Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou so sídlom Poprad, Francisciho 3288, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Prešov, Námestie mieru 3, o preskúmanie zákonnosti opatrenia označeného „Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania – oznámenie“ zo dňa 11.02.2020 číslo: F./XXXXXX/SM, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov ako odvolaciemu orgánu bolo dňa 05.12.2019 spolu so spisovým materiálom doručené podanie A. B. (ďalej aj „obvinený, žalobca“), ktoré odvolací orgán podľa obsahu posúdil ako odvolanie obvineného A. B. proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy pod číslom: F./XXXXXX-XX zo dňa 30.10.2019, doručené obvinenému do vlastných rúk dňa 05.11.2019 (ďalej aj „odvolanie“). Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj „správny orgán“) pod číslom: F./XXXXXX-XX zo dňa 30.10.2019. (ďalej aj „rozhodnutie“) bol obvinený v prvom výroku rozhodnutia uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj .“zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým spôsobom, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. na parkovisku na ulici Tomášikovej v Poprade fyzicky napadol G. H. tak, že ho po predchádzajúcej komunikácii týkajúcej sa dcéry obvineného, chytil svojou rukou v oblasti krku, čím mu spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie krku a krčnej chrbtice bez práceneschopnosti a bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Správny orgán uložil obvinenému sankciu - pokutu vo výške 20,- eur. Správny orgán zároveň uložil obvinenému povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur. V druhom výroku rozhodnutia správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. D. E. XXX/X, 060 01 Kežmarok tým, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. od križovatky ulíc I. J. a J. Curie v Poprade, až na parkovisko pred obytným blokom na ulici K. XXXX/XX v Poprade, sledoval na svojom osobnom motorovom vozidle zn. D. L., nezisteného

českého evidenčného čísla, osobné motorové vozidlo zn. M. L., ev. č.: N., ktoré viedol G. H., a keď G. H. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo na parkovisku na ulici Tomášikova v Poprade, tak k nemu pristúpil a kričal na neho: „meno ošetrujúceho lekára mojej dcéry” a „nikto nebude rezať moju dcéru a Vy všetci ešte uvidíte“, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. V treťom výroku rozhodnutia správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/X, 060 01 Kežmarok tým, že dňa 14. 05. 2018 v čase okolo 10:45 hod. na parkovisku na ulici Tomášikova v Poprade mal opätovne fyzicky napadnúť G. H. tak, že ho mal chytiť pravou rukou v oblasti krku po dobu asi piatich sekúnd, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku o ktorom sa koná. nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Rozhodnutie bolo obvinenému riadne doručené opakovanou doručovanou zásielkou do vlastných rúk dňa 05.11.2019.

Dňa 19.11.2019 bolo v Kežmarku podané na poštovú prepravu odvolanie A. B. voči rozhodnutiu správneho orgánu, adresované Okresnému úradu Prešov, (priestupkové oddelenie) Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, ktoré bolo adresátovi doručené dňa 21.11.2019. Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, ako nepríslušný orgán postúpilo odvolanie A. B. na poštovú prepravu vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, ktorý- napadnuté rozhodnutie vydal - Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorému bolo odvolanie A. B. doručené dňa 28.11.2019.

Dňa 05.12.2019 bolo odvolanie doručené spolu s napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Podľa ustanovenia § 54 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolací orgán po oboznámení sa s podaním obvineného A. B. ako aj s príslušným spisovým materiálom zistil, že lehota na podanie odvolania obvineným uplynula dňa 20.11.2019.

Obvinený A. B. síce podal odvolanie proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote na poštovú prepravu, ale aj napriek správnemu poučeniu v rozhodnutí, ho adresoval nepríslušnému správnemu orgánu a to na Okresný úrad Prešov, priestupkové oddelenie, ktorému bolo odvolanie obvineného doručené dňa 21.11.2019. Aj v prípade, keby Okresný úrad Prešov, oddelenie priestupkov, odovzdalo predmetné odvolanie na poštovú prepravu správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (v konkrétnom prípade odboru všeobecnej vnútornej správy v Poprade) v deň jeho doručenia, došlo by k márnemu uplynutiu lehoty na odvolanie, nakoľko táto uplynula dňom 20.11.2019. Ak sa odvolanie podá alebo odošle v zákonom stanovenej lehote, avšak nepríslušnému orgánu, možno ho považovať za včas podané, len ak ho nepríslušný orgán zašle (odovzdá na poštovú prepravu) príslušnému orgánu podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku najneskôr v posledný deň lehoty.

Nakoľko odvolanie obvineného nebolo doručené (odovzdané na poštovú prepravu) vecne príslušnému správnemu orgánu, ktorým je v konkrétnom prípade odbor všeobecnej vnútornej správy v Poprade v zákonom stanovenej lehote, odvolací orgán predmetné odvolanie vyhodnotil ako oneskorené, teda nespôsobilé vyvolať právne účinky odvolania.

Márnym uplynutím lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku obvineným, nadobudlo napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu právoplatnosť dňa 20.11.2019.

Právoplatné rozhodnutie znamená, že právne pomery účastníkov konania boli konečným spôsobom upravené a túto skutočnosť musí každý rešpektovať Právoplatnosť rozhodnutia zásadne bráni tomu, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodovalo. Právna teória v tejto súvislosti hovorí o prekážke veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).

Aj napriek uvedeným skutočnostiam, je odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 60 Správneho poriadku povinný preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Po preskúmaní odvolania obvineného, ako aj na vec sa vzťahujúceho materiálu, odvolací orgán dospel k záveru, že nie sú splnené taxatívnym výpočtom stanovené zákonné podmienky pre nariadenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 62 Správneho poriadku. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok (nie je to totiž mimoriadny opravný prostriedok). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je za zákonom stanovených podmienok spôsobilé vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a možno ho s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte ( ) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní, vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov (napr. obnova konania, protest prokurátora a pod.). Pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide o posúdenie súladu rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutia vydané v správnom konaní možno zmeniť alebo zrušiť, ak správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že bolo dané v rozpore so zákonom. Musí však dbať o to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli dotknuté čo najmenej a rešpektovať aj základné pravidlá konania (§ 3 Správneho poriadku). Ustanovenie § 65 ods. 2 Správneho poriadku garantuje účastníkovi konania ochranu v podobe príkazu správnemu orgánu, dbať, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je teda jeho nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť alebo formálne nedostatky, ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia. Formálna vada rozhodnutia, ktorá strane nespôsobí žiadnu ujmu. nie je vadou podstatnou, pre ktorú by bolo nutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. V prípade, ak správny orgán rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležíte odôvodniť a dbať o jeho preskúmateľnosť. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR (sp.zn. ) preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.

Odvolací orgán prijal podanie obvineného ako iný podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ďalej aj „podnet“) podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Správneho poriadku.

Obvinený v podnete uvádza, že dňa 05.11.2019 mu bolo poštou doručené rozhodnutie pod číslom OU-PP-OVVS-2019/001345-32, v ktorom ho správny orgán uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa § 49 ods. 1. písm. d) zákona o priestupkoch tak, ako je vo výroku napadnutého rozhodnutia. Obvinený s rozhodnutím správneho orgánu nesúhlasí v plnom rozsahu a žiada odvolací orgán o oslobodenie jeho osoby od viny. Svoje odvolanie odôvodňuje tým, že vo výpovediach svedkov G. H. a O. C. existujú v detailoch nezhody, svedkovia vypovedali rozdielne a očividne klamali. Obvinený sa v podnete vyjadruje aj k skutkom kladeným mu za vinu, ktoré boli napadnutým rozhodnutím vo výroku II. a vo výroku III. zastavené.

Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, ako príslušný odvolací orgán na základe podnetu obvineného A. B., podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal právoplatné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní a vychádzajúc z administratívneho materiálu, komplexne posúdil zákonnosť a správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj vydaného rozhodnutia z dôvodu, či nedošlo zo strany správneho orgánu k porušeniu zákona, či inému pochybeniu.

Správny orgán na základe predloženého uznesenia Obvodného oddelenia PZ Poprad zo dňa 08.07.2018, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu E.: F./N. (správnemu orgánu bol vyšetrovací spis doručený dňa 12.02.2019), začal priestupkové konanie voči obvinenému A. B., ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tým, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. od križovatky ulíc I. J. a J. Curie v Poprade až na parkovisko pred obytným blokom na ulici K. XXXX/XX G. N., mal sledovať na osobnom motorovom vozidle zn. D. L., nezisteného českého evidenčného čísla, osobné motorové vozidlo zn. M. L., ev. č.: N. (ktorého vodičom bol G. H.). Keď G. H. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo na parkovisku na Tomášikovej ulici č. XXXX/XX v Poprade, tak mal k nemu pristúpiť a kričať na neho slová: „meno ošetrujúceho lekára mojej dcéry“ a následne ho mal chytiť dvakrát pravou rukou v oblasti krku asi po dobu 5 sekúnd a pri tom na neho mal kričať slová: „nikto nebude rezať moju dcéru a Vy všetci ešte uvidíte“, čím mal A. B. spôsobiť G. H. ľahké zranenie, a to pomliaždenie krku a krčnej chrbtice bez práceneschopnosti a bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života a vzbudiť u neho obavu o svoj život a zdravie. Po vykonanom dokazovaní a oboznámení obvineného s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, správny orgán rozhodnutím č.: F./XXXXXX-XX, P.:XXXXXXXXXXXXXX, N.:XXXX/XXX-XSZ zo dňa 30.05.2019, doručeným obvinenému dňa 05.06.2019 (ďalej aj rozhodnutie I.), uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. na parkovisku na ulici Tomášikovej v Poprade prišiel k G. H., z diaľky na neho kričal niečo v zmysle „že nikto nebude rezať moju dcéru, nikto nebude skrývať moju dcéru, ešte všetci uvidíte“ a potom chytil G. H. pod krk a sácal ho opakovane o vozidlo, čím G. H. spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie krku a krčnej chrbtice bez práceneschopnosti a bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života a vzbudil u neho obavu o svoj život a zdravie, teda svojim úmyselným konaním narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. Správny orgán uložil obvinenému sankciu - pokutu vo výške 30,- eur, ako aj povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur. Správny orgán obvineného riadne poučil o možnosti podania opravného prostriedku. Obvinený sa voči rozhodnutiu I. odvolal. Odvolanie obvineného zo dňa 11.06.2019 bolo dňa 13.06.2019 doručené nepríslušnému správnemu orgánu (okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov). Ten ho postúpil na poštovú prepravu vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal - Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, o čom A. B. upovedomil. Odvolanie A. B. bolo Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy doručené dňa 18.06.2019. Odvolanie bolo prípustné a bolo podané včas. Lehota na podanie odvolania by odvolateľovi uplynula dňom 20.06.2019. Odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie I. podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia I. bolo, že správny orgán nezistil presne a úplne skutkový stav veci v spojení s porušením zásady materiálnej pravdy a teda rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané predčasne a nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Na základe ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov a obvineného, rozhodol správny orgán o merite veci rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy pod číslom: F./ XXXXXX-XX, zo dňa 30.10.2019, doručené obvinenému do vlastných rúk dňa 05.11.2019 tak, ako to je vo výrokovej časti rozhodnutia v úvode tohto oznámenia. Správny orgán účastníka konania v závere rozhodnutia riadne poučil o možnosti podania opravného prostriedku.

Odvolací orgán konštatuje, že odvolanie A. B. je oneskorené.

Oneskoreným odvolaním je aj také odvolanie, ktoré je prípustné (§ 53 Správneho poriadku), bolo podané včas na poštovú prepravu, ale bolo napriek riadnemu poučeniu adresované nepríslušnému orgánu (Okresnému úradu Prešov, oddeleniu priestupkov), a správnemu orgánu, ktorý' napadnuté rozhodnutie vydal (§ 54 ods. 3 Správneho poriadku), bolo doručené až po uplynutí zákonnej lehoty (dňa 28.11.2019). A. B. dňa 20.01.2020 doložil do administratívneho spisu USB kľúč s fotografiou a krátkym videom z križovatky a prechodu pre chodcov, po ktorom mal prechádzať v čase, kedy sa G. H. mal na neho rútiť motorovým vozidlom. Dňa 29.01.2020 doložil A. B. do administratívneho spisu v poradí druhý USB kľúč s videom, ako motorové vozidlo značky D. sleduje motorové vozidlo značky M.. EPC: N. XXX Q., ako niekto vystupuje z D., stále opakuje slová: „Meno lekára svojej dcéry chcem“, a možný fyzický kontakt medzi natáčajúcim a mužom vystupujúcim z auta. Na v poradí druhom videu je zaznamenané stretnutie troch mužov, kedy muž vystupujúci z bieleho auta dôrazne žiada iného muža, aby ho tento nenatáčal na telefón (nezhotovoval audiovizuálny záznam). Predmetné nahrávky na USB kľúčoch boli podľa záznamov zhotovené dňa 14.05.2018 o 10:53 hod a 10:55 hod. A. B. predmetné nahrávky predložil do odvolacieho spisu ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Vzhľadom na oneskorené odvolanie však rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť, čo je jedným z dôvodov nepripustenia predkladaných dôkazných prostriedkov.

Predložené dôkazy nie sú spôsobilé ani na nariadenie obnovy konania (podľa § 62 Správneho poriadku), pretože zo spisového materiálu je zrejmé, že obvinený nepredkladá nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Naopak, zo zápisnice dňa 24.10.2019 jednoznačne vyplýva, že obvinený mal predmetné dôkazy k dispozícii už v dobe rozhodovania pred správnym orgánom. Správny orgán vyzval A. B. k predloženiu videozáznamu, ktorý zhotovil počas incidentu, na čo obvinený odpovedal: „Nie, nemám o to záujem.“ Pre úplnosť však odvolací orgán dodáva, že takýto dôkaz nemožno považovať za zákonný, bez súhlasu osoby, ktorá je audiovizuálne zaznamenávaná.

Po preskúmaní rozhodnutia, námietok obvineného uvedených v podnete doručenom odvolaciemu orgánu dňa 05.12.2019, ako aj po dôkladnom preskúmaní na vec sa vzťahujúceho administratívneho materiálu, odvolací orgán dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, či zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a neboli zistené ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie obnovy konania.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, na ktorý nie je právny nárok. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá povahu podania, s ktorým by zákon spájal začatie správneho konania, teda i povinnosť správneho orgánu rozhodnutie mimo odvolacieho konania preskúmať a vydať rozhodnutie.

II.

Žalobné dôvody

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia správneho aktu žalovaného označeného ako „Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania – oznámenie“ pod číslom: F./XXXXXX/SM zo dňa 11.02.2020 a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania a vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie.

V správnej žalobe opätovne skonštatoval priebeh správneho konania a žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a ním zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Žalobca poukázal na to, že odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu Okresného úradu Poprad zo dňa 30.10.2019 pod č. F./XXXXXX-XX podal včas a riadne, keď toto podal na poštovú prepravu dňa 19.11.2019, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Nesúhlasil s tým, ako si žalovaný správny orgán vyložil plynutie lehoty na podanie odvolania, že ho žalovaný vyhodnotil ako oneskorené, a teda nespôsobilé vyvolať právne účinky odvolania, čo odôvodnil s tým, že(cit. zo str. 3 napádaného oznámenia žalovaného o výsledku preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania) „ Ak sa odvolanie podá alebo odošle v zákonom stanovenej lehote, avšak nepríslušnému orgánu, možno ho považovať za včas podané, len ak ho nepríslušný orgán zašle (odovzdá na poštovú prepravu) príslušnému orgánu podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku najneskôr v posledný deň lehoty.

Zdôraznil, že odvolanie nepodal na nepríslušnom orgáne, nakoľko v danom prípade sa jedná o odvolací orgán príslušného správneho orgánu, teda orgán, ktorý sa v konečnom dôsledku zaoberal podaním žalobcu - odvolaním, avšak už ako podnetom na preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania, hoci na takýto postup nebol daný žiaden zákonný dôvod. Žalobca sa pritom riadil poučením, ktoré bolo dané v rozhodnutí Okresného úradu Poprad zo dňa 30.10.2019 pod č. F./XXXXXX- XX. Rozhodnutie Okresného úradu Poprad zo dňa 30.10.2019 pod č. F.- XXXX/XXXXXX-XX obsahovalo toto poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 81 zákona o priestupkoch a podľa Správneho poriadku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov prostredníctvom Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy. Toto rozhodnutie je podľa a nasl. preskúmateľne súdom po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.“Na základe uvedeného poučenia podal žalobca dňa 19.11.2019 na poštovú prepravu u poštového podniku Slovenská pošta, a.s., pobočka Kežmarok odvolanie, teda v rámci plynutia zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá uplynula až dňa 20.11.2019. Žalobca sa pri podávaní odvolania riadil vyššie uvedeným poučením a adresoval odvolanie Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, ktorému bolo odvolanie zo dňa 19.11.2019, doručené dňa 21.11.2019 (čo vyplýva z oznámenia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalovaného). Žalovaný uviedol, že ako nepríslušný orgán postúpil Odvolanie žalobcu príslušnému správnemu orgánu, a to Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorému bolo doručené Odvolanie žalobcu dňa 28.11.2019 a postupoval tak, že vyhodnotil podané odvolanie žalobcu ako podané oneskorené z dôvodu, že žalobcom podaný riadny opravný prostriedok bol podaný nepríslušnému orgánu, na základe čoho tento následne postúpil Odvolanie príslušnému správnemu orgánu prvého stupňa, ktorému bolo doručené až dňa 28.11.2019. Následne až dňa 5.12.2019 bolo žalovanému predložené žalobcom podané odvolanie voči napádanému rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.10.2019 pod č. F./XXXXXX- XX na rozhodnutie.

Žalobca poukázal, že postupom žalovaného správneho orgánu došlo k protiprávnemu zamietnutiu včas podaného odvolania pre oneskorenosť, a teda žalovaný správny orgán riadne nekonal o podanom odvolaní, čím ukrátil právo žalobcu na preskúmanie prvostupňového správneho rozhodnutia podľa § 53 až § 61 Správneho poriadku. Proti takémuto postupu, resp. rozhodnutiu náš právny poriadok nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Preto je žalobca nútený domáhať sa nápravy podaním správnej žaloby na príslušný súd. Ako už žalobca vyššie uviedol, nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že ak sa odvolanie podá alebo odošle v zákonom stanovenej lehote, avšak nepríslušnému orgánu, možno ho považovať za včas podané, len ak ho nepríslušný orgán zašle (odovzdá na poštovú prepravu) príslušnému orgánu podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku najneskôr v posledný deň lehoty. Takýto výklad nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia ani právneho predpisu, a preto postup žalovaného žalobca považuje za arbitrárny a považuje svojvoľný.

Žalobca napadá touto žalobou v celom rozsahu Rozhodnutie žalovaného o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie zo dňa 11.02.2020, pod č. OU-PO-OOP1- 2020/010412/ SM i z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedeným rozhodnutím, resp. oznámením orgánu verejnej správy bol žalobca v administratívnom konaní ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca považuje poučenie v Rozhodnutí Okresného úradu Poprad pod č. F.- F./XXXXXX-XX zo dňa 30.10.2019 považujeme za zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko odkazuje na podanie odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, pričom sa to malo doručiť prostredníctvom Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy.

Žalobca poukázal, že je laikom a nie osobou znalou práva, a dané poučenie o opravnom prostriedku si vyložil tak, ako bolo podané v poučení a v zmysle neho opravný prostriedok podal. Takto dané poučenie o opravnom prostriedku preto považuje za nesprávne, preto je potrebné na neho aplikovať ustanovenie § 54 ods. 3 Správneho poriadku a teda, že „ Pokiaľ sa účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Navyše žalobca poukazuje na podstatnú skutočnosť a síce, že podal odvolanie na jeden z orgánov, ktoré bolo uvedené v poučení rozhodnutia Okresného úradu Poprad zo dňa 30.10.2019 pod č. F./XXXXXX-XX, a teda žalobca nepodal odvolanie úplne inému orgánu, ktorý nie je oprávnený rozhodovať v konaní.

Žalobca je presvedčený, že lehota na podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania je zachovaná aj vtedy, keď bolo jeho Odvolanie podané Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov ako nadriadenému orgánu, ktorý v konečnom dôsledku rozhodoval o podanom odvolaní žalobcu. Nie je možné vykladať si zachovanie lehoty na podanie odvolania tak, ako si ho vyložil žalovaný správny orgán, nakoľko takýto postup je nezákonný a nevyplýva zo žiadneho procesného právneho predpisu, a už vôbec nie zo ani zo správneho poriadku. V tomto smere považuje žalobca postup žalovaného a následne vydané rozhodnutie za svojvôľu a arbitrárnosť. V tejto súvislosti citoval ust. Správneho poriadku, podľa ktorého „Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.“

Žalobca argumentoval, ak podal odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, pod č. F./XXXXXX-XX zo dňa 30.10.2019, pričom sa spravoval zmätočným a nezrozumiteľným poučením Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy o mieste príslušnom na podanie odvolania, je namieste, aby správny súd túto skutočnosť citlivo posúdil a vyložil v prospech účastníka konania. Opačný výklad správneho súdu by znamenal zamedzenie prístupu k spravodlivosti a porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.11.2018).

Dôvodil, že ak by bolo podanie žalobcu - odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, pod č. F.- XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 30.10.2019 doručené úplne inému orgánu, ktorý nie je oprávnený podľa zákona v konaní rozhodovať, v takom prípade by bolo namieste použiť ust. § 54 ods. 1 Správneho poriadku celkom bez výhrad (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2014). V danom prípade však žalobca doručil riadny opravný prostriedok príslušnému správnemu, hoci nadriadenému orgánu, včas a riadne, a nie je preto možné posúvať lehotu, v ktorej bolo postúpené toto podanie žalobcu nadriadeným správnym orgánom správnemu orgánu prvého stupňa tak, ako si to vyložil žalovaný správny orgán. Žalobcovi bola odňatá možnosť a jeho zákonné právo na preskúmanie jeho riadneho opravného poriadku pred príslušným správnym orgánom, a to z dôvodu posúdenia podaného odvolania voči rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, pod č. F./XXXXXX-XX zo dňa 30.10.2019 ako oneskoreného, na základe čoho bolo žalobcom podané odvolanie preskúmané ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Týmto nezákonným, svojvoľným a arbitrárnym postupom Okresný úrad

Prešov, odbor opravných prostriedkov odňal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť uplatniť právo priznané Správnym poriadkom v ustanovení § 53 a nasl..

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

K správnej žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný zo dňa 09.07.2020, pričom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom opatrení. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Zároveň z opatrnosti navrhol preskúmať aj skutočnosť, či žaloba žalobcu bola podaná v lehote v zmysle .

IV.

Replika žalobcu

K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 10.06.2021, v ktorej uviedol, že trvá v plnom rozsahu na podanej správnej žalobe a na všetkých skutočnostiach, ktoré tam uviedol. Jednoznačne trvá na tom, že odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal na príslušnom správnom orgáne, hoci sa jednalo o odvolací orgán. Považoval za potrebné uviesť, že už v minulosti zo strany žalobcu došlo k obdobnej situácii v prípade podania odvolania voči prvému rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. F./XXXXXX-XX a v danom prípade žalovaný so žalobcom konal. Avšak v prípade žalobcom podaného druhého odvolania zo dňa 30.10.2019 žalovaný už namietol, že podanie bolo urobené u nepríslušného orgánu a že bolo podané oneskorene. Teda žalovaný na žalobcu aplikuje rozdielne podmienky v prípade podania odvolania v rámci toho istého konania. Žalobca trvá na tom, že doručil riadny opravný prostriedok príslušnému správnemu hoci nadriadenému orgánu včas a riadne a nie je preto možné posúvať lehotu, v ktorej bolo postúpené toto podanie žalobcu nadriadeným správnym orgánom správnym orgánom prvého stupňa tak ako si to vyložil žalovaný správny orgán. Žalobca preto žiada, aby konajúci súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 11.02.2020, ako aj samotný jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého správneho aktu a zrušil opatrenie žalovaného zo dňa 11.02.2020 a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V.

Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu

Správne súdnictvo je upravené (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016.

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 29.07.2022 do 10.11.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 10.11.2022 po dobu 14 dní ( ).

Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa§ 54 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Podľa § 62 ods.1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na

rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol

inak;

nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť

sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na

rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa

dosiahlo trestným činom.

Podľa § 60 Správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Podľa § 62 ods.2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán skorším rozhodnutím č.: F./XXXXXX-XX, P.:XXXXXXXXXXXXXX, N.:XXXX/XXX-XSZ, zo dňa 30.05.2019, doručeným A. B. dňa 05.06.2019 (ďalej aj rozhodnutie I.), uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. na parkovisku na ulici Tomášikovej v Poprade prišiel k G. H., z diaľky na neho kričal niečo v zmysle „že nikto nebude rezať moju dcéru, nikto nebude skrývať moju dcéru, ešte všetci uvidíte“ a potom chytil G. H. pod krk a sácal ho opakovane o vozidlo, čím G. H. spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie krku a krčnej chrbtice bez práceneschopnosti a bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života a vzbudil u neho obavu o svoj život a zdravie, teda svojim úmyselným konaním narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 30,- eur, ako aj povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur. Správny orgán žalobcu riadne poučil o možnosti podania opravného prostriedku.

Žalobca sa voči rozhodnutiu I. odvolal. Odvolanie zo dňa 11.06.2019, bolo dňa 13.06.2019 doručené nepríslušnému správnemu orgánu (okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov). Ten ho postúpil na poštovú prepravu vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal - Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, o čom A. B. upovedomil. Odvolanie A. B. bolo Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy doručené dňa 18.06.2019. Odvolanie bolo prípustné a bolo podané včas. Lehota na podanie odvolania by odvolateľovi uplynula dňa 20.06.2019. Žalovaný správny orgán po doručení administratívneho spisu, odvolania žalobcu a preskúmavaného rozhodnutia č.: F./XXXXXX-XX, P.:XXXXXXXXXXXXXX, N..XXXX/XXX-XSZ, zo dňa 30.05.2019 skonštatoval, že odvolanie obvineného je prípustné a bolo podané včas. Žalovaný Rozhodnutím č: F./XXXXXX/DIM zo dňa 22 08.2019 prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bol nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa nezaoberal všetkými obvineniami zo správy o výsledku objasňovania priestupku.

Prvostupňový správny orgán po opätovnom správnom konaní na základe ďalšieho dokazovania rozhodol o merite veci rozhodnutím pod číslom: F./XXXXXX- XX, zo dňa 30.10.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 05.11.2019. Predmetným rozhodnutím (ďalej aj „rozhodnutie II.“) bol žalobca v prvom výroku uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia , ktorého sa dopustil tým spôsobom, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. na parkovisku na ulici Tomášikovej v Poprade fyzicky napadol G. H. tak, že ho po predchádzajúcej komunikácii týkajúcej sa dcéry žalobcu, chytil svojou rukou v oblasti krku, čím mu spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie krku a krčnej chrbtice bez práceneschopnosti a bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 20,- eur a zároveň uložil žalobcovi povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur.

V druhom výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa mal dopustiť A. B. tým, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. od križovatky ulíc I. J. a J. Curie v Poprade, až na parkovisko pred obytným blokom na ulici Tomášikova XXXX/XX v Poprade, sledoval na svojom osobnom motorovom vozidle zn. D. L., nezisteného českého evidenčného čísla, osobné motorové vozidlo zn. M. L., ev. č.: N., ktoré viedol G. H. a keď G. H. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo na parkovisku na ulici Tomášikova v Poprade, tak k nemu pristúpil a kričal na neho: „meno ošetrujúceho lekára mojej dcéry“ a „nikto nebude rezať moju dcéru a Vy všetci ešte uvidíte“, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, podľa zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. V treťom výroku rozhodnutia správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa mal dopustiť obvinený A. B. tým, že dňa 14.05.2018 v čase okolo 10:45 hod. na parkovisku na ulici Tomášikova v Poprade mal opätovne fyzicky napadnúť G. H. tak, že ho mal chytiť pravou rukou v oblasti krku po dobu asi piatich sekúnd, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, podľa zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Prvostupňový správny orgán účastníka konania v závere rozhodnutia riadne poučil o možnosti podania opravného prostriedku.

Rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené opakovanou doručovanou zásielkou do vlastných rúk dňa 05.11.2019. Dňa 19.11.2019 bolo v Kežmarku podané na poštovú prepravu odvolanie A. B. voči rozhodnutiu správneho orgánu, adresované Okresnému úradu Prešov, (priestupkové oddelenie) Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, ktoré bolo adresátovi doručené dňa 21.11.2019.

Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, ako nepríslušný správny orgán postúpil odvolanie A. B. na poštovú prepravu vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal - Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorému bolo odvolanie A. B. doručené dňa 28.11.2019. Dňa 05.12.2019 bolo odvolanie doručené spolu s napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov.

Odvolací orgán skonštatoval, že odvolanie A. B. je oneskorené. Oneskoreným odvolaním je aj také odvolanie, ktoré je prípustné (§ 53 Správneho poriadku), bolo podané včas na poštovú prepravu, ale bolo napriek riadnemu poučeniu adresované nepríslušnému orgánu (Okresnému úradu Prešov, oddeleniu priestupkov) a správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 54 ods. 3 Správneho poriadku), bolo doručené až po uplynutí zákonnej lehoty (dňa 28.11.2019). Nakoľko odvolanie obvineného nebolo doručené (odovzdané na poštovú prepravu) vecne príslušnému správnemu orgánu, ktorým je v konkrétnom prípade odbor všeobecnej vnútornej správy v Poprade v zákonom stanovenej lehote, odvolací orgán predmetné odvolanie vyhodnotil ako oneskorené, teda nespôsobilé vyvolať právne účinky odvolania. Márnym uplynutím lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku obvineným, nadobudlo napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu právoplatnosť dňa 20.11.2019.

Aj napriek uvedeným skutočnostiam, bol odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 60 Správneho poriadku povinný preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po preskúmaní odvolania obvineného, ako aj na vec sa vzťahujúceho materiálu, odvolací orgán dospel k záveru, že nie sú splnené taxatívnym výpočtom stanovené zákonné podmienky pre nariadenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 62 Správneho poriadku. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR (sp.zn. ) preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.

Po preskúmaní rozhodnutia, námietok obvineného uvedených v podnete doručenom odvolaciemu orgánu dňa 05.12.2019, ako aj po dôkladnom preskúmaní na vec sa vzťahujúceho administratívneho materiálu, odvolací orgán dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, či zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a neboli zistené ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie obnovy konania.

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca všeobecnými žalobnými námietkami namietal, že opatrenie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že napadnutým opatrením správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.

S poukazom na vyššie uvedené žalobné námietky žalobcu správny súd zdôrazňuje, že žalobca nekonkretizoval v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, v čom vidí nezrozumiteľnosť oznámenia žalovaného, čo nebolo zistené ohľadom skutkového stavu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté opatrenie za nezákonné, je jedným z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby.

Vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať, čím sa správny súd zaoberať nemôže a nebude. Keďže podľa s. 1 je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej stanovené inak. Zo žaloby musí byť preto pre správny súd jasné a zrozumiteľné aké žalobné body uvádza žalobca na podporu svojich tvrdení. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody a ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia a iba ak by išlo o vady, ktoré musí posúdiť ex offo (, a ). Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť opatrenia, včasné, správne a úplné formulovanie žalobných bodov má zásadný význam.

Podľa treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným opatrením orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo opatrenie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie musí žalobca aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet paragrafov Správneho poriadku, ktoré údajne žalovaný porušil a ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. ). Skutkové tvrdenie obsiahnuté v správnej žalobe nemôže byť iba tipovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný od iných konkrétnych diev či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis.

Správny súd preskúmava rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v tzv. medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. Od miery precizácie žalobných bodov do značnej miery závisí akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho.

Tvrdenie žalobcu, že sa pri podávaní odvolania riadil poučením uvedeným v rozhodnutí Okresného úradu Poprad zo dňa 30.10.2019 a adresoval ho Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, ktorému bolo odvolanie zo dňa 19.11.2019 doručené dňa 21.11.2019 nie je pravdivé.

Žalobca neadresoval odvolanie Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, ale adresoval svoje odvolanie Okresnému úradu Prešov, priestupkové oddelenie, Námestie mieru 3, Prešov. Priestupkové oddelenie na Okresnom úrade v Prešove patrí pod odbor všeobecnej vnútornej správy, avšak je prvostupňovým správnym orgánom, ktorý nie je vecne príslušný rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca podal na celkom inom nepríslušnom správnom orgáne. To potvrdzuje aj obálka pripojená k odvolaniu nachádzajúca sa v administratívnom spise žalovaného, na ktorej je zrejme rukou žalobcu napísaná adresa: „Okresný úrad Prešov (priestupkové oddelenie), Námestie mieru 3, 080 01 Prešov. Okresný úrad Prešov, oddelenie priestupkov ako nepríslušný správny orgán postúpil odvolanie žalobcu na poštovú prepravu vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a to Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 28.11.2019 Dňa 05.12.2019 bolo odvolanie doručené spolu s napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom žalovanému, t.j. Okresnému úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov.

V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že konanie o odvolaní Správny poriadok podrobne samostatne neupravuje. Preto platí zásada, že ustanovenia tretej časti o priebehu konania (§ 18 až § 52) sa vzťahujú aj na odvolacie konanie, pokiaľ nie sú v niektorých ustanoveniach upravené odchýlky. Napríklad ustanovenie o podaní a jeho náležitostiach (§ 19) sa vzťahuje aj na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Nevylučuje sa ani iná forma podania odvolania za podmienok uvedených v § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Pre podanie odvolania Správny poriadok ustanovuje miesto podania a lehotu, v ktorej sa musí odvolanie podať.

Ako miesto odvolania Správny poriadok určuje zásadne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Z tejto zásady Správny poriadok pozná jedinú výnimku – nesprávne poučenie účastníka konania

(§ 54 ods. 3). Odvolanie sa nepodáva na vyššom správnom orgáne, ktorý ho má prejednať v druhom stupni. Táto skutočnosť je odôvodnená nielen požiadavkou procesnej ekonómie, ale aj skutočnosťou, že prvostupňový orgán má k dispozícii spisový materiál a za podmienok uvedených v § 57 ods. 1 môže sám odvolaniu vyhovieť.

Ak by bolo odvolanie podané na nepríslušnom orgáne, ten je povinný ho bezodkladne posúdiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka (§ 20).

Keďže odvolanie konanie sa začína okamihom doručenia odvolaniu prvostupňovému orgánu, existuje potenciálne nebezpečenstvo, že nesprávne podané odvolanie nebude tomuto orgánu doručené do konca odvolacej lehoty a spôsoby zmeškaní odvolací lehoty. V takom prípade sa rozhodnutie stane právoplatné a to so všetkými dôsledkami.

Keďže na prejednanie odvolania má účastník právny nárok, správny orgán je povinný odvolanie prijať. Odvolanie nemožno odmietnuť ani pre jeho formálne nedostatky. Pri odstraňovaní nedostatkov odvolania sa postupuje podľa § 19 ods. 3.

Odvolanie možno podať najskôr po oznámení rozhodnutia. Prípadný nesúhlas s rozhodnutím urobený pred jeho oznámením je právne neúčinný. Na podanie odvolania zákon ustanovuje všeobecnú 15 dňovú lehotu. Táto lehota začína plynúť od oznámenia rozhodnutia (§ 51). Osobitné zákony môžu lehotu na podanie odvolania ustanoviť odlišne. Spravidla ide o lehotu kratšiu. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň.

Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na prvostupňovom správnom orgáne alebo na poštovú prepravu najneskôr v posledný deň lehoty. V druhom prípade je predpokladom zachovania lehoty skutočnosť, že bolo adresované orgánu, ktorý správne rozhodnutie vydal.

Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou. Správny orgán ju preto v prípade jej zmeškania nemôže predĺžiť. Správne orgány ju v rámci odvolacieho konania skúmajú vždy z úradnej povinnosti. S cieľom predchádzať možnému poškodeniu účastníka konania v dôsledku nesprávneho alebo neúplného poučenia zákon ustanovuje trojmesačnú lehotu, v ktorej účastník môže odvolanie podať. Dôvodmi nesprávnosti poučenia môžu byť : -uvedenie nesprávneho označenia rozhodnutia ako konečného; -nesprávne označenie miesta podania odvolania. Za nesprávne sa považuje aj rozhodnutie, v ktorom chýba niektorá zložka poučenia (napr. miesto podania odvolania), alebo ak rozhodnutie neobsahuje poučenie vôbec. Uvedená trojmesačná lehota je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť ani skrátiť. Podanie odvolania po tejto lehota sa považuje za zmeškanie lehoty. Správny poriadok nevylučuje možnosť odpustenia zmeškania lehoty za podmienok ustanovených v § 28.

Správny súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že poučenie v rozhodnutí prvostupňového orgánu zo dňa 30.10.2019 znie: „Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa a podľa Správneho poriadku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov prostredníctvom Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy. Toto rozhodnutie je podľa a nasl. preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku“.

Správny súd na základe vyššie uvedeného poučenia konštatuje, že poučenie prvostupňového správneho orgánu bolo správne a zákonné, preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 54 ods. 3 Správneho poriadku.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR publikovanú pod R 13/2000, z ktorej vyplýva, že: „Na zachovanie lehoty na podanie odvolania stačí, ak sa odvolanie odovzdalo na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, avšak len vtedy, ak sa v súlade s ust. adresovalo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.“ Tento právny názor

Najvyšší súd SR použil aj v rozsudkoch sp.zn. zo dňa 26.02.1999 a sp.zn. zo dňa 25.09.2016.

Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného opatrenia podrobne zaoberal inštitútom riadneho opravného prostriedku, aj samotným procesom v zmysle , podrobne preskúmal žalobcom podané odvolanie a dospel k záveru, že bolo podané oneskorene. Zároveň sa zaoberal skutočnosťami či podané odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžr/38/2011 zo dňa 08.novembra 2011, z ktorého vyplýva, že „ práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dodatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

Správny súd považuje námietku žalovaného vznesenú v písomnom vyjadrení k žalobe týkajúcu sa oneskorene podanej správnej žaloby žalobcom za nedôvodnú. Opatrenie žalovaného vydané dňa 11.02.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 18.02.2020. Správna žaloba bola súdu doručená dňa 26.03.2020, teda včas v súlade s .

Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté opatrenie žalovaného aj jeho postup v konaní je v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku, preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle zamietol.

Správny súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobca úspešný nebol a neboli splnené ani podmienky uvedené v , preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).