. Konkrétne lekársky nález z 30. 07. 2019, podľa ktorého mala vyhľadať ošetrenie po napadnutí manželom pri hádke, toto poprel, pretože to bola práve ona, kto na neho v poslednom období spolužitia fyzicky útočila, pričom ak nejaké poranenia mala, mohla si to spôsobiť pri thajskom boxe, ktorý trénovala. Matka pritom aj pred súdom prvej inštancie opakovane tvrdila, že otec a maloleté deti majú krásny vzťah, čo vyvracia jej súčasné obavy, ktoré mohla mať už predtým. Nie je pravdou, že by bagatelizoval zdravotný stav detí, pričom sám upozorňoval súd na to, že práve matka ignoruje lekárov a nerešpektuje ich odporúčania hlavne čo sa týka zdravotného stavu R., ktorý ako kardiologický pacient má zakázané kardioaktivity, napriek tomu ho do nich matka núti. Pritom aj na vyšetrenia s ním do Bratislavy chodieval on a následne po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti mu matka termíny vyšetrení zatajuje. Ňou predložený dôkaz o zhoršenom zdravotnom stave je dôsledkom práve ňou nútených tréningov, kedy len počas pobytov u neho si maloletý R. od nich vydýchol. Poprel nefungujúcu komunikáciu ohľadne nemeckého jazyka pre maloletého R., pričom k zabezpečovaniu dovozu na tréningy počas ich pobytu u neho uviedol, že matka nastavovala termíny tréningov, či výučby anglického jazyka tak, aby tieto prebiehali počas aj tak krátkeho času, ktorý mali chlapci tráviť s ním a bolo ich želaním, aby tento čas trávili spolu alebo s kamarátmi v E. Y. a nie na tréningoch, ktoré ešte maloletému R. poškodzovali zdravotný stav. I napriek tomu trávil značnú časť zo spoločného času vozením detí na tréningy.
6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že nepovažuje za potrebné ďalej reagovať na jeho nepodložené ataky. S obsahom podania otca oboznámila maloletých, ktorí sa vyjadrili v tom zmysle, že skutočnosti uvádzané otcom sa nezakladajú na pravde. Manipulatívne vyjadrenie otca len potvrdzuje nemožnosť konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá je základným predpokladom riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti. Nakoľko súd v doterajšom konaní riadne nezistil skutočný zdravotný stav maloletého R., príčiny vzniku jeho ochorenia, ani lekárske odporúčania vo vzťahu k starostlivosti okolia o maloletého, nie je možné, aby odvolací súd mohol zodpovedne vo veci starostlivosti o maloletého R. rozhodnúť. V konaní navyše nebol zisťovaný názor maloletých, hoci jeden už bude mať 14 rokov a druhý dosiahol vek 11 rokov.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III., IV., VIII., IX., X. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku V., VI., VII. a v nadväzujúcom výroku XI. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku v potvrdzujúcej časti, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania matka maloletých detí, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v potvrdzujúcej časti a k odvolacím námietkam matky krajský súd dopĺňa, že súd pri svojom rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ho týkajú, prihliada aj na názor maloletého, ktorý je schopný vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť (§ 38 CMP, § 43 ods. 1 ZoR). To, či maloleté dieťa bude súdom za účelom zistenia jeho názoru vypočuté, závisí od konkrétnych okolností prípadu, t. j. môže ho zistiť aj z výsluchu pred iným kompetentným orgánom. Z obsahu spisu, ako aj tvrdení matky jednoznačne vyplýva, že názor maloletých bol zistený pri pohovoroch na referáte poradensko-psychologických služieb, pri ktorých bolo zistené, že maloletí nemajú úplne vyhranený názor na zverenie len jednému z rodičov, či zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, keď pri prejavovaní ich názorov, či predstáv bola prítomná zdržanlivosť, a to najmä pre možný pocit ublíženia niektorému z rodičov, pokiaľ by sa zverili so svojou predstavou. Matka pritom pred súdom prvej inštancie ani len netvrdila a takisto tak neučinila ani v odvolacom konaní, že by sa maloletí vyhranili vo svojom názore na zverenie len jednému z rodičov, či zverenie do striedavej osobnej starostlivosti a tento vyjadrili, resp. mohli vyjadriť prihliadnuc aj k ich pocitom lojality. Súdom prvej inštancie bolo správne po vykonanom dokazovaní zistené, že obidvaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletých, či už po materiálnej, resp. osobnostnej stránke a maloletí majú rovnakú citovú väzbu k obom rodičom. Lekárska správa predložená matkou v odvolacom konaní, z ktorej má vyplývať jej napadnutie otcom, pochádza z roku 2019, pričom skutočnosti matkou uvádzané neboli následne potvrdené rozhodnutím v trestnom, resp. inom konaní a svoje obavy sama vyvrátila už v prvoinštančnom konaní, keď poukázala na to, že maloletí a otec majú krásny vzťah. Pokiaľ matka uvádzala, že komunikácia ohľadne niektorých vecí s otcom zlyháva (jazykové kurzy, voľnočasové aktivity maloletých detí počas pobytu u neho) a matka preto so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, neznamená to bez ďalšieho vylúčenie modelu striedavej starostlivosti rodičov o maloletých, keďže bol preukázaný sledovaný cieľ striedavej starostlivosti v podobe jej pozitívnych účinkov na maloletých, ktorí prezentovali dobrý vzťah k obom rodičom, oboch vnímajúc pozitívne ako osoby starostlivé, prejavujúce im lásku a podporu, pričom pokiaľ ide o citové väzby, tieto majú maloletí vytvorené k obom rodičom a ich citový vzťah ani k jednému z rodičov nie je prekážkou realizácie striedavej osobnej starostlivosti, keď neboli zistené ich výhrady voči niektorému z rodičov, či vo vzťahu k osobe rodiča alebo pre správanie rodiča k nim samotným. Preto vychádzajúc z uvedeného, sledujúc prvoradý záujem maloletých, správne súd prvej inštancie za účelom dosiahnutia oboch legitímnych cieľov, a to striedavej starostlivosti a pozitívnej komunikácie medzi rodičmi nariadil v zmysle § 37 Zákona o rodine výchovné opatrenie za účelom odstránenia negatívnych javov vo vzťahu ku komunikácii medzi rodičmi, čo môže ovplyvňovať aj vzájomný vzťah detí s matkou, či otcom. Pritom z predložených lekárskych správ v odvolacom konaní vyplynula otcom tvrdená nevhodnosť voľnočasových športových aktivít mal. R.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke matky krajský súd dopĺňa, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V konaní bolo jednoznačne zistené a matkou ani nebolo namietané, že táto má niekoľkonásobne vyšší príjem ako otec maloletých detí, a preto je v ich najlepšom záujme, aby aj počas pobytu u neho sa mohli podieľať na životnej úrovni, na ktorú sú zvyknuté u matky, pričom to, že otec je vlastníkom rodinného domu, je pre posúdenie veci irelevantné, keďže matka z neho bola značnou finančnou čiastkou z nehnuteľnosti vyplatená. Keďže dôvody dočasnej neodkladnej úpravy pomerov účastníka nariadením neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Žilina v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline pominuli, správne bolo súdom prvej inštancie podľa ust. § 363 CMP zrušené.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami matky maloletých detí, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., VI., VII. a nadväzujúcom výroku XI. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stanú nepreskúmateľnými, čo znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré sa použije aj na civilné mimosporové konanie (§ 2 ods. 1 CMP) v odôvodnení rozsudku súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k zrušeným výrokom V., VI., VII. len stroho uviedol, že zároveň v súvislosti so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti rozhodol o úprave v otázke poberania rodinných prídavkov, daňového bonusu a trvalého pobytu detí.
13. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení rozhodnutie súdu v uvedenej časti nespĺňa základné atribúty na odôvodnenie rozhodnutia, a preto ho v tejto časti, ako aj v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zrušil, keďže vzhľadom na ich absenciu tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto súd prvej inštancie v rámci ďalšieho konania po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu za účelom odstránenia uvedených nedostatkov vo veci v zrušenej časti opätovne rozhodne vrátane nároku na náhradu trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP) a svoje rozhodnutie korektným, jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).