Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-25-2013.pdf
PDF · 194.63 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu v 1.rade MOF HOLDING, a.s., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 492 663 a žalobcu v 2 .rade, CHEMES, a.s. Humenné, so sídlom Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426 spoločne zastúpení advokátskou kanceláriou SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: v 1.rade J&T Concierge SR, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 43 905 323, v 2.rade J & T BANKA, a.s., so sídlom Pobřežní 297/14 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 47 115 378 zastúpený Advokátsku kanceláriou RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 93.550,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania výške 658,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 8 019,32 EUR to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podaním zo dňa 20.12.2013, doručeným súdu 20.12.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal pôvodne žalovaného v 1.rade J &T Concierge SR, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 43 905 323, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 50042/B a žalovaného v 2.rade J & T BANKA, a.s., so sídlom Pobřežní 297/14 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 47 115 378 konajúca prostredníctvom J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 1320/B ( ďalej aj ako „ žalovaný“) na zaplatenie 93 550,- EUR titulom náhrady škody.
Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je klientom žalovaného, ktorý v zmysle ustanovenia článku 9 bod 9.1. Všeobecných obchodných podmienok J & T BANKY, a.s., pobočky zahraničnej banky pre poskytovanie bankových služieb s účinnosťou od 12.06.2012 resp. 12.08.2012 (ďalej len „VOP“), zabezpečuje prostredníctvom spoločnosti J&T Concierge SR, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 43 905 323, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 50042/B služby „Concierge“ (lifestyle managment), ktoré predstavujú nadstavbu k finančným službám poskytovaným žalovaným, pričom tieto služby podľa VOP a popisu na internetovej stránke žalovaného zahŕňajú napr. servis šitý na mieru a prístup ku exkluzívnym, destináciám a službám klientom žalovaného.
Žalobca v 1.rade sa začiatkom júla 2012 rozhodol prostredníctvom svojho konateľa Ing. Vladimíra Skoupila a JUDr. Jána Molnára, ktorý je oprávnený na základe plnomocenstva konať za žalobcu v
1.rade, využiť žalovaným ponúkanú nadstavbovú službu „Concierge“, ktorú ponúka svojim klientom. Žalobca v 1. rade sa na základe sprostredkovateľskej zmluvy dohodol so žalovaným , aby sprostredkoval pre obchodných partnerov žalobcov prenájom exkluzívnej prímorskej vily, zodpovedajúcej najvyšším požiadavkám privátnej klientely na ostrove Ibiza (Španielsko), na dobu trvania jedného mesiaca odo dňa 01.08.2012 do 31.08.2012. Na základe tejto požiadavky žalovaný postupoval v zmysle článku 9 bodov 9.2. a 9.3. VOP. Žalobca v 1.rade vopred zadefinoval požiadavky na prenájom prímorskej vily a to nasledovne: ubytovanie pre 7-8 ľudí, vonkajší alebo vnútorný bazén, samostatné Wifi pripojenie, parkovanie, vzdialenosť nie viac ako 20 km od hlavného mesta. Tieto kritéria boli žalovanému v 1.rade prostredníctvom emailovej komunikácie vopred oznámené a ten potvrdil prijatie takýchto požiadaviek žalobcovi v 1. Rade. Za tým účelom zaobstaral výber ponúk jednotlivých vilových komplexov, ktoré prostredníctvom emailovej komunikácie zaslal žalobcovi v 1. rade. Niekedy okolo 12.07.2012 žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi v 1. rade údaje týkajúce sa nehnuteľnosti s názvom „Breathaking View Villa“ (ďalej len „Vila č.1“), ktorá podľa popisu spĺňala kritériá stanovené žalobcom v 1. rade. Vila č.1 mala byť dostupná od 01.08.2012 do 31.08.2012, pričom cena za prenájom bola určená na sumu 75.000,- € bez DPH. Dňa 13.07.2012 žalobca v 1.rade oznámil žalovanému v 1.rade, že má záujem si prenajať Vilu č.1 za podmienok prezentovaných žalovaným v 1.rade, a preto požiadal žalovaného v 1.rade, aby prenájom Vily č.1 s treťou osobou sprostredkoval. Žalovaný v 1.rade v súvislosti so sprostredkovaním prenájmu Vily č.1 rokoval so spoločnosťou IBIZA VIP AGENCY, Sede social Av. 8 Agosto 23, 07 800 Ibiza, Marina Ibiza, Illes Balears (ďalej len „Agentúra“), ktorá sprostredkovanie Vily č.1 na Ibize (Španielsko) zabezpečovala v mene svojich klientov, ktorými boli zrejme vlastníci nehnuteľností, ktoré sa prenajímali. Agentúra pripravila návrh zmluvy o nájme Vily č.1 „RENTAL CONTRACT OBLIGATIONS OF BREATHTAKING VIEW VILLA“ (ďalej len „Zmluva o nájme Vily č.1“), pričom podľa návrhu takejto zmluvy, ktorá sa napokon nepodpísala, mali byť účastníkmi zmluvy len žalovaný a Agentúra. V zmysle ust. bodu 4 Zmluvy o nájme Vily č.1 predstavovalo nájomné za užívanie predmetnej vily v dohodnutom období sumu v celkovej výške 75.000,- EUR bez DPH, pričom nájomné sa malo platiť v dvoch splátkach, a to formou zálohovej platby vo výške 30% z celkovej sumy nájomného (26.550,- € s DPH) a zvyšnej časti nájomného vo výške 61.950,- EUR s DPH. Celkovo za prenájom Vily č.1 mala byť uhradená zo strany žalobcu v 1.rade suma 88.550,-EUR s DPH.
Dňa 29.07.2012 (t.j. tri dni predtým ako sa mal začať nájom Vily č.1) Agentúra kontaktovala žalovaného v 1. rade s tým, že ponúka na prenájom pre žalobcu v 1.rade náhradnú vilu „Can Carolla Villa“ (ďalej len „Vila č.2“) z dôvodu, že prenájom Vily č.1 nie je možný pre nefunkčný klimatizačný systém. Agentúra ako náhradu za Vilu č.1 ponúkla Vilu č.2, ktorá mala spĺňať požadované kritéria tak ako sa to uvádza vyššie, pričom mala byť zariadená ešte v modernejšom štýle. Túto informáciu a ponuku Agentúra oznámila žalovanému v 1. rade, ktorý o tom následne informoval žalobcu v 1.rade na základe e-mailu zo dňa 30.07.2012 (t.j. dva dni predtým ako sa mal začať nájom Vily č.1). V e-maile zo dňa 30.07.2012 žalovaný v 1.rade taktiež oznámil žalobcovi v 1.rade, že : „Situácia sa má tak, že viac možností už nepôjde v tejto časovej tiesni vybaviť“. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že žalobca v 1. rade bol v dôsledku časovej núdze v podstate donútený prijať návrh na užívanie náhradnej vily č.2, pričom tak urobil kvôli prísľubu Agentúry (resp. žalovaného v 1.rade), že ak Vila č.2 nebude spĺňať požadované kritériá, tak Agentúra vráti celú zaplatenú sumu nájomného.
Dňa 31.07.2012 bol žalobcovi v 1.rade predložený návrh zmluvy o nájme Vily č.2 „RENTAL CONTRACT OBLIGATIONS CAN CAROLA VILLA“ (ďalej len „Zmluva o nájme Vily č.2“). Aj v prípade Zmluvy o nájme Vily č.2, tak ako pri návrhu Zmluvy o nájme Vily č.1, boli ako zmluvné strany uvedené Agentúra a žalovaný v 1.rade. Išlo o identickú zmluvu obsahom ktorej boli rovnaké práva a povinnosti s rozdielnym predmetom nájmu, pričom táto zmluva sa napokon tiež nepodpísala.
Dňa 01.08.2012 žalobca v 1.rade uhradil zvyšnú časť nájomného vo výške 62.000,- EUR v prospech účtu pána Maura Polota, ktorý podľa informácií Agentúry je majiteľom Vily č.2. V tom čase sa obchodní partneri, pre ktorých bol zo strany žalobcu v 1.rade zabezpečený prenájom Vily dostavili na Ibizu (Španielsko). Jeden z účastníkov ubytovaných vo Vile č.2, a to konkrétne JUDr. Ján Molnár uhradil platobnou kartou tzv. návratný depozit vo výške 5.000,- EUR tak, ako to predpokladala Zmluva o nájme Vily č.2, ktorý mal slúžiť ako zábezpeka pre prípadné škody alebo straty na majetku, pričom sa mal vrátiť v prípade, že nedôjde ku škodám alebo stratám na majetku nachádzajúcom sa vo Vile č.2. Úhrada depozitu bola neskôr preúčtovaná na žalobcu v 1.rad. Zároveň pôvodná zálohová platba zo strany žalobcu č.2 pre majiteľa Vily č.1 vo výške 26.550,- EUR s DPH bola prevedená vlastníkom Vily č.1 na pokyn Žalovaného v 1.rade majiteľovi Vily č.2. Uvedené nedostatky reklamoval JUDr. Ján Molnár, a to na
mieste zástupcovi Agentúry a telefonicky s pani Luciou Belzárovou, ktorá za žalovaného v 1. rade riešila všetky záležitosti týkajúce sa sprostredkovania Vily č.1 a Vily č.2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v 1.rade bolo v rámci ponúkania Vily č.2 oznámené, že ak Vila č.2 nebude spĺňať požadované kritériá, tak Agentúra vráti celú zaplatenú sumu nájomného a v nadväznosti na vyššie uvedené nedostatky Vily č.2, splnomocnený zástupca sa na mieste rozhodol neuzavrieť Zmluvu o nájme Vily č.2. Splnomocnený zástupca bezodkladne kontaktoval žalovaného v 1.rade, že nemá záujem zotrvať vo Vile č.2. Všetky tieto dôvody nespokojnosti boli komunikované so žalovaným v 1.rade prostredníctvom Lucii Belzárovej.
Žalovaný ponúka klientom v súvislosti s uzatvorenými zmluvami o bežnom účte aj služby privátneho bankovníctva. Podstatou privátneho bankovníctva je zabezpečiť pre privátnych klientov žalovaného nadštandardné a individualizované bankové služby založené na profesionálnom prístupe, ako aj ďalšie exkluzívne činnosti súvisiace s poskytovaním bankových služieb a produktov, pričom jednou z takýchto služieb je aj služba „Concierge“. Služby privátneho bankovníctva sú poskytované predovšetkým fyzickým osobám, pričom banky pri poskytovaní takýchto služieb zároveň poskytujú služby aj pre právnické osoby, v ktorých majú aktivity ich privátni klienti.
V súvislosti s poskytovaním služieb privátneho bankovníctva J & T Banka uvádza na svojej internetovej stránke, že ide o kompletnú škálu tých najsofistikovanejších a najkomfortnejších služieb a produktov privátneho bankovníctva, pričom k splneniu snov jej klientov a pohodlia má stačiť jedno telefónne číslo (t.j. číslo privátneho bankára).
Nakoľko žalovaný ako banka nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie služby „concierge“ (pozn.: takáto služba sa ani nepovažuje za bankovú činnosť v zmysle § 2 ods.1 a 2 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v dôsledku čoho nemôže priamo svojim klientom poskytovať takúto službu, J & T Banka poskytuje túto službu prostredníctvom tretej osoby, a to spoločnosti J & T Concierge SR, s.r.o. Služba „Concierge“ je nadstavbou k ostatným finančným službám poskytovaných J & T Bankou, pričom táto služba je charakterizovaná na internetovej stránke J & T Banky nasledovne: „Je dôkazom, že peniaze nie sú cieľom, ale prostriedkom k príjemnejšiemu životu. Životný štýl a voľný čas sú tiež súčasť vášho majetku. A možno tá najdôležitejšia. Ponúkame vám servis šitý na mieru, prístup k exkluzívnym informáciám destináciám, službám, máme pre vás nevšedné nápady. Túto službu máte k dispozícii 24 hodín denne. Stačí, aby ste mali pocit, rozmar, nápad, chuť ... My zariadime všetko potrebné a dodáme vášmu želaniu presné obrysy. J&T BANKA je jedinou bankou v Česku a na Slovensku, ktorá v rámci privátneho bankovníctva poskytuje tento druh služby.“
Žalovaný v 1. rade, poskytuje svoje služby na základe balíka služieb po paušálnou sadzbou odmeny a lebo vo forme služby „neobmedzene“ s hodinovou sadzbou. Ide teda o platenú službu.
Na základe emailovej komunikácie z obdobie od 10.júla 2012 do 24. augusta 2012 možno skonštatovať, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným v 1. rade, keďže: (i) zmluvu o sprostredkovaní možno uzatvoriť v akejkoľvek forme, nakoľko na jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma (ide o tzv. zásadu bez formálnosti zmluvy), (ii) počas komunikácie z uvedeného obdobia došlo k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca v 1.rade uzatvoril so žalovaným v 1.rade vyššie uvedenú zmluvu o sprostredkovaní, ktorá nebola v písomnej forme, nakoľko ani zákon nevyžaduje na jej platnosť takúto formu. V zmysle vyššie uvedeného konštatujeme, že právna úprava zmluvného vzťahu medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným v 1.rade, je založená v zmysle ust. §261 ods.1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „ ObZ“) ako relatívny obchodnozáväzkový vzťah, v dôsledku čoho sa vzájomné zväzkové vzťahy v súvislosti s danou sprostredkovateľskou zmluvou medzi uvedenými účastníkmi budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o sprostredkovateľskej zmluve (§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka).Žalobcovia uplatňujú svoj nárok na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka z nasledovných dôvodov:
- Žalovaný v 1.rade obstaral pre žalobcu v 1.rade príležitosť uzavrieť nájomnú zmluvu, dôsledkom čoho došlo zo strany žalobcu v 1. a 2.rade k prevodu finančných prostriedkov na základe pokynu (e-mailu) od žalovaného v 1.rade za účelom úhrady zálohovej platby a nájomného na Vilu č.2 v celkovej výške 88.550,- EUR (položkovito 26.550,- EUR ako 30% úhrada nájomného, 62.000,- EUR ako zvyšná časť
nájomného). Následne ešte JUDr. Ján Molnár uhradil Agentúre platobnou kartou tzv. návratný depozit vo výške 5.000,- EUR, ktorý bol neskôr preúčtovaný na žalobcu v 1.rade. Keďže Vila č.2 absolútne nezodpovedala požadovaným kritériám, žalobca v 1. a 2.rade prostredníctvom Splnomocneného zástupcu odstúpili od uzavretia nájomnej zmluvy na Vilu č.2. Na základe tejto skutočnosti žalobca v 1.rade, žalobca v 2.rade požiadali Agentúru (prostredníctvom žalovaného v 1.rade), aby im boli vrátené zaplatené sumy, pričom k dnešnému dňu Agentúra nevrátila predmetné sumy týkajúce sa nájmu Vily č.2.
- Žalovaný v 1.rade ako sprostredkovateľ porušil ust. § 649 ods.1 (druhá veta) Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu, považujeme za porušenie odbornej starostlivosti žalovaného v 1.rade skutočnosť, že nepreveril dostatočne dôveryhodnosť jeho obchodných partnerov na Ibize, najmä osobu, ktorú prestavil žalobcovi v 1.rade ako prenajímateľa Vily č.2. Keďže neskoršie nedošlo k splneniu záväzku zo sprostredkovaného obchodu s treťou osobou z dôvodu, ktorý poukazuje na jej nedôveryhodnosť od samého začiatku, nesie žalovaný v 1.rade ako sprostredkovateľ zodpovednosť za vzniknutú škodu. Sprostredkovateľ vedel a poznal osoby, s ktorými spolupracuje na ostrove Ibiza, mal preto možnosť overiť si spoľahlivosť a dôveryhodnosť týchto osôb. Žalovaný v 1.rade ako obchodná spoločnosť sa špecializujúca na poskytovanie služby „Concierge“, preto má možnosť dopredu preveriť osoby, ktoré odporúča svojim klientom. Zároveň žalovaný v 1.rade porušil povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu so žalobcom v 1. rade, keď sprostredkoval prenájom Vily č.2, ktorá absolútne nespĺňala zmluvne dojednané podmienky. Žalovaný v 1.rade teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho žalobcom vznikla škoda a to vo výške platieb za nájomné, ktoré bolo uhradené zo strany žalobcu v 1. a 2.rade na základe pokynu (e-mailu) od žalovaného v 1.rade a vo výške zaplateného návratného depozitu zaplateného zo strany JUDr. Jána Molnára a preúčtovaného na žalobcu v 1.rade.
S ohľadom na aplikovateľnosť zákonnej úpravy je treba pripustiť dôkaz podaný sprostredkovateľom o okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ObZ). Takáto prekážka brániaca splneniu povinnosti by nemala zrejme spočívať v nemožnosti zistiť nedôveryhodnosť tretej osoby. Pokiaľ by totiž nedôveryhodnosť nebola pre sprostredkovateľa odhaliteľná, nebol by viazaný zákazom navrhnúť takúto osobu a z hľadiska predpokladov zodpovednosti za škodu, by chýbal protiprávny úkon. Zistiteľnosť nedôveryhodnosti je treba posudzovať s ohľadom na povinnosť odbornej starostlivosti. Sprostredkovateľ preto musí využiť možnosti, ktoré existujú ku zisteniu skutočnej situácie tretej osoby. Poukazujúc na súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka, hmotnoprávnym predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je súčasná existencia troch nižšie uvedených skutočností:
- porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody. Porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spočíva v porušení § 649 ods. 1 (druhá veta) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je uvedené, že „ Sprostredkovateľ ....; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.“ Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku treba nahradiť, či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Žalobcovi pociťujú škodu na majetku, nakoľko v súvislosti so sprostredkovaním nájmu Vily č.2 sa dostali do takej pozície, ktorú zapríčinil žalovaní , nakoľko v súčasnosti nie je možné vymôcť vyššie špecifikované nájomné a návratný depozit. Žalobcovi v 1.rade bola spôsobená škoda vo výške 65.000,- EUR (t.j. 62.000,- EUR + 5.000,- EUR) žalobcovi v 2.rade škoda vo výške 26.550,- EUR. V predmetnom prípade je daná príčinná súvislosť, nakoľko medzi protiprávnym konaním žalovaných a vznikom škody vo sfére žalobcu v 1. a 2. rade existuje vzťah príčiny a následku, t.j. sprostredkovanie obchodného záväzkového vzťahu, kde ako subjekt vystupuje tretia osoba, ktorá je nedôveryhodná, nepreverená a nespoľahlivá. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. V príčinnej súvislosti so vznikom škody vznikla škoda aj žalobcovi v 2. rade, nakoľko v mene žalobcu v 1.rade uskutočnil v súvislosti so sprostredkovaním platbu v prospech účtu majiteľa Vily č.1, ktorá bola následne na pokyn žalovaného v 1. rade prevedená na účet majiteľa Vily č.2 a táto suma spolu so sumou od žalobcu v 1. rade predstavuje skutočnú škodu. V príčinnej súvislosti so vznikom škody je aj konanie žalovaného, nakoľko bez jeho sprostredkovania by nikdy nedošlo k spolupráci, t.j. k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1.rade, a to napriek tomu, že žalovaný sa voči jeho klientom tvári a prezentuje, že samotnú službu poskytuje J&T BANKA ako jediná banka v Česku a na Slovensku. Na vzniku škody sa podieľalo viacero príčin spočívajúcich v porušení
záväzku alebo inej právnej povinnosti, z nich každá má charakter priameho následku a každá mala nutne za následok vznik škody. V takomto prípade, pokiaľ ide o poručenie záväzku rôznych osôb, je splnenie predpokladu pre vznik práva na náhradu škody vo vzťahu poškodeného ku všetkým týmto osobám. V závere žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť škodu Navrhovateľovi v 1. a 2. rade vo výške 93.550,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p. a zo sumy 93.550,- EUR od 04. marca 2013 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
S podaním žaloby žalobcovi podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd predmetný návrh uznesením dňa 09.05.2014 zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Voči uvedenému uzneseniu podali žalobcovi odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Bratislava č.k. 1 Cob/150/2014 zo dňa 30.06.2014 bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava I v tomto konaní potvrdené 09.07.2014 . Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2014.
Uznesením zo dňa 13.01.2014 súd zastavil konanie voči žalovanému J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 1320/B na základe ustanovenia § 7 ods. 1,2 zákona č. 989/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.02.2014.
Uznesením zo dňa 05.03.2014 súd pripustil do konania na strane žalovaného v 2.rade J & T BANKA, a.s., so sídlom Pobřežní 297/14 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 47 115 378 na základe ustanovenia § 92 zákona č. 989/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.04.2014.
Uznesením z 10.10.2014 súd zastavil konanie voči žalovanému v 1.rade z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, čím nastala neodstrániteľná prekážka v neexistencii právnej subjektivity žalovaného v 1.rade a preto súd konanie voči žalovanému v 1.rade zastavil, s právoplatnosťou k 13.11.2014.
Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 15.08.2014 vyjadril k žalobe tak, že v rozhodnom období pre posúdenie vzniku nároku na náhradu tvrdenej škody - obdobie júl 2012-1.august 2012 bol žalobca v 1. rade klientom žalovaného na základe Zmluvy o bežnom účte. V danom období bol zmluvný vzťah upravený Obchodnými podmienkami pre bežné účty a platobný styk s účinnosťou od 01.12.2009 do 12.06.2012 resp. 12.08.2012. a Všeobecnými obchodnými podmienkami pre bankové produkty s účinnosťou od 01.12.2009 do 12.06.2012 resp. 12.08.2012. Uvedené dokumenty boli nahradené Obchodnými podmienkami pre poskytovanie bankových služieb s účinnosťou voči žalobcovi v 1. rade od 12.08.2012.Tieto obchodné podmienky nahradili Obchodné podmienky pre bežné účty a platobný styk a Všeobecné obchodné podmienky pre bankové produkty. Žalovaný vymedzil, že vzťah medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným bol upravený Zmluvou o účte, a Obchodnými podmienkami pre bežné účty a platobný styk a Všeobecnými obchodnými podmienkami pre bankové produkty. V zmysle uvedených nie je predmetom spolupráce poskytovanie akýchkoľvek ďalších služieb zo strany žalovaného, teda ani služby „ Concierge. Žalovaný odmieta, že by so žalobcom v 1.rade uzatvoril akúkoľvek Zmluvu o sprostredkovaní takejto služby. Žalovaný žalobcovi v 1.rade odporučil službu concierge, avšak ako uvádza odporučil ho priamo na žalovaného v1.rade. Voči žalovanému v 1.rade žalobca v 1.rade definoval svoje podmienky na obstaranie pobytu. Žalovaný zdôrazňuje, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá žiadna zmluva. Pre prípad argumentácie žalobcu v 1.rade ohľadne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy má za to, že absentuje podstatná náležitosť a tou je dohoda o odplate. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, žalovaný namieta porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Jediným záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a žalovaným bola Zmluva o účte a uvedené obchodné podmienky. Porušenie záväzkov z Obchodných podmienok pre poskytovanie bankových služieb s účinnosťou voči žalobcovi v 1. rade od 12.08.2012 je irelevantné v tomto konaní, nakoľko tieto boli účinné po rozhodnom období. Žalovaný má za to, že žalobca v 1.rade nepreukázal existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ako poškodený, keď sa odvoláva na Obchodné podmienky pre poskytovanie bankových služieb, ktoré boli v danom čase neúčinné.Vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade uvádza, že tento nebol a ani nie je klientom žalovaného, teda medzi uvedenými
subjektmi nie je žiadna právna skutočnosť na základe ktorej by žalovaný mal povinnosti voči žalobcovi v 2.rade. Na základe uvedeného namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v 2.rade.
K samotným tvrdeniam žalobcu v 1.rade na skutkovom základe žalovaný uvádza, že:
- v rozhodnom období neobdržal od žalobcu v 1.rade žiadnu požiadavku na sprostredkovanie prenájmu vily. Takáto požiadavka bola adresovaná žalovanému v 1.rade a komunikovaná so zamestnancom žalovaného v 1.rade pani Luciou Belzárovou,
- má za to, že osoba objednávajúca službu bol pán Ján Molnár Jr. nie osoby oprávnené konať za žalobcov ako JUDr. Ján Molnár a Ing. Vladimír Skoupil. Nebolo preukázané, že by žalovanému v 1.rade bolo predložené plnomocenstvo pre konanie Jána Molnára jr.
- nebolo preukázané, že by bol daný prísľub žalovaného v 1.rade alebo Agentúry, že vráti sumu zaplateného nájomného,
- nebolo preukázané, že škoda spočívajúca v zaplatení depozitu Jánom Molnárom jr. zložená ako depozit za vilu č. 2 vznikla,
- podľa zistení žalovaného, napriek snahe žalovaného v 1.rade nemohlo byť vyplatené plnenie v sume 50% žalobcom zo strany Agentúry, nakoľko žalobcovia neodovzdali kľúče od Vily č. 2, uvedeným konaním má žalovaný za to, že žalobcovia sa zúčastnili na vzniku škody a nesplnili si svoju prevenčnú povinnosť,
- tvrdenia žalobcov o neexistencii Agentúry a nemožnosti vymoženia dlžnej sumy neboli ničím preukázané, napriek tomu, že bola poskytnutá právna pomoc zo strany žalovaného v 1.rade.
V zmysle uvedenej argumentácie má žalovaný za to, že žalobca v 1.rade nepreukázal existenciu predpokladov vzniku škody, žalobca v 2.rade nepreukázal, že je subjektom oprávneným si uplatňovať náhradu škody zo záväzkového vzťahu so žalovaným a má aj za to, že tvrdenia žalobcov sú nepravdivé, preto navrhuje žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania.
K uvedenému sa písomne vyjadril právny zástupca žalobcov podaním z 06.10.2014 doručeným súdu 07.10.2014, v ktorom uviedol, že pán Ján Molnár st. je osobou ovládajúcou žalobcu v 1. rade a je privátnym klientom žalovaného. Začiatkom júla 2012 oslovil žalovaného v 1. rade so zadefinovanými podmienkami prenájmu vily pre obchodných partnerov na Ibize v čase od 01.08.- 31.08.2012. Zamestnanec žalovaného mu poskytol služby „ concierge“ smerujúce k sprostredkovanie uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetnú vilu, a skontaktoval ho s pani Luciou Belzárovou , ktorá vystupovala ako concierge asistent v zmysle nefinančnej služby u žalovaného. V ďalšom komunikoval žalobca v 1.rade s pani Luciou Belzárovou najmä prostredníctvom elektronickej pošty, pričom pani Belzárová vystupovala v mene žalovaného v 1. rade. Žalobca zadefinoval podmienky na prenájom vily, následne žalovaný v 1.rade komunikoval s Agentúrou IBIZA VIP AGENCY ( ďalej aj ako „Agentúra“), ktorá sprostredkovala prenájom vily č.1. Zmluva o nájme s Agentúrou. Žalovaný v 1.rade zaslal žalobcovi proforma faktúru na úhradu 30% dohodnutej sumy za prenájom vily č. 1. Úhradu vykonal žalobca v 2. rade v sume 26 550,- EUR, ako obchodný partner žalobcu v 1.rade, doplatok k cene mal byť zaplatený žalobcom v 1.rade sumu 61 950,- EUR, teda celkovo za vilu č.1 bolo malo byť zaplatených 88 500,- EUR. Tri dni pred začiatkom nájmu, žalovaný v 1. rade na základe kontaktovania Agentúrou žalovaného v 1.rade bol žalobca v 1.rade oboznámený ‚, že pre technický problém nie je možné užívať vilu č. 1 ale sprostredkovateľ zabezpečil náhradnú vilu č. 2. Z dôvodu časovej núdze žalobca bol v podstate nútený návrh prijať, avšak s prísľubom Agentúry, ( žalovaného v 1.rade), že ak nebude spokojnosť s vilou č. 2 vráti celú sumu zaplateného nájomného. Ohľadne prenájmu nájomná zmluva podpísaná nebola. Dňa 01.08.2012 žalobca v 1.rade uhradil zvyšnú časť nájomného 62 000,- EUR v prospech účtu pána Maura Polota. Zaplatená záloha vo výške 26 550,- EUR na vilu č. 1, bola prevedená vlastníkovi vily č. 2 na základe pokynu žalovaného v 1.rade. Po príchode do vily č.2 uhradil zložil jeden z účastníkov pobytu JUDr. Ján Molnár pred obhliadkou vily č. 2, depozit v sume 5 000,- EUR, tak ako to predpokladala nájomná zmluva. Po obhliadke vily č. 2 boli zistené nedostatky, ktoré boli obratom reklamované u pani Lucii Belzárovej. Jej ako osobe sprostredkujúcej uvedený pobyt bolo oznámené, že vzhľadom k prísľubu o vrátení nájomného a z dôvodu neriešiteľných závad predmetu nájmu, žalobcovia nemali záujem zotrvať vo vile č.2, z tohto dôvodu ani nepodpísali nájomnú zmluvu. Žalobcovia trvali na tom, že vilu č.2 akceptovali len z dôvodu časovej tiesne, vilu č.1 nebolo možné užívať pre technický problém a žalobcovia majú za to, že z uvedeného dôvodu sa Agentúra zaviazal vrátiť nájomné. Po uvedených nedostatkoch, žalovaný v 1.rade sprostredkoval už však nie cez Agentúru prenájom vily. Nájomné a depozit uhradené za vilu č. 2 však do dňa podania žaloby vrátené nebolo. Žalobcovia majú za to, že služba concierge sa považuje za integrálnu súčasť privátneho
bankovníctva, ponúkaná klientom banky vrámci komplexu služieb privátneho bankovníctva ako služby nefinančné nadstavbové. Podmienkou na ich poskytovanie je existencia finančných prostriedkov klienta, uložené resp. investované prostredníctvom banky poskytujúcej tieto služby. Odplata za poskytovanie služieb concierge je teda zahrnutá v odplate za služby poskytované v rámci privátneho bankovníctva. Vychádzajúc z prezentácie služby concierge na internete je možné vnímať prepojenosť tejto služby s osobou privátneho bankára - uvedený kontakt ako telefónne číslo privátneho bankára ... „ obráťte sa prosím na svojho bankára, alebo sa s ním spojte na bezplatnej telefonickej infolinke....., teda ktorý ako zamestnanec žalovaného sprostredkuje túto službu. V tíme poskytujúcom službu concierge bola menovite uvedená aj pani Lucia Belzárová, ktorá sprostredkovanie pre žalobcov aj realizovala. Ďalšou skutočnosťou je, že aj po zániku žalovaného v 1.rade, žalovaný ponúka službu concierge v plnom rozsahu s odkazom na čl. 9 Obchodných podmienok žalovaného. Nie je teda dôvodné, že by služby poskytoval žalovaný v 1.rade, ak po jeho zániku sú služby concierge ďalej prezentované. Žalobcovia majú za to, že medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o sprostredkovaní ústnou formy s dohodou o podstatných náležitostiach, kedy sa pán Ján Molnár ako privátny klient rozhodol službu concierge využiť pre právnickú osobu v ktorej má majetkový podiel, poveril komunikáciou svojho syna JUDr. Jána Molnára, ktorý prostredníctvom spol. CHEMOL s.r.o. ovláda žalobcu v 2.rade a ten komunikoval vo veci sprostredkovania s pani Luciou Belzárovou. Z dostupných dokumentov žalovaného nebolo zrejmé, že žalovaný neprezentoval túto svoju službu len ako odporúčanie na tretiu osobu, ustanovenia obchodných podmienok neodkazovali na spoločnosť - žalovaného v 1.rade. K spornej dohode o odplate, ktorú žalovaný označil ako absenciu podstatnej náležitosti zmluva o sprostredkovaní žalobca v 1.rade uvádza, že odplata bola dohodnuté medzi Agentúrou a žalovaným ako vyplýva z mailovej komunikácie, že Agentúra vyplatí celkom 5 000,- EUR žalovanému v 1.rade z nájomného od žalobcu v 1.rade.
K aktívnej legitimácie žalobcu v 2.rade uvádza, že žalobcovi sú vzájomnými obchodnými partnermi, žalobca v 2.rade je ovládaný synom pána Jána Molnára, ktorý je privátnym klientom žalovaného. Teda ak sa služba concierge vzťahuje na fyzické osoby a ich rodiny, má žalobca v 1.rade za to, že je osvedčené, že žalobca v 2.rade sem prináleží. Oprávnenosť konania JUDr. Jána Molnára vo veci sprostredkovania je daná existenciou plnomocenstva žalobcom v 1.rade. O predčasnej úhrade depozitu pánom JUDr. Jánom Molnárom pred tým, ako si prezrel vilu č. 2 má žalobca v 1.rade za to , že pri uvedenom type služieb je normálne zaplatiť vopred depozit pred tým ako si záujemca preberie kľúče a následne mu je odovzdaná nehnuteľnosť. Ohľadne nesplnenia povinnosti riadne vrátiť kľúče od vily č. 2 zo strany JUDr. Jána Molnára žalobca v 1.rade uvádza, že táto povinnosť nemohla byť splnená nakoľko nebolo možné identifikovať osobu, ktorá by za Agentúru bola oprávnená konať a prevziať kľúče. Z Agentúry nikto so žalobcami resp. oprávnenými osobami nekomunikoval.
Preukázanie zodpovednosti žalobcovia zakladajú na porušení povinnosti žalovaného v 1.rade - sprostredkovateľ nesmie navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou ohľadne ktorej vie, alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovateľskej zmluvy. Teda ObZ ukladá povinnosť nenavrhovať uzavretie zmluvy s osobou ktorá je z hľadiska splnenie záväzkov nedôveryhodná. Sprostredkovať je povinný konať s odbornou starostlivosťou , čo nie je exaktne definované v ObZ avšak s prihliadnutím na okolnosti poskytovanie danej služby a postavenia osoby ktorá danú službu poskytuje ako aj na predmet služby ( nadštandardné služby vrámci poskytovania bankových služieb) bolo nevyhnutné zabezpečiť všetko potrebné na pobyt za vopred definovaných podmienok. Navyše žalovaný ako pobočka zahraničnej banky je zo zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách povinná postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. Ak žalovaný využíval na tieto služby tretí subjekt ( žalovaného v 1.rade) mal si riadne preveriť spôsobilosť takéhoto subjektu, či je dostatočne spôsobilý, aby klientom riadne sprostredkoval prenájom luxusných nehnuteľností. Kežde žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou , v dôsledku čoho žalobcom vznikla škoda - vo výške platieb nájomného uhradených žalobcami, došlo k porušeniu povinnosti žalovaného podľa ustanovenia § 649 ods. 1 ObZ a následkom uvedeným v ustanovení § 379 ObZ. Úprava náhrady škody je postavená v ObZ na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou zbavenia sa zodpovednosti v prípade existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Žalobcovia majú za to, že preukázali všetky náležitosti vzniku škody
Porušenie zmluvnej povinnosti podľa ustanovenia § 649 ObZ.
Príčinná súvislosť spočívajúca vo vykonanom sprostredkovaní a následnom vzniku škody teda bez sprostredkovania služby žalovaným by škoda na strane žalobcov nevznikla Skutočná škoda spočíva v sume uhradenej žalobcami za prenájom vily č. 2 ku ktorému nedošlo v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaného a žalovaného v 1.rade, žiadajú aby súd priznal im nárok na vyplatenie dlžnej sumy z titulu náhrady škody.
Vyjadrením žalovaného z 04.12.2014, doručeného súdu 05.12.2014 právny zástupca žalovaného namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v 1.rade. Z mailovej komunikácie ohľadne sprostredkovania s JUDr. Molnárom nebolo zrejmé, za koho koná. Taktiež namieta aktívnu legitimáciu žalobcu v 2.rade, ktorý sa stal účastníkom konania na strane žalobcu na základe zaplatenia 30% zálohy na nájomné. Uvedené však nezakladá žiadny záväzkový vzťah ani sprostredkovateľský voči žalovanému v 1.rade ani nájomný, ktorý sa mal uzatvoriť s Agentúrou. Žalobca v 2.rade nie je oprávnený z plnenia Zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným v 1.rade, nemôže byť v danom konaní aktívnej legitimovaný. Naďalej zotrváva na tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným v tomto konaní. Má za to, že poskytnutím kontaktu zo strany privátneho bankára žalovaného žalobcovi v 1.rade - išlo o kontakt na pani Luciu Belzárovú, nemohol vzniknúť záväzkový vzťah. Taktiež má za to, že marketingové materiály prezentované žalobcom v 1.rade netvoria obsah zmluvy medzi účastníkmi. Uvádza dokumenty, ktoré tvorili základ spolupráce medzi žalovaným a žalobcom v 1.rade ako: Zmluva o bežnom účte z 08.04.2010, Obchodné podmienky pre bežné účty a platobný styk k 01.12.2009, Sadzobník poplatok k 01.03.2012., Všeobecné obchodné podmienky pre bankové produkty od 01.12.20119. Z týchto dokumentov nevyplýva žiadny záväzok žalovaného poskytovať alebo zabezpečiť služby concierge pre žalobcu v 1. rade. Z dokumentácie je zrejmé, že žalovaný v 1.rade vystupoval samostatne, vo vlastnom mene, bez odkazov na žalovaného. V návrhoch nájomných zmlúv nie je odkaz na žalovaného. K podpisu pani Lucii Belzárovej je uvedené, že koná za team leader žalovaného v 1.rade, bola jeho zamestnancom a nemala poverenie konať za žalovaného. Taktiež trvá na tom, že zmluva o sprostredkovaní ak by mala platne vzniknúť musela by existovať dohoda o odmene, nie je pravdou, že odmenou mala byť možnosť žalovaného disponovať finančnými prostriedkami žalobcu v 1.rade a taktiež nebolo dohodnuté, čo je predmetom zmluvy. Vzhľadom na argumentáciu využívania služby concierge ešte pred júlom 2012 ( 30.12.2010) zo strany žalobcu v 2.rade je nesporné, že žalobca v 2.rade vedel, kto túto službu poskytuje a že žalovaný nebol v takomto záväzkovom vzťahu. O tom, že osobou zodpovednou je žalovaný v 1.rade svedčí aj samotná konštrukcia žaloby ako aj fakt, že žalobcovia si pohľadávky voči žalovanému v 1.rade uplatnili neskoro vrámci konania likvidátora. K uplatnenej výške škody má za to, že sumu 5 000,- EUR zaplatenú ako depozit žalobcovia riadne nepreukázali, nie je zrejmé z akého účtu suma bola platená a kedy, či teda nemali žalobcovia dostatok času sa oboznámiť s vilou č. 2, do ktorej mali prísť 01.08.2012 a platba 5000,- EUR bola realizovaná 03.08.2012, čím malo byť zistené, že vila č. 2 nespĺňa požiadavky a teda za ňu nemala byť platené.
Z vyjadrenia žalovaného z 09.04.2015, doručeného súdu 09.04.2015 vyplýva, že z výpovede svedka pána JUD. Jána Molnára bolo zrejmé, že depozit platil po príchode do vily, teda nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že najskôr sa zaplatí depozit a potom sa odovzdajú kľúče od vily. Nebolo potvrdené tvrdenie JUDr. Molnára, že by mu pani Lucia Belzárová prisľúbila vrátenie nájomného. Má za to, že žalobcovia odmietnutím vrátenia 50% z nájomného ( ponúknutým Agentúrou) si nesplnili svoju zakročovaciu povinnosť. Taktiež nepreukázali výšku škody. Zotrváva na skutočnosti, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená žiadna zmluva, jedinou účinnou zmluvou medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným bola Zmluva o bežnom účte. Z povahy služby concierge nevyplýva pre žalovaného žiadna povinnosť voči žalobcom, čo nie je ani možné s ohľadom na charakter činnosti žalovaného ako pobočky zahraničnej banky. Naďalej spochybňuje oprávnenosť konania JUDr. Jána Molnára - nepredložil plnú moc v čase konania za žalobcu v 1.rade, komunikoval zo svojej privátnej mailovej adresy, nevylučuje, že predložená plná moc bola podpísaná až dodatočne. K nároku na náhradu škody namieta výšku s odkazom na reklamačné podmienky Agentúry - podľa návrhu nájomnej zmluvy o prenájme Can Carolla Vilas uvedením, že nesplnením povinnosti žalobcov - nevrátenie kľúčov, nestornovanie pobytu teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a príčinou jej vzniku, keďže ani zo strany Agentúry neboli porušené povinnosti a Nájomná zmluva uzatvorená nebola, avšak s jej podmienkami sa žalobcovia mali možnosť oboznámiť. Nebolo ani preukázané, že by Agentúry v zmysle ustanovenia § 649 ods. 1 ObZ bola osobou nedôveryhodnou, absentujú odôvodnené konkrétne okolnosti pre vyvodenie takéhoto záveru. Fakt, že Agentúra odmietla vrátiť nájomné vo výške 93 550,- EUR žalobcom nezakladá domnienku, že si neplní svoje povinnosti.
Z vyjadrenie žalobcov z 16.04.2015, doručeného 17.04.2015 je pre súd zrejmé, že žalobcovia duplikujú svoje predchádzajúce vyjadrenia v tejto veci s tým, že ako nové je, že vzhľadom k tomu, že Agentúra nevyplatila žalovanému v 1.rade províziu v sume celkom 5000,- EUR, ako bolo uvedené v svedeckej výpovedi na pojednávaní majú žalobcovia za to, že ide o subjekt s pochybnou povesťou, keďže aj žalovaný sa stal obeťou správania sa Agentúry. Uvedené má svedčiť o pochybných a podvodných praktikách Agentúry. Naďalej trvajú na tom, že žalovaný ponúkal služby concierge prostredníctvom svojej spriaznenej osoby -žalovaného v 1.rade pričom túto službu navonok prezentoval ako svoju službu. Z Repliky žalovaného z 16.06.2015, doručeného súdu 16.06.2015 vyplynulo, žalobcovia sa vo svojej argumentácii opakovane odvolávajú na obchodné podmienky J&T BANKY, a.s. pobočky zahraničnej banky pre poskytovanie bankových služieb zo dňa 12.06.2012, ktoré nadobudli účinnosť voči existujúcim klientom (t.j. aj voči žalobcovi v 1.rade) až 12.08.2012. Ich znenie nie je teda relevantné pre posudzovanie právneho vzťahu, z ktorého mala žalobcom vzniknúť škoda. Preto na článok 9, ktorý citujú žalobcovia, nemožno v posudzovanom prípade prihliadnuť. Služby concierge nepochybne neboli súčasťou balíka služieb, ktorý bol poskytovaný žalobcovi v 1.rade zo strany žalovaného- a to ani podľa Zmluvy o bežnom účte uzatvorenej dňa 08.04.2010 medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným ani podľa obchodných podmienok účinných v rozhodnom období (rozumej všeobecné obchodné podmienky pre bankové produkty účinné od 01.12.2009, obchodné podmienky pre bežné účty a platobný styk účinné od 01.12.2009). Ďalej sa žalobcovia odvolávajú na webové prezentácie žalovaného. Spolu s podaním zo dňa 06.10.2014 žalobcovia predložili printscreen (výtlačok) webovej stránky žalovaného www.jt- banka.sk <http://www.jt-banka.sk>, ktorá mala byť údajne aktuálna k 23.07.2012. Printscreen pochádza z webovej adresy web.archive.org, ktorá poskytuje negarantovanú databázu archívu webových stránok. Takýto dokument nie je dôkazom o tom, aký bol obsah webovej stránky žalovaného v 2.rade v rozhodnom období. Správca archívu nezaručuje, že obsah webovej stránky nebol aktualizovaný, a na túto skutočnosť upozorňuje aj na svojej stránke. Žalobcovia ďalej tvrdia, že p. Lucia Belzárová musela vedieť, že p. Ján Molnár ml. konal v mene žalobcu v 1.rade a k tomu predložili email zo dňa 17.07.2012, kde pri svojom mene uviedol „CEO, MOF Invest CZ“. Spoločnosť MOF Invest CZ, spol. s r.o. je v prvom rade odlišný subjekt od žalobcov. Tento email nepreukazuje, že z objednávky na službu concierge vyplývalo, že p. Ján Molnár ml. konal v mene žalobcu v 1.rade. Žalobcovia vytrhli z kontextu webovej stránky www.jt-banka.sk , sekcie lifestyle management jedinú vetu: „J & T BANKA je jedinou bankou v Čechách a na Slovensku, ktorá v rámci privátneho bankovníctva tento druh služby poskytuje“. Túto vetu je však potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ostatným obsahom prezentovaným na webovej stránke a najmä podľa obsahu relevantným obchodných podmienok vzťahujúcich sa na záväzkový vzťah s konkrétnym klientom. Uvedené znamená, že klienti J&T BANKY v Čechách a na Slovensku majú prístup k službám lifestyle management, čo poskytuje samostatná spoločnosť J&T Concierge, s.r.o..
V posudzovanom prípade žalobcovia oslovili priamo žalovaného v 1.rade, u ktorého si službu objednali. Žalobcovia jednoznačne vedeli, že p. Lucia Belzárová konala v mene žalovaného v 1.rade a že ide o vlastnú službu J&T Concierge SR, s.r.o. Žalobcovia ďalej tvrdia, že podmienkou využívania služieb concierge bolo, aby klient bol klientom banky. Z toho potom vyvodzujú, že službu poskytovala banka. To, či bola služba concierge poskytovaná len klientom banky, nie je vôbec podstatné pre posúdenie otázky, kto poskytoval službu pre klientov. Žalovaný nespochybňuje fakt, že jeho klienti majú prístup ku concierge. To však neznamená, že nik iný nemal prístup ku concierge (napr. tieto služby sú poskytované aj vlastníkom bytov a apartmánov v River Park Bratislava). Z toho je zrejmé, že spoločnosť J&TConcierge SR, s.r.o. poskytovala služby nielen klientom žalovaného, ale aj iným klietnom. Žiaden klient J&T Concierge SR, s.r.o. nemal pochybnosti o tom, že služba concierge je poskytovaná samostatne priamo spoločnosťou J&T Concierge SR, s.r.o.. Podstatné je, že obchodné podmienky účinné od 01.12.2009, ktoré boli relevantné v rozhodnom období pre vzťah žalobcu v 1.rade a žalovaného, neobsahujú žiaden záväzok žalovaného v 2.rade na poskytovanie služieb concierge. Bez ohľadu na vyššie uvedené, aj obchodné podmienky účinné od 12.08.2012 (ktoré citujú žalobcovia) uvádzajú v bode 9.3, že spoločnosť J&T Concierge SR, s.r.o. podľa dohody s klientom vyúčtuje poplatky a náklady za svoje služby. Uvedené nevyvoláva žiadne rozumné pochybnosti o tom, že služby concierge sú vlastné služby J&T Concierge SR, s.r.o.
Žalobca svojím podaním z 18.06.2015 predložil súdu doklady osvedčujúce úhradu nájomného za vilu č. 1, vilu č.2, ako výpisy z internetového bankovníctva žalobcu v 1. rade a mailovú komunikáciu medzi p. Skoupilom a pani Belzárovou ohľadne identifikácie za koho p. Skoupil konal. Uviedli v ďalšom, že v nadväznosti na naše vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 24.04.2015 týkajúce sa toho, že žalovaný sa voči klientom tvári a prezentuje, že službu „Concierge“ poskytuje ako jediná banka v Česku a na Slovensku,
ktorá v rámci privátneho bankovníctva poskytuje tento druh služby, poukazuje predovšetkým na údaje uvedené na internetovej stránke žalovaného k 23.07.2012, kde sa okrem iného uvádza nasledovné :„J & T BANKA je jedinou bankou v Čechách a na Slovensku, ktorá v rámci privátneho bankovníctva tento druh služby poskytuje“. Z ďalších údajov uvedených na internetovej stránke žalovaného k 08.08.2012 tiež jednoznačne vyplýva, že služby lifestyle managment, resp. concierge sú poskytované v rámci privátneho bankovníctva.
Súd vytýčil pojednávania v danej veci na termín 10.10.2014, 19.12.2014, 30.01.2015, 24.04.2015, 22.06.2015, 17.07.2015 , na ktorých sa zúčastňovali právny zástupca žalobcov a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s listinným dôkazmi takto:
Právny zástupca žalobcu zotrvával na uplatnenom nároku žalobcov v celom rozsahu v súlade podanou žalobou a obsahom písomných vyjadrení. Obsah svojich vyjadrení následne uviedol v písomnom podaní resp. replike na skutočnosti uvádzané žalovaným tak ako sú uvedené vyššie. Mal za to, že žalovaný je povinný zo záväzkového vzťahu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej ústnej a v dôsledku porušenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 649 ods. 1 ObZ vznikla na strane žalobcovi škoda tak, ako je uplatnená v tomto konaní.
Právny zástupca žalovaného zotrvával na uplatnenom nároku žalobcov v celom rozsahu v súlade s podanou žalobou a obsahom písomných vyjadrení. Obsah svojich vyjadrení následne uviedol v písomnom podaní resp. replike na skutočnosti uvádzané žalovaným tak ako sú uvedené vyššie. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, ako aj aktívnej legitimácie žalobcov aj nepreukázanie uplatneného nároku náhrady škody, čo do právneho titulu a výšky. Po výpovedi svedka JUDr. Molnára tvrdil, že provízia zaplatená nebola a to práve v dôsledku konania p. Molnára ktorý nevrátil kľúče od vily č. 2. Ďalej uvádza, že nie je taktiež preukázané, že žalovaný konal pre žalobcu ako sprostredkovateľ a že by mu žalobca platil akúkoľvek províziu. Ďalej poukazuje na výpoveď p. Belzárovej, ktorá uviedla že klienti žalovaného v 1. rade nikdy neplatili províziu. Mala za to, že je zrejmé, že služba Concierge bola poskytovaná bezplatne ako služba bankovníctva a keďže nebola dohoda o odplate nemohla vzniknúť ani sprostredkovateľská zmluva.
Svedok Lucia Belzárová na pojednávaní dňa 19.12.2014 uviedla, že bola zamestnancom v pozícii team leader žalovaného v 1. rade pracovnom pomere ktorý trval do 01.12.2012 kedy bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V roku 2012 žalovaný v 1.rade obdržal požiadavku na realizáciu služieb od p. Molnára st. nebola si istá, či to bolo zaslané priamo p. Molnárom resp. asistentkou p. Molnára, alebo nadriadenými z Čiech. Osvedčila skutočnosť že už vybavili dovolenku vo Francúzsku s čím bol p. Molnár spokojný, (doručený e-mail). Následne boli požiadaní o realizáciu pobytu na Ibize, bolo to v letnom období 2011 alebo 2012. Čo sa týka pobytu na Ibize oslovili lokálnu agentúru na predloženie ponúk víl v danom období. Po ich doručení ponuku ďalej posunuli nevedela, či priamo p. Molnárovi st. alebo jeho asistentke. Následne si z ponuky vybrali a nastal štandardný postup presne si nepamätala. Čo sa týka platieb platba išla najskôr žalovanému v 1.rade, ktorý túto platbu postúpil sprostredkovateľovi na Ibize. Všetky peniaze museli prejsť cez žalovaného v 1.rade, čo bolo dôležité aj s ohľadom na spätnú kontrolu plnenia si záväzkov klientov. Žalovaný v 1.rade nedával inštrukciu na platbu tretej strane pre klientov. Po splnení všetkých podmienok klient nastúpil na daný pobyt, avšak hneď po prílete na Ibizu a po oboznámení sa s vilou č.2 bola uplatnená reklamácia, že daná vila nespĺňa podmienky. Žalobca v 1.rade ako klient komunikoval so žalovaným v1.rade, ale zároveň si riešil danú vec po svojej linke. Nastal problém ohľadne vrátenia kľúčov agentúre na Ibize. Uviedla, že „ ako sa dohodli neviem ,predpokladám že si našli iné ubytovanie ale toto nebolo už nami organizované.“ Ohľadne náhradného ubytovania pripúšťam že je možné že žalovaný v 1.rade nezabezpečil náhradné ubytovanie, ale to si skutočne nepamätám“ Svedecká výpoveď ako aj odpovede na otázky súdu a účastníkov neboli jednoznačné, svedok si nebol istý v informáciách, potvrdila, že bola kontaktovaná privátnym bankárom pána Molnára st. ale toto malo len informatívny charakter, jej činnosť bola riadená aj z Čiech. V danej veci komunikovala aj s asistentkou pána Molnára st. aj inými ľuďmi, problém ohľadne vrátenia kľúčov poznala avšak ho neriešila.
Na pojednávaní 24.04.2015 bol vypočutý svedok Ing. Miloslav Čomaj, r.č. 800418/6113, pracujúci v pozícii privátneho bankára v zamestnaneckom pomere žalovaného v 1.rade, k veci uviedol: „ ako privátny bankár ktorý mám v správe aj žalobcu v I. rade avšak vôbec som nemal vedomosť o
uskutočnenej rezervácii, objednávke ohľadne pobytu v zahraničí žalobcu v 1.rade, ktorý je mojim klientom. Vo všeobecnosti my ako bankári nemáme ani časovú kapacitu ani žiadne podmienky na tom, aby sme klientom zabezpečovali aj tento servis. Z tohto dôvodu bola založená samostatná spoločnosť ktorá toto všetko zastrešovala. To je aj dôvod prečo som o tejto akcii nič nevedel.“ V ďalšom potvrdil, že kontaktoval žalovaného v 1.rade, ak klient prejavil o službu záujem , avšak nikdy si nezasahovali do činnosti, po nakontaktovaní na team concierge už tento team riešil všetko sám.
Na pojednávaní 30.01.2015 bol vypočutý svedok JUDr. Ján Molnár, r.č. 850612/8730,ktorý uviedol, že zmyslom objednaného zájazdu bolo poskytnutie spoločenského podujatia pre obchodných partnerov, s ktorými spolupracovali, a snažia sa spolupracovať. Predmetný zájazd organizoval on s tým, že jeho otec mu dal kontakt na privátneho bankára p. Čomaja a ten na p. Belzárovú. Službu concierge považuje sa pridanú hodnotu ku vzťahu k bankovým službám. V januári 2012 absolvovali podobný pobyt sprostredkovaný concierge v Thajsku avšak konštatoval, že neboli celkom spokojný s poskytovanými službami, následne dostal prísľub od žalovaného, že v budúcnosti budú dozerať na výkon činnosti pre klienta. Predmetný pobyt (na Ibize) bol organizovaný cez p. Belzárovú, pričom jej činnosť považuje za neprofesionálnu. Svedok uviedol, že všetko sa riešilo cez pani Belzárovú, ktorú oslovil ako poverený žalobcom v 1.rade a tá mu poslal ponuky 5 víl na Ibize, po výbere bola vila objednaná. Časť platby za prenájom zaplatil žalobca v 1.rade a časť spoločnosť žalobca v 2.rade žalovanému v 1.rade. Po prílete sme boli prepravení domácou agentúrou do vily č. 2. Po prehliadnutí vily telefonicky požiadal p. Belzárovú o zabezpečenie iného ubytovania na čo mu odpovedala: že sa vynasnaží. Žiadne iné platby okrem toho depozitu neboli platené, ako si to zabezpečil concierge ohľadne tejto vily nevedel. Na druhý deň ráno niekto z Agentúry ponúkol ďalšiu vilu na ubytovanie avšak žiadal zaplatiť sumu zhodnú ako bol prenájom tejto vily, čo odmietli s tým, že on oznámil, že sa z vily sťahujú a zabezpečia si vlastné ubytovanie. Svedok oznámil, že opúšťajú vilu a nech si dotyčný príde prevziať kľúče. Odišli z vily bez toho, aby odovzdali kľúče. Je pravdou, že si nikto pre ne neprišiel. Telefonicky, e-mailom nebolo možné sa skontaktovať, p. Belzárová situáciu riešiť nevedela. Až na 14. deň sa stretli u právnika ktorého zabezpečil svedok. Na stretnutie prišiel aj p. Posumato, ktorý navrhol, že vráti polovicu zaplatenej sumy, 50% , čo žalobca v 1.rade odmietol. Trval na tom, že má nárok na vrátenie celej sumy. Kľúče od vily č. 2 boli odovzdané na stretnutí u právnika. Ďalšie okolnosti okolo tohto riešil až po príchode na Slovensko.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Rental contract obligations of breathtaking view villa, Rental contract obligations cab CAN CARROLA VILLA, mailová komunikácia s p. Belzárovou vrátane fotodokumentácie, platobný príkaz z 01.08.2012, výpis z účtu č.ú. 2776124851, printscreen (výtlačok) webovej stránky www.jt-banka.sk <http:// www.jt-banka.sk>, Obchodné podmienky pre bežné účty a platobný styk z 01.12.2009, a Všeobecné obchodné podmienky pre bankové produkty od 01.12.2009, Obchodné podmienky pre poskytovanie bankových služieb účinné od 12.06.2012 resp. 12.08.2012, Sadzobník poplatkov od 01.03.2012, Oznámenie o zániku spoločnosti, Vyjadrenie žalobcov z 06.10.2014, Replika žalovaného z 04.12.2014,16.06.2015,22.06.2015, Faktúra č. 9069, č. AIEFV 11/0009, Prezentácia J&T Concierge s.r.o., Prihláška pohľadávky do likvidácie žalobcu v 1.rade a žalobcu v 2.rade, Rozhodnutie jediného spoločníka, Zmluva o postúpení pohľadávky, Vyjadrenie žalovaného v 2.rade z 09.04.2015, Vyhlásenie vedúceho organizačnej zložky, Dohoda o skončení pracovného pomeru, Výročná správa 2013( žalovaného), Vyjadrenie žalobcov z 16.04.2015,z 17.06.2015, súbor mailov medzi žalobcami a p. Belzárovou ohľadne platobných podmienok, informatívny výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného, a dospel k zisteniu:
Z platobného príkazu z 01.08.2012 je zrejmý pokyn na úhradu sumy 62 000,- EUR v prospech osoby Havro Polato, Avenida Playa, Ibiza
Z výpisu z účtu č.ú. 2776124851 je zrejmá úhrada 5 000,- EUR k 03.08.2012
Z výpisu úhrad spol. CHEMES, a.s. je osvedčená úhrada 26 550,- EUR v prospech CAM CAJA Mediteraneo
Z Obchodných podmienok J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, pre poskytovanie bankových služieb s účinnosťou od 12.06.2012, resp. 12.08.2012 je v čl.9 uvedené: Zabezpečovanie služieb Concierge s uvedením v bode 9.1. „ že banka zabezpečí klientovi podľa jeho želania a potrieb služby......, v bode 9.3. je uvedené, že J&TConcierge SR s.r.o. dohodne a zrealizuje všetky požiadavky klienta a
podľa dohody s klientom vyúčtuje poplatky a náklady za svoje služby., v bode 9.4. je uvedené...., že služby J&T Concierge môžu byť súčasťou balíka služieb ktorý je poskytovaný k bankovej službe.
Zo Všeobecných obchodných podmienok pre bankové produkty J&T Banky, pobočky zahraničnej banky, platné od 01.decembra 2009 v čl. 9 je uvedená Zodpovednosť banky a využívanie tretích osôb bod 9.4. uvádza, že ....V prípade ak banka využije pre splnenie svojich povinností tretiu osobu, zodpovedá iba za riadny výber tejto osoby , u ktorej nie je dôvod pochybovať o splnení jej povinností. Za splnenie týmito osobami banka nezodpovedá.
Z Obchodných podmienok pre bežné účty a platobný styk J&T Banky a.s. pobočky zahraničnej banky, platné od 01.decembra 2009 je zrejmá úprava vzájomných práv a povinností medzi bankou a klientom vzniknutých v dôsledku zriadenia a vedenia bežného účtu pre klienta.
Z internetovej stránky J&T Banka, v sekcii Produkty sekcia „ Lifestyle management“ je kategória „ Concierge“ ... „ J &T Concierge je vám k dispozícii 24 hodín denne. A heslovité odkazy ako napr. Váš komfort je pre nás otázkou prestíže......Šetríme Váš čas......, Prínos pre klientov J&T ....prístup k jedinečnej službe 24 h denne, Privátne bankovníctvo v poňatí J&T ....znamená komplexnú starostlivosť o klienta, pre kontakt je uvedené....„ obráťte sa prosím na svojho bankára, alebo sa s ním spojte na bezplatnej telefonickej infolinke.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že vlastníkom pohľadávky vo výške 5 000,- EUR je JUDr. Ján Molnár, r.č. 850612/8730 nadobudnutej do spoločnosti MOF, a.s. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 27.09.2012.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že na daný právny vzťah sa budú aplikovať ustanovenia obchodnoprávneho charakteru takto:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.” Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako “ OZ”) “ (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa
vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.”
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ : “ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.”
Podľa ustanovenia § 39 OZ “ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom”
Podľa ustanovenia § 266 ObZ: “ (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.”
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObZ „ Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“
Podľa ustanovenia § 642 ObZ: “ Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).”
Podľa ustanovenia § 643 ObZ “ Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.”
Podľa ustanovenia § 644 ObZ “ Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.”
Podľa ustanovenia § 645 ObZ “ Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.”
Podľa ustanovenia § 649 ods.1 ObZ: “ Sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.“
Podľa ustanovenia § 303 ObZ “ Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.“
Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ: „ Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná“. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ (1)„ Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ (2) „ Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 373 ObZ „ Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“
Súd v rámci konania ako jednu z podmienok skúma okruh účastníkov z hľadiska vecnej legitimácie. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 3 Cdo 192/2004 „ Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.“ Z predložených dôkazov súd vyhodnotil postavenie žalovaného ako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, teda že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, tak ako bol uplatnený v tomto konaní z uvedených dôvodov: a) žalobcovia sa odvolávajú na aplikáciu zmluvných podmienok Obchodné podmienky pre poskytovanie bankových služieb, pri ktorých bola daná účinnosťou od 12.08.2012 pre žalobcu v 1.rade ako klienta žalovaného. Je pravdou, že v uvedených podmienkach v Čl.9 je exaktne uvedené...“ Zabezpečovanie služieb concierge“ za tam stanovených podmienok. Z hľadiska účinnosti uvedených podmienok ide o časový nesúladu ich aplikácie na dané konanie medzi účastníkmi. Keďže sporový základ vznikol pred účinnosťou podmienok na daný stav sú neaplikovateľné. Súd vyhodnotil uvedené dojednanie podmienok, nad rámec posudzovania predpokladov konania s tým, že dané podmienky poskytovania uvedenej služby nezaväzujú žalovaného na zabezpečenie záväzku osoby poskytujúcej službu concierge klientom žalovaného. Práve uvedením samostatnej právnej identity ako je / bolo J&T Concierge s.r.o. bolo určito zrozumiteľne a jasne uvedené, že ide o zabezpečenie poskytovania služby tretím subjektom. Žalobcovia nepreukázali, že by iným právnym alebo faktickým úkonom žalovaný prevzal ručenie resp. akýkoľvek záväzok za splnenie záväzku zo strany poskytovateľa služby. b) žalobcovia svoje tvrdenia o uzatvorení ústnej Zmluvy o sprostredkovaní nepreukázali. Obchodný zákonníka spočíva na princípe najširšej zmluvnej voľnosti, strany si môžu dojednať aj iné zmluvy ako uvedené v Obchodnom zákonníku ako určitý typ. Tieto môžu byť dojednané ústne alebo dokonca aj konkludentne tým, že Obchodný zákonník spočíva aj na princípe neformálnosti a zásade dispozitívnosti úpravy tretej časti - záväzkových vzťahov. V danom konaní absentoval dôkaz preukázania prejavu vôle účastníkov byť viazaný právnym úkonom ako ho uviedli žalobcovia, napriek tomu, že sa odvolávali na ústnu formu Zmluvy o sprostredkovaní. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon je prejav vôle. Keďže platí, že „ kde niet vôle a prejavu niet ani právneho úkonu“, nemohlo dôjsť k vzniku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Žalobcovia neidentifikovali relevantný moment, kedy malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy. Odkaz na obchodné podmienky , na odkazy na internetovej stránke, sú z hľadiska posúdenia závažnosti aktu uzatvorenia zmluvy ako prejavu vôle byť právami a povinnosti z nej plynúcimi viazaní za nedostatočný, hraničiaci s účelovo konštruovaným tvrdením. Takýto prístup potiera zásadu právnej istoty. Aj pre uvedený spôsob uzatvorenie zmluvy je potrebné dodržať náležitosti tak ako sú uvedené v § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka „ Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“ Keďže na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný právny úkon. Skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle - 1. návrh, t. j. ponuka na uzavretie zmluvy, 2. prijatie návrhu, t. j. súhlas druhej strany s návrhom (§ 43a a nasl. Obč. zákonníka). Keď dôjde k účinnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, t. j. keď voči sebe zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu, vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali. Keďže zmluva nemusí byť uzavretá vždy v písomnej forme, urobiť návrh a následne ho prijať možno aj ústne podľa § 35 Obč. zákonníka. V obsahu uvedeného nie je ani zrejmý obsah zmluvy o sprostredkovaní. Na základe uvedeného nebolo možné považovať tvrdenie žalobcov o uzavretí Zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným za relevantné vo vzťahu k povinnosti zaplatiť náhradu škody zo strany žalovaného. c) záväzok žalovaného v 1.rade údajne vyjadrený zamestnancom pani Luciou Belzárovou... že nájomné bude vrátené v prípade nespokojnosti s vilou č.2 nebol preukázaný ani v konaní listinnými dôkazmi ani svedeckými výpoveďami. Navyše súd poukazuje na samotný rozpor v tvrdeniach žalobcov, ktorí najskôr uviedli, že záväzok na vrátenie zaplateného nájomného pre prípad, ak nebudú spokojní s Vilou č. 2 uhradí Agentúra ( na str.4 vyjadrenia žalobcov z 06.10.2014) a vo výpovedi JUDr. Molnára v
písomnom stanovisku žalobcov z 16.04.2015 je uvedené, že tento prísľub dala p. Lucia Belzárová. Z uvedeného nie je teda zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti, tento záväzok mal prevziať žalovaný. Keďže uvedené nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, súd konštatuje, že žalobca v uvedenom neuniesol dôkazné bremeno.
Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd nemal za preukázané existenciu vzťahu založeného na povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu škody, ktorá vznikla na strane žalobcov a to z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom takejto povinnosti. Podľa konštantnej judikatúry: Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011). Súd na námietku žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie z vyššieuvedeného prihliadal a vyhodnotil ju pred konaním o preukázaní náhrady škody, nakoľko v merite veci išlo o peňažné plnenie. Bolo potrebné najskôr určiť, či osoba označená ako dlžník je skutkovo aj právne takouto osobou. Keďže uvedené je podmienkou pre konanie, v prípade zistenia nedostatku právnej vecnej legitimácie súd návrh zamietne z uvedeného dôvodu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov nepriznanie plnenia žalobcom, ktoré súd v tomto prípade nemal za preukázané mal ich za sporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je dôvodný a preto žalobe nevyhovel a ju zamietol.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému nevyhovel O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 658,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa ustanovenia § 14 ods. 1 pís. a) a c) citovanej vyhlášky a to vo výške celkom 6 682,77 EUR bez DPH t.j. 8 019,32 EUR s DPH ako 12 právnych úkonov á 612,45 EUR /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, písomné podanie vo veci 04.12.2014, 09.04.2015, 16.06.2015, 22.06.2015, účasť na pojednávaní 10.10.2014 vo výške 1, 19.12.2014, 30.01.2015, 24.04.2015, 22.06.2015, 17.07.2015 vo výške 1/2 ) a 5x režijný paušál vo výške á 8,04 EUR a 7x režijný paušál vo výške á 8,39 EUR a bez DPH. Právny zástupca žalovaného žiadal o úhradu trov právneho zastúpenia na č.ú. 1200021505/8320 vedený J&T BANKE, a.s. pobočka zahraničnej banky . Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.