Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cb-7-2015.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Štefan Lichner, IČO: 30 166 861, miestnom podnikania Kalinkovo 321, proti žalovanému: ZPG PLUS spol. s r.o., IČO: 45 689 318, so sídlom Veľká Mača 1043, o 2.000 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.000 € a náhradu trov konania 120 € (súdny poplatok), a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 24. júna 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. V žalobe predniesol, že na základe dohody so žalovaným preňho zhotovil plynovod v určitom objekte. Za práce fakturoval odmenu 10.769,23 €, z ktorých však žalovaný uhradil len 8.769,23 €. Neskôr doplnil, že suma 10.769,23 € je odmena, ktorá už raz bola na žiadosť žalovaného znížená.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Predniesol, že dohodnutá cena diela bola len 8.769,23 €, čo však žalovaný vo faktúre nerešpektoval.
3. Súd - po predošlom prerušení konania na zhodný návrh oboch účastníkov (§ 110 Občianskeho súdneho poriadku) na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 17. júla 2015 (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavil len žalobca. Žalovaný, ktorý predvolanie osobne prevzal 19. júna 2015, sa nedostavil, čo odôvodnil tým, že mu 10. júla 2015 právny zástupca vypovedal plnomocenstvo. Vzhľadom na krátkosť času sa mu nepodarilo zabezpečiť si nového.
Súd žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval za náležitú v zmysle § 119 O. s. p. Predovšetkým, ustanovenie § 119 ods. 2 O. s. p. ukladá účastníkovi, aby dôvod odročenia pojednávania oznámil súdu bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel. V prerokúvanej veci z oznámenia pôvodného právneho zástupcu žalovaného (č. l. 37) a následného e-mailu zaslaného na dopyt zákonného sudcu (č. l. 39) vyplýva, že žalovaný bol o výpovedi plnomocenstva zo strany advokáta informovaný 30. júna 2015 a písomne ho prevzal 10. júla 2015. Napriek tomu bola jeho žiadosť o odročenie doručená súdu až 16. apríla 2015 v popoludňajších hodinách (16:51 hod, teda mimo bežného pracovného času). Súd sa s ňou tak mohol reálne oboznámiť až 17. apríla 2015 ráno, vzhľadom na čo nebolo možné upovedomiť žalobcu o prípadnom odročení včas. Ďalej bola žiadosť o odročenie doručená súdu len faxom, no nebola v zákonnej lehote podľa § 42 ods. 1 tretej vety O. s. p. doplnená zaslaním písomného originálu, v dôsledku čoho sa naň podľa § 42 ods. 1 štvrtej vety O. s. p. ani neprihliada. V neposlednom rade § 119 ods. 2 písm. a) O. s. p. určuje, aby žiadosť o odročenie obsahovala dôvod odročenia. Zo súvisu tohto ustanovenia s odsekom 1 však vyplýva, že pod uvedením „dôvodu“ treba rozumieť také skutkové
okolnosti, ktoré umožnia súdu posúdiť, či dôvod odročenia je dôležitý v zmysle § 119 ods. 1 O. s. p. V danej veci obsahovala žiadosť len ten dôvod, že právny zástupca žalovanému vypovedal splnomocnenie a nepodarilo sa mu nájsť iného. Ako bude uvedené ďalej, to samo osebe nie je dôležitý dôvod. K ukončeniu zastupovania zo strany advokáta v zmysle § 22 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov však môže dôjsť len z presne vymedzených dôvodov, z ktorých niektoré sú na strane advokáta, niektoré na strane klienta. Za dôležitý dôvod možno vypovedanie plnomocenstva advokátom zásadne považovať len vtedy, ak sa tak stalo z dôvodov na strane advokáta, nie z dôvodov na strane klienta, keďže len v takom prípade klient za tento dôvod nezodpovedá. Žiadosť o odročenie tak mala obsahovať aj opis dôvodov, kvôli ktorým došlo k výpovedi plnomocenstva žalovaného, ako aj dôvodov, kvôli ktorým advokát nemôže zastupovať žalovaného počas 15dňovej lehoty podľa § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. Konečne, žalovaný v žiadosti o odročenie nijako nepreukázal jeho údajnú snahu o nájdenie nového právneho zástupcu.
Podľa názoru súdu však dôvody uvádzané žalovaným neobstoja ani ako dôležité dôvody. V zmysle už cit. § 22 zák. č. 586/2003 Z. z. môže advokát odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb (ktorá je základom udeleného plnomocenstva na zastupovanie) len z taxatívne určených dôvodov. V prerokúvanej veci z oznámenia pôvodného právneho zástupcu žalovaného (č. l. 39) vyplýva, že k výpovedi plnomocenstva došlo z dôvodov narušenia dôvery medzi žalovaným ako klientom a žalobcom, pričom toto narušenie prišlo zo strany žalovaného - klienta (keďže odstúpenie inicioval právny zástupca). Ak sa žalovaný choval ako klient tak, že narušil dôveru svojho advokáta, sám si podľa názoru súdu zavinil, že zostal bez zastúpenia. Ide o rovnakú situáciu, akoby sám odvolal svojmu advokátovi plnomocenstvo. Takéto úkony nemôžu samy osebe predstavovať dôležité dôvody, ale je vždy treba skúmať konkrétne dôvody, ktoré k týmto úkonom viedli. Účastník má právo na právne zastúpenie, ale nemôže toto právo uplatňovať šikanózne tak, že tým zasahuje do práva druhého účastníka na súdnu ochranu. Ak účastník chce byť právne zastúpený, je povinný zvoliť si právneho zástupcu včas a spolupracovať s ním. Ak mu neskôr plnomocenstvo svojvoľne odvolá, je to v podstate jeho rozhodnutie nebyť naďalej právne zastúpený; také rozhodnutie nemôže ísť na ujmu druhého účastníka. To isté platí, ak sa účastník svojvoľne správa tak, že advokát je nútený odstúpiť od zmluvy s ním a vypovedať mu plnomocenstvo podľa § 22 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. Aj takéto konanie (narúšanie dôvery advokáta, teda nerešpektovanie zásad spolupráce s ním) treba zásadne hodnotiť rovnako ako rozhodnutie nebyť právne zastúpený. Ani také konanie (správanie) nemôže ísť na ujmu druhého účastníka. V prerokúvanej veci právny zástupca žalovaného odstúpil od zmluvy s ním pre narušenie vzájomnej dôvery, pričom žalovaný nepreukázal, že by zo strany advokáta šlo o nesprávny alebo nezákonný postup. Súd tak vychádza z toho, že tento dôvod je pravdivý; potom ide ale o dôsledok správania žalovaného, ktoré nemôže byť na ujmu žalobcovi.
V neposlednom rade však treba poukázať na ustanovenie § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého je advokát povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá. Zákon teda aj v prípade odstúpenia od zmluvy o právnych službách poskytuje klientovi ochranu jeho záujmov a zastúpenie na presne vymedzený čas. Klient teda môže trvať na vykonaní neodkladných úkonov, medzi aké nepochybne patrí aj zastupovanie na pojednávaní počas tejto 15dňovej doby. Ak klient netrvá na splnení tejto povinnosti bez relevantného dôvodu, opäť sa v podstate sám vzdáva práva na zastúpenie, čo nemôže ísť na ujmu druhému účastníkovi konania (porov. v tomto smere napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 28/2012). V prerokúvanej veci sám žalovaný oznámil, že k doručeniu oznámenia o ukončení zmluvy (vypovedaní plnomocenstva) došlo až 10. júla 2015, čo v podstate potvrdil aj jeho právny zástupca (sám uviedol, že 30. júna 2015 žalovaného len telefonicky požiadal, aby si prišiel po svoje veci). Žalovaný však 10. júla 2015 prevzal nielen oznámenie o ukončení zmluvy, ale vzal si aj všetky veci, takže právnemu zástupcovi bolo fakticky znemožnené splnenie povinnosti podľa § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. Takéto konanie ale musí ísť na vrub žalovaného a musí sa hodnotiť ako postup, ktorým si sám odňal možnosť byť na pojednávaní 17. júla 2015 riadne zastúpený. Taký dôvod, ktorý si svojou nedbanlivosťou spôsobil sám žalovaný, ale nebolo možné považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Žalovaný pritom v oznámení (č. l. 38) neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, kvôli ktorému ho jeho pôvodný právny zástupca nemohol zastupovať na pojednávaní konanom v rámci 15dňovej lehoty podľa § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z.
Súd tak žiadosť žalovaného o odročenie doručenú súdu prakticky len pár hodín pred určeným termínom pojednávania považoval za účelovú s cieľom vyhnúť sa konaniu pojednávania. O jej účelovosti svedí okrem iného aj to, že žalovaný nijako nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil mená ním navrhnutých svedkov, hoci mu bola doručená ešte 19. júna 2015. To svedčí o tom, že žalovaný nemal záujem sa na pojednávanie 17. júla 2015 vôbec dostaviť a o veci pojednávať, ale že jeho snahou bolo konanie na ujmu žalobcu preťahovať. Zo všetkých týchto dôvodov súd žiadosti žalovaného o odročenie nevyhovel (oznámenie č. l. 40), o čom sa snažil upovedomiť žalovaného na ním udané faxové číslo, resp. na faxové číslo, z ktorého bol fax žalobcu odoslaný. Na žiadne z nich sa však fax nepodarilo doručiť.
4. Súd tak pojednávanie 17. júla 2015 vykonal v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného (§ 101 ods. 2 O. s. p.) a na ňom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (zápisnica č. l. 45/rub) a listinami, a to: faktúra (č. l. 3), krycí list (č. l. 4), rekapitulácia a vyúčtovanie (č. l. 5) a rozpočet (č. l. 6 a 7) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Žalobca je podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia vykonávajúci okrem iného plynoinštalačné práce. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá taktiež vykonáva stavebné práce. (nesporná skutočnosť)
b) Približne v roku 2012 žalobcu oslovil známy, ktorý vykonával práce pre žalovaného, s ponukou na zhotovenie plynoinštaláciu v určitom stavebnom objekte. Žalobca predložil žalovanému rozpočet, ktorý bol neskôr prepracovaný a znížený; v ňom žalobca ponúkol žalovanému vykonanie dohodnutých prác (zhotovenie plynoinštalácií) za sumu 8.974,36 € bez DPH, teda 10.769,23 € s DPH. Žalovaný s takto navrhnutou cenou súhlasil. Žalobca následne dohodnuté práce vykonal a ich cenu vyfakturoval faktúrou č. 552012 na sumu 10.769,23 € s DPH splátnou 30. decembra 2012. (výpoveď žalobcu, krycí list a rozpočet č. l. 4 až 7)
c) Žalovaný do 3. februára 2013 uhradil sumu 8.269,23 €, v dôsledku čoho ho žalobca upomenul písomne na úhradu zvyšných 2.500 €. Z nich žalovaný v reakcii na upomienku uhradil ďalších 500 €, zrejme s variabilným symbolom faktúry 552012, potom už neuhradil nič. (výpoveď žalovaného)
6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Jednotlivé skutkové zistenia v podstate vyplývajú z výpovede žalobcu, ktorá je podporená listinnými dôkazmi uvedenými pri jednotlivých skutkových zisteniach v zátvorkách. Súd nezistil, a ani žalovaný neuviedol, jediný dôvod, kvôli ktorému by mala byť výpoveď žalobcu nedôveryhodná. Jeho výpoveď bola, naopak, prirodzená, bola v súlade s listinnými dôkazmi a bola aj logická a uveriteľná, keďže pre odchylný záver neboli zistené žiadne dôvody. Preto súd uveril aj tomu, že medzi účastníkmi bola dohodnutá odmena 10.769,23 € za dohodnuté dielo, ktorej presné zloženie (položkovanie) vyplývalo z predloženého rozpočtu.
Žalovaný napriek svojej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O. s. p. nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že dohodnutá odmena bola nižšia. Ak chcel žalovaný tieto skutočnosti preukázať, mal v zmysle cit. ustanovenia navrhnúť alebo označiť na ich dokázanie dôkazy. Žalovaný sa len v odpore obmedzil na označenie bližšie neurčených svedkov, ktorých mená ani adresy súdu ani na osobitnú výzvu neoznámil. Z tohto dôvodu súd tento dôkaz ani nevykonal, keďže ho vzhľadom na absenciu mien a adries svedkov ani vykonať nemohol.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z ústne uzavretej zmluvy, ktorou sa zaviazal pre žalovaného zhotoviť určitú časť vybavenia stavby (plynovod resp. plynoinštalácie) a žalovaný mu za to mal zaplatiť dohodnutú odmenu (cenu). Keďže žalobca je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm b) Obch. zák. a žalovaný je podnikateľom už z titulu svojho zápisu do obchodného registra [§ 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák.] a zhotovovaný plynovod súvisel u oboch s predmetom ich podnikateľskej činnosti, spravujú sa ich vzťahy predovšetkým obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom pred 1. februárom 2013). Takáto zmluva je svojím obsahom zmluvou o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže plynovod ako časť stavby je vždy dielom (§ 536 ods. 2 druhá veta Obch. zák.).
8. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela, pričom tento nárok vzniká spravidla vykonaním diela (§ 548 ods. 1 druhá veta Obch. zák.). V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca dohodnuté dielo zhotovil, čo žalovaný ani nespochybnil. Preto mu vznikol nárok na cenu za dielo v dohodnutej výške, teda 10.769,23 €. Keďže žalovaný z nej uhradil len 8.769,23 €, žalobca sa opodstatnene domáha doplatenie jej zvyšku.
9. Súd podporne poukazuje na to, že žalovaný splnil sumu 500 € na základe upomienky, v ktorej žalobca zopakoval výšku dohodnutej odmeny 10.769,23 €. Podľa názoru súdu zo súvislosti vykonanej úhrady a jednoznačne znejúcej upomienku treba zaplatenie ďalších 500 € zo strany žalovaného považovať za čiastočné splnenie v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z okolností tejto platby (reakcia na upomienku, kde sú opätovne rekapitulované podstatné okolnosti spoločnej dohody) pritom treba súdiť, že si žalovaný bol vedomý aj zvyšku upomínaného dlhu, čo má v zmysle cit. § 407 ods. 3 Obch. zák. účinky uznania aj vo vzťahu k zvyšku tohto dlhu. V zmysle § 323 ods. 1 a 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obch. zák. má uznanie ten následok, že sa predpokladá, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Z platby žalovaného sumy 500 € z celkovej dlžnej sumy 2.500 € v reakcii na upomienku z 3. februára 2013 tak podľa názoru súdu vyplýva uznanie aj zvyšku dlžnej sumy, teda 2.000 €, teda zákonná domnienka jeho trvania. Podľa § 133 O. s. p. sa tak v konaní môže vychádzať aj z domnienky jeho trvania, ktorú žalovaný nijako nevyvrátil. Jej obsah (záväzok žalovaného na zaplatenie 2.000 €) bol však beztak potvrdený celkovým výsledkom vykonaného dokazovania.
10. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu v celkom rozsahu vyhovel.
11. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal celú náhradu trov konania pozostávajúcu len zo zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia návrhom na vykonanie exekúcie.