Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sd/193/2015

Potvrdené rozhodnutím 1So/90/2015
„Identifikačné číslo spisu: 4015200544 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200544.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: W. R., bytom G. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sd/122/2015-30 zo dňa 20. júla 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sd/193/2015-27 zo dňa 20. júla 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: W. R., bytom G. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7.2.2015. Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7.2.2015, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože posudku posudkového lekára SP, pobočky Nové Zámky nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že žiada o opätovne preskúmanie svojho zdravotného stavu, pretože má problémy s ramenom, chrbticou, je pre ňu nepochopiteľné, pretože jej bola posudkovým lekárom bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za degeneratívne zmeny na chrbtici len 30 %. Asi len preto, aby jej znovu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Posudkoví lekári vôbec nezohľadnili jej obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu. Ona je od r. 2009, kedy utrpela tento úraz bez príjmu. Žiadala o opätovné preskúmanie zdravotného stavu a zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu ako aj na dôvodoch, ktoré uviedla v písomnom opravnom prostriedku. Poukazovala na to, že aj posudová lekárka ústredia, ktorá jej bola určená sociálnou poisťovňou, po tom, čo namietla zaujatosť MUDr. Zemana sa iba stotožnila so záverom I. stupňového posudkového lekára. Nové lekárske nálezy nemala žiadne, iba bola na gastroenterologickom vyšetrení, ktoré by malo preukázať, čo je dôvodom jej anémie. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 03. 06. 2015, so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, MRI, ortopedické, neurologické.

Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky, dňa 13. 01. 2015, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 03. 06. 2015. Obaja posudkoví lekári ústredia dospeli k záveru, že u navrhovateľky sa jedná o bolesť chrbta, dorzalgia, syndróm narazenia plecového kĺbu, stav po prekonanej morbus Schoerman, sideropenická hypochromná mirkocytová anémia v remisii. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila posudková lekárka choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopathia a spondilopathia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ a zvýšila percentuálnu mieru o 5 % za obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine podľa kapt. XV. odd. G položka 6 písm. b/. Navrhovateľka je od r. 2011 v liečbe neurológa a fyziatra pre bolesti v krčnej, hrudnej a drievkovej chrbtici, ktoré sa zhoršili po úraze dňa 12. 06. 2009, kedy utrpela úraz pravého pleca s jeho pohmoždením po náraze kovovými dverami. Neurológ pri svojom vyšetrení popisuje cervikobrachiálny syndróm vpravo pri zistených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách. Tieto zmeny boli objektívne potvrdené aj zobrazovacími metódami (rtg. vyšetrením a magnetickou rezonanciou krčnej, hrudnej i driekovej chrbtice). V objektívnom neurologickom vyšetrení je jpopísaná mierna funkčná porucha krčnej, hrudnej i driekovej chrbtice a taktiež miera porucha funkcie v pravom ramennom kĺbe. Neurológ popisuje pri objektívnom vyšetrení šľachovo okosticové reflexy súmerné, dobre výbavné, napínacie manévre sú negatívne. Nie sú popísané prejavy koreňového dráždenia. Taktiež pri objektívnom vyšetrení súdneho znalca 20.2.2014 je dokumentovaná miera funkčná porucha krčnej, hrudnej i driekovej chrbtice. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri miernej funkčnej poruche krčnčej a driekovej chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia pod obrazom cervikobrachiálneho syndróm je 30 %, čo je stredná hranica percentuálneho rozpätia, ktorú posudková lekárka určila, vzhľadom na jej vzdelanie, pracovné uplatnenie, ako aj vzhľadom k tomu, že prejavy koreňového dráždenia mala len krátkodobo po pracovnom úraze. Aktuálne nie sú prítomné. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšila o 5 % pre obmedzenie pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe. Celková miera poklesu je 35 %. Pre ťažkú churokrvnosť z nedostatku železa a kyseliny listovej bola hospitalizovaná a liečená substitúciu 2 eritrotických más a substitučnou lieč bou železom, kyselinou listovou. Po uvedenej liečbe došlo k zlepšeniu ťažkej chudokrvnosti. Aktuálne je ochorenie v remisii, posudkovo nezávažné. P r e t o navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 35 %. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi, nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7.2.2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.