Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti odporcovi: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Z. R.Ž. P., L.: XX XXX XXX, Z. Z. T. X, N., zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 600,52 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Návrh s a z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 115,75 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 600,52 eur s príslušenstvom. V odôvodnení návrhu uviedol, že dňa 22.11.2010 uzatvoril s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri druhej splátke a napokon zaplatil len sumu 2.775,02 eur. V písomnom doplnení návrhu zo dňa 21.05.2014 navrhovateľ uviedol, že odporca mal celkovo uhradiť 42 splátok po 80,37 eur, teda celkom sumu 3.375,54 eur a ku dňu podania návrhu bolo uhradených len 2.775,02 eur.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

V priebehu konania bolo dňa 21.05.2014 súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o jeho vstupe do konania na strane odporcu a nakoľko navrhovateľ tento vstup do konania namietal, súd vydal dňa 04.06.2014 uznesenie, ktorým vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripustil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2014.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 02.03.2015 žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že nárok navrhovateľa považuje za neopodstatnený, keďže je preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi celú výšku istiny a rovnako aj plnenie, na ktoré vzhľadom na nezákonný proces

vzniku zmluvy a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru navrhovateľ nemal nárok, a aj napriek tomu vymáha ďalšie plnenie, ktoré nemá zmluvný ani zákonný podklad.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010, zmluvných dojednaní platných ku dňu 01.07.2010, pokusu o zmier zo dňa 18.02.2013, karty odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 22.11.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX(ďalej len zmluva), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úverový limit vo výške 1.500 eur. Odporca sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutý úver v pravidelných 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Uvedený úver bol odporcovi poskytnutý pri úroku 70,01 % a RPMN 63,32 %. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2 a vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátky č. 16 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 22.11.2010 súd posudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenkami) mal navrhovateľ už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, výšky úveru, splátok a úrokových sadzieb, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohol odporca ovplyvniť ani neovplyvnil. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (), je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že výška úrokov 70,01 % ročne je v značnom nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami úverov obchodných bánk, keďže z prehľadu úrokových mier z nových úverov zverejnených na internetovej stránke NBS vyplýva, že priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5 rokov v čase uzavretia zmluvy, teda v novembri 2010, bola 14,64 % ročne. Dohodnutá zmluvná hodnota predstavuje v percentuálnom vyjadrení výšku 70,01 % ročne a táto je niekoľkonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Takéto dojednanie považuje súd za rozporné s dobrými mravmi a teda neplatné. Potom výška odplaty ( odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny odporcovi je neprimeraná a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Podľa názoru súdu nemožno navrhovateľovi priznať jeho nárok, keď s poukazom na vyššie uvedené výška dohodnutého úroku a teda aj výška odmeny za poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi je neprimeraná a odporujúca dobrým mravom, keď podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp. zn. .

Súd ďalej poukazuje na to, že odporca zaplatil viac ako mu bolo zo strany navrhovateľa poskytnuté, keď mal súd v konaní preukázané, že výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 1.500 eur a odporca ku dňu podania návrhu zaplatil navrhovateľovi sumu 2.775,02 eur. Keďže na strane odporcu nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

Vedľajší účastník na strane odporcu si v prípade úspechu uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 115,75 eur za dva právne úkony á 39,84 eur, 2x režijný paušál po 8,39 eur plus sadzba DPH.

Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vyčíslil v správnej sume vypočítanej v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a to za 2 úkony právnej služby á 39,84 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) a za režijný paušál v sume 16,78 eur v zmysle § 15 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. zvýšených o 20% DPH, bola mu ich náhrada priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.