Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/42/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. novembra 2022 odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo dňa 15.2.2022 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. z 15.2.2022 bol obžalovaný ml. G. G. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. -26 zo dňa 7.4.2020 pre zločin rozširovania detskej pornografie podľa , Tr. zák. na tom skutkovom základe že:

dňa 13.05.2020 v čase o 15:26:28 h zo svojho osobného počítača v mieste bydliska v A. č. XXXX, okres W., prostredníctvom prístupu do internetu cez IP adresu XXX.XXX.XX.XXX použitím počítačovej siete prostredníctvom internetovej služby www.facebook.com, vystupujúc pod užívateľským menom G. G., zverejnil a odoslal ďalšej osobe videosúbor s názvom „.S._U. s G ozna-čením: „S.“, ktorý zobrazoval dve obnažené deti mužského pohlavia pri vykonávaní iného obdobného sexuálneho styku, účelom ktorého bolo vyvolať sexuálne uspokojenie iných osôb,

lebo skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Odvolanie prokurátor následne písomne zdôvodnil, a to podaním zo dňa 28.4.2022, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 29.4.2022, a to nasledovne: „Dňa 08.04.2021 bola na Okresný súd Čadca podaná obžaloba na obvineného ml. G. G., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom A. XXXX, okr. W. pre zločin rozširovania detskej pornografie podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 13.05.2020 v čase o 15:26:28 h zo svojho osobného počítača v mieste bydliska v A. č. XXXX, okres W. prostredníctvom prístupu do internetu cez IP adresu XXX.XXX.XX.XXX použitím počítačovej siete prostredníctvom internetovej služby www.facebook.com vystupujúc pod užívateľským menom G. G. zverejnil a odoslal ďalšej osobe videosúbor s názvom „R._U. s G označením: „S.“, ktorý zobrazoval dve obnažené deti mužského pohlavia pri vykonávaní iného obdobného sexuálneho styku, účelom ktorého bolo vyvolať sexuálne uspokojenie iných osôb. Následne po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 15.02.2021 Okresný súd Čadca rozhodol tak, že obž. ml. G. G. spod obžaloby podľa oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.

S rozhodnutím súdu nemožno z nižšie uvedených dôvodov súhlasiť, nakoľko boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a ktoré napadnutému výroku rozhodnutia predchádzali, na základe toho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Mám za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne preukázané, že ml. G. G. dňa 13.05.2020 v čase o 15:26:28 h zo svojho osobného počítača v mieste bydliska v A. č. XXXX, okres W. prostredníctvom prístupu do internetu cez IP adresu XXX.XXX.XX.XXX použitím počítačovej siete prostredníctvom internetovej služby www.facebook.com vystupujúc pod užívateľským menom G. G. cez službu messenger odoslal ďalšej osobe videosúbor s názvom „R._U.„ s MD5 označením: „S.“, ktorý zobrazoval dve obnažené deti mužského pohlavia pri vykonávaní iného obdobného sexuálneho styku, účelom ktorého bolo vyvolať sexuálne uspokojenie iných osôb, pričom k doručeniu obsahu tohto súboru adresátovi nedošlo, nakoľko provider uvedenej služby doručenie kvôli nevhodnému obsahu zablokoval. Uvedené konanie bolo preukázané predovšetkým výpoveďou obžalovaného ml. G. G., ktorý popísal svoje konanie zo dňa 13.05.2020, ako odoslal svojmu kamarátovi C. I. prostredníctvom počítačovej siete cez messenger video, ktoré zobrazovalo dve obnažené deti pri vykonávaní iného sexuálneho styku. S priznaním obžalovaného v tomto smere korešponduje nielen obsah správy Národného centra pre nezvestné a vykorisťované deti, ale aj výpoveď C. I., ktorý okrem iného spresnil a potvrdil, že komunikácia cez messenger v čase preposielania predmetného videosúboru prebiehala len medzi ním a obžalovaným a že videosúbor bol, pred tým než ho mohol spustiť, zablokovaný. Ohľadom spáchania skutku dospel k rovnakému záveru aj okresný súd, aj keď do konania, ktoré považoval za preukázané, nepremietol zistenia ohľadom dokonania činu, či verejnosti jeho spáchania. Podľa mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Následne v tejto súvislosti poukazujem na v zmysle ktorého u mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie. V teórií ide o koncepciu tzv. podmienenej zodpovednosti. Rozumová a mravná vyspelosť má dve zložky, vzájomne sa ovplyvňujúce, tvoriace jeden celok. Táto vyspelosť sa posudzuje vzhľadom na konkrétny trestný čin. Z hľadiska prejednávanej veci poukazujem najmä na mravnú vyspelosť, v rámci ktorej vývoja si mladistvý osvojuje normy správania, ktoré platia v danej spoločnosti a vytvára si vlastný hodnotový systém. Stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti nie je to isté ako príčetnosť, ktorá platí rovnako pre mladistvého ako aj dospelého páchateľa (bez ohľadu na vek), nie je duševnou poruchou aj keď nedostatok požadovanej úrovne vyspelosti sa rovnako premieta do rozpoznávacej, resp. ovládacej schopnosti jedinca. Znalecké dokazovanie za účelom preukazovania rozumovej a mravnej vyspelosti pri tejto vekovej kategórii mladistvých je obligatórne. Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Andrej Franek vypracoval v konaní znalecký posudok, podstatou ktorého bolo predovšetkým zhodnotenie úrovne rozumovej a mravnej vyspelosti obžalovaného v čase spáchania skutku a či vzhľadom na túto dosiahnutú úroveň bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a či bol schopný svoje konanie ovládať. Znalec v znaleckom posudku v rámci riešenia tejto otázky dospel k jednoznačnému záveru, že obvinený je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. V rozpore s uvedeným záverom, z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nebol natoľko znalý spoločenských noriem, že by si bol vedomý, že koná protiprávne. V prípade tohto stíhaného zločinu obžalovaný nevedel, že koná protiprávne. Tiež poukázal na jeho psychosexuálnu nezrelosť, ktorá je primeraná tomuto veku. Znalec sa vyjadril, že obžalovaný nepochopil, že to čo sa deje na videu je niečo zlé, chápal to ako niečo vtipné, nejakú zábavu. Tieto diametrálne odlišne prijaté závery znalec logicky nevysvetlil ani pri následnom výsluchu, kedy opätovne na jednej strane konštatuje, že si myslí, že obžalovaný si bol vedomý toho, že robí niečo zlé, protiprávne aj s poukazom na jeho mravný vývoj a na druhej strane vzápätí v následnej vete sa prikláňa k názoru, že si obžalovaný neuvedomoval protiprávnosť tohto zločinu a to, s poukazom na to čo uviedol, že to bral ako vtip a zábavu. Tiež dávam do pozornosti, že znalec sa pri doplňujúcom výsluchu nevedel jednoznačne vyjadriť k tomu, či obžalovaný vedel, že aj odoslanie (t. j. rozširovanie) tohto videa je protiprávne. PhDr. Andrej Franek sa tiež vyjadroval k motivácií páchateľa, čo mu neprináležalo. Znalec na hlavnom pojednávaní neobhájil svoje závery uvedené v znaleckom posudku, logicky nevysvetlil rozpory. Jeho závery a vysvetlenia vyznievajú chaoticky a nedávajú jednoznačnú, zrozumiteľnú a logickú odpoveď na otázku, ktorú je potrebné obligatórne riešiť. Takýto posudok

nemôže byť podkladom pre vyvodenie záveru o jednom z predpokladov trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu bolo nutné pribrať do konania nového znalca, nakoľko v súčasnosti absentuje relevantné znalecké dokazovanie, ktoré by zodpovedalo otázku, či obžalovaný vo vzťahu k stíhanému trestnému činu vzhľadom na svoju úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti v čase jeho spáchania, mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Absencia takéhoto obligatórneho podkladu pre rozhodnutie predstavuje nielen porušenie ustanovenia , ale má za následok nedostatočné objasnenie jedného z predpokladov trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Súd obžalovaného oslobodil, nakoľko po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, keďže chýbala, resp. nebola preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného. Súd svoje závery podporil a nekriticky oprel aj o výsledky predmetného znaleckého dokazovania. Vo svojich dôvodoch tiež poukázal na výpoveď a obranu obžalovaného, ktorý uviedol, že video preposielal preto, lebo mu to prišlo vtipné. A práve na základe uvedenej obrany obžalovaného znalec usúdil, že obžalovaný si neuvedomoval protiprávnosť uvedeného zločinu (cit. „Prikláňam sa k názoru, že si neuvedomoval protiprávnosť tohto zločinu, a to s poukazom na to, čo uviedol mladistvý, že to bral ako vtip, zábavu.“). V tejto súvislosti dávam do pozornosti, že je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou stránkou - úmyselným zavinením ako jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu rozširovania detskej pornografie a zákonom požadovanou úrovňou rozumovej a mravnej vyspelosti ako jedného z predpokladov vzniku trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých mladších ako pätnásť rokov, čomu v konkrétnej veci nedošlo. Za predpokladu, že obžalovaný by nedosiahol takú úroveň mravnej vyspelosti, že by nebol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania, prichádzalo by do úvahy rozhodnutie súdu v zmysle , ale až po tom, čo by mal takýto záver oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd Žilina podľa , , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca a vec vrátil Okresnému súdu v Čadci, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný ml. prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prokurátora uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím Okresného súdu Čadca, toto považuje za zákonné a spravodlivé vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti a osobe obžalovaného mladistvého.

Na verejnom zasadnutí konanom pred odvolacím súdom o odvolaní prokurátora, prokurátor zotrval na písomne podanom odvolaní a jeho dôvodoch, obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, rovnako tak navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť zákonná zástupkyňa, matka obžalovaného mladistvého, ako aj zástupca orgánu sociálno-právnej ochrany a kurately.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (prokurátor) podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Zistil potom, že odvolanie podané prokurátorom nie je dôvodné.

Krajský súd plniac si prieskumnú povinnosť z obsahu spisového materiálu zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (zločinu rozširovania detskej pornografie podľa , Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení , a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného mladistvého a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok prokurátora v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania prokurátora sú v podstate prezentované v jeho záverečnej reči po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. S námietkami prokurátora tak skutkovými, ako aj právnymi sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a podrobne vyporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok prokurátora.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že prokurátor sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému skutku dôsledne postupoval podľa a vysvetlil prečo konanie obžalovaného nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda správne postupoval v pochybnostiach v prospech obžalovaného v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania (t. j. aj prokurátora), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva prokurátora ako žalobcu, ak si neosvojí ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných predpisov.

Obžalovaný ml. G. G. v priebehu trestného konania nepopieral, že sa pokúsil odoslať súbor, ktorý zobrazoval dve obnažené deti mužského pohlavia pri vykonávaní iného obdobného sexuálneho styku svojmu kamarátovi, avšak k doručeniu obsahu tohto súboru adresátovi nedošlo, nakoľko provider uvedenej služby doručenie kvôli nevhodnému obsahu zablokoval. Predmetný súbor bez označenia bol obžalovanému mladistvému preposlaný do hernej miestnosti v rámci online hry, ktorej sa zúčastňoval. S jeho výpoveďou korešponduje aj výpoveď svedka C. I., ktorý uviedol, že obžalovaný mu telefonoval, že sa pokúsil takýto súbor preposlať, ale súbor mu nedošiel, pretože už bol zablokovaný.

Krajský súd rovnako ako okresný súd osobitne zdôrazňuje, že v zmysle zákona bola skúmaná aj trestná zodpovednosť mladistvého mladšieho ako 15 rokov v zmysle § 95 ods. 1 Tr. zák., pričom možno konštatovať, že v čase spáchania činu dosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Nemožno vzhľadom na vykonané dôkazy (okrem iných aj znalecký posudok znalca z odboru psychológie PhDr. Franeka) konštatovať, že by boli splnené podmienky na vyslovenie, že nie je za tento trestný čin zodpovedný. Rovnako tak v zmysle bolo vykonané dokazovanie, ktorého účelom bolo preskúmať u mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil 15-ty rok svojho veku, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie. Znalecké dokazovanie za účelom preukazovania rozumovej a mravnej vyspelosti pri tejto vekovej kategórii mladistvých bolo vykonané obligatórne a bola hodnotená aj tzv. koncepcia podmienenej zodpovednosti. Pokiaľ prokurátor poukazuje na rozpory vo výpovediach znalca PhDr. Andreja Franeka a s písomným vypracovaním znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracoval, v tejto súvislosti krajský súd upriamuje pozornosť prokurátora na skutočnosť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, na ktoré je súd povinný prihliadať. Znalecký posudok ako taký nemá vyššiu hodnotu ako akýkoľvek iný dôkaz, ktorý bol v danej veci vykonaný. Po bližšom oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku, ako aj výpoveďami znalca PhDr. Franeka možno však konštatovať, že úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti obžalovaného mladistvého v čase spáchania skutku bola taká, že vedel rozpoznať a uvedomiť si nebezpečenstvo svojho konania, aj keď v určitých okamihoch ho mohol prvoplánovo považovať za zábavné, s vedomím, že to nie je správne, ale bez predvídania možných trestnoprávnych následkov jeho konania, čomu zodpovedajú aj vykonané dôkazy. Výstižne to dokumentuje výpoveď svedka C. I., ktorý bol adresátom inkriminovaného súboru a ktorý bezprostredne po pokuse ho odoslať komunikoval s obžalovaným, pričom sám potvrdil vedomosť, že takéto súbory by sa asi nemali preposielať ďalej. Okresný súd v tomto ohľade správne postupoval, keď odmietol návrh prokurátora na pribratie nového znalca z odboru psychológie, nakoľko pôvodne pribratý znalec orgánom činným v trestnom konaní v prípravnom konaní podľa jeho stanoviska neobhájil svoje závery a nevysvetlil rozpory. Krajský súd v tomto smere považuje za dostatočné vykonané znalecké dokazovanie v rámci prípravného konania, ako aj opakovaný výsluch znalca PhDr. Franeka na hlavnom pojednávaní za dostatočný k objasneniu úrovne rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého v čase spáchania skutku, čo správne ako právnu otázku vyhodnotil aj okresný súd.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovaného mladistvého oslobodil spod obžaloby podľa , pričom konštatoval, že tu chýba subjektívna - úmyselná stránka konania obžalovaného, nakoľko nebol preukázaný jeho úmysel sprístupniť detskú pornografiu ďalším osobám. Niet pochýb, že obžalovaný sa k predmetnému videu dostal náhodne v rámci online hry. Videosúbor otvoril, pretože nebol nijako označený, ani zaheslovaný. Po jeho vzhliadnutí pokúsil sa ho preposlať svojmu kamarátovi, k čomu však už nedošlo. Nebolo jeho cieľom šíriť toto video ďalej medzi viacerými osobami, preto nemožno bez pochybností konštatovať preukázanie úmyslu odoslať predmetné video a sprístupňovať detskú pornografiu, a to ani v štádiu pokusu podľa Tr. zák.

Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov potom uzatvára, že súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď na základe správneho vyhodnotenia dôkazov a správneho zistenia skutkového stavu obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa , pretože skutok nie je trestným činom. Ak by súd prvého stupňa mal ďalej konať spôsobom popísaným prokurátorom v podanom odvolaní a dopĺňal by dokazovanie pribratím iného znalca na návrh prokurátora (len preto, že podľa jeho názoru znalec pribratý orgánom činným v trestnom konaní si neobhájil svoje závery uvedené v znaleckom posudku), takýto postup súdu prvého stupňa by bol nepochybne aj v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, čo je neprípustné. Preto krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.