Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1912-2008.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Subarea
15Er/1912/2008
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: F. Š., V.. XX.XX.XXXX, R. R. X, P., na vymoženie uloženej povinnosti 5.180,30 eura s príslušenstvom, trov konania 571,65 eura a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie o d m i e t a.
III. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.6.2008 súd udelil súdnemu exekútorovi (pôvodne Ing. Vladimírovi Cipárovi) poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 039778 pod sp. zn. 15Er/1912/2008, pôvodne EX 258/2008 (v súčasnosti EX 34416/14) na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. konania 15Cb/137/2007 zo dňa 25.6.2007. 2. Dňa 09.06.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súdny exekútor zároveň oprávneného vyzval, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 eura a dane z pridanej hodnoty 7,00 eur.
3. Dňa 19.08.2020 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky oprávneného voči zastaveniu starej exekúcie, s UOZSE, s dokladom o doručení UOZSE oprávnenému, výpisom z CRE a uviedol, že námietky mu boli doručené dňa 21.07.2020. 4. Oprávnený svojím podaním zo dňa 18.07.2020 vzniesol námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 09.06.2020 a proti paušálnym trovám, podal podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnený uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 09.06.2020 mu bolo doručené dňa 22.06.2020. Oprávnený v námietkach žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal aj predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na náhradu paušálnych trov starej exekúcie boli predmetom postupovania na tretiu osobu a to ešte pred prijatím zákonač. 233/2019 Z.z. S ohľadom na to namieta postavenie spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. ako oprávneného. GENERAL FACTORING, a.s. sa v tomto podaní označuje ako oprávnený, toto však robí s ohľadom na to, že ju takto v upovedomení o zastavení
starej exekúcie označuje sám súdny exekútor a tiež preto, že súdny exekútor doručil upovedomenie o zastavení starej exekúcie do dátovej schránky zástupcu spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. Povinnosťou súdneho exekútora bolo doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania. Súd mal následne o zmene oprávneného rozhodnúť v lehote do 60 dní od doručenia návrhu. Pohľadávky postúpené spoločnosťou GENERAL FACTORING, a.s. na ďalšiu osobu mohli byť ďalej predmetom ďalšieho postúpenia. GENERAL FACTORING, a.s. preto namieta, že v tomto exekučnom konaní sa najprv musí ustáliť osoba oprávneného. 5. Ďalej oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z., keď si exekútor uplatnil paušálne trovy exekúcie a vyzval oprávneného na ich zaplatenie, pričom však nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, maximálne do 30.06.2016. Strata nároku exekútora na paušálne trovy je jasne zákonodarcom vyjadrená v dôvodovej správe k zákonu č. 233/2019 Z.z. Oprávnený tiež namieta, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Z upovedomenia a výzvy tiež nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Oprávnený ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 6 ods. 1 veta prvá je v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/2019 Z. z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana, a to bez toho, aby oprávnený vopred mohol zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Oprávnený uvádza, že zákon č. 233/2019 Z. z. ex lege zbavuje retroaktívne oprávneného pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu a zároveň tiež jednostranne postihuje vo forme ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a či sám svojou nečinnosťou nespôsobil existenciu „starej exekúcie“. Uvedený zákon je v rozpore s čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 1 ods. 1 Ústavy, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pohľadávka ako majetkové právo oprávneného na plnenie od dlžníka je predmetom vlastníckeho práva, pričom vlastník má aj právo s vecou nakladať, teda oprávnenie určovať ďalší právny osud veci, prijatím predmetného zákona oprávnený okrem nemožnosti nakladať so svojou pohľadávkou, je povinný znášať aj trovy takto zastavenej exekúcie. Vzhľadom na cieľ a účel zákona je uloženie povinnosti oprávneného platiť paušálne trovy z dôvodu zastavenia exekúcie sporným ustanovením. Zákonodarca zároveň nerešpektuje zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych noriem, čím dochádza k zásahu do právnej istoty a legitímnych očakávaní oprávnených. Zákon zaťažuje výlučne len oprávnených a reálna redukcia starých exekúcií je otázna, keďže zastavené exekúcie bude možné iniciovať opätovne. Právnu normu je potrebné považovať za retroaktívnu vtedy, ak stanoví právne následky pre také skutkové podmienky, k dovŕšeniu ktorých došlo ešte pred dátumom jej účinnosti, pričom zásada zákazu spätného pôsobenia zákonov sa javí zároveň ako jedna zo záruk zachovania základných ľudských práv a slobôd a jej vyjadrenie nesporne vidieť v čl. 1 ods. 1 Ústavy. Oprávnený na základe uvedeného dal podnet, aby súd podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy, čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 1 ods. 1 Ústavy, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. S ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zo strany súdu, oprávnený žiada, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov. 6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že neeviduje zmluvu o postúpení pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. Uvedené exekučné konanie bolo zastavené v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., pretože uplynula rozhodná doba.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur. 10. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3. 11. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 12. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. 13. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 14. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 15. Podľa § 9a ods. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.04.2017 (ďalej len „EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 16. Podľa § 37 ods. 4 EP, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. 17 Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. 18. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
19. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 20. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. 21. K návrhu oprávneného na prerušenie konania súd uvádza, že právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s prejednávanou vecou a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi protiústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom. 22. Po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. dospel exekučný súd k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy, nakoľko nepovažuje ustanovenia ZoUNEK za rozporné s Ústavou, a preto súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd je presvedčený, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. 23. Podľa obsahu podania súd posúdil námietky podané oprávneným ako námietky, ktoré smerovali proti paušálnym trovám exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. V dôvodovej správe k ZoUNEK sám zákonodarca uviedol, že trovy starej exekúcie sa určujú paušálnou sumou a nepripúšťajú sa námietky proti paušálnym trovám, čo platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Nakoľko súdny exekútor si uplatnil len paušálne trovy exekúcie vo výške 42,00 eur vrátane DPH, proti ktorým námietky nie sú prípustné, súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie odmietol. 24. Po preskúmaní súdneho spisu a námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, exekučný súd dospel k záveru, že námietky oprávneného sú nedôvodné. V zmysle § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie má obsahovať zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti, nakoľko uvádza zákonné ustanovenie podľa ktorého je stará exekúcia zastavená (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia (uplynutie rozhodnej doby) a stručná opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú (Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje). Čo sa týka zápisu do Centrálneho registra exekúcií (ďalej len „register“), exekučný súd uvádza, že oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia uvádzané v námietkach, pričom súd má z výpisu z registra preukázané, že predmetná exekúcia bola zapísaná v registri. Ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK neurčuje ako podmienku pre priznanie trov starej exekúcie a ani z neho nevyplýva, že exekučné konania musí byť zapísané v CRE v určitej lehote, pričom citované ustanovenie určuje jedinú požiadavku, a to že exekučné konanie musí byť zapísané v CRE. Inak povedané, pre priznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ zápisu od CRE. Na tejto skutočnosti nič nemení ani odkaz na §243d ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že súdny exekútor je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu, náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Prípadné skoršie porušenie povinnosti súdneho exekútora nemožno spájať s určitými právnymi následkami. V prípade, že táto exekúcia nebola zapísaná v registri v zákonom stanovenej lehote oprávnený mohol
na túto skutočnosť upozorniť súdneho exekútora a žiadať ho o nápravu. Oprávnený má možnosť počas celého exekučného konania nahliadať do exekučného spisu, kontrolovať súdneho exekútora pri výkone exekúcie, či vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a požiadať o zmenu súdneho exekútora v prípade nespokojnosti s jeho činnosťou. Zamietnutie námietok žiadnym spôsobom neovplyvňuje prípadnú disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora za nedodržanie zákonných lehôt. 25. K námietke postúpenia pohľadávky oprávneného na tretiu osobu a teda totožnosti subjektu oprávneného v tomto konaní, súd uvádza, že na to, aby sa účinky predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok prejavili v procesnej rovine v rámci konkrétnej exekúcie je potrebné, aby súd mal postúpenie pohľadávky na nového oprávneného preukázané. V predmetnej exekučnej veci k tomu nedošlo, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu exekúcie nebola súdu doručená zmluva o postúpení pohľadávky, a to ani zo strany súdneho exekútora a ani zo strany oprávneného. Ak by aj návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného v priebehu exekúcie podaný bol a súd by o ňom pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie nerozhodol, takáto okolnosť by nepredstavovala prekážku vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, pretože aj prípadný podaný návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného nespôsobuje predĺženie plynutia rozhodnej doby v zmysle § 4 ZoUNEK. Navyše podľa vyjadrenia Sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR, k tomu akým spôsobom postupovať v prípade zmeny oprávneného platí, že „ak súd ešte nerozhodol o zmene účastníka na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému“. Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávneným v exekučnom konaní je ten subjekt, ktorý je v procesnom postavení oprávneného ku dňu vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie. V exekučnom konaní nebolo do 01.01.2020 rozhodnuté o zmene účastníka konania na strane oprávneného. Kým súdny exekútor nedisponuje rozhodnutím súdu o pripustení zmeny účastníka konania, súdny exekútor koná s pôvodným oprávneným. Vzhľadom na to, že súdny exekútor je viazaný procesným stavom ku dňu zastavenia exekúcie, správne vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie voči oprávnenému. Nakoľko súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, tieto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú nedôvodné. Naviac súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že neeviduje zmluvu o postúpení pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. 26. Exekučný súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie dospel k záveru, že námietky oprávneného sú nedôvodné, a preto ich v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol, nakoľko na základe vyššie uvedeného súd žiadny rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 243, 244 Civilného sporového poriadku).