Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-110-2022.pdf
PDF · 117.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/110/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu O.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P.I., H..Z..U. XX/XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 862,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku 19C/64/2019-169 z 19.1.2022 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 172,50 € od 21.8.2016 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 172,50 € od 21.9.2016 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 172,50 € od 21.10.2016 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 172,50 € od 21.11.2016 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 172,50 € od 21.12.2016 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 2,60 € od 21.1.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.1.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.2.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.3.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.4.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.5.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.6.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.7.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.8.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.9.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.10.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.11.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 180,60 € od 21.12.2018 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 2,98 € od 21.1.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.1.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.3.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.4.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.5.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.6.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.7.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.8.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.9.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.10.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.11.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 185,30 € od 21.12.2019 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 3,42 € od 21.1.2020 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 190,70 € od 21.1.2020 do 20.2.2020, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 190,70 € od 21.2.2020 do 21.2.2020 ako
jeden deň omeškania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a posledným výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol takto druhýkrát v spore, v ktorom sa žalobca pôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia 862,50 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 172,50 € od 20.8.2016, zo sumy 172,50 € od 20.9.2016, zo sumy 172,50 € od 20.10.2016, zo sumy 172,50 € od 20.11.2016 a zo sumy 172,50 € od 20.12.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že podľa administratívneho spisu sociálnej poisťovne sp. zn. 571 015 6661 mu bol od 14.8.2009 priznaný invalidný dôchodok. V oznámení o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 24.9.2009 žalovaná oznámila, že mu bude poukazovať dôchodok v sume 128,30 € mesačne od najbližšieho výplatného termínu t.j. od 20.11.2009 vždy ku 20.-temu dňu v mesiaci a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014, vykonateľným a právoplatným 19.2.2015, mu bol invalidný dôchodok zvýšený od 1.1.2015 na 171,50 € mesačne. Rozhodnutím z 15.7.2015 Sociálna poisťovňa zastavila od 20.8.2015 výplatu jeho invalidného dôchodku. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR 9So/244/2016 z 28.3.2018 bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 15.7.2015 zrušené a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Podľa žalobcu rozsudkom tak bolo zrušené rozhodnutie žalovanej o zastavení výplaty jeho invalidného dôchodku, a preto na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 4.12.2014 invalidný dôchodok sa mu má platiť mesačne vo výške 171,50 € a v zmysle opatrenia č. 283/2015 jeho invalidný dôchodok od 1.1.2016 má byť zvýšený o sumu 1 € na 172,50 €. Žalovaná však do dňa podania žaloby nezaplatila žalobcovi mesačné dávky invalidného dôchodku a jej dlh podľa žalobcu predstavuje sumu 862,50 €. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného žiadal aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm jednotlivých dávok invalidného dôchodku.
3. V priebehu konania žalovaná písomne dňa 20.3.2020 súdu oznámila, že jej rozhodnutiami č. 57101566610 - I., II., III, IV, V. a VI. zo dňa 10.2.2020 bola výplata invalidného dôchodku žalobcu uvoľnená a dôchodok za obdobie od 20.8.2015 do 19.1.2016 v sume 857,50 € mu bol vyplatený na základe exekučného príkazu č. 361EX/340/18-17 a dôchodok za dobu od 1.1.2016 do 19.3.2020 v sume 8.972,36 € žalobcovi bol poukázaný poštovým poukazom na výplatu. Žalovaná preto žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Súd prvej inštancie prvýkrát o žalobe rozhodol rozsudkom z 31.7.2020 tak, že zastavil konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 862,50 €, pretože mal za to, že nemá právomoc o tomto nároku rozhodnúť a žalobu v časti o priznanie úrokov z omeškania zamietol. Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania. Po odvolaní sa žalobcu Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 2Co/211/20 z 12.8.2021 zmenil rozsudok vo výroku o zastavení konania tak, že žalobu v tejto časti zamietol a zrušil rozsudok v časti o priznanie úrokov z omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že podľa obsahu žaloby predmetom sporu v prejednávanej veci bol nárok na vyplatenie rozhodnutiami žalovanej už skôr priznaného invalidného dôchodku za obdobie od 20.8.2015 do 19.1.2016 vyčísleného v sume 857,50 € (4 x 171,50 €+ 1 x 172,50 €) a nie nárok týkajúci sa priznania, oprávnenosti alebo výšky invalidného dôchodku, preto sa jednalo o klasickú súkromnoprávnu žalobu podľa § 137 písm. a/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. V zmysle § 3 CSP na prejednanie takýchto žalôb je daná právomoc súdu. Vzhľadom na to, že po podaní žaloby zo strany žalovanej došlo k plneniu v časti istiny a suma 857,50 € bola žalobcovi vyplatená, žaloba bola v čase rozhodovania súdom prvej inštancie v tejto časti nedôvodná. Žalobca však žalobu nezobral späť v časti istiny 857,50 €, preto súd mal žalobu v tejto časti istiny ako nedôvodnú zamietnuť a nie konanie zastaviť. V prevyšujúcej časti do sumy 862,50 €, ktorú žalobca uplatňoval, bola žaloba nedôvodná od počiatku vzhľadom na výšku priznaného invalidného dôchodku a na obdobie, za ktoré žalobca vyplatenie invalidného dôchodku uplatňoval. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku v časti istiny zmenil a žalobu o nej zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok z omeškania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože súd pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal tiež z nesprávneho právneho názoru. Samotná žalovaná určila dátum vyplácania žalobcovi priznaného invalidného dôchodku vždy ku 20.-temu dňu v mesiaci. Nevyplatením priznanej mesačnej dávky invalidného dôchodku v stanovenej lehote sa žalovaná dostala s jej vyplácaním nesporne do omeškania, z čoho žalobcovi vyplývajú nároky za oneskorené vyplatenie invalidného dôchodku podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ.
5. Po rozhodnutí odvolacieho súdu na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo 16.11.2021 pripustil zmenu žaloby a predmetom konania sa stalo vyplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých nevyplatených mesačných dávok dôchodku priznaných rozhodnutiami žalovanej odo dňa splatnosti jednotlivých mesačných splátok invalidného dôchodku do februára 2020.
6. Nebolo v konaní sporným, že rozhodnutím žalovanej č. 571 015 6661 0 - I. z 10.2.2020 bola výplata invalidného dôchodku žalovanému uvoľnená podľa § 112 ods. 4 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. od zastavenia, t.j. od 20.8.2015 v sume 171,50 € mesačne. Rozhodnutím žalovanej č. 571 015 6661 0 - II. z 10.2.2020 mu bola suma invalidného dôchodku zvýšená od 1.1.2016 na sumu 172,50 € mesačne, rozhodnutím č. 571 015 6661 0 - III. z 10.2.2020 zvýšená od 1.1.2017 na sumu 176,50 € mesačne, rozhodnutím č. 571 015 6661 0 - IV. z 10.2.2020 na sumu 180,60 € mesačne od 1.1.2018, rozhodnutím č. 571 015 6661 0-V. z 10.2.2020 zvýšená od 1.1.2019 na sumu 185,30 € mesačne, rozhodnutím č. 571 015 6661 0 - VI. zo dňa 10.2.2020 bola suma invalidného dôchodku zvýšená od 1.1.2020 na sumu 190,70 € mesačne. Oznámením o výplate z 13.2.2020 bolo žalobcovi oznámené, že dôchodok za obdobie od 20.8.2015 do 19.1.2016 v sume 857,50 € mu bol vyplatený na základe exekučného príkazu č. 361Ex/340/18-17 a dôchodok za dobu od 1.1.2016 do 19.3.2020 v sume 8.972,36 € bol žalobcovi poukázaný poštovým poukazom na výplatu 21.2.2020.
7. Súd konštatoval, že dôchodkové dávky sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách, pričom deň splatnosti podľa zákona určuje Sociálna poisťovňa. U žalobcu určila deň výplaty dôchodkovej dávky mesačne k 20. dňu príslušného mesiaca. Priznaný dôchodok vo výške 172,50 € splatný 20.8.2016, žalovaná uhradila 21.2.2020, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.8.2016 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 172,50 € splatný 20.9.2016, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria preto úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.9.2016 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 172,50 € splatný 20.10.2016, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z uvedenej sumy od 21.10.2016 do 20.2.2020, dôchodok 172,50 € splatný 20.11.2016, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy od 21.11.2016 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 172,50 € splatný 20.12.2016, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy od 21.12.2016 do 20.2.2020, doplatok dôchodku za dobu od 1.1.2018 do 19.1.2018 vo výške 2,60 € bol splatný 20.1.2018, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2018 do 20.2.2020. Dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.1.2018 žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.2.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.2.2018 do 20.2.202, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.3.2018 žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.3.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.4.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.4.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.5.2018, žalovaná ho uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria preto úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.5.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.6.2018, žalovaná ho uhradila 21.2.2020,žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.6.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.7.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.7.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.8.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.9.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.9.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.10.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.10.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.11.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.11.2018 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 180,60 € splatný 20.12.2018, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.12.2018 do 20.2.2020, doplatok dôchodku za dobu od 1.1.2019 do 19.1.2019 vo výške 2,98 € bol splatný 20.1.2019, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2019 do 20.2.2020.
8. Dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.1.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.2.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.2.2019 do 20.2.202, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.3.2019, žalovaná uhradila
21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.3.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.4.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.4.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.5.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.5.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.6.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.6.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.7.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.7.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.8.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € 20.9.2019 žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.9.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.10.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.10.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.11.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.11.2019 do 20.2.2020, dôchodok vo výške 185,30 € splatný 20.12.2019, žalovaná uhradila 21.2.2020, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.12.2019 do 20.2.2020. Doplatok dôchodku za dobu od 1.1.2020 do 19.1.2020 vo výške 3,42 € bol splatný 20.1.2020, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2020 do 20.2.2020. Dôchodok vo výške 190,70 € splatný 20.1.2020 žalovaná uhradila 21.2.2020, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 21.1.2020 do 20.2.2020. Dôchodok vo výške 190,70 € splatný 20.2.2020 žalovaná uhradila 21.2.2020.
9. Po citácii § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 116 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. súd uviedol, že rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia, teda žalobe čiastočne vyhovel. V časti, v ktorej požadované úroky z omeškania presahovali zákonom dovolenú hranicu 5 % ročne a v časti, v ktorej žalobca požadoval úroky z omeškania od 20.dňa toho-ktorého mesiaca, teda za deň splatnosti dôchodkovej dávky a v časti, v ktorej požadoval žalobca úroky z omeškania aj za deň, v ktorom bola výplata dávky uskutočnená, súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % za nevyplatenie mesačných dôchodkov splatných 20.8.2016, 20.9.2016, 20.10.2016, 20.11.2016 a 20.12.2016. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinnej k uvedeným dátumom splatnosti, resp. k prvému dňu omeškania, výška úrokov z omeškania bola o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase omeškania dôchodkov splatných 20.8.2016, 20.9.2016, 20.10.2016, 20.11.2016 a 20.12.2016 základná úroková sadzba ECB bola 0 %-tuálnych bodov, preto zákonná výška úrokov z omeškania bola vo výške 5%. Súd preto v tejto časti úroky z omeškania nad sadzbu 5 % zamietol. V rozšírenom návrhu si žalobca uplatňoval zákonom dovolené úroky z omeškania 5 % v súlade s ustanovením § 3 citovaného nariadenia vlády, súd priznal úroky z omeškania v tejto výške. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania pri všetkých nevyplatených mesačných invalidných dôchodkoch od dňa ich splatnosti, teda za 20. deň príslušného mesiaca, v ktorom boli splatné omeškané dávky dôchodku ako aj za deň, v ktorom došlo k splneniu dlhu, teda za 21.2.2020. Súd poukázal na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh nezaplatí riadne a včas. Pri posudzovaní omeškania dlžníka sa vychádza sa z ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlh musí byť splnený riadne a včas. V posudzovanej veci k výplate jednotlivých dôchodkových dávok nedošlo v určených výplatných termínoch, ale boli vyplatené jednorázovo dňa 21.2.2020, preto žalovaná bola s ich vyplatením v omeškaní. Za deň omeškania však nie je možné považovať deň splatnosti pohľadávky ani deň jej úhrady. Omeškanie je možné počítať iba od uplynutia dňa, ktorý bol v rozhodnutí žalovaného určený ako deň plnenia pohľadávky, teda až uplynutím 20-tého dňa príslušného mesiaca. Prvým dňom omeškania tak bol 21. deň príslušného mesiaca. Rovnako za omeškanie nie je možné počítať ani deň úhrady pohľadávky, ale iba deň, ktorý tomuto dňu predchádzal, teda 20.2.2020.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že podľa pomeru úspechu v konaní žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil v prebiehajúcom konaní právo na zaplatenie 862,50 € a na úroky z omeškania z nevyplatených dôchodkových dávok za 5 mesiacov v roku 2016, za celý rok 2018 a 2019 a za dva mesiace za rok 2020. Žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie 862,50 €, pretože tento nárok žalobcu bol právoplatne zamietnutý. Úspešný bol v časti požadovaných úrokov z omeškania za citované obdobia. Obe strany sporu tak boli v konaní čiastočne úspešné aj neúspešné, preto im súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
11. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku napadol včas podaným odvolaním žalobca a žalovaná napadla vyhovujúci výrok rozsudku. Žalobca namietal, že pokiaľ súd žalobu zamietol v rozsahu požadovaných úrokov z omeškania za deň plnenia pohľadávok, vyšiel z nesprávneho právneho posúdenia. Sociálna poisťovňa realizovala omeškané vyrovnanie dlžných splátok jeho invalidného dôchodku až dňa 21.2.2020, preto mu má zaplatiť úroky z omeškania aj za tento deň. Navrhol, aby v napadnutom rozsahu odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie, resp. aby zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov aj za deň omeškanej úhrady.
12. Žalovaná zopakovala svoju obranu uvádzanú aj v konaní pred súdom prvej inštancie, keď v podstatnom tvrdila, že v dôsledku jej rozhodnutia č. 571 015 6661 z 15.7.2015, ktorým bola žalobcovi zastavená výplata invalidného dôchodku, pretože podmienky trvania nároku na výplatu dôchodkovej dávky neboli preukázané, zanikol žalobcovi od 20.8.2015 nárok na vyplácanie invalidného dôchodku. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9So/244/2016 z 28.3.2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sd/36/2015 z 15.4.2016, ktorým bolo potvrdené toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 571 015 6661 z 15.7.2015 zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V dôsledku nečinnosti žalobcu, ktorý nepredložil odborné lekárske nálezy a na posúdenie zdravotného stavu sa nedostavil, Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 571 015 6661 zo 6.2.2019 opätovne rozhodla o zastavení výplaty invalidného dôchodku žalobcu od 20.8.2015. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané a nadobudlo právoplatnosť 11.3.2019. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený dňa 21.1.2020 posudkovým lekárom sociálneho poistenia so záverom, že je naďalej invalidný a na podklade tohto posudku bolo rozhodnuté spätne o trvaní nároku žalobcu na výplatu invalidného dôchodku od 20.8.2015. Žalobca v období od 21.8.2016 do 20.2.2020, za ktoré žiada vyplatiť úrok z omeškania, nemal nárok na výplatu invalidného dôchodku, žalovaná nemala žiaden právny dôvod na jeho pravidelnú výplatu, teda sa ani nemohla dostať do omeškania. K uplatnenému nároku žalobcu na úroky z omeškania vo veci výplaty invalidného dôchodku poukázala žalovaná na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1269/2004. Navrhla, aby odvolací súd ňou napadnutý výrok rozsudku zmenil a žalobu zamietol.
13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca namietal, že nie je pravdou, že mu nárok na vyplácanie invalidného dôchodku zanikol na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 15.7.2015 o zastavení výplaty invalidného dôchodku, pretože Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 9So/244/2016 z 28.3.2018, toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej rozhodnutie zo 6.2.2019, ktorým opätovne zastavila výplatu jeho invalidného dôchodku od 20.8.2015, bolo zaslané jeho právnemu zástupcovi JUDr. Dušanovi Szabóovi, advokátovi, na základe splnomocnenia z 2.8.2018, dôvodil, že na zastupovanie v uvedenej veci ho nesplnomocnil - tohto splnomocnil na svoje zastupovanie vo veci nedoplatku invalidného dôchodku proti Sociálnej poisťovni ale nie na zastupovanie vo veciach jeho sociálneho poistenia v konaní o posudzovanie jeho nároku na výplatu invalidného dôchodku, resp. v konaní o posudzovaní jeho nároku na výplatu invalidného dôchodku vedenom v Sociálnej poisťovni. Pretože advokát JUDr. Dušan Szabó nebol splnomocnený na zastupovanie jeho osoby vo veciach sociálneho poistenia, nedošlo k účinnému doručeniu rozhodnutia zo 6.2.2019 o opätovnom zastavení výplaty jeho invalidného dôchodku a toto rozhodnutie je neúčinné a nie je právoplatné. Preto nebolo potrebné dňa 10.2.2020 rozhodovať o uvoľnení výplaty jeho invalidného dôchodku od 20.8.2015 a právny dôvod na výplatu jeho invalidného dôchodku priebežne existoval. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1269/2004 uviedol, že toto rozhodnutie sa nielenže nevzťahuje na danú vec, ale nie je ani zrejmé, prečo by mala byť smerodajná judikatúra českého súdnictva pre slovenské súdy. V predmetnom konaní si uplatnil nárok na úrok z omeškania za obdobie po priznaní nároku na invalidný dôchodok a jeho výplaty (na rozdiel od situácie v spomínanom rozhodnutí NS ČR), t.j. nárok uplatnil na vyplatenie rozhodnutiami žalovanej už skôr priznaného invalidného dôchodku spolu s úrokmi z omeškania. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne.
14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolania
nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.11.2022 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
16. Predmetom sporu v prejednávanej veci bol podľa obsahu žaloby žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania z jednotlivých mesačných dávok už skôr priznaného invalidného dôchodku, ktoré mu žalovanou neboli vyplácané v lehote splatnosti.
17. Rozpor medzi stranami vznikol v tom, že žalobca tvrdil, že žalovaná nikdy právoplatne nerozhodla o zastavení výplaty jeho invalidného dôchodku, a preto sa s jeho nevyplácaním v stanovených termínoch splatnosti dostala do omeškania, na strane druhej žalovaná mala za to, že o zastavení výplaty invalidného dôchodku žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté, preto sa s vyplácaním nemohla dostať do omeškania.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím č. 571 015 6661 z 15.7.2015 (prvé rozhodnutie, pozn. odvolacieho súdu), žalovaná žalobcovi zastavila výplatu invalidného dôchodku, z dôvodu, že podmienky trvania nároku na výplatu dôchodkovej dávky neboli preukázané, Žalobcovi od 20.8.2015 mal preto zaniknúť nárok na vyplácanie invalidného dôchodku. Toto rozhodnutie sa však nikdy nestalo právoplatným, lebo aj keď ho Krajský súd v Košiciach v správnom konaní rozhodnutím sp. zn. 7Sd/36/2015 z 15.4.2016 potvrdil, po odvolaní sa žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9So/244/2016 z 28.3.2018 zmenil napadnutý potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sd/36/2015 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 571 015 6661 z 15.7.2015 zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Na základe tohto prvého rozhodnutia, neprávoplatného a nevykonateľného, Sociálna poisťovňa nemohla zákonne zastaviť výplatu invalidného dôchodku žalobcu.
19. Žalovaná ďalej tvrdila, že rozhodnutím č. 571 015 6661 zo 6.2.2019 (druhé rozhodnutie, pozn. odvolacieho súdu) opätovne rozhodla o zastavení výplaty invalidného dôchodku žalobcu od 20.8.2015. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané a nadobudlo právoplatnosť 11.3.2019.
20. Žalobca v súvislosti s uvedenou obranou žalovanej argumentoval, že toto druhé rozhodnutie o zastavení výplaty invalidného dôchodku mu nikdy nebolo doručené, preto sa ani toto nestalo právoplatným a vykonateľným. Pokiaľ žalovaná predmetné rozhodnutie doručovala JUDr. Dušanovi Szabóovi, advokátovi, tento ho vo veciach sociálneho poistenia v konaní o posudzovanie jeho nároku na výplatu invalidného dôchodku vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nikdy nezastupoval. Poukázal na obsah splnomocnenia z 2.8.2018, ktorým splnomocnil JUDr. Dušana Szabóa, advokáta, na zastupovanie v právnej veci „zaplatenia nedoplatku invalidného dôchodku za obdobie od 1.8.2015 až do súčasnej doby proti Sociálnej poisťovni, ústredie ul. 29. augusta č. 8, Bratislava“.
21. Odvolací súd zhodne so žalobcom má za to, že ak žalovaná na základe vyššie uvedeného splnomocnenia doručovala svoje rozhodnutie zo 6.2.2019 nie priamo žalobcovi (v tomto konaní) ale JUDr. Dušanovi Szabóovi, advokátovi, nekonala správne, lebo splnomocnenie sa na zastupovanie v konaní o zastavení výplaty invalidného dôchodku nevzťahovalo (§ 110 ods. 1 veta prvá CSP a contrario).
22. Treba uviesť, že na túto skutočnosť v priebehu konania upozorňoval žalovanú samotný žalobca, ale aj JUDr. Dušan Szabó, advokát, v liste z 29.7.2019 adresovanom Sociálnej poisťovni ústredie zdôraznil, že Ing. Pavlom Banykóom nebol splnomocnený na zastupovanie vo veciach sociálneho poistenia v konaní o posudzovaní jeho nároku na invalidný dôchodok.
23. Žalovaná argumentáciu týkajúcu sa skutočnosti, že druhé rozhodnutie o zastavení výplaty dávok invalidného dôchodku zo 6.2.2019 nebolo doručené dotknutej osobe, teda O.. H. T., odignorovala a k namietaným skutočnostiam sa nevyjadrila. Na unesenie svojho dôkazného bremena nepredložila splnomocnenie podpísané žalobcom, na základe ktorého dospela k záveru, že aj v konaní o zastavenie výplaty invalidného dôchodku žalobcu zastupuje advokát JUDr. Dušan Szabó, netvrdila a v dôsledku toho ani nepredložila dôkaz, že doručovala svoje rozhodnutie zo 6.2.2019 priamo O.. H. T. (najmä po jeho obrane v konaní, že mu toto doručené nebolo a po vyjadrení sa JUDr. Dušana Szabóa) a v konečnom dôsledku, aj keby žalobcu bol zastupoval advokát v konaní o zastavenie výplaty invalidného dôchodku
a rozhodnutie o tom by bolo doručované advokátovi, z listiny predloženej žalovanou nemožno nesporne a jednoznačne zistiť, že táto bola doručená advokátovi.
24. Za takéhoto skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že nebolo žalovanou preukázané, že jej druhé rozhodnutie zo 6.2.2019 o zastavení výplaty dávok invalidného dôchodku sa stalo právoplatným a vykonateľným a dôvodne na jeho základe neboli mesačné dávky invalidného dôchodku žalobcovi vyplácané.
25. Keďže podľa v konaní zisteného skutkového stavu a existujúcej dôkaznej situácie vo veci žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno, lebo nedokázala, že mala zákonný podklad pre nevyplácanie už skôr priznaného invalidného dôchodku v lehotách jeho splatnosti, nedodržaním lehoty jeho vyplácania v mesačnom intervale sa nesporne dostala s plnením svojej povinnosti do omeškania, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Úroky z omeškania v takomto prípade plnia funkciu určitej sankcie za neplnenie si povinností, t.j. vyplácania invalidného dôchodku v lehote stanovenej samotnou žalovanou. Sociálna poisťovňa stanovila deň výplaty dôchodkovej dávky žalobcovi mesačne k 20. dňu príslušného mesiaca, a preto sa do omeškania dostala uplynutím času jej výplaty t.j. od 21. dňa toho ktorého mesiaca, pričom toto omeškanie v danom prípade trvalo do 20.2.2020, lebo 21.2.2020 žalovaná plnila, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, na ktorého dôvody (pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu) odvolací súd v podrobnostiach poukazuje a s ktorými sa stotožňuje.
26. Pokiaľ žalovaná k uplatnenému nároku žalobcu na úroky z omeškania vo veci výplaty invalidného dôchodku odkazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1269/2004, odvolací súd uvádza, že do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017). Preto pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, toto nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a preto nie je pre odvolací súd záväzné.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní neúspešným stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).