Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/63/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: P. O., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX, C., zast. Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovaným: 1/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, G. M. nad Z., 2/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408 so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186 so sídlom Štefánikova 8, Bratislava o zaplatenie 4.717,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.02.2022, č.k. -127, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. voči žalovanému 2/ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ ako škodcovi a žalovanému 2/ ako poisťovni nárok na náhradu škody na zdraví vzniknutej pri dopravnej nehode. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný 2/ mu vyplatil poistné plnenie z PZP žalovaného 1/ iba v rozsahu 40 % odôvodňujúc to 60 % spoluvinou žalobcu. Svoje spoluzavinenie považoval žalobca za dané nanajvýš v rozsahu 30 % škody a v rozsahu zvyšných 30 % sa preto domáhal náhrady škody žalobou.

2. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu 4.717,39 eur titulom náhrady škody, pretože sa stotožnil so žalobcom, že jeho spoluzavinenie na vzniknutej škode je 30 % a k doposiaľ dobrovoľne poskytnutej náhrade 40 % žalobcovi patrí aj ním uplatnených ďalších 30 % rozsahu škody.

3. Vec právne posúdil podľa . Skutkový stav ustálil súd prvej inštancie tak, že vychádzal z trestného rozkazu Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. -263 zo dňa 23.06.2016, ktorým bol žalovaný 1/ uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že viedol ako vodič motorové vozidlo zn. P. M. v obci C. časť K. Z. po miestnej komunikácii, nevenoval sa plne vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri otáčaní sa motorovým vozidlom ohrozil za ním jazdiaceho žalobcu, ktorý viedol motocykel zn. S., a to tým spôsobom, že v priamom úseku komunikácie vychádzal od okraja cesty v úmysle sa s vozidlom otočiť, s vozidlom vybočil vľavo, následkom čoho vytvoril náhlu prekážku poškodenému žalobcovi tak, že vozidlom zachytil jeho motocykel a došlo ku kolízii, pri ktorej poškodený P. O. utrpel zranenia. Konkrétne tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú

zlomeninu lebečnej klenby v čelovej a temennej oblasti vpravo, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, ktorá siahala z predmetnej jamy až k záhlavnej kosti, zlomeninu očnice vpravo, a to v oblasti stropu a bázy s pokračovaním na lebečnú klenbu, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútrolebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútromozgovými krvácaniami v pravej čelovej a temennej oblasti vpravo s edémom mozgu, pričom si tieto zranenia vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní 5 mesiacov.

4. Súd prvej inštancie ohľadom konania žalobcu zistil, že v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 27.02.2015 v čase 22:20 hod. viedol motocykel zn. S. WR, porušil pravidlá cestnej premávky, keď nemal na hlave pripevnenú ochrannú prilbu, viedol motocykel pod vplyvom alkoholu (zistený alkohol v krvi 0,15 mg/ l) a nechránil si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom. Pri tom všetkom však súd prvej inštancie považoval za významné znalecké závery z trestného konania, podľa ktorých žalobca nemal možnosť ani pri správnej technike jazdy zastaviť do miesta zrážky z dovolenej rýchlosti ani pri jeho včasnej reakcii a dopravnej nehode mal žalobca možnosť zabrániť iba ak by na začiatku svojej reakcie na vzniknutú situáciu jazdil s motocyklom rýchlosťou do cca 26 km/h a intenzívne brzdil. Pri jazde dovolenou rýchlosťou 50 km/h nemal žalobca možnosť nehode zabrániť.

5. K námietke žalovaného 2/, že k zraneniam žalobcu došlo prakticky len na hlave, a to preto že žalobca nemal prilbu, súd prvej inštancie uviedol, že je nepravdepodobné, že by škoda na zdraví žalobcu nebola vôbec vznikla, ak by mal v čase nehody na hlave pripevnenú ochrannú prilbu a chránil si zrak, a to práve na značný rozsah zranení hlavy. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil účasť poškodeného - žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 30 %, mieru zavinenia žalovaného 1/ považoval totožne so žalobou za danú v rozsahu 70 %, žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý s posúdením miery spoluzavinenia zo strany súdu prvej inštancie nesúhlasil a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že poistné plnenie v prospech žalobcu krátil okrem iného preto, že žalobca viedol motocykel pod vplyvom alkoholu, čo jednoznačne vyplýva z protokolu o vyšetrení na alkohol v krvi a bolo napokon aj v konaní nesporné. Túto zásadnú skutočnosť však podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie nesprávne posúdil tak, že nemala príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie tým však opomína nulovú toleranciu alkoholu u vodičov podľa o cestnej premávke. Žalobca nebol podľa žalovaného 2/ vôbec spôsobilým byť účastníkom cestnej premávky a je tak bezvýznamné, či mohol alebo nemohol nehode zabrániť. Už samotný výskyt žalobcu na vozovke pod vplyvom alkoholu bol tak podľa žalovaného 2/ v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody.

8. Ďalej žalovaný 2/ namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie ohľadom jazdy žalobcu bez prilby. Považoval za neudržateľný a bez základu vo vykonaných dôkazoch záver súdu prvej inštancie, že vysoká intenzita zranení žalobcu na hlave je predpokladom, že zranenia hlavy by žalobca utrpel aj s prilbou, avšak v menšom rozsahu. Práve z toho, že žalobca utrpel zranenia iba na hlave vyplýva podľa žalovaného 2/, že absencia prilby bola zásadnou príčinou utrpených zranení. Za situácie, že žalobca viedol motocykel pod vplyvom alkoholu a bez prilby, je miera jeho spoluzavinenia na vzniknutej škode určená súdom prvej inštancie v rozsahu 30 % nedostatočná. V tejto súvislosti poukázal žalovaný 2/ na rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.06.2012 sp. zn. , ktoré pri nepoužití cyklistickej prilby vyvodilo na strane poškodeného spoluzavinenie v rozsahu 80 %.

9. Napokon žalovaný 2/ namietal, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaných k solidárnemu plneniu bez toho, aby mal tento spôsob plnenia zákonný podklad.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, založené na riadnom zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení miery spoluzavinenia. Považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že jazda žalobcu pod vplyvom alkoholu nebola príčinou dopravnej nehody, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku. Nepoužitie ochrannej prilby žalobcom bolo podľa neho správne vyhodnotené súdom prvej inštancie ako dôvod pre posúdenie spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 30 %. To napokon žalobca aj akceptoval už v podanej žalobe. Zo strany žalovaného 2/ nebol

podľa žalobcu predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala miera spoluzavinenia v rozsahu 60 %, ako ju tvrdí v konaní žalovaný 2/. Ohľadom odvolacej námietky týkajúcej sa solidárneho plnenia žalovaných žalobca uviedol, že právny predpis mu dáva možnosť domáhať sa náhrady škody tak zo strany žalovaného 1/ ako aj zo strany žalovaného 2/. Výrok zaväzujúci na solidárne plnenie neznamená duplicitné plnenie, a preto bol aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalobcu správny.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a 380 ods. 1 s nariadením pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa . 12. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

13. Citované ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp. celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu ( ) a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného (rozhodnutie NS SR zo dňa 29.01.2008).

14. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a doplnením dokazovania pred odvolacím súdom vyplýva, že žalovaný 1/ bol ako vodič osobného motorového vozidla právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví žalobcu, ku ktorému došlo dňa 27.02.2015 pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným 1/ tým, že v obci vychádzal s vozidlom od okraja cesty v úmysle sa s vozidlom otočiť, čím vytvoril žalobcovi jazdiacemu za ním na motocykli náhlu prekážku, následkom čoho došlo ku zrážke. Pri nej bol žalobca vymrštený z motocykla a pri dopade hlavou narazil do kovového oplotenia priľahlej zástavby. V dôsledku toho žalobca utrpel tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú zlomeninu lebečnej klenby v čelovej a temennej oblasti vpravo, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútrolebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútromozgovými krvácaniami a s edémom mozgu.

15. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol východiskom trestného rozhodnutia mohol žalobca nehode zabrániť jedine ak by s motocyklom jazdil rýchlosťou cca 26 km/h. Pri jazde dovolenou rýchlosťou 50 km/h nemal žalobca možnosť zabrániť zrážke vozidiel, a preto nemalo podľa znaleckého posudku vplyv na technickú príčinu dopravnej nehody to, že žalobca jazdil rýchlosťou cca 54 km/h.

16. Ďalej bolo z trestného spisu zistené a nebolo sporné, že žalobca bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu (0,15 mg/l) a nemal ochrannú prilbu.

17. Doplnením dokazovania pred odvolacím súdom bolo z trestného spisu z výpovedí svedkov nehody P. K. a M. J. (č.l. 75 a 78 trestného spisu) zistené, že svedkovia ako príslušníci polície vykonávali v deň nehody hliadkovú službu so služobným motorovým vozidlom a pred nehodou pri obci C. spozorovali smerom k nim prichádzať terénny motocykel. Keď ich vodič motocykla zbadal, zastavil, otočil sa a vyštartoval späť k obci C., a to tak prudko, že motocykel zdvihol na zadné koleso. So služobným vozidlom ho začali sledovať, i keď si boli vedomí, že terénny motocykel s motorovým vozidlom nedokážu dostihnúť. Darilo sa im však motocykel sledovať. V časti K. Z. motocykel spomalil a zatočil do prvej uličky vpravo. Po zatočení do danej ulice už len videli, ako cca vo vzdialenosti 150 - 200m motocykel narazil do osobného auta, vodič motocykla bol katapultovaný do vzduchu a vzápätí narazil do oplotenia rodinného domu. Nemal ochrannú prilbu a poranil si hlavu nárazom do kovového oplotenia.

18. Pri uvedenom skutkovom stave sa odvolací súd nestotožnil so súdom prvej inštancie v záveroch o miere spoluzavinenia žalobcu. Ako správne uviedol žalovaný 2/, mieru spoluzavinenia je potrebné posudzovať z hľadiska spôsobenej škody, teda podľa toho, do akej miery je škoda spôsobená konaním škodcu a do akej miery konaním samotného poškodeného. Neobstojí síce argument žalovaného 2/ že žalobca si škodu spôsobil už len tým, že bol pod vplyvom alkoholu ako vodič motocykla účastníkom cestnej premávky, no mieru spoluzavinenia nemožno hodnotiť ani tým, že technickou príčinou nehody bol výlučne spôsob jazdy žalovaného 1/, pri ktorom žalobca nemal možnosť nehode zabrániť ani jazdou v

rámci rýchlostného limitu v obci. Ako vyplýva z citovaného ust. , rozhodujúce pre jeho aplikáciu je, že samotná škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Potom v danom prípade niet pochýb, že škoda na zdraví žalobcu, ktorá mu vznikla v dôsledku vážnych poranení hlavy bola spôsobená aj tým, že žalobca nemal ochrannú prilbu, čím porušil svoju povinnosť stanovenú v ust. o cestnej premávke. Napokon žalobca sám do istej miery toto svoje spoluzavinenie akceptuje. Avšak len v rozsahu 30 % spôsobenej škody.

19. Odvolací súd sa na rozdiel od súdu prvej inštancie so žalobcom prezentovanou mierou spoluzavinenia nestotožňuje a konštatuje, že miera jeho spoluzavinenia na škode na zdraví je vyššia ako miera zavinenia samotného žalovaného 1/, ktorý nehodu spôsobil. Žalovaný 1/ spôsobil nehodu výlučne spôsobom svojej jazdy, no škoda na zdraví žalobcu vznikla v prevažnej miere v dôsledku konania samotného žalobcu. To spočíva v tom, že nemal ochrannú prilbu. Ako vyplýva zo skutkových zistení, žalobca utrpel závažné poranenia hlavy nárazom do kovového oplotenia rodinného domu. Teda práve také poranenia, ktorým má zabrániť ochranná prilba. Namieste je tu aj poukaz žalovaného 2/, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená výlučne poraneniami hlavy. Práve pred vznikom zranení hlavy má chrániť riadne upevnená prilba, a keďže žalobcom utrpená škoda bola dôsledkom výlučne poranení hlavy, je zrejmé, že to bola chýbajúca prilba, ako skutočnosť významnou mierou sa podieľajúca na vzniknutej škode.

20. Pri uvedenom je zároveň významné, akým spôsobom jazdil žalobca, keď porušil svoju povinnosť mať ako vodič motocykla pri jazde riadne upevnenú prilbu. Nepochybne sa totiž ochranná funkcia prilby motocyklistu zvyšuje s mierou rizikovosti spôsobu jeho jazdy. Opatrná jazda motocyklom pomalou rýchlosťou za dobrých poveternostných podmienok zakladá totiž z hľadiska predpokladu samotného vzniku nehody ako aj z hľadiska závažnosti zranení, ak už k nehode dôjde, v zásade podstatne nižší potenciál ako agresívna jazda na hrane limitov. Pri tej sa prirodzene predpoklad vzniku nehody ako aj predpoklad závažných následkov zvyšuje a tým viac zvyšuje aj potreba ochranných prostriedkov.

21. Posúdením spôsobu jazdy žalobcu je zrejmé, že jeho jazda, ktorá skončila predmetnou nehodou, bola maximálne riziková. Žalobca svojou jazdou unikal pred hliadkou polície, a to dokonca tak, že s motocyklom akceleroval jazdou na zadnom kolese. Vo februári v nočných hodinách jazdil v obci prinajmenšom na hrane rýchlostného limitu (znalec konštatoval rýchlosť žalobcu cca 54 km/h), a pri tom všetkom bol pod vplyvom alkoholu. Keď pri takto zvolenom riskantnom spôsobe a okolnostiach svojej jazdy na motocykli porušil žalobca súčasne svoju povinnosť mať ochrannú prilbu, nemožno závažne zranenia hlavy, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, teda žalobcovu škodu na zdraví, pripočítať pri ostatných okolnostiach nehody v podstatnej miere nikomu inému ako žalobcovi.

22. Miera spoluzavinenia žalobcu na škode, ktorá mu pri dopravnej nehode vznikla, tak dosahovala prinajmenšom 60 %, ako to posúdil žalovaný 2/ pri poskytovaní poistného plnenia. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal ďalšieho plnenia titulom náhrady škody vychádzajúc z nižšej (30 %) miery svojho spoluzavinenia nebola preto dôvodná ani len čiastočne. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

23. V dôsledku zamietavého rozhodnutia sa stala bezpredmetnou otázka správnosti výroku súdu prvej inštancie o solidárnej povinnosti žalovaných. Pre účely budúceho rozhodovania súdu prvej inštancie v obdobných prípadoch sa však žiada uviesť, že solidárne plnenie v danom prípade nie je namieste. Záväzok prevádzkovateľa vozidla k náhrade škody a záväzok poisťovne k poistnému plneniu majú odlišný právny základ, nejedná sa o spoločný záväzok uvedených subjektov, a preto nemôžu byť k povinnosti plniť zaviazaní spoločne a nerozdielne, ale každý samostatne s dodatkom, že plnení jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého.

24. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia spočívajúcu v zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ bolo potrebné rozhodnúť nanovo i o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ ( ). V konaní plne úspešnému žalovanému 2/ priznal odvolací súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( v spojení s ). O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).