Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_24CoE-9-2015.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/9/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej F. S., bytom E. XXX o vymoženie 765,22 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 4. mája 2015, č. k. 2 Er/692/2014-49 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom má byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 05744/12 zo dňa 22.4.2014 a má sa vymáhať plnenie zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 30.9.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľňou a.s. a povinnou a dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12.5.2011, ktorej súčasťou v bode 4. Bola rozhodcovská doložka, z ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc. Podľa tejto doložky mali byť spory zo zmluvy riešené pred stálym rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky, podľa toho, na ktorom súde podá žalobu žalujúca strana.
S poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS, rozsudok Súdneho dvora ES C-168/05 (Mostaza Claro, ex offo skúmanie nekalej povahy zmluvnej podmienky a vyrovnávanie nerovnováhy), C-40/08 (Asturcom, ex offo skúmanie nekalosti rozhodcovskej doložky a vyvodenie všetkých dôsledkov s cieľom, aby spotrebiteľ nebol doložkou viazaný), C-240/98 (Océano Grupo Editorial o dosahovaní účinkov smernice aj bez toho, aby spotrebiteľ vystúpil proti nekalej podmienke), C-243/08 (Pannon GSM povinnosť súdu ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky)súd dospel k záveru, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná, išlo o podmienku vopred pripravenú bez možnosti podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, rozhodcovský súd je v nej zakotvený ešte pred vznikom samotnej zmluvy. Doložka teda nebola individuálne dojednaná, povinnému nebola poskytnutá možnosť prijať alebo neprijať túto podmienku a dodávateľ nepreukázal opak. Súd prvého stupňa sa oprel aj o záver rozsudku C-243/08 v súvislosti s kvalifikáciou zmluvnej podmienky ako nekalej v prípade, že bola vopred stanovená, nebola individuálne dojednaná a priznáva právomoc pre spory zo zmluvy súdu, v obvode ktorého je sídlo dodávateľa. Tým viac je potom nekalá
teraz skúmaná podmienka priznávajúca takúto právomoc rozhodcovským súdom, ak navyše bola voľba spotrebiteľa zvoliť si rozhodovanie sporu štátnym súdom znemožnená, keďže vzhľadom na konanie žalobcu sa musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľnou podmienkou, je neplatná, je v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, ide teda o nevykonateľný exekučný titul, tzv. paakt.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, pretože nemohol skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, nemohol skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny preklad a nesprávnu aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS, rozhodnutia Súdneho dvora (ES) Asturcom. Citoval §§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku a vyjadril názor, že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, je právne záväzný. Súdny dvor nemal úmysel uložiť exekučným súdom členských krajín, aby zrušili rozhodcovské nálezy. Toto sa môže udiať len v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 43 zák. č. 244/2002 Z.z. Nebolo preto možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mohol preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne vyriešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.
Uvedené závery sa vzťahujú aj na situáciu, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Rozhodcovská doložka v článku 4. Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vyžaduje, aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky v závislosti od toho, na ktorom orgáne podá žalujúca strana žalobu.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí totožne so súdom prvého stupňa aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-241/98 Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Z uvedených skutočností vyplýva, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.