Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52P-81-2024.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Area
Subarea
52P/81/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Vincentom Szabóom, v právnej veci osvojenia maloletého dieťaťa: R. V., narodená XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, dieťa rodičov: matka - B. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XA, M. A., a otec - C. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX, A., Č. T., o návrhu navrhovateľa: V. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XA, M. A., právne zastúpený: JUDr. Adela Valocká, advokátka so sídlom Radvanská 1, Bratislava, o osvojenie, takto
rozhodol:
I. Maloletá R. V., narodená XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky - B. X., rod. V., narodenej XX.XX.XXXX, a otca - C. P., narodeného XX.XX.XXXX, je od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom V. X., narodeného XX.XX.XXXX.
II. Osvojiteľ sa zapíše namiesto otca ako otec maloletej R. V., narodenej XX.XX.XXXX, v knihe narodení matričného úradu B., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX pod poradovým číslom XXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.02.2024, doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 01.03.2024, domáhal vydania rozhodnutia o osvojení maloletej R.. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa sa zosobášil XX.XX.XXXX. S maloletou má vytvorený veľmi blízky vzťah a vníma ju ako vlastnú dcéru. Maloletá má vytvorené rodinné a sociálne väzby na neho ako aj jeho rodinu, nakoľko ho vníma ako svojho otca. Spolu s manželkou, čiže matkou maloletej a s maloletou R. bývajú spolu v rodinnom dome, ktorý s manželkou nadobudli do podielového spoluvlastníctva o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1/2 k celku. Všetky potreby maloletej R. zabezpečujú s jej matkou spoločne. S matkou maloletej R. začali žiť v spoločnej domácnosti ešte pred uzatvorením manželstva a to na jeseň roku 2020, pričom súčasťou ich spoločnej domácnosti bola od počiatku aj maloletá R.. Maloletá R. nemá vytvorený absolútne žiaden vzťah k svojmu biologickému otcovi. Jej biologický otec o maloletú R. od septembra 2009 nejaví žiaden záujem, žiadnym spôsobom sa ju ani jej matku ani len nepokúsil kontaktovať. Biologický otec maloletej R. bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/30/2011 zo dňa 23.08.2011 zaviazaný prispievať na výživu maloletej R. sumou 60 eur mesačne, pričom si ani túto svoju povinnosť voči maloletej riadne a včas neplní. V súčasnosti maloletá R. navštevuje 9. ročník Základnej školy s materskou školou na K. M. A.. Už dlhšiu dobu sa samotná maloletá R. dotazuje na skutočnosť a možnosť ohľadom jej osvojenia ako aj prijatia priezviska navrhovateľa. Biologický otec maloletej je pre maloletú R. cudzím človekom, bez akejkoľvek citovej väzby a akéhokoľvek vnemového poznania. Matka maloletej R. súhlasí s osvojením maloletej zo strany navrhovateľa. Dodal, že spĺňa podmienky na rozhodnutie o osvojení, nakoľko má plnú spôsobilosť na právne úkony, jeho osobné predpoklady a to tak zdravotné, osobnostné a morálne
zaručujú, že osvojenie bude v záujme maloletej R.. Má stabilný príjem, pracuje ako kuchár v D. T. &. W., A.. Medzi ním a maloletou R. je primeraný vekový rozdiel, jeho zdravotný stav ako aj zdravotný stav maloletej R. nie je v rozpore s účelom osvojenia. So zdravotným stavom maloletej R. je oboznámený.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, a to výsluchom navrhovateľa, matky maloletej a aj maloletej R., a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä sobášnym listom navrhovateľa a matky maloletej, rodným listom maloletej, odpisom z registra trestov navrhovateľa, výpisom z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov navrhovateľa, správou z prešetrených pomerov zo dňa 25.06.2024, rozsudkom Okresného súdu v Humennom č.k. 19P/30/2011-5 zo dňa 23.08.2011, ako aj ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
3. Súd pojednával v neprítomnosti otca maloletej s jeho súhlasom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že s matkou maloletej B. X. žije v spoločnej domácnosti od októbra 2020. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. Manželka súhlasí s tým, aby si osvojil jej dcéru, maloletú R.. S maloletou má vytvorený blízky vzťah, vníma ju ako svoju dcéru. R. má vytvorené väzby aj na jeho rodinu. Spolu s manželkou a maloletou bývajú v 3-izbovom byte v bytovom dome vo M. A.. Pracuje ako kuchár v D. T. &. W. M. A., kde je jeho čistý mesačný príjem okolo 1.400 eur. Je zdravý a nemá žiadny záznam registri trestov ani v registri priestupkov. Biologický otec sa o maloletú nezaujíma od roku 2009. R. k nemu nemá vybudovaný žiadny vzťah.
5. Otec maloletej sa vo veci písomne vyjadril, že s návrhom na osvojenie maloletej súhlasí.
6. Matka maloletej sa vyjadrila v tom zmysle, že súhlasí s podaným návrhom. Potvrdila, že jej dcéra má vytvorený blízky vzťah k jej manželovi a že ho vníma ako svojho otca.
7. Procesný opatrovník navrhol podanému návrhu vyhovieť, pretože je v záujme maloletého dieťaťa a v súlade so zákonom.
8. Maloletá R. pri výsluchu uviedla, že je veľmi rada, že sa to stane, lebo nemala doteraz žiadneho otca. Vôbec nevie, kto je jej otec. Súhlasí s tým, aby si ju navrhovateľ osvojil. S navrhovateľom vychádza veľmi dobre, stará sa o ňu ako môže.
9. Z rodného listu maloletej R. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX v B., rodičom: otcovi - C. P., narodený XX.XX.XXXX, a matke - B. V.R., narodená XX.XX.XXXX, pričom jej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu B., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX.
10. Rozsudkom Okresného súdu v Humennom č.k. 19P/30/2011-5 zo dňa 23.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2011, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne.
11. Zo sobášneho listu vyplýva, že matka maloletej uzavrela dňa XX.XX.XXXX v B. B. M. manželstvo s navrhovateľom.
12. Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovateľ nemá evidovaný žiadny záznam. Rovnako tak z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že navrhovateľ nemá žiaden záznam o priestupku.
13. Zo správy procesného opatrovníka z prešetrených pomerov u navrhovateľa a matky maloletej zo dňa 25.06.2024 vyplýva, že títo majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie rovnomerného psychického a fyzického vývinu maloletej, v starostlivosti nezistili žiadne nedostatky.
14. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
15. Podľa § 98 zákona o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
16. Podľa § 99 ods. 1 a 2 zákona o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
17. Podľa § 100 ods. 1 až 3 zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
18. Podľa § 101 ods. 1 zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
19. Podľa § 103 ods. 1 zákona o rodine, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
20. Podľa § 104 zákona o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
21. Podľa § 105 zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
22. Podľa § 106 ods. 1 a 2 zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
23. Podľa § 108 zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
24. Podľa § 143 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konanie o osvojenie možno začať len na návrh.
25. Podľa § 144 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
26. Podľa § 145 CMP, o osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
27. Podľa § 147 ods. 1 a 2 CMP, súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov. Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
28. Podľa § 148 CMP, v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
29. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd rozhodol o osvojení maloletej navrhovateľom. Ako bolo zistené, navrhovateľ je manželom matky maloletej, vekový rozdiel medzi navrhovateľom a maloletou je primeraný, zdravotný stav ako navrhovateľa, tak aj maloletej je dobrý a neprieči sa účelu osvojenia. K osvojeniu maloletej dali súhlas jej otec a aj matka (manželka navrhovateľa). Otec maloletej o maloletú dlhodobo neprejavuje záujem, nekontaktuje ju, maloletá svojho biologického otca prakticky od narodenia nepozná. Súd dospel k záveru, že osvojenie maloletej navrhovateľom je v najlepšom záujme maloletej, keď medzi ňou a navrhovateľom je vytvorený blízky vzťah, od roku 2020 sa navrhovateľ o maloletú riadne stará a zabezpečuje všetky jej potreby namiesto biologického otca maloletej, ktorý o maloletú neprejavuje žiaden záujem. Súd preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení určil, že maloletá sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom navrhovateľa.
30. Súd v zmysle § 108 zákona o rodine rozhodol tiež, že navrhovateľ bude v matrike zapísaný ako otec osvojenkyne namiesto biologického otca.
31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.