Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-827-2014.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/827/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti žalovanej M. R., bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, o zaplatenie 417,61 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 18C 210/2012-43 zo 6.11.2012 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil a rozhodol, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 2.7.2012 domáhal zaplatenia sumy 417,61 € s príslušenstvom titulom dlhu na odplatách za služby poskytované žalovanej jeho právnym predchodcom spoločnosťou H. Z. s.r.o. Poukázal na to, že výzvou zo 14.9.2012 žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 25 € a keďže poplatok uhradený nebol, v súlade s § 10 ods. 1, 2 zák.č. 71/1992 Zb., konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že vo veci samej konať ani nezačal, preto trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s jeho zastúpením právnym zástupcom nemožno považovať za účelne vynaložené.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, navrhol ho zmeniť a priznať mu trovy prvostupňového konania vo výške 75,- € a trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 €. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol bez toho, aby skúmal zavinenie žalobcu, ktorý z procesného hľadiska zavinil, že konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku muselo byť zastavené. Zavinenie účastníka môže pritom spočívať aj v nezaplatení súdneho poplatku, ako to vyplýva aj z odbornej právnej literatúry a súdnej praxe. Skutočnosť, že súd nezačal konať vo veci samej ešte neznamená, že vedľajšiemu účastníkovi alebo hlavnému účastníkovi nevzniknú trovy konania. Mal za to, že rovnako ako hlavný účastník bol oprávnený už po začatí sporového konania, t.j. od 2.7.2012 identifikovať spotrebiteľský spor, mohol sa domáhať vstupu doň, nahliadať do spisu a podávať vyjadrenie k žalobnému návrhu. Aj najnovšie procesné komentáre podľa neho nehovoria nič o tom, že vedľajší účastník by bol oprávnený vstúpiť do konania až potom, ako súd doručí žalobný návrh spotrebiteľovi, nakoľko opačný názor by viedol k stanovisku, že do doručenia žaloby spotrebiteľovi by neexistovalo sporové konania. Trovy, ktoré mu vznikli, považoval za účelne vynaložené, pričom išlo o trovy právneho
zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Jeho právny zástupca podal vyjadrenie ku žalobe až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a s jeho prílohami. Uplatnené úkony právnej služby boli vypočítané v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z. Na podporu svojho stanoviska obsiahlo citoval vybrané časti rozhodnutí všeobecných súdov.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom je vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Vedľajší účastník na strane žalovanej podal odvolanie len proti výroku o trovách konania a tak právoplatnosť ďalších výrokov v odvolaní nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto ani nebola predmetom preskúmania odvolacím súdom. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 18C 210/2012 vyplýva, že dňa 2.7.2012 bola Okresnému súdu Košice-okolie doručená žaloba žalobcu o zaplatenie 417,61 € s príslušenstvom. Podaním doručeným Okresnému súdu Košice-okolie dňa 8.8.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p. s tým, že vedľajší účastník predložil plnomocenstvo právneho zástupcu a požiadal o doručenie žaloby na začatie konania a jej príloh.
Následne v podaní z 13.8.2012 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v sume 75,- € pozostávajúcu z odmeny za 2 úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a náhrady DPH.
Napadnutým uznesením, ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa konanie zastavil, a to v zmysle § 10 ods. 1, 2 zák.č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh žalobcu.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením výroku uznesenia, ktorý napadol odvolaním vedľajší účastník, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie vedľajšieho účastníka z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Vedľajší účastník v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd priznáva ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd skúma to, či trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) boli vynaložené v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v tomto konaní nemožno považovať trovy uplatnené vedľajším účastníkom za účelné, vzhľadom na procesné štádium, v ktorom konanie bolo zastavené.
Je zrejmé, že konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba odlišovať od občianskeho súdneho konania. Ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov podľa zákona o súdnych poplatkoch, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch iba primerane sa súčasne použijú Občiansky súdny poriadok i predpisy v konaní vo veciach daní a poplatkov. Aj zakotvenie primeranej aplikácie predpisov o konaní vo veciach daní a poplatkov nasvedčuje, že toto konanie je právom regulovaným procesným postupom odlišným od výkonu kompetencie súdnictva zakotvenej v článku 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Takto formulovaný záver potvrdzuje aj podstata občianskeho súdneho konania, v ktorom konajúci súd autoritatívne nachádza a deklaruje právo v spore medzi dvoma alebo viacerými subjektmi súkromno- právneho vzťahu odlišnými od tohto súdu. Na druhej strane, konanie o súdnych poplatkoch je konaním o verejno-právnom vzťahu. Tento právny vzťah je hmotnoprávnym vzťahom a je regulovaný normami finančného práva. Zároveň tento právny vzťah existuje medzi účastníkom súdneho konania a štátom, v mene ktorého koná príslušný všeobecný súd. O práve teda v takomto prípade autoritatívne rozhoduje samotný súd ako reprezentant subjektu oprávneného v poplatkovo-právnom vzťahu, čo je typický znak správneho (administratívneho) konania.
V prejednávanej veci sa prejavovala výrazná spätosť oboch konaní (občianskeho súdneho konania a konania o súdnych poplatkoch) daná tým, že nesplnenie povinnosti uloženej v konaní o súdnom poplatku malo za následok zastavenie občianskeho súdneho konania.
Žalobca si nesplnil poplatkovú povinnosť a tým vytvoril neodstrániteľnú prekážku občianskeho súdneho konania, čo konajúci súd viedlo k tomu, že meritórne o práve poplatníka uplatňovanom v občianskom súdnom konaní ani nerozhodoval. S prihliadnutím na tento záver je nepochybné, že vedľajší účastník v tejto konkrétnej veci hlavnému účastníkovi - žalovanej, žiadnu procesnú pomoc v sporovnom konaní neposkytol (poskytnúť ju pre zastavenie konania ani nemohol) a žalovaná sa k jeho vstupu do konania ani nemohla vyjadriť. Keďže vstup vedľajšieho účastníka do „nezačatého konania" si potreby a záujmy žalovanej reálne nevyžadovali, trovy ním uplatnené nemožno považovať za účelne vynaložené. Všeobecne totiž platí, že samotná vôľa vstúpiť do určitého konania zo strany právnickej osoby ochraňujúcej práva spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vždy vyvolá ňou sledované právne účinky. V danom prípade takto možno dospieť len k tomu záveru, že k zastaveniu konania nedošlo v dôsledku procesného úkonu či aktivity vedľajšieho účastníka a ním uplatnené trovy takto neboli účelne vynaložené na obranu žalovanej ako spotrebiteľky.
Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka bolo potvrdené ako vecne správne.
V odvolacom konaní vedľajší účastník nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.