Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/2/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci navrhovateľky: F. G., O.. XX.X.XXXX, V. B. M., F. XXX, proti odporcovi: U. G., O.. X.X.XXXX, V. U., H.. V. M. XX, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zmeňuje právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu zo 16.6.2009 č.k. -38 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku z doterajších 90 eur na 150 eur, počnúc dňom 1.12.2014.

V ostatnej časti rozhodnutie č.k. -38 zostáva nezmenené.

V ostatnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný z titulu zročného výživného za obdobie od 1.12.2014 do 20.7.2015 zaplatiť navrhovateľke 480 eur, ktorá suma sa odporcovi povoľuje splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky, stáva sa zročným celé dĺžne plnenie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na Okresný súd Galanta dňa 1.12.2014 domáhala, aby súd zaviazal odporcu - jej otca na platenie výživného vo výške 250,- eur mesačne od podania návrhu.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je študentkou vysokej školy a od poslednej úpravy výživného ubehlo 5 rokov. V tom čase bola študentkou strednej školy, pričom od tej doby sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené s jej štúdiom. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zo svojho zárobku cca 300-400,- Eur hradí náklady s rodinným domom, svoje osobné potreby, ako aj potreby navrhovateľky, ktoré vyčíslila v sume 342,- Eur. Odporca jej okrem posledne určenej výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť zabezpečuje matka, rovnako aj o jej rata U., ktorý je študentom II.ročníka Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre. Odporca má vedomosť, že navrhovateľka študuje I.ročník Univerzity Komenského v Bratislave na Prírodovedeckej fakulte a ďalším štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Odporca je zamestnaný a okrem svojho pravidelného príjmu má aj iný príjem. Matka navrhovateľ podniká ako kaderníčka a jej mesačný príjem je minimálny, navrhovateľka ako študentka jej na domácnosť neprispieva. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiadala, aby tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 90 eur na sumu 2500,- eur mesačne a to počnúc dňom podania návrhu, t. j. dňom 1.12.2014.

Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 7.1.2015, pričom s návrhom nesúhlasil. Vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas na navrhovateľku vo výške 90,- Eur a aj jej brata U. vo výške 110,- Eur. Jeho mesačný príjem je cca 430,- Eur a iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú už na dôchodku a prispieva im mesačne na stravu a domácnosť sumou 200,- Eur, v ktorej sú zahrnuté poplatky za plyn, elektrinu, vodu, vývoz fekálií, káblovú TV, kominára. Navyše matka odporcu má zdravotné problémy a len na lieky potrebuje mesačne 50,- Eur. Vo vyjadrení uviedol, že matka navrhovateľky sa znovu vydala a jej terajší manžel je zárobkovo činný a tiež sa podieľa na chode domácnosti. Odporca nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku ani mobilného telefónu, nakoľko pri jeho mesačných výdajoch na bývanie, vyživovacie povinnosti mu zostane na bežné výdaje približne 30,- Eur. Na základe uvedeného a zachovania jeho akej-takej životnej úrovne žiada ponechať výživné v nezmenenej výške, maximálne zvýšiť na čiastku 100,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľka podala na súd návrh na zvýšenie výživného tak, ako je vyššie uvedené. Navrhovateľka je dcérou odporcu, v čase rozhodovania súdu je v I. ročníku na vysokej škole v Bratislave.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. -38 zo dňa 16.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23.7.2009, súd zvýšil vyživovacia povinnosť odporcu k maloletej navrhovateľke zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc dňom 12.5.2009, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -21 zo dňa 30.07.2007 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. V ostatných častiach zostal citovaný rozsudok nezmenený. V čase rozhodovania súdu matka navrhovateľky bola vydatá, zapojená do pracovného procesu s čistým príjmom 545,92 Eur. Jej manžel mal živnostenské oprávnenie, pričom základe dane mal 3 512,90 Eur. Okrem maloletej F. a maloletého U. inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec dieťaťa bol rozvedený, zapojený do pracovného procesu s čistým mesačným príjmom 390,33 Eur. Okrem maloletej Slávky mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému Marekovi, na ktorého súd určil výživné 110,- Eur. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom výdavky na spoločnú domácnosť boli vo výške 150,- Eur, pričom on rodičom na chod domácnosti prispieval sumou 100,- Eur.

Od uvedenej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke uplynulo 5 rokov, počas ktorých výživné nebolo nijakým spôsobom upravované, súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca si vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas vo výške 90,- Eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 30.4.2015 navrhovateľka uviedla, že žiada súd, aby určil odporcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- Eur. V roku 2012 ukončila Gymnázium s maturitou, pričom sa jej neporadilo dostať na medicínu ale bola prijatá na Prírodovedeckú fakultu UKF v Nitre. Túto po prvom ročníku ukončila, rok bola doma z toho 3 mes. brigádovala a pripravovala sa na skúšky na lekársku fakultu. Ani tento krát sa jej nepodarilo dostať na lekársku fakultu, ale bola prijatá na prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, pričom je študentkou 1.ročníka denného bakalárskeho štúdia. Výdavky spojené so štúdium má mesačne 25,- Eur cestovné, strava 120,- až 130,- Eur, školské potreby 25,- Eur, ubytovanie 64,- Eur, kozmetika a hygiena 25,- Eur, lekárska starostlivosť (antikoncepcia) 22,- Eur, oblečenie a obuv 25,- až 30,- Eur, ktoré vypočítala aritmetickým priemerom. Okrem toho jej matka platí mobil a internet v sume 10,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je živnostníčka. Matka navrhovateľky sa druhý krát vydala za P. P. -živnostníka, ktorý má vyživovaciu povinnosť na syna Y. vo výške 110,- Eur. Za domácnosť platia 75,- Eur elektrina, 103,- Eur plyn, Digi 9,60 Eur, Rozhlas a TV 4,69 Eur.

Odporca uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Je riadne zapojený do pracovného pomeru u Š. E., pričom mesačne zarobí 430,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom obaja sú dôchodcovia, pričom dôchodok otca je 420,80 Eur, a matky 318,10 Eur. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k synovi Marekovi vo výške 110,- Eur. Z titulu výživného platí 200,- Eur a 200,- Eur dáva matke za účelom platenia plynu, ktorý zálohovo platia mesačne vo výške 130,- Eur, za káblovú TV 10,90 Eur a 30,- Eur mu ostáva na ošatenie a iné potreby. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nevlastní dokonca ani mobilný telefón.

Na pojednávaní dňa 20.7.2015 navrhovateľka predložila dôkaz o hypotekárnom úvere jej matky a jej druhého manžela vo výške 150 000 Sk, ktorý splácajú vo výške 120,- Eur mesačne, tento bol zmluvou hypotekárnou uzatvorený dňa 22.12.2004, potvrdenie o svojom príjme za obdobie jún 2013 - december 2013 pričom jej netto mesačný príjem činil 336,78 Eur. Matka poberá rodinné prídavky vo výške okolo 40,- eur / na dve deti/. Matka navrhovateľky sa snažila pred podaním návrhu s odporcom dohodnúť mimosúdne na zvýšení jeho vyživovacej povinnosti, avšak bezvýsledne. Zamestnávateľ odporcu je ich rodinný príslušník, a má vedomosť, že odporca nezarobí 430,- Eur ale 750 až 800,- Eur, pretože zvyšok peňazí dostáva na roku. Túto skutočnosť však preukázať nevie.

Odporca uviedol, že nevie z čoho má platiť zvýšené výživné, pretože zarobí 430,- Eur a diéty, rodičia poberajú dôchodok. Jeho matka bola operovaná na koleno, na lieky minie 50,- Eur a má ísť na operáciu umelého kĺbu. Matke do domácnosti prispieva 100,- Eur na stravu a 100,- Eur na výdavky domácnosti, titulom výživného platí 200,- Eur. Jeho sesternica býva vo Švajčiarsku, stará sa jej o dom a keď 2 x do roka príde domov nosí mu ošatenie, inak by si ho nemohol ani kúpiť. Tvrdenie navrhovateľky o výške jeho zárobku považuje za výmysel matky navrhovateľky, preto odmieta, že by výška jeho zárobku bola v takej sume ako uviedla navrhovateľka. Okrem toho má vedomosť, že matka navrhovateľky má v Nitre kadernícky Salón a zamestnáva vraj 2 osoby, ale aj to sú len dohady, také isté ako uviedla navrhovateľka o jeho zárobku.

Navrhovateľka uviedla, že odporca klame, pretože ak by mu ostalo 30,- Eur, za tieto peniaze by si nemohol kupovať cigarety, alkohol a značkové tenisky. Matka navrhovateľky pracuje ako kaderníčka, pričom pracovala u jednej zamestnávateľky na živnosť a v súčasnej dome sa osamostatnila, takže je pravda, že má salón, avšak pracuje v ňom sama.

Navrhovateľka na otázku súdu, ako naložila so zarobenými peniazmi počas brigád uviedla, že ich minula na prihlášky na vysoké školy na území SR a ČR, zaplatila si vzdelávací kurz vo výške 150,- Eur a plus pol roka cestovala na tento kurz do Bratislavy. Okrem toho v III. Ročník VŠ bude musieť zaplatiť 1.000,- Eur školné, tak zo zvyšku si našetrila na školné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy v Bratislave dennou formou. Býva na internáte, za ktorý mesačne platí 64,- Eur. Jej ďalšie nevyhnutné výdavky sú v sume 25,- Eur cestovné, strava 120-130,- Eur, školské pomôcky 25,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s bratom / nie je zárobkovo činný, je študent/, matkou a jej manželom. Príjem domácnosti je podľa potvrdení nasledovný: matka 336,70 Eur mesačne, jej manžel 311,60 Eur mesačne /príjmy v roku 2014 vo výške 62 889,33 Eur, výdavky 59 150,24 Eur, základ dane 3 739,09 Eur/, rodinné prídavky 2 x 23,52 Eur, výživné 200,- Eur. Mesačné výdavky domácnosti: hypotéka 120,- Eur, výživné na syna druhého manžela matky 110,- Eur, elektrika 75,- Eur, plyn 103,- Eur, voda 9,- Eur.

Súd mal za preukázané, že odporca je riadne zapojený do pracovného pomeru, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna Mareka, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, žiadny majetok nevlastní. Príjem spoločnej domácnosti je zárobok odporcu v sume 536,53 Eur /podľa potvrdenia zamestnávateľa mzda s diétami za rok 2014 vo výške 6 438,34 Eur/, dôchodok otca odporcu 408,20 Eur, dôchodok matky 318,10 Eur. Nevyhnutné výdavky domácnosti sú na lieky matky odporcu 43,94 Eur, plyn 130,- Eur, elektrina 70,- Eur.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.

Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady uvedené v § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a v ustanovení §-u 75 ods. 1 ZR.

Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľky, súd považoval za nevyhnutné, spravodlivé ale najmä potrebné v záujme dieťaťa - navrhovateľky určiť výživné na navrhovateľku vo výške 150,- eur mesačne, ktorá výška výživného sa javí ako primeraná, vzhľadom na vek a zdravotné problémy dieťaťa, ako aj na možnosti odporcu, pričom výživné v uvedenej výške priznal od podania návrhu, teda tak, ako to navrhovateľka žiadala v návrhu. Súd pri rozhodovaní o výške výživného bral do úvahy jednak všetky skutkové a právne zistenia uvedené vyššie, ale najmä tú skutočnosť, že výživné nebolo upravované už 5 rokov, počas ktorých navrhovateľka ukončila strednú školu a stala sa študentkou vysokej školy. Odporca súhlasil s výškou výživného max. 100,- eur mesačne. Počas konania boli preukázané pravidelné príjmy a výdavky v rodinách oboch účastníkov konania, pričom sa konštatuje, že odporcov príjem sa zvýšil z 390,- Eur na 430,- Eur a so započítaním diét do príjmu na sumu 536,- Eur.

V prejednávanom prípade teda nastala zmena pomerov najmä na strane navrhovateľky, pretože tá od poslednej úpravy výživného ukončila štúdium na strednej, v súčasnosti študuje na vysokej škole, príjem matky navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného znížil.

O povinnosti odporcu zaplatiť dlžné výživné od 1.12.2014 do 20.7.2015 v celkovej výške 480,- Eur súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Dlžné výživné súd vypočítal ako súčet výživného za uvedené obdobie, t.j. 8 mesiacov x 60,-- eura (suma, o ktorú sa zvýšilo výživné, ktoré odporca platil vo výške 90,- eur mesačne), ktoré bude platiť odporca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 50,-- eur s tým, že podľa tretej vety § 160 ods. 1 O.s.p., omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvody na určenie výživného v takej výške, ako to pôvodne navrhovateľka žiadala v návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Súd poukazuje na znenie § 162 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.