Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Cb/100/2013

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava 852 01, IČO: 35 704 713, zastúpený JUDr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému: Ján Ander, s miestom podnikania Južná trieda 30, 040 01 Košice-Juh, IČO: 36 998 175, v konaní o zaplatenie 1.450,69 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 928,96 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 20,60 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 13.06.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.450,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.552,69 EUR od 20.07.2011 do 26.07.2011 a zo sumy 1.450,69 EUR od 27.07.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Rozsudkom zo dňa 15.10.2014, č.k. -58 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 733,16 EUR, ktoré vznikli úspešnému žalobcovi v tomto konaní. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 87,00 EUR podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona ), z hotových výdavkov vo výške 1,60 EUR za overenie plnej moci, z cestovných výdavkov vo výške 37,64 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 606,92 EUR.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10.06.2013 ( § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) 1 x 71,37 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 7,81 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 10.06.2013 ( § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) 1 x 71,37 EUR + rež. paušál 1 x 7,81 EUR a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013 za jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. ) - 1 x 71,37 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 8,04 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ) + náhrada za stratu času za cestu Bratislava-Košice a späť - 20 x 13,40 EUR ( § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl. ). Spolu odmena a náhrady predstavujú sumu 505,77 EUR, ktorá je podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20

% - t.j. 101,15 EUR, keďže právny zástupca žalobcu jej je platiteľom. Za úkon predžalobná výzva súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože nejde o trovy konania v zmysle ust. § 137 O.s.p., ale o príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nebolo uplatnené.

Medzi trovy konania patria okrem iného aj hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov. Hotovými výdavkami sú aj cestovné výdavky spojené s účasťou zástupcu účastníka na pojednávaní. V zmysle § 137 O.s.p. a citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., musí súd pri náhrade trov konania vychádzať z účelnosti vynaložených trov konania a môže priznať len takú náhradu výdavkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na účelné uplatnenie práva. Takýto názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Advokát sa môže s klientom dohodnúť na akomkoľvek spôsobe dopravy, to ale automaticky neznamená, že neúspešný účastník musí nahradiť všetky trovy spojené s použitím vybraného dopravného prostriedku. Náklady spojené s cestovaním súd môže vo forme náhrady priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je vo všeobecnosti doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol žiadnu špecifickú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala účelnosť použitie motorového vozidla, súd náhradu cestovného za použitie motorového vozidla právnym zástupcom žalobcu vo výške 233,88 EUR nepriznal. Pri náhrade trov cestovného súd priznal iba sumu 37,64 EUR, t.j. vo výške cestovného za cestu vlakom ( Bratislava-Košice a späť ). Cena lístka bola zistená na informáciách o cenách cestovných lístkov spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko a.s. v sume 18,82 EUR za cestu rýchlikom na trati Bratislava-Košice.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že žalobca zaslal súdu prvého stupňa vyčíslenie trov konania dňa 16. 10. 2014, ktorým si uplatňoval okrem priznaných trov právneho zastúpenia v napadnutom rozsudku, aj tarifnú odmenu za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie protistrane týkajúce sa veci samej - vyhotovenie a odoslanie predžalobnej výzvy. Súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon žalobcovi nepriznal, pretože podľa jeho názoru nejde o trovy konania, ale o príslušenstvo pohľadávky, ktoré nebolo uplatnené. Žalobca uviedol, že vyhotovenie a odoslanie predžalobnej výzvy je úkonom právnej služby podľa § 13a písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto žalobcovi prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia aj za tento úkon právnej služby. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo tento úkon právnej služby nepovažuje za trovy konania, ale za príslušenstvo pohľadávky, ktoré nebolo uplatnené.

Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa mu priznal náhradu cestovných výdavkov vo výške cestovného vlakom z Bratislavy do Košíc a späť, pretože len tento spôsob dopravy považoval súd prvého stupňa za primeraný a hospodárny. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v rozsudku neodôvodnil, prečo žalobcom zvolený spôsob dopravy motorovým vozidlom považoval za neúčelný. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 9. 11. 2010, podľa ktorého v prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu a jeho dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy. Je však potrebné brať do úvahy aj výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku, napríklad osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy, v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Preto Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že ak sa právna zástupkyňa účastníka riadne dostavila na nariadené pojednávanie a z jej konania nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné. Žalobca ďalej uviedol, že v prejednávanej veci pojednávanie bolo vytýčené na deň 15. 10. 2014 o 10.00 hodine. V prípade, ak by si právny zástupca žalobcu zvolil spôsob dopravy verejným hromadným dopravným prostriedkom, mohol by využiť len jeden jediný autobusový spoj, ktorý má odchod z Bratislavy o 01.30 hodine a príchod do Košíc o 9.05 hodine. Súd nesprávne vypočítal aj náhradu za cestovné výdavky podľa cien cestovných lístkov spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., pretože právny zástupca mal možnosť cestovať do Košíc na predmetné pojednávanie len autobusom. Navyše právny zástupca pred a po skončení pojednávania by sa musel z autobusovej stanice na miesto pojednávania a z autobusovej stanice do svojho sídla dopraviť v nočných hodinách taxislužbou, z čoho vznikajú ďalšie cestovné výdavky. Ďalej žalobca poukázal na nesprávny výpočet náhrady straty času právneho zástupcu žalobcu, ak súd mu priznal iba náhradu za stratu času len za 20 polhodín, ktoré si žalobca aj uplatnil v prípade cesty osobným motorovým vozidlom. Ak však súd prvého stupňa považoval za účelný spôsob dopravy verejným hromadným prostriedkom,

potom by náhrada za stratu času predstavovala 32 polhodín, pretože cesta autobusom z Bratislavy do Košíc vrátane cesty z autobusovej stanice a na autobusovú stanicu trvá 32 polhodín a nie 20 polhodín.

Žalobca uviedol, že v danom prípade sa účelnosť má vykladať tak, ako voľba vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupca žalobcu a miesto procesného úkonu, jeho dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy, ale súčasne treba brať do úvahy aj výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku v konečnom dôsledku efektívnejšia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a priznal žalobcovi trovy konania tak, ako si ich uplatnil dňa 16. 10. 2014 pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 87 eur, z náhrady hotových výdavkov 1,60 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 935,82 eur. Tieto trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby po 71,37 eur + DPH, z režijného paušálu 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur a 20 % DPH a náhrada cestovného motorovým vozidlom Renault Megan z Bratislavy do Košíc a späť, čo predstavuje 794 km, spotreba PHM 49,60 eur + 20 % DPH, amortizácia motorového vozidla 145,30 eur + 20 % DPH a náhrada za stratu času za 20 polhodín 268 eur + 20 % DPH.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.04.2015, č.k.4Cob/3/2015-77 rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že považoval za správny postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania, ak úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej služby

- podanie predžalobnej výzvy, pretože takýto úkon právnej služby nesúvisí bezprostredne s konaním na súde, pretože podmienkou podania žaloby a úspechu žalobcu v konaní nie je podanie predžalobnej výzvy skôr než žalobca pristúpi k podaniu samotnej žaloby. Prvým úkonom právnej služby, ktorý žalobca v konaní vykoná podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Pred vykonaním tohto úkonu právnej služby nie je potrebné podávať predžalobnú výzvu. Preto, ak účastník konania podá prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému predžalobnú výzvu, táto nie je súčasťou trov súdneho konania, pretože nie je možné takýto úkon považovať za účelný a hospodárny pre vedenie súdneho konania. Preto odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal odmenu za úkon - predžalobná výzva, nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalobcu v ďalšej časti jeho odvolania, ktorým namieta, že súd prvého stupňa mu nesprávne priznal náhradu cestovného z miesta sídla právneho zástupcu žalobcu v Bratislave do miesta konania pojednávania na Okresnom súde Košice I, iba vo výške cestovného spoločnosťou Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., aj keď mu mal priznať náhradu cestovného vlastným motorovým vozidlom tak, ako si ho uplatnil vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní v tej časti, v ktorej namietal, že súd je pri posudzovaní dôvodnosti trov právneho zastúpenia, vrátane náhrady cestovného povinný prihliadať na miesto procesného úkonu a sídla advokátskej kancelárie, dostupnosť miesta procesného úkonu vlakovou alebo autobusovou dopravou. Odvolací súd k tomu udal, že súd pri tomto rozhodovaní musí prihliadať aj na čas konania pojednávania a miesto sídla právneho zástupcu účastníka konania, teda či vzhľadom na vzdialenosť sídla právneho zástupcu žalobcu v Bratislave a miesto konania pojednávania v Košiciach o 10.00 hod v predmetnej veci, či by sa právny zástupca žalobcu mohol na toto pojednávanie dostaviť verejnou dopravou bez toho, aby nemusel využiť aj služby ubytovacie, ak by prípadne musel cestovať na pojednávanie verejným dopravným prostriedkom už jeden deň vopred pred konaním pojednávania. Nemožno spravodlivo požadovať od právneho zástupcu účastníka konania, aby cestoval na pojednávanie do vzdialeného sídla súdu výlučne nočným spojom verejným dopravným prostriedkom. Navyše takéto cestovanie si vyžaduje ďalšie náklady spojené s presunom právneho zástupcu v nočných hodinách z miesta jeho bydliska, resp. sídla advokátskej kancelárie na železničnú alebo autobusovú stanicu a opätovne presun z autobusovej alebo železničnej stanice do sídla konajúceho súdu. Súd prvého stupňa toto pri rozhodovaní nezvažoval. Taktiež súd musí zvážiť pri rozhodovaní o trovách konania a ich posudzovaní z hľadiska hospodárnosti to, či náhrada za stratu času právneho zástupcu účastníka konania pri doprave verejným dopravným prostriedkom nie je tak zvýšená oproti náhrade cestovného vlastným motorovým vozidlom právneho zástupcu účastníka konania, že po spočítaní týchto všetkých nákladov by náhrada cestovného verejným dopravným prostriedkom bola porovnateľná s náhradou cestovného verejným dopravným prostriedkom.

Odvolací súd zistil z vyúčtovania trov právneho zastúpenia žalobcu zo 16. 10. 2014, že žalobca si uplatnil cestovné autom vo výške 194,90 eur a náhradu za stratu času za 20 polhodín vo výške 268 eur, teda spolu cestovné so stratou času vo výške 462 eur. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu cestovného vlakom vo výške 37,64 eur. Náhrada straty času spojená s cestou vlakom predstavuje 32 polhodín, čo predstavuje stratu času 428,80 eur. Teda za cestu vlakom je náhrada cestovného a náhrada straty času 466,44 eur, čo sú približne rovnaké sumy pri ceste vlakom alebo ceste motorovým vozidlom.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezohľadňoval všetky tieto uvádzané hľadiská pri rozhodovaní o náhrade cestovného pre úspešného žalobcu, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa posúdi a porovná účelnosť náhrady cestovného vlastným motorovým vozidlom a verejným dopravným prostriedkom a následne vo veci opätovne rozhodne podľa pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.). Zároveň v novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. má rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 928,96 EUR, ktoré vznikli úspešnému žalobcovi v tomto konaní. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 87,00 EUR podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona ), z hotových výdavkov vo výške 1,60 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 840,36 EUR.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10.06.2013 ( § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) 1 x 71,37 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 7,81 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 10.06.2013 ( § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) 1 x 71,37 EUR + rež. paušál 1 x 7,81 EUR a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013 za jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. ) - 1 x 71,37 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 8,04 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ) + náhrada za stratu času za cestu Bratislava-Košice a späť - 20 x 13,40 EUR ( § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl. ) + cestovné náhrady ( § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4 cit. vyhl. ) vo výške 194,53 EUR - 1 x cesta Bratislava - Košice a späť - 794 km x ( 0,183 EUR náhrada + 0,062 EUR za pohonné hmoty ). Z predloženého osvedčenia o vozidle a pokladničného dokladu zo dňa 14.10.2014 mal súd za preukázané, že priemerná spotreba použitého motorového vozidla Renault Megan je 4,7 l na 100 km a cena pohonných hmôt bola 1,329 EUR za liter. Súd priznal žalobcovi náhradu trov cestovného podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z.. Spolu odmena a náhrady predstavujú sumu 700,30 EUR, ktorá je podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - t.j. 140,06 EUR, keďže právny zástupca žalobcu jej je platiteľom. Za úkon predžalobná výzva súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože takýto úkon právnej služby nesúvisí bezprostredne s konaním na súde, podanie predžalobnej výzvy nie je podmienkou podania žaloby. Postup súdu prvého stupňa, ktorý nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania za tento úkon právnej služby považoval za správny aj odvolací súd, ako je uvedené vyššie. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu zvážil či náhrada za stratu času právneho zástupcu účastníka konania pri doprave verejným dopravným prostriedkom nie je zvýšená oproti náhrade cestovného vlastným motorovým vozidlom právneho zástupcu účastníka konania, zároveň vzal do úvahy aj čas konania pojednávania a miesto sídla právneho zástupcu žalobcu a priznal trovy konania

tak ako je to uvedené vyššie. V prípade, ak by si právny zástupca žalobcu zvolil spôsob dopravy verejným hromadným dopravným prostriedkom, mohol by využiť len jeden jediný autobusový spoj, ktorý má odchod z Bratislavy o 01.30 hodine a príchod do Košíc o 9.05 hodine, potom by náhrada za stratu času predstavovala 32 polhodín, pretože cesta autobusom z Bratislavy do Košíc vrátane cesty z autobusovej stanice a na autobusovú stanicu trvá 32 polhodín. Teda len samotná náhrada za stratu času by predstavoval sumu 441,60 EUR, čo je porovnateľné so sumou, ktorú súd žalobcovi priznal za náhradu za stratu času a cestu vlastným dopravným prostriedkom, ktorá spolu predstavuje 462,53 EUR.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd postupoval obdobne ako pri trovách prvostupňového konania a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania žalobcu predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 20,60 EUR podľa vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby písomné podanie na súd - odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 10.11.2014 ( § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) 1 x 9,13 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. b) cit. vyhl. ) + rež. paušál 1 x 8,04 EUR ( § 16 ods.3 cit. vyhl. ). Spolu odmena a náhrady predstavujú sumu 17,17 EUR, ktorá je podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - t.j. 3,43 EUR. Základom pre výpočet odmeny za úkon bol rozdiel medzi pôvodne priznanými trovami konania a trovami konania, ktoré súd priznal týmto rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )