Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5T-60-2022.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: F. I., nar. XX.X.XXXX pre prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. novembra 2022 v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaný: F. I., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom J. R. XXXX/XXA, D., adresa na doručovanie písomností: U. XX/A, H., t.č. v M. a M. Q. od XX.X.XXXX,
je vinný, že
1. v čase od 4.00 hod. do 5.25 hod. dňa 19.04.2022 v K., v rodinnom dome na ulici N.. XX, v ktorom v noci prespal, si neoprávnene zaobstaral platobnú kartu C. vydanú k účtu č. X.: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v W. banke, ktorého majiteľom a disponentom je J. W., a to tak, že platobnú kartu zobral z peňaženky J. W., ktorú mala položenú v spálni, zatiaľ čo J. W. spala a následne v čase od 7.00 hod. do 7.42 hod. dňa 19.04.2022 v H. pred spoločnosťou P. I. s. r. o. uvedenú platobnú kartu s oznámením PIN kódu odovzdal ako vlastnú taxikárovi taxislužby A. T. A. X. s tým, aby išiel do bankomatu, ktorý sa nachádza v V., a potom ako mu taxikár telefonicky oznámil výšku zostatku na účte, A. X. na základe jeho pokynu vybral o 7.42 hod. toho istého dňa z uvedeného bankového účtu z bankomatu T. D., a. s. peňažnú hotovosť vo výške XXX,-- eur, ktorú odovzdal F. I. spolu s platobnou kartou, za čo mu F. I. zaplatil odmenu vo výške 20,-- eur, čím spôsobil J. W., bytom K. škodu vo výške 240,- eur,
2. v čase okolo 14.15 hod. až 14.30 hod. dňa 19.04.2022 v Q. na ulici Z. pri moste na štrkovom parkovisku pristúpil k A. C., od ktorého požadoval 100,-- eur, ktoré mu A. C. odmietol dať, následne ho rukami chytil pod krk, začal ho škrtiť a opakoval mu, že chce peniaze, po čom ho udrel päsťou do oblasti oka na ľavej strane tváre, následne mu z ruky vytrhol mobilný telefón zn. Iphone 8, bielej farby so SIM kartou, a po tomto odišiel smerom do blízkeho parku, kde sa stratil z dohľadu, čím svojím konaním spôsobil A. C. zlomeninu spodiny očnice a zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 5 týždňov,
3. dňa 19.04.2022 v Q. v odcudzenom mobilnom telefóne v aplikácii internetbanking z bankového účtu vedeného v T. D., a. s. číslo I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je A. C. neoprávnene vykonal 2 prevody peňazí v sume 500,-- eur a v sume 15,-eur, na svoj bankový účet vedený v I. I.slo I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čím A. C., bytom Q., spôsobil škodu v celkovej výške 515,- eur,
teda
v skutku č. 1/
neoprávnene použil platobný prostriedok,
v skutku č. 2/
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
v skutku č. 3/
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, neoprávnene použil platobný prostriedok,
čím spáchal
v skutku č. 1/
prečin: neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona,
v skutku č. 2/
zločin: lúpež podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona,
v skutku č. 3/
prečin: krádež podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, prečin: neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok .
Podľa § 51 ods. 3 písm. e) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. XXXX/XXA, D., škodu vo výške 3058,10 Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava škodu vo výške 3070,65 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spoločnosti Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava škodu v sume 1434,80 Eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 1Pv 165/22/2207-48 podanej na súd dňa 8.9.2022, prejednal súd trestnú vec obžalovaného F. I..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.11.2022 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutkov mu obžalobou kladených za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste, s výrokom o uložení ochranného opatrenia a s výrokom o náhrade škody a to: prečítaním znaleckého posudku K.. X. J., znalecký posudok č. XX/XXXX na č. l. 167 -211 v jeho záveroch na č. l. 203-206 k duševnému stavu obžalovaného, znaleckého posudku č. 062/22 znalca K.. K. N. v jeho záveroch vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu poškodeného A. C. na č. l. 228, lustráciou registra trestov zo dňa 8.11.2022, lustráciou z registra priestupkov na č. l. 388-389, hodnotením ÚVV Leopoldov na č. l. 390-391.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tieto kvalifikoval tak ako je uvedené v právnej vete výroku o vine.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah záverov prečítaných znaleckých posudkov a vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu a náhrady škody. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Nakoľko súd odsudzoval obžalovaného za spáchanie štyroch trestných činov, z ktorých jeden je zločinom v skutku č. 2 spáchaných vo viacčinnom súbehu ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšej trestnej sadzby zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a to, že sa priznal k spáchaniu trestných činov, úprimne ich spáchanie oľutoval. Priťažujúca okolnosť zistená nebola žiadna, keďže obžalovanému nebolo možné pričítať ako priťažujúcu okolnosť spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keď v danej veci sa trest ukladal za použitia asperačnej zásady. Pri prevahe poľahčujúcich okolností, súd vykonal úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody za trestný čin podľa 188 ods. 1 Trestného zákona od 3 rokov do 8 rokov najprv postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a teda zákonom ustanovenú hornú hranicu trestnej sadzby znížil o 1/3 na 6 rokov a 4 mesiace a následne túto postupom podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, zvýšil o 1/3 na 8 rokov 5 mesiacov a jedna tretina mesiaca ( pozn. výpočet: 3r. až 8 r. = 36m - 96m, úprava podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák: (96 -36) :3= 20, 96m - 20 = 76 m, úprava podľa § 41 ods. 2 Tr. zák 76 +25,3 = 101,3m t. j. 8 rokov a 5 mesiacov a jedna tretina mesiaca). Trest ukladal v rámci nezmenenej dolnej
hranice trestnej sadzby vo výmere 3 roky a upravenej hornej hranice trestnej sadzby vo výmere 8 rokov a 5 mesiacov a jedna tretina mesiaca.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 3 roky spojeným s jeho okamžitým výkonom a preto aj návrh obžaloby uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne pokladal za nedôvodný. Súd mal na hlavnom pojednávaní preukázané, že obžalovaný prijal kajúcny postoj k tu súdenej trestnej činnosti, svoje konanie oľutoval, prejavil úprimnú snahu o odstránenie škodlivých následkov svojho konania, uznal základ a výšku škody, na hlavnom pojednávaní sa ospravedlnil poškodeným. Z hľadiska možností nápravy obžalovaného možno skonštatovať, že obžalovaný nie je tak kriminálne narušená osobnosť, v minulosti bol odsúdený jeden krát trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/130/2015 za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody, toho času sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Zo záverov na hlavnom pojednávaní oboznámeného znaleckého posudku K.. K. J., ktorý skúmal duševný stav obžalovaného, vyplynulo, že tento má diagnostikovanú duševnú poruchu - organická porucha osobnosti. Znalec uviedol, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie aj vedel ovládať. Znalec skonštatoval, že osoby, ktoré trpia organickou poruchou osobnosti, si svoje konanie neuvedomujú, to však nebol prípad obžalovaného, ktorý sa snažil zbaviť trestnej zodpovednosti dôvodiac práve svojou chorobou, pre ktorú bol už raz z trestnej činnosti exkulpovaný. Konanie obžalovaného bolo naplánované motivované dosiahnutím finančných prostriedkov na drogu a sekundárne gambling, ktorý je v centre záujmu obžalovaného bez zistenia závislosti. Znalec skonštatoval, že obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, podstupuje ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a nie je potrebné meniť mu ho na ústavné, keďže by neplnilo svoj účel. Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest musí odsúdený túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa na individuálnu prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj a to sa v danej veci aj stalo. Potrestanie obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody vzhľadom na zistenia horeuvedené, by z pohľadu súdu nepôsobilo na obžalovaného výchovne, ale skôr demoralizujúco. Obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený len jeden krát, pre spoločnosť nie je nebezpečný, avšak prejavuje sa u neho škodlivé užívanie marihuany, pervitínu a inklinuje i ku gamblingu, čo v súhrne bolo pohnútkou pre spáchanie prejednávanej trestnej činnosti a preto súd, obžalovanému uložený trest odňatia slobody odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň bol obžalovanému určený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou je uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj v zákaze účasti na hazardných hrách.
Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu ( trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom) súdom upozorňuje, že počas celých troch rokov bude nad ním visieť „damoklov meč“, bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného, podmienok probačného dohľadu vrátane uloženého obmedzenia a povinnosti. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu , a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
K výroku o náhrade škody.
Súd zároveň postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného na náhradu škody tak, ako to vyplýva z výroku súdu, keďže tam uvedení poškodení si túto škodu riadne a včas uplatnili a o jej výške v konaní nebol spor.
Pre úplnosť súd opakuje, že ochranné psychiatrické liečenie obžalovanému v tejto veci neuložil, keďže znalec vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že obžalovaný už podstupuje ochranné psychiatrické ambulantné liečenie a naviac ani jeho zmena na ústavné by neplnila svoj účel.
K požiadavke obhajoby aplikovať stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 a teda potrestať páchateľa trestom odňatia slobody vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky , súd uvádza, že predmetný postup pri ukladaní trestu je fakultatívny a nie obligatórny (obžalovaný nemá právny nárok na taký postup) a súd by mal v tejto súvislosti zohľadniť najmä účel trestu stanovený Trestným zákonom, teda či z pohľadu účelu trestu je nevyhnutné takým spôsobom postupovať t. j. ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).