Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou v právnej veci navrhovateľa: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, O., proti odporkyni: I. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. R. Č.. XXX, zast. advokátkou JUDr. Albínou Vágovou, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. deťom: E. W., nar. XX.XX.XXXX a I. W.Y., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa X. W.K., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne: I. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. číslo X r o z v á d z a.

Malol. deti E. W., nar. XX.XX.XXXX a I. W.Á., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode sa zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Navrhovateľ je povinný platiť na malol. deti výživné mesačne sumou po 110,- Eur vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky malol.

Styk navrhovateľa s malol. deťmi na výslovnú žiadosť rodičov sa neupravuje, zostáva neobmedzený.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ dňa 25.5.2015 podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva. Vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli v roku 2003. Z počiatku bývali u svokrovcov, neskôr dostali sociálny byt, kde spolu žili 4 roky. V roku 2006 začali stavať rodinný dom. Ich manželstvo bolo ideálne. Odporkyňa nemusela pracovať. Všetko zabezpečil on. V roku 2008 stratil zamestnávanie. Bol väzobne stíhaný. Po prepustení z väzby zostal bez práce, vznikli problémy s platením úveru. Odporkyňa sa o nič nezaujímala, vysťahovala sa zo spoločnej spálne a v roku 2013 predala zariadenie detskej izby a odsťahovala sa s deťmi do Dunajskej Stredy. Z manželstva pochádzaj dve malol. deti dvojičky, ktoré s ním odvtedy, čo sa odsťahovali s matkou málo hovoria. Poukázal na to, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, preto navrhol ho rozviesť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to sobášnym listom a rodinnými listami malol. detí, vyjadrením odporkyne k návrhu, so zadováženými zárobkovými výkazmi účastníkov a správou ÚPSVaR Dunajská Streda o šetrení výchovného prostredia u odporkyne a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11.8.2003 v Z.. U oboch účastníkov ide o druhé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, dvojičky I. a E., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.7.2015 uviedol, že ich manželstvo asi do roku 2011 fungovalo dobre, vtedy stratil robotu a mali nedostatok finančných prostriedkov, preto sa začali hádky. V rokoch 2008 - 2006 vykonával trest odňatia slobody a po návrte z trestu odňatia slobody nemal finančné prostriedky. Súdil sa s bývalým zamestnávateľom ohľadne výpovede, ktorý na prvom stupni vyhral a na druhom prehral. Čakal na peniaze, ktoré nakoniec nedostal. Musel hľadať zamestnanie. Nejaký čas robil na dohodu o vykonaní práce a od roku 2012 je zamestnaný v X. D. a má aj vedľajšie pracovné pomery. Odporkyňa v roku 2013 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Odvtedy nevedú spoločnú domácnosť, ani intímne sa nestýkajú a podľa jeho vedomia odporkyňa má aj priateľa. Podľa neho dôvodom rozvratu ich manželstva sú finančné problémy. Uviedol, že toho času býva u rodičov v Bratislave, kde má jednu izbu, ktorým na stravu a na réžiu bytu prispieva mesačne sumou 150,- Eur. Na cestovné mesačne má náklady 120,- Eur, nakoľko pracuje v Dunajskej Strede. Na telefón má mesačne náklady 30,- Eur. Vlastní osobné auto, iný majetok nemá. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhol, aby malol. deti boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a on bol zaviazaný na platenie výživného na každé dieťa mesačne sumou 50,- Eur. Styk s deťmi nenavrhol upraviť.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 17.7.2015 uviedla, že ich manželstvo sa pokazilo už v roku 2008, ale určite nie z finančných dôvodov. Navrhovateľ vtedy pracoval v W.. Počas víkendov nechodil domov, víkendy strávil s priateľmi. V tom období bol aj obvinený. Po prepustení z výkonu trestu najprv nechcel pracovať, až v roku 2012 začal pracovať na dohody, čo zarábal potreboval pre seba. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala aj s deťmi v roku 2013. Od tej doby neviedli spoločnú domácnosť a intímne spolu už nežili od roku 2011. V tom čase navrhovateľ už bol agresívny a často sa hádali. Mali pôžičky z dôvodu, že navrhovateľ mal problémy, bol odsúdený a potreboval peniaze na súdne konanie. Všetky ich dlhy vznikli z nákladov na súdne konanie. Uviedla , že po ukončení výkonu trestu zostala s navrhovateľom. Chcela mu pomáhať, aby sa postavil na nohy, ale on sa o nič nestaral. Navrhla manželstvo rozviesť.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol malol. deti zveriť do starostlivosti matky a výživné určiť podľa oprávnených nárokov malol. detí.

Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vykonaným dokazovaním súd má za preukázané, že to manželstvo si neplní svoj účel a funkciu najmenej od roku 2013. Vtedy odporkyňa spolu s deťmi sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odkedy ako manželia neviedli spoločnú domácnosť a intímne spolu prestali žiť už v roku 2011. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie spolužitia. Podľa názoru súdu toto manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené, existuje len formálne, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti E. a I., preto súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k malol. deťom.

Maloleté deti od roku 2013 sú v starostlivosti odporkyne, ktorá podľa správy zo šetrenia má vytvorené vhodné podmienky na výchovu detí, preto súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne ako to navrhol aj navrhovateľ.

Vzhľadom na to, že malol. deti boli zverené do starostlivosti odporkyne súd navrhovateľa zaviazal na platenie výživného. Súd pritom prihliadol na zárobkové pomery a majetkové pomery účastníkov a na odôvodnené potreby malol. detí.

Navrhovateľ pracuje v D. X.. Za obdobie od júna 2014 do mája 2015 jeho priemerný čistý mesačný príjem bolo 432,79 Eur. Okrem toho má aj vedľajšie pracovné pomery: u H.. Ľ. S. - B., kde od júna 2014 do mája 2015 mal čistý priemerný mesačný príjem 91,99 Eur a u J..O.. W..Y..R.., kde za obdobie od septembra 2014 do mája 2015 mal čistý priemerný mesačný príjem 92,10 Eur. Jeho čistý mesačný príjem teda činí 616,88 Eur. Toho času býva u svojich rodičov, ktorým na réžiu bytu a na stravu mesačne prispieva sumou 150,- Eur. Na telefón má mesačne náklady 30,- Eur a na cestovanie z Bratislavy do Dunajskej

Stredy a späť mesačne okolo 120,- Eur. Vlastní osobné auto a finančnú hotovosť v sume 30.000,- Eur, ktorá mu zostala z kúpnej ceny za odpredané spoločné nehnuteľnosti, ktoré vlastnil s odporkyňou. Táto suma mu zostala po uhradení spoločných dlhov. Nehnuteľnosti boli odpredané v roku 2015. Navrhovateľ ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Odporkyňa pracuje u E. Q. - B., B. V.. Jej čistý mesačný príjem za obdobie od februára 2015 do mája 2015 bol 380,37 Eur. Býva v trojizbovom prenajatom byte, kde za nájom a réžiu platí 400,- Eur. Má finančnú hotovosť v sume 36.000,- Eur, ktorá jej zostala z kúpnej ceny za odpredané spoločné nehnuteľnosti, ktoré vlastnila s navrhovateľom. Iný majetok nemá. Odporkyňa na malol. deti má tieto náklady: do školy

- na školské prostriedky mesačne na každé dieťa 10,- Eur, na hygienické potreby mesačne na každé dieťa 30,- Eur, na ošatenie mesačne na každé dieťa 30,- Eur a na mesačné stravovanie na každé dieťa okolo 200,- Eur. Deti sa stravujú doma. Do školy berú so sebou desiatu. Obidve deti majú zdravotné problémy. Malol. I. nosí okuliare. Ročne chodí na kontrolu. Naposledy okuliare kupovala za 218,- Eur. Malol. I. má problémy s hrudníkom a malol. E. má problémy s lopatkami. Malol. I. nosí ortézu. Obidve deti chodia na špeciálne cvičenia denne hodinu a za 20 hodín mesačne platí 100,- Eur. Odporkyňa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Navrhovateľ navrhol určiť výživné na každé dieťa po 50,- Eur. Odporkyňa navrhla určiť výživné sumou 150,- na každé dieťa. Súd po vykonanom dokazovaní výživné určil na každé dieťa sumou 110,- Eur. Súd je toho názoru, že navrhovateľ má mesačný príjem v sume 616,80 Eur. Okrem toho má finančnú hotovosť 30.000,- Eur, preto je schopný na malol. deti mesačne platiť po 110,- Eurách.

Súd vzhľadom na žiadosť účastníkov styk otca s malol. deťmi neupravil, ponechal ho neobmedzený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove

maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako priezvisko spoločné, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.