Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Z. XX, R. V., proti odporcovi OMNIS SECURITY SERVICE BB s. r. o., so sídlom Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 031 194, v konaní zastúpenom JUDr. Tomášom Hláčikom, advokátom, so sídlom Železničná 173, Brusno, IČO: 40 892 484, o určenie neplatnosti odstúpenia od pracovnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že odstúpenie odporcu od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ (v tom čase) prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom doručeným súdu dňa 03. 03. 2015 domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 odporcom. V návrhu uviedol, že dňa 01. 07. 2012 uzavrel so spoločnosťou O. R., R.. K.. S.., so sídlom P. X, J., IČO: XX XXX XXX, pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vykonával pridelenú prácu, a to ochrana majetku. Na základe zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 05. 11. 2012 došlo k predaju časti podniku O. R., R.. K.. S.. - samostatnej organizačnej zložky pod interným označením Útvar SOS a PCO poskytujúcej služby strážne a detektívne na kupujúceho J. R. R.. K.. S.., so sídlom P. X, J., A.: XX XXX XXX. Oznámením v zmysle § 29 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „“) oznámila spoločnosť J. R. R. R.. K.. S.., že na spoločnosť OMNIS SECURITY SERVICE BB s. r. o. (odporca) previedla všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov všetkých zamestnancov, prostredníctvom ktorých dodávateľsky zabezpečovala svoj zmluvný záväzok na ochranu majetku spoločnosti V. R. R., C.. R.., so sídlom F. X. X/A, L.. Prechod práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa týkal aj navrhovateľa. Dátum účinnosti prechodu práv a povinností bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 01. 10. 2014 a k tomuto dňu došlo aj k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z pôvodného zamestnávateľa J. R. R.. K.. S.. na nového preberajúceho zamestnávateľa, ktorým je odporca. Prevodca oznámil navrhovateľovi, že prevodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov nedochádza u neho k žiadnym pre neho významným pracovnoprávnym, ekonomickým a ani sociálnym dôsledkom. Navrhovateľ dňa 09. 10. 2014 odovzdal uniformu svojmu bývalému zamestnávateľovi J. R. R.. K.. S.., čo svojím podpisom potvrdil pán Š.. Dňa 02. 10. 2014 sa navrhovateľ dostavil do miesta výkonu svojej práce tak, ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, aby si prevzal novú uniformu a identifikačný preukaz nového zamestnávateľa - odporcu. V rozpise služieb však už svoje meno nenašiel. Preto sa informoval, kedy má službu, ale v žiadnom inom rozpise jeho meno nefigurovalo. Kontaktoval konateľa odporcu, ktorý ho odkázal na vedúceho strediska a ten mu oznámil, že má dovolenku. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ

dozvedel iba od vedúceho strediska, lebo sám si žiadny dovolenkový lístok nevypisoval. Naďalej sa chodil informovať o tom, kedy má službu, ale v žiadnom rozpise nefiguroval. Navrhovateľ na Sociálnej poisťovni zistil, že odporca ho neprihlásil ako svojho zamestnanca v pracovnom pomere. Odporca si ako preberajúci zamestnávateľ voči navrhovateľovi neplnil povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, neprideľoval mu prácu a neprihlásil ho ani ako svojho zamestnanca. Navrhovateľ listom zo dňa 05. 12. 2014 vyzval odporcu na prideľovanie práce. Listom zo dňa 16. 12. 2014 (ako reakciou na list navrhovateľa zo dňa 05. 12. 2014) mu odporca oznámil, že využil svoje právo v zmysle § 19 ods. 2 Zákonníka práce a od pracovnej zmluvy odstupuje, pretože navrhovateľ nenastúpil v dohodnutý deň do práce. Toto odstúpenie považuje navrhovateľ za neplatné, pretože prácu mu neprideľoval odporca v rozpore s platnou pracovnou zmluvou. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal určenia, že odstúpenie od pracovnej zmluvy odporcom zo dňa 16. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer uzavretý medzi ním a odporcom naďalej trvá a náhrady trov konania.

Odporca uviedol, že z jeho strany došlo k určitým neštandardným krokom, ktoré môžu mať za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru, preto prejavil záujem vyriešiť vec uzatvorením súdneho zmieru.

Navrhovateľ (už bez právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca vypovedal) uviedol, že odporca neuviedol pravdu, že obe strany majú záujem vyriešiť vec uzatvorením súdneho zmieru a trval na nariadení pojednávania, pretože len rozsudok súdu „ho vráti na jeho pracovné miesto“. Navrhovateľ ešte súdu predložil aj podanie označené ako „Pomsta zamestnávateľa na zamestnancovi za kontrolu inšpektorátu práce formou protiprávneho a neplatného odstúpenia od bežiacej pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi“. V ďalšom podaní uviedol, že podanie označené ako „Pomsta...“ písal len ako sled udalostí, aby boli zrejmé súvislosti, ako sa to všetko udialo. V podaní doručenom súdu dňa 15. 07. 2015 uviedol, že od odporcu si našiel šek v poštovej schránke na sumu 1 791,98 Eur a nevedel, či to má chápať ako pozornosť podniku, darček alebo ako úplatok pred pojednávaním. Ak to má byť náhrada mzdy, ide o smiešnu sumu. Tiež požiadal súd o odročenie termínu pojednávania z dôvodu, že nemá právneho zástupcu a podal si žiadosť o pridelenie zástupcu Centrom právnej pomoci, o čom predložil potvrdenie.

Odporca vo výsluchu uviedol, že navrhovateľ predkladal súdu dôkazy, ktoré nemali súvis s vecou samou.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že vyvinuli iniciatívu na uzavretie zmieru, pretože sú si vedomí porušenia zákona a aj toho, že pracovný pomer odstúpením nebol ukončený platne. Navrhovateľovi uhradili čistú mzdu za šesť mesiacov vo výške 1 791,98 Eur. Odporca znovu prihlásil navrhovateľa do pracovného pomeru na Sociálnej poisťovni a navrhovateľa vyzval listom, ktorým navrhovateľ prevzal dňa 09. 04. 2015, aby nastúpil do práce. Keďže ale navrhovateľ vynechal deväť pracovných zmien, bol s ním dňa 17. 04. 2015 ukončený pracovný pomer, a to okamžitým skočením, čo však navrhovateľ odmietol prevziať. Doručovali mu to zamestnanci, ktorí o tom spísali záznam. Nenamietali, že odstúpenie od pracovnej zmluvy bolo neplatné, avšak podľa nich pracovný pomer netrvá, ale skončil sa okamžitým skočením pracovného pomeru dňa 17. 04. 2015.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil len z dôvodu, že požiadal o ustanovenie zástupcu Centrom právnej pomoci. Takéto ospravedlnenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľ právneho zástupcu mal, ktorého si zvolil sám, ale v priebehu konania vzhľadom na navrhovateľov postoj a neochotu vyriešiť vec zmierom mu právny zástupca plnú moc vypovedal. Navrhovateľ v čase odo dňa 14. 05. 2015 vystupoval v konaní samostatne bez toho, aby súdu oznámil, že mieni požiadať o ustanovenie zástupcu Centrom právnej pomoci alebo že by konal tak, že by sa dalo predpokladať, že o ustanovenie zástupcu požiada. Urobil tak až dňa 15. 07. 2015, teda dva dni pred pojednávaním, hoci predtým dva mesiace podával na súd rôzne podania a doplnenia dôkazov (aj bez súvisu s vecou samou). Súd nespochybňuje právo účastníka nechať sa zastúpiť v konaní pred súdom, avšak toto konkrétne konanie navrhovateľa považuje súd za účelové a v rozpore s hospodárnosťou konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca nenamietal neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, v dôsledku čoho potom v konaní ani neboli žiadne sporné okolnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

predloženými navrhovateľom a odporcom, výsluchom odporcu a vyjadrením právneho zástupcu odporcu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 01. 07. 2012 uzavrel navrhovateľ so zamestnávateľom O. R., R.. R. K.. S.. pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 05. 11. 2012, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti O. R., R.. R. K.. S.. (č. l. 9 spisu), došlo k predaju časti podniku O. R., R.. K.. S.. - samostatnej organizačnej zložky na kupujúceho J. R. R.. K.. S.. Táto oznámila navrhovateľovi, že v zmysle § 29 Zákonníka práce previedla na odporcu všetkých zamestnancov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje ochranu majetku spoločnosti V. R., C.. R.. Tiež upovedomila navrhovateľa o tom, že sa jeho zamestnávateľom stane odporca.

V rozpise služieb odporcu v mesiacoch august - január (č. l. 10 - 21 spisu) nefigurovalo meno navrhovateľa. Preto navrhovateľ vyzval listom zo dňa 05. 12. 2014 odporcu na prideľovanie práce. Odporca listom zo dňa 16. 12. 2014 (č. l. 25 spisu) oznámil navrhovateľovi, že od pracovnej zmluvy odstupuje, pretože nenastúpil do práce a dôvod neoznámil. Navrhovateľ s odstúpením nesúhlasil a prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby mu bola vyplatená mzda od 01. 10. 2014 a prideľovaná práca.

Z výpisu Sociálnej poisťovne (č. l. 22 - 23 spisu) bolo zistené, že navrhovateľ bol odhlásený zamestnávateľom z poistenia dňa 30. 09. 2014.

Listom zo dňa 01. 04. 2015 vyzval odporca navrhovateľa (č. l. 100 spisu), aby nastúpil do práce, nakoľko sa odporca na základe telefonického rozhovoru s jeho právnym zástupcom zo dňa 31. 03. 2015 rozhodol akceptovať nesúhlas navrhovateľa s odstúpením odporcu od pracovnej zmluvy. Túto výzvu prevzal navrhovateľa dňa 09. 04. 2015 (č. l. 101 spisu).

Keďže navrhovateľ do práce nenastúpil, odporca mu listom zo dňa 17. 04. 2015 oznámil (č. l. 98 spisu), že s ním okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu opakovaného neospravedlneného nenastúpenia do práce, čím vážne porušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, ale toto mu (pravdepodobne) následne bolo doručené dňa 06. 05. 2015 poštou (č. l. 99 spisu).

Odporca zároveň poštovým poukazom (č. l. 102 spisu) preukázal, že navrhovateľovi vyplatil sumu vo výške 1 791,98 Eur.

Podľa § 19 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak

a) zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,

b) zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo

c) zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 19 ods. 3 Zákonníka práce odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.

Predmetom konania bolo určenie, či odstúpenie odporcu od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 je platné alebo nie. Odstúpenie od pracovnej zmluvy môže urobiť zamestnávateľ len v troch prípadoch v zmysle § 19 ods. 2 Zákonníka práce. V tomto prípade odporca odstúpil od pracovnej zmluvy s

navrhovateľom z dôvodu, že tento od 01. 10. 2014 nenastúpil do práce. K „nenastúpeniu“ navrhovateľa do práce však odo dňa 01. 10. 2014 nedošlo, pretože navrhovateľ sa informoval o rozpise služieb a do práce nastúpiť mienil, ale zo strany odporcu mu práca prideľovaná nebola a na výzvu navrhovateľa, aby mu odporca prácu pridelil, odporca odpovedal listom, obsahom ktorého bolo odstúpenie od pracovnej zmluvy. Od pracovnej zmluvy by mohol odporca odstúpiť len v prípade, že by navrhovateľ do práce nenastúpil, neupovedomil odporcu o prekážke, ktorá mu bráni v nastúpení do práce alebo by navrhovateľ bol odsúdený za úmyselný trestný čin, a to najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Ani jeden z troch uvedených dôvodov pre odstúpenie od pracovnej zmluvy nebol naplnený, preto odporca nemal právo na odstúpenie od pracovnej zmluvy s navrhovateľom. Preto súd vyhovel navrhovateľovi v časti určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy odporcom zo dňa 16. 12. 2014.

Odporca namietal druhú časť výroku, ktorá sa týka trvania pracovného pomeru, a uviedol, že tento už v súčasnosti netrvá a trval do 17. 04. 2015, kedy bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný pomer. V zmysle ustálenej judikatúry zamestnanec môže oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával kedykoľvek potom, čo s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o návrhu zamestnanca na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právoplatne skončené a ktorým bola určená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. I keď účinky rozhodnutia súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nastávajú spätne, nie je tu až do súdneho rozhodnutia, ktorým bolo konanie o návrhu zamestnanca na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právoplatne skončené, a ktorým bola určená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru istota, či pracovný pomer bol alebo nebol platne rozviazaný. Zmyslom úpravy nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru je upraviť vzťahy účastníkov pracovnoprávneho pomeru práve v uvedenom období neistoty o ďalšom trvaní pracovného pomeru, preto je rozhodný stav, aký tu bol v dobe vyhlásenia súdneho rozhodnutia o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, teda okolnosť, či v tejto dobe zamestnanec trval alebo netrval na tom, aby zamestnávateľ naďalej zamestnával. Iba v prípade, že zamestnanec v tejto dobe netrval na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nastáva právna fikcia skončenia pracovného pomeru. V danom prípade je nesporné, že napriek odstúpeniu odporcu od pracovnej zmluvy s navrhovateľom pracovný pomer odo dňa 01. 10. 2014 (teda spätne) trval a navrhovateľ tiež trval na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. Rozhodnutím súdu je teda časovo upravená iba časť týkajúca sa trvania konania o návrhu zamestnanca so spätnými účinkami ku dňu neplatného skončenia pracovného pomeru, kedy určite pracovný vzťah navrhovateľa s odporcom trval. Preto aj v tejto časti súd vyhovel návrhu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že určil, že odstúpenie odporcu od pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 12 O. s. p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol navrhovateľ úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur, čo zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku. Iné trovy konania navrhovateľovi zo spisu nevyplývajú a ani mu iné nevznikli. Na náhradu trov konania zaviazal súd odporcu ako neúspešného účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 17. 07. 2015