Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/118/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, proti povinnému: A. M., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, o vymoženie 2.838,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. júna 2015, č.k. -24, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil. Zároveň v druhom výroku oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 46,31 Eur vrátane DPH do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekútorskému úradu dňa 26.06.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.838,31 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým rozhodnutie č. 700-1510968512-GC04/12 zo dňa 16.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.06.2012. Tamojší súd poveril vykonaním exekúcie dňa 12.07.2012 JUDr. Ľubomíra Pekára, súdneho exekútora so sídlom v Šali. Dňa 22.05.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách. Súd prvého stupňa sa oboznámil s uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -9, zo dňa 31.10.2014 a zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo podľa zastavené z dôvodu, že poručiteľ - povinný nezanechal žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. A keďže povinný zomrel nemajetný, súd prvého stupňa musel exekúciu podľa Exekučného poriadku zastaviť. Prvostupňový súd preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým si vyúčtoval trovy exekúcie a príslušný spisový materiál a zistil, že návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie je dôvodný. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 46,31 Eur vrátane DPH. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur tak, ako si uplatnil, nakoľko uplatnená odmena je v súlade s vyhlášky, podľa ktorej patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti najmenej 33, Eur. Z toho DPH predstavuje 6,64 Eur. Odmena spolu je vo výške 39,83 Eur. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné v celkovej výške 5,40 Eur vrátane DPH. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v uplatnenej výške. Taktiež priznal súdnemu exekútorovi i náhradu hotových výdavkov za poplatky vynaložené na elektronickú lustráciu bánk a vozidiel v uplatnenej výške 1,08 Eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto má nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov navýšenú o DPH. Trovy exekúcie teda spolu predstavujú 46,31 Eur vrátane DPH (39,83 Eur + 5,40 Eur + 1,08 Eur). Keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa Exekučného poriadku, k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ustanovenia prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, znáša trovy exekúcie oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie vo výške 46, Eur. Uviedol, že povinný smrťou dňa 04.10.2014 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo zakotvilo povinnosť súdu v zmysle Exekučného poriadku zastaviť exekúciu s poukazom na . Oprávnený mal za to, že vo veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, kedy by nevznikla jeho povinnosť na náhradu trov exekúcie, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako nezákonné zrušil.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa , z týchto dôvodov:

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V danej veci povinný v priebehu konania dňa 04.10.2014 zomrel, t. j. stratil právnu subjektivitu. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok, keď dedičské konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 31.10.2014, č. k. , , právoplatným dňa 19.11.2014, ktorým súd dedičské konanie po povinnom zastavil s poukazom na ustanovenie , keďže povinný ako poručiteľ nevlastnil žiadny majetok. Odvolací súd v dôsledku aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvodom zastavenia exekúcie v danej veci je primárna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Prípadní dedičia totiž nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa (povinného), nakoľko tento bol nemajetný, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením posledná veta zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie , stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa ( posledná veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.