Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11P-110-2015.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Subarea
11P/110/2015
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci maloletých detí: A. Y., C.. XX.XX.XXXX, I. Y., C.. XX.XX.XXXX a Q. Y., C.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, deti rodičov: matka - X. Y., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Ž. XX, t.č. na neznámom mieste v Nemecku a otec - A. Y., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Ž. XX, korešpondenčná adresa Ž. XX, zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Evou Bornayovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Rimavská sobota, Fučíkova 795/15 o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu práv a povinností k maloletým deťom a určenie výživného, takto
rozhodol:
Matka - odporkyňa X. Y. j e p o v i n n á platiť na výživu mal. A. Y., C.. XX.XX.XXXX, B.. I. Y., C.. XX.XX.XXXX a mal. Q. Y., C.. XX.XX.XXXX na každé dieťa zvlášť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd návrh otca - navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiada, aby boli maloleté deti A. Y., C.. XX.XX.XXXX, I. Y., C.. XX.XX.XXXX a Q. Y., C.. XX.XX.XXXX dočasne zverené do jeho osobnej starostlivosti, z a m i e t a .
Súd za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti A. Y., C.. XX.XX.XXXX, I. Y., C.. XX.XX.XXXX a Q. Y., C.. XX.XX.XXXX u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa otec - navrhovateľ domáhal, aby súd predbežným opatrením maloleté deti A. Y., C.. XX.XX.XXXX, I. Y., C.. XX.XX.XXXX a Q. Y., C.. XX.XX.XXXX zveril do jeho výchovy a matke - odporkyni aby bola uložená povinnosť platiť na ne výživné v minimálnej výške na každé dieťa zvlášť.
Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavreli manželstvo dňa 21.03.2011 a pochádzajú z neho tri vyššie identifikované maloleté deti. Ďalej v návrhu tvrdil, že odporkyňa dňa 26.05.2015 opustila spoločnú domácnosť bez toho, aby mu to vopred oznámila. Podarilo sa mu s ňou raz skontaktovať a mala mu uviesť, že ho už nemá rada, že sa domov nevráti a že ju ani nezaujíma čo bude s ich deťmi. Z tohto dôvodu sa od uvedeného obdobia o deti stará sám a pri ich výchove mu pomáhajú aj jeho rodičia, ktorí s nimi žijú. Tvrdil tiež tú skutočnosť, že v súčasnosti sa už odporkyňa nenachádza na území Slovenska, ale že už asi mesiac žije spolu s jeho bratom na neznámej adrese v Nemecku.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania, môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí podľa § 79 ods.1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva, bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť;
ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine
ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine
ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
V prejednávanej veci súd v tomto štádiu konania považoval návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný len čiastočne, a to v časti, ktorou sa domáha, aby bola predbežným opatrením uložená matke povinnosť platiť na ich maloleté deti výživné v minimálnej výške. Z dôvodu, že keď matka opustila spoločnú domácnosť a nechala tak starostlivosť o maloleté deti výlučne na otcovi a zároveň žiadnym spôsobom neprispieva na výživu detí, je bezpochyby v záujme týchto detí, aby bola v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. uložená matke povinnosť platiť na maloleté deti výživné aspoň v nevyhnutnej miere, čo predstavuje výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
V ďalšej časti návrhu na predbežné opatrenie otec žiadal, aby mu súd predbežným opatrením všetky maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do jeho osobnej starostlivosti.
Z obsahu návrhu však vyplýva, že po tom, ako matka opustila spoločnú domácnosť a v súčasnosti by sa mala asi mesiac zdržiavať v Nemecku na neznámej adrese, zostali všetky maloleté deti spoločne s otcom v ich doterajšom bydlisku. Zároveň z návrhu vyplýva, že výchovu a starostlivosť pomáhajú otcovi zabezpečovať aj jeho rodičia, ktorí tiež spoločne s ním a deťmi žijú v jednej domácnosti.
Z tohto dôvodu mal súd za to, že výchova a ani zdravie maloletých detí, ktoré sú stále s otcom a jeho rodičmi, nie je žiadnym spôsobom ohrozená aj napriek tomu, že matka spoločnú domácnosť opustila.
Nie je preto potrebná dočasná úprava pomerov rodičov k maloletým deťom, ktorá by v súvislosti s výchovou detí musela byť nevyhnutne riešená nariadením predbežného opatrenia. V tejto súvislosti súd považuje tiež za nevyhnutné uviesť, že ohľadom tvrdenia otca, že matka opustila spoločnú domácnosť, neexistuje žiaden dôkaz, prípadne ak existuje, tak ho k návrhu nedoložil.
Z návrhu okrem toho, že si matka vyživovaciu povinnosť neplní, tiež nevyplýva žiadna skutočnosť, že sa rodičia v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností nedohodli, ktorú by prípadne bolo potrebné riešiť nariadením predbežného opatrenia, ak by výchova, prípadne život a zdravie detí mali byť ohrozené.
Z uvedeného dôvodu súd zamietol tú časť návrhu otca, ktorým žiadal, aby súd predbežným opatrením dočasne zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi súd za ich kolízneho opatrovníka ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote a to podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine.
Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, aby obaja rodičia až do konečného rozhodnutia vo veci samej pri výkone svojich rodičovských práv rešpektovali predovšetkým záujem maloletých detí, ktorý je v danom prípade rozhodujúci a určujúci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.