Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-143-2014.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/143/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: O. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. K., Y. X/X, Česká republika, proti odporkyni: Z. Z., G. Y., A. XXXX, o zaplatenie 5.830 eur s príslušenstvom a vydanie vecí, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 856 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 856 eur od 29.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 5.830 eur spolu s úrokom z omeškania a vydanie hnuteľných vecí z dôvodu, že v mesiaci máj 2013 mu na účet odporkyni z dôvodu, že v tom čase nemal vedený účet v Slovenskej banke prišla suma 2.973 eur z vyporiadania podielového vlastníctva. Následne v ďalšom mesiaci mu na ten účet prišla suma 856 eur a to vrátenie dani z príjmu z Nemecka. Ešte v mesiaci marec dal odporkyni 2.000 eur v hotovosti na zariadenie bytu s tým, že to následne bude využívať aj ona. Odporkyňa mu odmieta vrátiť jeho peniaze a všetky použila na zariadenie bytu, v ktorom mu následne aj zrušila trvalý pobyt, aby si nemohol nárokovať ani na veci, ktoré tam kúpil a taktiež svoje osobné veci a to televízor a notebook. Neskôr doplnil svoj návrh o uplatnený úrok z omeškania od doby prijatia na účet, t. j. 31.05.2013 s uvedením ročného úroku 9,15 % .
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, pretože tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v januári 2013 skončil prácu v Nemecku, kde mal založený účet, kam mu chodila výplata. Keď v Nemecku skončil a prišiel na Slovensku nebola možnosť sa zamestnať. Plánoval, že pôjde pracovať do Čiech a preto si tu neotváral účet. V roku 2011 zomrel jeho otec Z. Z.. V dedičskom konaní bola mu priznaná výška bytu, druhú polovicu dostala otcova priateľka a z tejto polovičky ich štyroch súrodencov mala vyplatiť. Pre neho pripadal finančný podiel 5.900 eur. Najskôr bola vyplatená suma 3.000 eur s tým, že zvyšná suma bude poslaná na účet. Z vyplatenej sumy 3.000 eur si 1.000 eur nechal, začo kúpil televízor a sumu 2.000 eur dal matke, teda odporkyni na zariadenie bytu. Išlo o byt patriaci vlastnícky odporkyni s tým, že ona ho bude užívať ďalej, lebo tam v tom čase býval. Tiež tam bývala aj jeho sestra O. L.Á. s deťmi. Peniaze dal odporkyni na zariadenie bytu preto, že bol v domnení, že tam bude bývať, ale neskôr sa stalo, že mu zrušila trvalý pobyt, bolo to v čase, keď odišiel pracovať do Čiech. Sumu 2.000 eur odovzdal odporkyni v marci 2013. Dňa 31.05.2013 mu prišlo na účet odporkyne 2.973 eur. Išlo o zvyšnú sumu z dedičstva, ktorú poukázala priateľka zomrelého otca za uvedený byt. Sám jej povedal, na aké číslo účtu má peniaze poslať, pretože na Slovensku nemal zriadený účet v banke. V tom čase pracoval v Čechách a keď sa dozvedel, že
peniaze prišli na účet odporkyni písal jej SMS a aj telefonoval, aby tieto peniaze mu poslala na účet, ktorý mal zriadený v banke v Českej republike. Odporkyňa mu nato povedala, že má tieto peniaze na zariadenie bytu. Dňa 21.06.2013 mu prišlo 856 eur ako vrátenie daní zato, že pracoval v Nemecku. Tiež peniaze boli poukázané na účet odporkyne. Keď mu odporkyňa nechcela peniaze vrátiť prišiel domov. Je pravdou, že spravil "bordel" s tým, že nech mu dajú jeho peniaze. Pripustil, že na zariadenie bytu dal odporkyni pôvodne 2.000 eur, ale bolo to v domnení, že v byte bude bývať aj on. Keď mu odporkyňa povedala, že mu peniaze nedá, následne odišiel do Čiech a odporkyňa mu zrušila trvalý pobyt. Ďalej uviedol, že sa domáha vydania televízora a notebooku, ktorý bol zn. ACER. Nachádza sa v byte odporkyne. Kupoval ho v Nemecku, keď tam pracoval a býval, za 150 eur. Zobral si ho potom do bytu odporkyne a tam ho nechal. Potom si kúpil v Nemecku svoj vlastný veľký notebook, ktorý používal a tento menší nechal v byte matky, teda odporkyne. Nenechal ho tam s tým, že ho ponecháva odporkyni. Hneď v ten deň, ako z dedičstva mu bola vyplatená suma 3.000 eur zo sumy 1.000 eur, ktorú si ponechal zakúpil televízor, značku uviesť nevedel, ktorý kupoval ešte v Bratislave, kde boli u notára kvôli dedičskému konaniu. Televízor stál 250 eur, dal ho do bytu odporkyni, ostal v byte odporkyne, ktorá však tvrdí, že jej ho daroval, čo nie je pravdou.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože navrhovateľ jej dal peniaze na účet s tým, že sú to jej peniaze. Šlo o peniaze z dedičstva po otcovi navrhovateľa, pričom notárke navrhovateľ prehlásil, aby peniaze boli poukázané na jej účet. Nemusel tak tvrdiť, mohol si peniaze nechať vyplatiť a poslať poukazom. Navrhovateľ sa vyjadroval tak, že peniaze sú jej, aj jej patria, lebo jej celý život robil problémy, ona ho financovala a povedal jej, že je to ešte málo, čo jej dal. V tom čase dobre vychádzali. Navrhovateľ bol v Topoľčanoch, pracoval a býval u nej. Potom išiel pracovať do Nemecka. Prišiel z Nemecka a všetko bolo dobré. Peniaze, ktoré jej prišli na účet, bola to čiastka do 3.000 eur, investovala na kúpeľňu. Vtedy už navrhovateľ nebol doma, ale ešte predtým spolu s ním boli v Nitre vyberať sprchový kút. Potvrdila, že jej dal 2.000 eur. Povedal jej, aby si kúpila spálňu, kuchyňu a tiež spolu s navrhovateľom si bola vyberať kuchyňu. Takže pre svoje potreby z uvedených súm nič neminula. Navrhovateľ naďalej mohol v byte bývať, ale dobrovoľne odišiel pracovať do Čiech. Potom prišiel domov porozbíjal veci, keďže bol opitý. Nikdy nepopierala, že 2.973 eur je prišlo na účet. Tiež potvrdila, že jej dobrovoľne dal navrhovateľ 2.000 eur a tiež, že kúpil aj nový televízor. Bolo to vtedy, keď dostal 3.000 eur, 1.000 eur si nechal, kúpil z nich televízor a 2.000 eur dal jej. Tiež potvrdila, že jej na účet prišli peniaze v sume 856 eur, ale predtým navrhovateľ jej povedal, že tie peniaze budú jej, lebo žil u nej asi dva roky, a aj sa stravoval a financovala ho. Predtým ako odchádzal do Čiech pracovať mu dala 500 eur. Uvedené peniaze od navrhovateľa nepýtala. Tieto si mohol poslať na svoj účet, alebo mohol si ich poslať na svoju adresu. K veci sa môžu vyjadriť jej dcéra a vnuk, teda O. L. a S. Z., ktorý boli prítomný dedičského konania a môžu potvrdiť ako sa navrhovateľ vyjadril, že komu budú patriť peniaze, ktoré dostal ako podiel z dedičstva. Ďalej uviedla, že notebook dal navrhovateľ jej vnukovi S. I., pretože si kúpil v Nemecku nový a menší notebook dal jej vnukovi, ktorý býva s ňou. Jeho matkou je O. L.. Televízor kúpil pre ňu navrhovateľ, keďže mali novú obývačku, aby mala aj nový televízor a starý vyhodila.
Navrhovateľ k výpovedi odporkyne uviedol, že nepopiera, že sumu 2.000 eur dával odporkyni na zariadenie bytu, aj ich na ten účel použila. Ešte sa vyjadrila odporkyňa tak, že tá izba bude jeho, do ktorej izby bola zakúpená z uvedených peňazí spálňa. Sumu 2.973 eur nechal poukázať na účet odporkyne len preto, že prišiel z Nemecka a nemal tu zriadený účet. Neprehlásil, že patria odporkyni. Takisto to bolo aj v prípade peňazí z Nemecka 856 eur. Poprel, žeby prehlásil, že tie peniaze sú pre odporkyňu. Nepoprel, že kúpil televízor pre odporkyňu, ale kúpil ho preto, že ho bude používať aj on. Potvrdil, že keď odchádzal do Nemecka ako aj do Českej republiky dala mu odporkyňa 500 eur, ale keď pracoval v Nemecku tak jej mesačne posielal po 300 eur, čo trvalo pol roka.
Svedkyňa O. L., dcéra odporkyne a sestra navrhovateľa vo veci uviedla, že ako dedičia po ich otcovi sa zúčastnili dedičského konania u notárky v Bratislave v marci 2013. Predmetom dedičstva bol 1-izbový byt a boli dohodnutí tak, že budú vyplatený F. Z. každý po 6.000 eur a to tak, že 3.000 eur im bolo vyplatených u notárky pri podpise zmluvy, kde bola prítomná ona, navrhovateľ a jej syn S. Z.. Ostatná časť mala byť poukázaná na účet po zaregistrovaný v katastri na katastrálnom úrade, kedy sa navrhovateľ vyjadroval tak, že dá svoje peniaze z dedičstva na účet odporkyne, nech si robí s nimi čo chce. Súviselo to s tým, že robil problémy odporkyni predtým a zato všetko čo jej narobil zlé jej dá peniaze. Rozprávali sa o tom, že peniaze dá na rekonštrukciu bytu odporkyne, ktorá má 4-izbový byt, v ktorom v tom čase býval aj navrhovateľ a tiež aj ona. Keď išli z Bratislavy išli do Nitry, kde navrhovateľ kúpil nový televízor a
vyjadril sa tak, že keď bude mať nové zariadenie bytu, nech má aj nový televízor a 1.000 eur si nechal a ostatné dal odporkyni. Odporkyňa peniaze použila do bytu na prerábanie a tiež na zariadenie. Neskôr sa navrhovateľ vyjadril tak, že keď dával peniaze matke, teda odporkyni, že si ona za ne kúpi zlato, ktoré on dal predtým do záložne, pretože mal v minulosti problémy s drogami. Na účet odporkyne v máji v tom istom roku prišla čiastka 2.930 eur. Šlo o podiel navrhovateľa z dedičstva. Potom ako prišli peniaze boli kupovať materiál. Navrhovateľ chodil s nimi na aute, vedel o celej rekonštrukcii, keďže v byte býval naďalej, v ktorom mal pre seba jednu izbu. V byte mohol naďalej bývať, ale odišiel robiť do Čiech, odkiaľ prišiel v júni 2013. Prišiel vtedy opitý, poničil veci, chcel od nej vysvetlenie, koľko ona investovala do bytu, nakoniec musela byť privolaná polícia. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ si dal poslať na účet odporkyne peniaze, ktoré mu prišli z Nemecka. Keď navrhovateľ odchádzal do Čiech odporkyňa mu dala 500 eur. Boli dohodnutí tak, že keď prídu navrhovateľovi peniaze z Nemecka ako vrátenie daní, odporkyňa si tie peniaze ponecháva, pretože keď navrhovateľ u nej býval nepracoval a odporkyňa ho živila.
Svedok S. Z., synovec navrhovateľa a vnuk odporkyne vo veci uviedol, že boli v Bratislave u notárky, kde sa mala spísať dohoda, on tam bol spolu so svojou matkou O. L.. Dohodnutí boli tak, že dostane vdova po starom otcovi byt a vyplatí dedičom v hotovosti po 3.000 eur a zbytok im pošle na účet. Navrhovateľ tam dal číslo účtu, ktoré patrilo odporkyni. Vtedy podľa neho navrhovateľ nemal žiadny účet. Notárka sa ho ešte pýtala predtým, či to je v poriadku, že peniaze môžu byť na ten účet poslané a on povedal, že je to v poriadku. Ďalej uviedol, že navrhovateľ rozprával, že sa z toho prerobí byt, keď býval u odporkyni. Požičiaval si od nej peniaze a viackrát povedal, že jej peniaze vráti z dedičstva. Potom ako prišli z Bratislavy domov začalo sa s rekonštrukciou bytu. Chodili pozerať nábytky, navrhovateľ chodieval na aute, vozil odporkyňu a jeho mamu, teda O. L.. Navrhovateľ kúpil z uvedených peňazí odporkyni spálňu. Povedal, že to má len od neho ako ospravedlnenie alebo darček. Ďalej uviedol, že v minulosti pracoval v Nemecku spolu s navrhovateľom, takže jemu prišlo vrátenie daní tiež. Podľa neho tieto peniaze pre navrhovateľa ostali na účte odporkyne, pretože si ich tam dal navrhovateľ poslať. Navrhovateľ stále rozprával o tom, že musí odporkyni vrátiť peniaze zato, čo jej všetko porobil. Mal vedomosť o tom, že navrhovateľ v Nitre kupoval televízor do novej obývačky v byte odporkyne. Tiež kupoval navrhovateľ malý biely notebook od kamarátky babky za 100 eur, čo mohlo byť v roku 2012 - 2013. Pôvodne ho kúpil pre seba, mal ho aj v Nemecku, kde si potom kúpil nový notebook a tento malý biely daroval jeho bratovi S. I. na Vianoce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov O. L., S. Z., a zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ je synom odporkyne. V januári 2013 skončil prácu v Nemecku a odtiaľ prišiel na Slovensko a žil u odporkyne. V roku 2011 zomrel otec navrhovateľa Z. Z.. Zúčastnil sa dedičského konania u notárky v Bratislave tiež spolu so svojimi tromi súrodencami, medzi ktorými bola aj vyššie uvedená svedkyňa O. L.. Predmetom dedičského konania bol vlastnícky podiel poručiteľa, nebohého otca navrhovateľa v jednej polovici a boli dohodnutí dedičia tak, že manželka poručiteľa deťom poručiteľa vyplatí ich finančný podiel každému po 5.980 eur a to tak, že priamo u notárky bola vyplatená navrhovateľovi suma 3.000 eur a ostatná suma následne mala byť poukázaná podľa toho ako uviedol navrhovateľ notárke, na účet odporkyni. Zo sumy vyplatenej v hotovosti 3.000 eur si navrhovateľ nechal 1.000 eur, cestou z Bratislavy zakúpil televízor s tým, že ho zakupuje pre odporkyňu do jej bytu a 2.000 eur odovzdal odporkyni na kúpu zariadenia do jej bytu. Dňa 31.05.2013 prišlo na účet odporkyne 2.973 eur ako ostatná časť vyššie uvedeného dedičského podielu, ktorú sumu ako odporkyňa uviedla použila pri prerábaní bytu za účasti navrhovateľa, ktorý chodil kupovať spolu s ňou aj materiál. Dňa 21.06.2013 prišla na účet odporkyne suma 856 eur ako vrátenie dani navrhovateľovi z Nemecka, kde predtým pracoval. Neskôr navrhovateľ odišiel pracovať do Čiech, odkiaľ prišiel v júni 2013 do bytu odporkyne, od ktorej požadoval vrátenie peňazí a stalo sa, že od vplyvnom alkoholu jej porozbíjal veci v byte. Uvedené finančné prostriedky 2.000 eur, 2.973 eur a 856 eur požaduje navrhovateľ od odporkyne, aby mu vyplatila a tiež vydala uvedené hnuteľné veci televízor a notebook. Odporkyňa poprela navrhovateľom uplatnený nárok tvrdiac, že uvedené finančné prostriedky jej boli poukázané navrhovateľom, ale patrili jej a to podľa samotného vyjadrenia navrhovateľa.
Podľa § 488 OZ, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe dedičstva bol priznaný navrhovateľovi finančný podiel 5.900 eur, z ktorého v hotovosti mu bola vyplatená suma 3.000 eur a z nej sumu 2.000 eur dal odporkyni. Ako sám sa vyjadril navrhovateľ vo svojom návrhu, sumu v marci 2013 dal v hotovosti odporkyni na zariadenie bytu s tým, že následne bude byt využívať aj on. Ďalej vo svojej výpovedi uvádza, že nepopiera, že sumu 2.000 eur dával odporkyni na zariadenie bytu a táto ich aj na ten účel použila. Odporkyňa k tomu uviedla, že keď jej dal navrhovateľ uvedenú sumu 2.000 eur povedal jej, aby si kúpila spálňu, kuchyňu a tiež spolu s navrhovateľom si bola kuchyňu vyberať. Pre svoje potreby nič neminula ako ďalej uviedla, navrhovateľ naďalej mohol v byte bývať, ale dobrovoľne odišiel pracovať do Čiech. Z výpovede svedkyne O. L. vyplýva, že navrhovateľ sa vyjadroval tak, že svoje peniaze z dedičstva dá na účet odporkyne, nech si robí s nimi čo chce. Rozprávali sa o tom, že dá peniaze na rekonštrukciu bytu. Svedok S. Z. uviedol, že pri dedičskom konaní navrhovateľ sa vyjadril tak, že z týchto peňazí, ktoré nadobudne z dedičstva sa prerobí byt, kde býval u odporkyni. Podľa svedka navrhovateľ sa viackrát vyjadril, že odporkyni peniaze vráti z dedičstva, keďže si od nej požičiaval peniaze. Z uvedeného je jednoznačné a potvrdil to vlastne aj navrhovateľ, že sumu 2.000 eur dobrovoľne dal odporkyni za tým účelom, aby si kúpila zariadenie do bytu. Nebolo preukázané, žeby boli pritom dohodnutí, že odporkyňa neskôr mu musí tieto finančné prostriedky vrátiť a to najmä v prípade, že byt odporkyne navrhovateľ nebude užívať.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nepatrí nárok na zaplatenie sumy 2.973 eur, ako finančný podiel navrhovateľa z dedičstva po jeho zomrelom otcovi, ktorá suma bola poukázaná na účet odporkyne. Súd vychádzal z výpovede samotnej odporkyne a svedkov O. L. M. S. Z., na základe čoho mal preukázané, že samotný navrhovateľ už pri dedičskom konaní ako aj neskôr sa vyjadroval, že tieto finančné prostriedky budú patriť odporkyni poukazujúc na minulosť, ale aj na súčasnosť, teda že budú patriť na prerobenie bytu odporkyne. Z výpovede svedkyne O. L. vyplýva, že spolu potom ako uvedená suma bola poukázaná na účet odporkyne, navrhovateľ chodil s nimi na kúpu materiálu a vedel o rekonštrukcii bytu. Svedok S. Z. uviedol, že navrhovateľ vozil odporkyňu aj s jeho mamou. Chodili pozerať nábytky. Podľa svedka navrhovateľ sa vyjadroval tak, že z peňazí z dedičstva prerobí byt, keď býval u odporkyni. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že uvedené finančné prostriedky, ktoré získal z dedičstva po zomrelom otcovi a ktoré poskytol odporkyni, je mu táto povinná vrátiť. Nepreukázal, že medzi ním a odporkyňou vznikol záväzkový vzťah, teda že uvedené finančné prostriedky poskytol odporkyni s tým, že by boli dohodnutí o ich vrátení, alebo žeby táto povinnosť odporkyni vyplývala titulom bezdôvodného obohatenia. Preto v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 856 eur, ktorá suma dňa 21.06.2013 bola poukázaná na účet odporkyni, išlo o finančné prostriedky titulom vrátenia daní z príjmu, keď navrhovateľ ešte pracoval
v Nemecku. Súd mal za hodnoverné tvrdenie navrhovateľa, že pokiaľ tieto finančné prostriedky boli poukázané na účet odporkyne bolo to preto, že nemal zriadený v Slovenskej republike účet, na ktorý by mohli byť finančné prostriedky poukázané. Tvrdenia navrhovateľa potvrdzuje aj svedecká výpoveď S. Z., ktorý uviedol, že tiež v minulosti pracoval spolu s navrhovateľom v Nemecku a prišlo mu vrátenie daní takisto. Podľa neho peniaze pre navrhovateľa poslali na účet odporkyne preto, že ich tam dal navrhovateľ poslať. V konaní nebolo preukázané, žeby sa navrhovateľ jednoznačne vyjadroval tým spôsobom, že i táto suma bude patriť odporkyni. Preto titulom vydania bezdôvodného obohatenia, k čomu došlo potom ako pôvodný dôvod, prečo boli uvedené finančné prostriedky poukázané na účet odpadol, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu 856 eur.
Pokiaľ ide o uplatnenie úrokov z omeškania navrhovateľa v konaní tento nepreukázal, kedy a k akému dátumu vyzval odporkyňu k vráteniu dlhu tak, žeby uviedol konkrétny dátum alebo konkrétne počet dní, do ktorých má vrátiť navrhovateľovi uvedenú sumu odporkyňa, keď nasledujúcim dňom potom akoby si túto povinnosť nesplnila by sa dostala do omeškania. Preto súd mal zato, že o úroku z omeškania možno rozhodnúť nasledujúcim dňom potom, ako bol odporkyni doručený návrh, ktorý podal navrhovateľ vo veci samej, a tento bol doručený odporkyni dňa 28.10.2014. Nasledujúcim dňom, t. j. 29.10.2014 sa dostala odporkyňa do omeškania, o ktorom rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ vyplýva, že je poskytovaná ochrana vlastníckeho práva k hnuteľných veciam proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje vlastníkovi domáhať sa ich vydania od toho, kto veci neprávom zadržuje. V danej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázať vlastnícke právo predmetného televízora a notebooku potom, ako bolo zistené a preukázané, že televízor kupoval navrhovateľ pre odporkyňu. Sám uviedol, že ho dal do bytu odporkyne, ktorý televízor zakúpil z finančných prostriedkov v sume 1.000 eur, ktoré si oddelil od vyplatenej čiastky 3.000 eur, ktorú dostal v rámci dedičského konania. Z výpovede svedkyne L. vyplýva, že navrhovateľ kúpil nový televízor a vyjadril sa tak, že keď bude mať odporkyňa nové zariadenie bytu, nech má aj nový televízor. Svedok S. Z. uviedol, že uvedený televízor kupoval navrhovateľ v Nitre s tým, že ho kupuje do novej obývačky v byte odporkyne. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku v zmysle ustanovenia § 126 OZ a to aj v prípade notebooku, k čomu odporkyňa uviedla, že tento dal navrhovateľ jej vnukovi S. I. potom, ako on si kúpil nový, väčší notebook. Svedok S. Z. uviedol, že navrhovateľ kupoval malý biely notebook za 100 eur, čo mohlo byť v roku 2012
- 2013. Pôvodne ho kúpil pre seba, mal ho v Nemecku, kde si kúpil nový notebook a tento malý biely daroval jeho bratovi S. I. na Vianoce. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícky nárok na predmetný notebook. Preto i v tejto časti bol jeho návrh zamietnutý ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní. Odporkyňa mala v konaní väčší úspech, ale podstatné trovy v konaní jej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.