Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-56-2020.pdf
PDF · 122.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: M. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpená Advokátska kancelária Tomáš HERMAN, advokát, so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2020, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 12.09.2020 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.07.2020, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.05.2020. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
2. Mala za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu jestvuje vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žiadala preskúmať v celom rozsahu, nakoľko bolo vydané na základe nesprávneho postupu správneho orgánu, pričom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 86,40 Eur a iný príjem nemá. Je onkologickou pacientkou a nie je schopná si nájsť iné vhodné zamestnanie. V roku 2016 bol jej zdravotný stav prehodnotený, pričom bola zvýšená miera poklesu práceschopnosti žalobkyne na 60 %. Napriek tomu však de facto nedošlo k zvýšeniu sumy vyplácaného invalidného dôchodku a ona žije na pokraji chudoby, aj keď má odpracovaných viac ako 20 rokov. Podotkla, že napadnuté rozhodnutie postráda reálne a zrozumiteľné odôvodnenie a je značne arbitrárne a považuje ho aj za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne a žiadala o jeho preskúmanie, ako aj postupu žalovaného, pretože tvrdila, že rozhodnutím a postupom žalovaného bola ukrátená na svojich právach. Dodala, že nie je síce nutné, aby na každú odvolaciu námietku bola daná správnym orgánom podrobná odpoveď, avšak v odôvodnení sa nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom ochrany prednesenú žalobkyňou a tento nedostatok treba považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti) správneho orgánu.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.05.2020 (ako prvostupňový správny orgán) podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ resp. „ZoSP“) zamietla žiadosť žalobkyne
o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení správny orgán uviedol, že trvanie invalidity bolo, na základe jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, opätovne preskúmané s tým záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVČ“) je 60 %. Posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVČ je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 27.04.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť rozhodnutia a ktorý bol podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je naďalej invalidná s rovnakou mierou schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako v predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu. Z tohto dôvodu jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho suma podľa § 73 ods. 2 ZoSP, preto jej žiadosť bola zamietnutá.
4. Žalobkyňa vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 10.06.2020 uviedla, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o zamietnutí jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a zároveň žiada o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu a nároku na výšku jej invalidného dôchodku. Mala za to, že jej zdravotný stav nezodpovedá posúdeniu posudkového lekára sociálneho poistenia o poklese schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti a preto žiadala o jeho opätovné posúdenie, ako aj o opätovné posúdenie svojej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
5. Žalovaný svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2020 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.05.2020 vo veci žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala účastníčka konania v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav nezodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a z tohto dôvodu požiadala o jeho opätovné posúdenie, pričom pripojila fotokópie napadnutého rozhodnutia a odborného posudku o invalidite.
6. Žalovaný, ako odvolaní orgán uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie z 25.05.2020 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Poukazoval na znenie ustanovenia § 153 ods. 5 ZoSP a dodal, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 12.06.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel účastníčke konania a preto bol kompletný posudkový spis predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 18.06.2020 so záverom: účastníčka konania je dlhodobo nepracujúca, poberateľka invalidného dôchodku od roku 2016, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - Bolesti v krčnej a driekovo- krížovej časti chrbtice so zvýšením miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % kvôli zhubnému nádoru pravého prsníka po absolvovanej rádioterapii v stabilizovanom stave a kvôli artróze bedrových kĺb. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie Bolesť chrbtice v krčnej a driekovo-krížovej časti, ktoré zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c)
- s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo je horná hranica z rozpätia od 40 % do 50 %. Ostatné uvedené iné zdravotné postihnutia podmieňujú navýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, avšak hodnotené samostatne podľa zákona o sociálnom poistení ani jedno z nich nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 %.
7. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: neurologické vyšetrenie D. O. G.L. R. W. XX.XX.XXXX, gynekologické vyšetrenie A. B. V., G. XX R. W.Ň. XX.XX.XXXX, ortopedické vyšetrenie Š. Z..F..P.., G. R. W. XX.XX.XXXX, urologické vyšetrenie W..O..J..-W.. A., W..O..H.. Z., Y. R. W. XX.XX.XXXX a neurologické vyšetrenie M. Z..F..P.., G. R. W. XX.XX.XXXX. Žalovaný dodal, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že účastníčka konania je naďalej invalidná s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a keďže nepredložila v odvolacom konaní dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jej nároku na zvýšenie invalidného dôchodku, mal žalovaný za to, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.
8. Z Potvrdenia o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vystavené Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice zo dňa 29.07.2020 adresované žalobkyni, ktoré žalobkyňa pripojila k podanej správnej žalobe, súd zistil, že na základe jej žiadosti oznamujú, že jej zdravotný stav na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom dňa 22.5.2017 so záverom, že bola uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 08.01.2016 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60 %.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.09.2020 navrhol správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že Sociálna poisťovňa na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 27.01.2017, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2017, ktorým žalobkyni podľa § 17 ods. 1 a § 82 ZoSP priznala od 08.01.2016 invalidný dôchodok v sume 69,80 Eur mesačne. Invalidný dôchodok priznala podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a odsek 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 988/2009. Žalovaná zároveň žalobkyni podľa § 82, § 293dg a § 293dr ZoSP od 01.01.2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 73,80 Eur mesačne. Na základe jej žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 03.02.2020 rozhodla rozhodnutím zo dňa 25.05.2020, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 ZoSP zamietla jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Na základe podaného odvolania voči tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 12.06.2020 a 18.06.2020.
10. Dodal, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 18.06.2020 je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 % naďalej. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii, nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidná tak, ako je uvedené vyššie. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ napadnutého rozhodnutia, nie je v rozpore s administratívnym spisom (dávkovým a posudkovým), vrátane v ňom obsiahnutej lekárskej dokumentácie a zhodnými posudkovými závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Generálneho riaditeľa, v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.
11. K žalobnej námietke, že napriek zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 60 % de facto nedošlo k zvýšeniu sumy vyplácaného invalidného dôchodku žalovaný uviedol, že v roku 2016 bol žalobkyni priznaný dôchodok v sume 69,80 Eur mesačne od 08.01.2016 a zároveň zvýšený od 01.01.2017 na sumu 73,80 Eur mesačne. Toho času žalobkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 86,40 Eur mesačne a keďže sa jej nezmenila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nemohlo dôjsť ani k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku žalobkyne. Mal za to, že skutkové a právne závery odvolacieho orgánu sú v danom prípade zjavne odôvodnené, v súlade s § 209 ZoSP a preto nemožno považovať rozhodnutie Generálneho riaditeľa za arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odvolací orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom v súlade so zákonom o sociálnom poistení a judikatúrou.
12. Z Lekárskej správy zo dňa 27.04.2020 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočka Košice MUDr. B. W., súd z výroku posudku zistil, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 60 %. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 50 % boli stanovené Choroby podporného a pohybového aparátu- Kapitola XV, položka 3, písmeno c) v rozmedzí od 40 do 50 % z dôvodu choroby Bolesť chrbta (kód M 54) z dôvodu choroby: Poškodenie plexus lumbosacralis (dg. G54.1). Z dôvodu Iných zdravotných postihnutí (Zhubný nádor pravého prsníka 06/2016, Artróza bedrových kĺbov) bola zvýšená percentuálna miera o 10 %.
13. Z Lekárskej správy zo dňa 18.06.2020 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie MUDr. B. R., súd z výroku posudku zistil, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 60 %. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 50 % boli stanovené Choroby podporného a pohybového aparátu- Kapitola XV, položka 3, písmeno c) v rozmedzí od 40 do 50 % z dôvodu choroby Bolesť chrbta (kód M 54). Vzhľadom na ostatné ochorenia (Zhubný nádor pravého prsníka 06/2016, Artróza bedrových kĺbov), ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %.
14. Z posudku vyplýva, že účastníčka konania so základným vzdelaním, dlhodobo nepracujúca, je poberateľka invalidného dôchodku od roku 2016, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie Bolesti v krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice so zvýšením o 10 % pre Zhubný nádor pravého prsníka po absolvovanej rádioterapii v stabilizovanom stave a pre Artrózu bedrových kĺbov. Je naďalej liečená neurológom a ortopédom pre bolesti v krčnej a driekovo-krížovej časti s dráždením nervov a svalov, liečená je iba ambulantne bez nutnosti hospitalizačného preliečenia, postoj a chôdza je v norme. Gynekológ dokumentuje stabilizovaný stav po prekonaní onkologického ochorenia, bez návratu zhubného nádoru prsníkov. Pretrváva taktiež artróza bedrových kĺbov s ľahko obmedzenou hybnosťou.
15. Posudkový lekár na základe doložených odborných vyšetrení nezistil zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcemu posúdeniu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Bolesť chrbtice v krčnej a driekovo-krížovej časti, ktorú zaradil do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia podmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, avšak hodnotené samostatne podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ani jedno z nich nedosahuje výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
16. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2022 žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe. O zvýšenie dôchodku žiadala preto, že mala za to, že z nich vyplýva, že jej onkologické ochorenie je vážne. Poukazovala na to, že pracuje, a to len niekoľko hodín do dňa, pričom zo svojho zárobku (400,- EUR mesačne) nedokáže pokryť svoje základné potreby a preto žiadala o zvýšenie svojho invalidného dôchodku. Predložila súdu lekárske správy - zo spoločnosti O. B. G., Z..F..P.. R. W. XX.XX.XXXX vystavená Mgr. G. N., všeobecným lekárom pre dospelých, lekársku správu vystavenú MUDr. N. Š., ortopédom, zo dňa XX.XX.XXXX V. R. W. XX.XX.XXXX. Takisto predložila potvrdenie o objednaní na S. P. Ú., V..Z.., F. XX, G., O. X. pracovisko na deň XX.XX.XXXX P. XX:XX C...
17. Zástupkyňa žalovaného, prítomná na pojednávaní konanom dňa 09.11.2022, zotrvala na správnosti napadnutých rozhodnutí a poukázala na to, že vo veci boli vypracované posudky, aj v rámci odvolacieho konania zo dňa 12.06.2020 a 18.06.2020, ktoré potvrdzujú vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí.
18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
21. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
23. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
24. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
25. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
26. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
27. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - Kapitola XV (CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU), oddiel E (dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia), položka 3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách), písmeno c/ (s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu) je uvedené v danom prípade percentuálne rozpätie 40 - 50 %.
28. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane ich postupov, s poukazom na § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
29. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
30. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZoSP sa u poistenca viaže na splnenie troch podmienok. 1. Poistenec musí byť invalidný, 2. musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 zákona) a 3. ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok.
31. Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %. Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40 %, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
32. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
33. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
34. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
35. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).
36. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
37. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkoch na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
38. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).
39. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn. 10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).
40. Na základe žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 03.02.2020 rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 25.05.2020, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietol jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia bol lekársky posudok zo dňa 27.04.2020. Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 01.07.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne vo veci jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného boli lekárske posudky zo dňa 12.06.2020 a 18.06.2020.
41. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 27.04.2020 a 18.06.2020 vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne ku dňu ich rozhodovania predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobkyne je za Rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať Bolesť chrbta - v krčnej a driekovo-krížovej časti (diagnóza M 54) so zaradením do Kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno c) s určením výšky MPSVZČ vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie 50 %, ktoré bolo určené v zmysle doložených lekárskych nálezov v maximálnej hornej hranici vzhľadom na rozpätie od 40-50 %. Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia podrobne rozvedené jednak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetných posudkoch, posudkoví lekári zvýšili mieru poklesu o 10 %, t.j. v maximálnej možnej výške, keďže tieto zdravotné postihnutia sú posudkovo závažné a podmieňujú percentuálne navýšenie. Vzhľadom na závery posudkových lekárov je žalobkyňa naďalej invalidná s výškou MPSVČ 60 % (50 % + 10 %). Z ich posudkov rovnako vyplýva, čí títo pri posúdení MPSVZČ využili obe horné hranice určených rozsahov, ktoré v zmysle zákona už nie je možné zvyšovať, čím doterajšia celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne - 60 % sa nemení.
42. Podľa § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
43. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 09.11.2022 predložila správnemu súdu nové lekárske správy - od MUDr. N. Š., ortopéda datované dňom XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX, ako aj lekársku správu od O. B. G. Z..F..P.. (všeobecný lekár pre dospelých) datovanú dňom XX.XX.XXXX. Z daných lekárskych správ vyplýva, že tieto boli vypracované v roku 2022, t.j. po vydaní rozhodnutí, ktorých preskúmania sa žalobkyňa v konaní domáhala. Teda tieto správy nemohli mať správne orgány k dispozícii v čase svojho rozhodovania. Preto správny súd, s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, nemohol na dané lekárske správy prihliadať.
44. Záverom súd len dopĺňa, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne od ostatného lekárskeho posúdenia, je možné z jej strany domáhať sa priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou, ktorá bude opätovne prehodnotená.
45. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobkynin zdravotný stav (aj keď táto svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch, v dôsledku čoho by bolo možné pristúpiť k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobkyne vzhľadom na vyššiu MPSVČ oproti predchádzajúcemu hodnoteniu jej zdravotného stavu. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
46. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
47. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má zato, že v priebehu konania sa nevyskytli také skutočnosti, ktoré by prijatý záver správnych orgánov, vyplývajúci z lekárskych posudkov (MPSVZČ u žalobkyne je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou) spochybnili alebo vyvrátili a pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 195 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo, resp. nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).