Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/692/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľa K. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. G., I. XXX, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. -168 z 08.04.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č. zo dňa 19.01.2012 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z.z. a odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur na účet Okresného súdu Trebišov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň nevyhovel návrhu odporcu na prerušenie konania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu opodstatnený. Návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa zistil, že napadnutý rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 21.06.2013 a návrh na súde bol podaný dňa 16.07.2013, teda v zákonnej lehote podľa § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ namietal zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol poistnou zmluvou zo dňa 25.06.2007 uzatvorenou ešte medzi právnym predchodcom odporcu Prvou československou poisťovňou Rapid a navrhovateľom. Písomným oznámením o zániku poistenia zo dňa 04.10.2010 odporca oznámil navrhovateľovi zrušenie poistnej zmluvy, na základe žiadosti, ktorá bola doručená odporcovi dňa 06.09.2010. Odporca oznámil navrhovateľovi, že na základe tejto žiadosti dôjde 26.10.2010 k zániku poistenia v zmysle § 800 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti preto súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluvný vzťah vznikol pred 01.01.2008, a preto nie je možné priamo aplikovať predmetné ustanovenie na ochranu spotrebiteľa, najmä ust. § 52 a násl. Obč. zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko nadobudlo účinnosť až 01.01.2008. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01.01.2008, ktoré nie sú v rozpore s ust. § 53 ods.1 však jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry. Uviedol, že

zmluva mala formu štandardnej formulárovej (typovej zmluvy) a predmetom zmluvy nebola dohoda o rozhodcovskej zmluve alebo doložke. Rozhodcovská doložka ale bola upravená vo Všeobecných poistných podmienkach (VPP) v časti XV., pričom zmluva obsahovala aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, kde v bode 2 obidve zmluvné strany svojim podpisom prejavili svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva, alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade skúmal, či rozhodcovská doložka dojednaná v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve bola dojednaná jednotlivo. Uviedol, že cieľom rozhodcovskej doložky alebo zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadu sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Súd prvého stupňa sa ale nestotožnil so stanoviskom odporcu, že podpisom osobitných dojednaní bola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, nakoľko bez ohľadu na podpis osobitných dojednaní, už len podpisom všeobecnej časti VPP (časť XV.) bola daná právomoc rozhodcovského súdu a dojednaná rozhodcovská doložka. Mal za to, že rozhodcovskú doložku v časti XV. VPP si dlžník osobitne nevyjednal, súhlas s ňou nebol vyjadrený v osobitnom ustanovení s príslušným podpisom druhej zmluvnej strany - navrhovateľom tak, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ je výslovne oboznámený s týmto ustanovením. Rozhodcovská doložka splynula v ustanoveniach VOP, o ktorých je predpoklad, že ich navrhovateľ ani nečítal pred podpisom zmluvy a preto ani nemusel mať vedomosť o takomto ustanovení. V predmetnom prípade tak bolo prvoradým cieľom uzavrieť poistnú zmluvu a nie dojednanie rozhodcovskej doložky, o ktorej vzhľadom na spôsoby jej zakomponovania vo VOP nemusel mať navrhovateľ ani vedomosť. Navyše ak odporca poukázal na to, že navrhovateľ mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal, k tomu súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nebol poučený o tom, že môže odmietnuť rozhodcovskú doložku, nakoľko táto skutočnosť nevyplynula zo samotnej rozhodcovskej doložky, ale ani z iného ustanovenia zmluvy, ktorá bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Zároveň konštatoval, že o možnosti odmietnuť časť XV. VPP v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP navrhovateľ nemal reálnu možnosť sa dozvedieť. Ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka, ako zmluvná podmienka, tak núti navrhovateľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči dlžníkovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Táto podmienka ale podľa súdu spôsobuje značné nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa a predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatnou. Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu ust. § 53 a ide o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke. Z uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods.1 písm. j/ ZRK. Uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom sprostredkovateľa poistenia Gabriely Hanakovičovej, keďže mal za to, že jej výsluch by bol nehospodárny a jej výsluchom by neboli zistené iné skutočnosti než tie, ktoré vyplýva z listinných dôkazov založených v súdnom spise. Ďalej citoval Smernicu 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj potrebu zosúladenia vnútroštátneho poriadku s normami EÚ v tzv. transpozičných lehotách. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa na predmetný prípad aplikoval aj citovanú smernicu v znení transponovanom do vnútroštátneho právneho poriadku v znení uvedenom v Obč. zákonníku.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhovel žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň podľa § 40 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to minimálne do doby právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa ale nevyhovel návrhu odporcu na prerušenie konania z dôvodu, že v obdobnej veci Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 10.07.2013 č.k. -47 vyslovil právny názor a zároveň zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.12.2002 č.k. v obdobnej veci, v akej sa vedie konanie v tejto veci. Po oboznámení s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa konštatoval, že predmetný nález nemá taký súvis s prejednávanou vecou, ktorý by odôvodňoval prerušenie konania z niektorých dôvodov uvedených v § 109 a v § 110 O.s.p. Z citovaného nálezu zistil, že predmetom konania pred Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR je exekučné konanie, ako aj posudzovanie porušenia práva účastníka konania spočívajúcou v odňatí jeho možnosti konať pred súdom.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,76 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhl. č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol podľa § 2 ods.2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkov v zmysle položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov a zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 eur s odkazom na ust. § 4 ods.2 písm. za cit. zák., keďže navrhovateľ je spotrebiteľom.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania.

Odporca namietal, že záver súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného § 40 ods.1 písm. j/ ZRK nemá oporu v skutkovom stave a vychádza z jeho nesprávneho zistenia a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k porušeniu rovnosti procesných práv odporcu došlo už tým, že aj keď nebol zaplatený súdny poplatok, súd vo veci konal. Ďalej si nesplnil povinnosti podľa ust. § 118 ods.2 O.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo nepredvídateľné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.04.2011). Vo vzťahu k výroku o odkladne vykonateľnosti uviedol, že výrok je nezákonný, nakoľko odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku bez akéhokoľvek časového obmedzenia, a preto je rozsudok v tejto časti nezákonný, neodôvodnený a tým nepreskúmateľný.

Namietal, že aj keď súd prvého stupňa konštatoval ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku dôvody uvedené v § 40 ods.1 písm. j/ ZRK, aj z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že v podstate jediným dôvodom bola údajná neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a s tým spojená jej neplatnosť.

Namietal taktiež záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade dohodnutá individuálne s odkazom na ust. § 53 ods.1 posledná veta OZ, nakoľko to odporuje podpísaniu osobitným zmluvných dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX a vychádza nedôvodne z tej skutočnosti, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných poistných podmienok v časti XV. a teda súčasťou poistného vzťahu aj bez podpisu osobitných zmluvných dojednaní a z toho vyvodil jej neprijateľnosť. To je ale v rozpore s listinným dôkazov preukazujúcim fakt, že navrhovateľ slobodne, vlastnoručne a bez nátlaku podpísal osobitné zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka a tak bola prejavená jeho vôľa v osobitnom ustanovení uzavrieť rozhodcovskú doložku. Pri pohľade na poslednú stranu tlačiva Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že text Všeobecných poistných podmienok aj osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 je čitateľný a pre bežného spotrebiteľa je text zrozumiteľný. Poistná zmluva sa uzatvárala na 17 rokov a teda je odôvodnený predpoklad, že pri uzatváraní poistnej zmluvy na takú dlhú dobu si navrhovateľa ako priemerný spotrebiteľ zmluvu riadne prečíta, a ak niečomu nerozumie je tu možnosť opýtať sa člena vlastnej rodiny - sestry. Ďalej poukazoval na vedomosť navrhovateľa o existencii dodatku č. 2 a práv z neho vyplývajúcich.

Namietal aj nedostatočne zistenie skutkového stavu veci, čo sa týka naplnenia zákonných podmienok podľa § 53 ods.1 OZ, keďže ust. § 53 ods.4 obsahuje nie taxatívny, ale len príkladný výpočet možných neprijateľných podmienok, avšak v každom jednotlivom prípade sa vyžaduje, aby boli tieto podmienky vždy skúmané aj z hľadiska toho, či naozaj spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s odkazom aj na to, či možno v týchto prípadoch aplikovať Smernice 93/13 EHS, ako aj na citované rozhodnutia ESD. S týmito námietkami sa súd prvého stupňa nevysporiadal, a preto považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a nesprávne.

Odporca ďalej namietal, že rozhodnutie neobsahuje výrok o pokračovaní konania s poukazom na § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň spochybňoval aj výrok o priznaní trov konania a úhrade súdneho poplatku, vzhľadom na ich účelnosť.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej lehote, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa §

212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného rozsudku dňa 16.7.2015 o 9.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 9.7.2015.

Odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Súd prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na zistený stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva a tieto správnym spôsobom interpretoval. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za dostatočne odôvodnený a pri skúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, nebola zistená existencia vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že v danej veci neboli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p..

Odvolací súd uvádza, že zo zápisníc pojednávaní zo dňa 18.02.2014 ako aj 08.04.2014 (č.l. 104 až 117 spisu, č.l. 146 až 149 spisu) je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle zákonných ustanovení o vedení pojednávania (§ 115 - 119 O.s.p.). K námietke odporcu o procesnom pochybení súdu prvého stupňa, ktorý sa neriadil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., odvolací súd uvádza, že táto vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov konania. Účastníci v priebehu konania sa mali možnosť vyjadriť a ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o naplnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy - navrhovateľ, taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), čo súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku konkrétne odôvodnil a taktiež pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania v zmysle § 120 a nasl. O.s.p. ako aj jeho hodnotenia v zmysle § 153 a nasl. O.s.p. podrobne a konkrétne odôvodnil právne závery o aplikácii cit. ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd uvádza, že v konaní predovšetkým bolo nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a preto súd prvého stupňa správne preskúmaval podmienky jej neprijateľnosti podľa § 53 OZ.

Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku vzhľadom na citovanú aplikáciu rozhodnutí Európskeho súdneho dvora týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľov, sú v danej veci bez právneho významu, keďže ich aplikácia súdom prvého stupňa v danej veci je namieste vzhľadom na potrebu zosúladenia vnútroštátneho poriadku s normami EÚ.

Za situácie, ak súd prvého stupňa rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, správne rozhodol aj o odklade jeho vykonateľnosti. Aj keď odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neuviedol dobu trvania odkladu vykonateľnosti citovaného rozhodcovského rozsudku, s odkazom aj na ust. § 40 ods. 2 ZRK je zrejmé, že vykonateľnosť odložil do právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že po zrušení rozhodcovského rozsudku je povinnosťou súdu prvého stupňa konať o nároku odporcu proti navrhovateľovi podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Tento následok nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby osobitným výrokom túto skutočnosť vyslovil súd, konajúci o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky odporcu k účelnosti uplatnenej náhrady trov konania navrhovateľom, k zaplateniu súdneho poplatku za návrh, ako aj k neprerušeniu konania neboli odporcom v odvolaní bližšie konkretizované, a preto odvolací súd len uvádza, že trovy konania boli súdom prvého stupňa navrhovateľovi priznané správne v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s odkazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, taktiež aj v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. a ide o účelné trovy právnej pomoci. Súdny poplatok bol súdom prvého stupňa oprávnene a zákonne vyrubený odporcovi a taktiež neboli dané zákonné dôvody na prerušenie konania podľa § 109 O.s.p. s odkazom na správne a dostatočné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania a výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh, taktiež výroku o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatňoval, pričom neúspešný odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, nemá právo na ich náhradu a preto odvolací súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.