Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-137-2010.pdf
PDF · 141.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-8T/137/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júla 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný L. W. F. G. S. V. T. O. , nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom O. N., prechodne bytom E., W. X, občan SR,
je v i n n ý , ž e
- v dobe od 18. 05. 2009 do 17. 06. 2009 ako divízny pracovník spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá v predajných miestach spoločnosti v mestách Veľký Krtíš, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Šahy, Zvolenská Slatina a Rimavská Sobota vyberal finančné hotovosti bez toho, aby ich odviedol spoločnosti, ale peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá spôsobil škodu najmenej 2. 000,- Eur,
- sa dňa 22. 07. 2009 v Nitre na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zaviazal pre spoločnosť F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova č. 1, Nitra, IČO: 35 939 613 vyhľadávať záujemcov o podnájom 6 ks plnoautomatických presso strojov značky SPIDEM Villa silver výrobca Taliansko Saeco, ktoré od uvedenej spoločnosti prevzal v období od 27. 07. 2009 do 31. 07. 2009 a umiestnil na skúšku do presne nezistených prevádzok bez spísania a podpísania podnájomných zmlúv, pričom dňa 21. 09. 2009 si od uvedenej spoločnosti prevzal výpoveď zo zmluvy o obchodnom zastúpení a do 24. 03. 2010 nevrátil uvedenej spoločnosti ešte 2 ks uvedených presso strojov v. č.: 9008SR144626 a 9008SR144627, čím pre spoločnosť F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova č. 1, Nitra, IČO: 35 939 613 spôsobil škodu v celkovej výške 714,-Eur, t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á ch a l
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody n e p o d m i e n e č n e vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9T/64/2014-59 zo dňa 15. 10. 2014, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ktorého výkon bol mu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov a ktorým bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 21. 05. 2014 č. k. 9T/18/2014-128 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 09. 2014 v sp. zn. 5To/89/2014 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu podnikateľskej činnosti na dobu 3 (troch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení SIX SENSE s. r. o., Kopčianska 15, 851 01 Bratislava ako právny nástupca spoločnosti F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova 1, Nitra, IČO: 35 939 613 a Ing. Viera Fraňová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti GENESIS s. r. o., Špitálska 25, 811 01 Bratislava, predtým M. R. Štefánika 373/69, Stará Turá, IČO: 36 229 172, odkazujú s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podal dňa 29. 11. 2010 pod zn. Pv 680/09-43 na obvineného (obžalovaného) L. W. obžalobu, ktorou ho vinil zo spáchania siedmich samostatných skutkov uvedených v obžalobe.
Okresný súd Veľký Krtíš dňa 24. 06. 2013 pod č. k. 8T/137/2010-980 rozsudkom obžalovaného spod skutkov uvedených v obžalobe pod č. 2, 3, 5 a 6 podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil, pretože skutky nie sú trestným činom. V ostatných skutkoch uvedených v obžalobe pod č. 1, 4 a 7 obžalovaného uznal vinným a to v skutku č. 1 z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. V skutku 4 z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a v skutku 7 z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a za to ho odsúdil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 a pol roka s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. mu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému NOWACO Slovakia s. r. o., Piešťanská 2321/71, Nové Mesto nad Váhom škodu vo výške 2. 130,45 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním prokurátor. Domáhal sa, aby v časti, v ktorej súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním v časti, v ktorej súd obžalovaného uznal vinným a odsúdil aj obhajca obžalovaného. Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o vine a nadväzujúcom výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že v skutku č. 1 z obžaloby upraví výšku škody na sumu, ktorú obžalovaný uznal v notárskej zápisnici t. j. 14. 416,30 Eur a v skutkoch č. 4 a č. 7 z obžaloby obžalovaného oslobodí a v súvislosti s touto zmenou nanovo rozhodne aj o treste.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 01. 04. 2014 v sp. zn. 5To/121/2013 podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš v sp. zn. 8T/137/2010 z 24. 06. 2013 vo výrokoch o oslobodení obžalovaného v bodoch 2 a 3 (správne malo byť podľa označenia v obžalobe v bodoch 3 a 5) vo výroku o treste a vo výrokoch o odkázaní poškodených GENESIS s. r. o., Špitálska 25, Bratislava a F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova 1, Nitra na konanie vo veciach v občiansko-právnych. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v zrušenej časti vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nezmenený. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť napadnutého rozsudku v bodoch 2 a 3 (správne malo byť podľa obžaloby v bodoch 3 a 5) sú právne závery okresného
súdu neprimeraným zjednodušením dôkaznej situácie, ktorá nebola navyše okresným súdom náležite zanalyzovaná. Úlohou okresného súdu bude preto po zrušení oslobodzujúcej časti rozsudku v týchto bodoch obžaloby predovšetkým zosumarizovať dôkaznú situáciu k týmto bodom, túto zanalyzovať, najmä v tom smere, ktoré dôkazy svedčia v prospech obhajoby obžalovaného a ktoré svedčia v prospech obžaloby a napokon dôkaznú situáciu náležite vyhodnotiť a presvedčivým spôsobom vyjadriť v odôvodnení rozhodnutia, ku ktorému okresný súd dospeje.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 13. 06. 2014 dopočul obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava svojich výpovedí na hlavných pojednávaniach a aj výpovede z prípravného konania pred vyšetrovateľom.
Ku skutku č.3 z obžaloby uviedol, že pre spoločnosť GENESIS s. r. o., Stará Turá vykonával v dobe cca 1 a pol mesiaca činnosť obchodného zástupcu, ktorá spočívala v tom, že zabezpečoval potreby pre všetky prevádzky, ktoré mala táto spoločnosť zriadené v mestách, ako sa popisuje v obžalobe. Táto činnosť spočívala v tom, že zakupoval pre tieto prevádzky rôzne veci, predmety krátkodobej potreby spôsobom, že na pokladničný doklad prevzal z miesta prevádzky finančnú hotovosť, ktorú pri odovzdaní zakúpeného tovaru vo vykonaní služby vyúčtoval. V účtovníctve takejto prevádzky zostali zachované len faktúry a iné doklady o kúpe, ktoré im odovzdal. Prevádzka mu vystavila príjmový - výdavkový doklad o prevzatí ( odovzdaní ) peňazí. Tento mu vrátila po tom, ako došlo k vyúčtovaniu t. j. odovzdal prevádzke tovar, resp. poskytol jej inú službu. Na základe uvedeného už teda prevádzky nemôžu disponovať dokladmi o odovzdaní peňazí. Povinnosťou spoločnosti GENESIS s.r.o. bolo odmeniť ho za túto činnosť. Odmenu mu nevyplatili. On spoločnosti GENESIS s.r.o. nič nedlhuje.
Na otázku samosudcu, či tieto činnosti vykonával pre spoločnosť GENESIS s.r.o. na základe živnostenského oprávnenia alebo založeného pracovno-právneho vzťahu uviedol, že túto činnosť vykonával na základe obchodnej spolupráce, avšak medzi nimi nedošlo nikdy k podpisu zmluvy ani k vzniku pracovno-právneho vzťahu.
Na otázky prokurátora, kto bol zodpovedný za evidenciu účtovných dokladov, akým spôsobom boli vyplácané cestovné náhrady, či ho vyzývala R.. V. N. k vráteniu prevzatých záloh a aká bola jeho finančná situácia v čase, keď vykonával činnosť pre GENESIS s.r.o. vypovedal, že za evidenciu účtovných dokladov niesli zodpovednosť predavačky, pôvodná dohoda bola taká, že raz týždenne mali byť vyplácané cestovné náhrady na účet, čo sa nerealizovalo, preto si jednotliví divízni pracovníci vyberali finančné prostriedky z prevádzok v hotovostnej forme. Už si nepamätá kto ho zo spoločnosti GENESIS s.r.o. vyzýval na vrátenie prevzatých záloh, bol vyzývaný aj na vrátenie mobilného telefónu a stravných lístkov a to priamo riaditeľom spoločnosti, na čo si spomína. Mobilný telefón a stravné lístky poslal na adresu spoločnosti, o čom má doklad. V čase výkonu činností pre GENESIS s.r.o. mal dlhy, pretože aj rok 2009 ukončil stratou.
Na otázky obhajcu, či vyberal všetky tržby z predajní, akým spôsobom si vyúčtovával cestovné náhrady, či mu bolo aspoň raz vyplatené cestovné a nech špecifikuje čo myslí pod slovom cestovné náhrady uviedol, že finančné prostriedky vyberal z predajní len vtedy, keď bolo potrebné zakúpiť pre predajňu nejaký tovar. Cestovné náhrady si vyúčtovával v podobe tzv. zálohy na cestovnom. Za dobu trvania obchodnej spolupráce s GENESIS s.r.o. mu vznikol nárok na päť výplat cestovného. Pod cestovným mal na mysli len náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla. Tieto činili cca 250,- Eur týždenne.
Ku skutku č. 5 z obžaloby uviedol, že v období roka 2009, kedy bola uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení medzi spoločnosťou F. M. S. Invest s. r. o. Nitra a jeho matkou K. W. už živnosť nevykonával. Zmluvný vzťah vznikol len medzi spoločnosťou a jeho matkou, ktorá bola jeho zamestnávateľom. S matkou mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce ako zamestnanec. Matka ho zároveň splnomocnila k úkonom, ktoré bolo potrebné vykonávať voči prenajímateľovi zariadení spoločnosti F. M. S. Invest Nitra. S takouto spoluprácou spoločnosť súhlasila. Spoločnosť zmluvne odovzdala jeho matke, resp. jemu samému 6 ks plnoautomatických presso strojov. Zmluva striktne uvádzala podmienku, že v prípade nevrátenia prevzatých presso strojov je povinný vrátiť ich cenu. Stalo sa to, že 2 ks presso strojov vrátiť spoločnosti nevedel, keďže ich odovzdal do skúšobnej prevádzky jednému baru v Lučenci, kde sa stratili. Spoločnosť ho vyzvala na vrátenie peňazí. Keďže peniaze nemal, chcel s nimi dohodnúť splátkový kalendár, s čím nesúhlasili. Následne podali na neho trestné oznámenie.
Na otázky samosudcu, či bol medzi stranami uzatváraný podnájomný vzťah k veciam a či vyhotovoval písomné protokoly o odovzdaní a prevzatí vecí na jednotlivé miesta pre skúšobnú prevádzky uviedol, že podnájomný vzťah uzatváraný nebol a žiadne protokoly spisované neboli, keďže mu v Nitre povedali, že je to na ňom, či protokol uzavrie alebo nie.
Na otázku prokurátora, koľko nájomných zmlúv uzavrel s odberateľmi uviedol, že ani jednu.
Na otázky obhajcu, aký osud stihol 4 ks presso strojov a kto mal byť účastníkom nájomnej zmluvy uviedol, že tieto 4 stroje boli zápisnične odovzdané jeho nástupcovi, ktorým bola osoba z Veľkého Krtíša. V nájomnej zmluve na strane prenajímateľa mala byť označená spoločnosť z Nitry a na strane nájomcu podnikateľský subjekt, do ktorého bol stroj umiestnený. Už si nespomína, či podpisoval osobne prevzatie 6 ks strojov alebo ich prevzatie podpísala matka, avšak s určitosťou si spomína, že v označení zmluvných strán nájomnej zmluvy nikdy nevystupoval.
Obžalovaný v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 13. 07. 2015 uviedol, že sa necíti byť vinným ani zo skutkov uvedených v bode 3 a 5 obžaloby. Myslí si, že spoločnosť GENESIS s.r.o. podala na jeho osobu účelové trestné oznámenie, ktorého cieľom bolo zakryť veľké podvody a krádeže, ktorých sa táto spoločnosť mala dopustiť a týmto spôsobom zakryť túto protiprávnu činnosť. Vo vzťahu k skutku č. 5 v obžalobe uviedol len toľko, že 2 ks kávovary, ktoré spoločnosti nevrátil zostali v prevádzkach, ktoré boli zrušené, čím nemohol splniť zmluvné podmienky. Pokiaľ sa uložený trest má dotýkať zbiehajúcej sa trestnej činnosti, na ktorú bol odsúdený v konaní 9T/64/2014 Okresným súdom Veľký Krtíš navrhol na trest uložený mu v tomto konaní neprihliadnuť, keďže bol odsúdený za neoprávnené zdržiavanie sa v byte, ktorý mu vlastnícky patril po dobu dvadsiatich rokov. K bytu získal práva veriteľ z úverového vzťahu, ktorý si byt prevzal titulom zabezpečovacieho práva, keďže mu požičané peniaze vrátiť nevedel, na čo si pán U. ( veriteľ ) uplatnil práva zo zálohu a to k predmetného bytu. Teda takýmto spôsobom o byt prišiel.
V záverečnej reči obhajca obžalovaného navrhol klienta spod obžaloby aj v skutkoch č. 3 a 5 oslobodiť. Pokiaľ bude súd iného názoru, tak navrhol pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na rozdiel od prokurátora vzhliadol v konaní obžalovaného zastúpenie celkom 4 poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. a), b), e) a l) Tr. zák.) a teda oproti nižšiemu počtu priťažujúcich okolností rozhodnúť podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. V konaní 9T/64/2014 bol obžalovanému uložený súhrnný trest a to podmienečný s pomerne vysokou skúšobnou dobou, avšak mu nebol uložený nepodmienečný trest, hoci súd mal za preukázané, že sa tohto konania dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v konaní 9T/18/2014 Okresným súdom Veľký Krtíš. Do pozornosti súdu dal aj ustanovenie § 39 Tr. zák. upravujúce mimoriadne zníženie trestu. Z hľadiska skutkového vyhodnotenia trestnej veci je obžaloba postavená na viacerých zbiehajúcich sa skutkoch, ktoré podľa obhajoby nie sú riadne odôvodnené. Sú to účelové tvrdenia, čo preukázala aj výpoveď svedkyne R.. N.N., ktorá uviedla, že účtovné doklady existujú, avšak nie je možné z nich ustáliť stav veci. Tiež svedkyňa J. ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu potvrdila, že žiadne doklady z vedeného účtovníctva sa nenašli. Pri skutku č. 5 z obžaloby poukazuje na výpoveď svedka T. K., ktorý uviedol, že obžalovaný najprv prevzal 3 prístroje na skúšku a potom mu boli dané ďalšie 3, čo sa stalo potom ako bolo možné prvé 3 prístroje osadiť na prevádzku. Pokiaľ bola prevádzka, do ktorej obžalovaný osadil prístroje zrušená, on za to nemôže, na čo obhajca žiadal pri rozhodovaní prihliadnuť.
Prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 13. 07. 2015 uviedol, že obžaloba bola podaná celkom za 7 skutkov. V rámci trestného konania bol obžalovaný už predchádzajúcimi rozhodnutiami uznaný vinným v skutkoch č. 1, 4 a 7, pričom v skutkoch 2 a 6 bol spod obžaloby oslobodený a zostalo rozhodnúť o skutkoch č. 3 a 5, kde krajský súd vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Obidvoma skutkami sa mal dopustiť obžalovaný prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Skutok č. 3 obsahovo dokumentuje protiprávne konanie obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť ako obchodný zástupca - divízny pracovník spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá, keď si bez vedomia spoločnosti ponechal časti tržieb pre vlastnú potrebu. Obhajobu obžalovaného založenú na tom, že sa mal takto so spoločnosťou dohodnúť alebo mu dala na to súhlas, je nutné považovať za účelovú. Súd vypočul svedkyne J. a R.. N., ktoré sa vyjadrili detailne k okolnostiam činnosti obchodného zástupcu. Najmä svedkyňa R.. N. uviedla, že obžalovaný nebol oprávnený si priamo ponechať peniaze z obchodného zastupovania, ale tieto mu mohli byť poukazované len na účet. Skutku č. 5 sa mal obžalovaný dopustiť spôsobom, keď ako obchodný zástupca spoločnosti F. M. S. Invest s. r. o. Nitra prevzal 6 ks automatov na výrobu presso kávy, avšak pri ukončení činnosti nevedel vrátiť tieto automaty, resp. 2 ks presso strojov
nevrátil. Povinnosťou obžalovaného bolo uzatvárať obchodné zmluvy s partnermi ako potencionálnymi odberateľmi týchto strojov. Obhajobu obžalovaného založenú na tom, že 2 ks presso strojov vrátiť nemohol, keďže prevádzky, kde boli umiestnené boli zrušené, treba považovať za účelovú. Preto navrhol, aby bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a keďže bol v inej veci 9T/64/2014 Okresným súdom Veľký Krtíš uznaný vinným a odsúdený, je dôvod mu uložiť súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečný za aplikácie modifikácie trestnej sadzby s prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností. Takto určené rozpätie trestnej sadzby prestavuje spodnú hranicu 2 roky 4 mesiace a vrchnú hranicu 5 rokov. Pre výkon trestu ho navrhol zaradiť do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu navrhol uložiť trest zákazu činnosti a to podnikateľskej, keďže sa protiprávnych konaní dopustil ako podnikateľ.
Okresný súd po rozhodnutí krajským súdom vykonal a doplnil dokazovanie a to výsluchom svedkyne
- poškodenej R.. O. J., správkyne konkurznej podstaty úpadcu GENESIS s. r. o. Stará Turá, svedkyne R.. V. N. a svedka T. K. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi z Archívnej - registratúrnej spoločnosti s. r. o., Kotešova 230 na spoločnosť GENESIS s. r. o. Stará Turá, vyúčtovaním cestovných výkazov z 20. 06. 2009 obžalovaným, odpisom registra trestov obžalovaného a pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/64/2014.
Svedkyňa - poškodená R.. O. J., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu GENESIS s. r. o., Špitálska 25, Bratislava (predtým M. R. Štefánika 373/69 Stará Turá) na hlavnom pojednávaní dňa 13. 06. 2014 uviedla, že sa pridržiava svojich výpovedí tak z prípravného konania ako aj v trestnej veci pred tunajším súdom. Od júna 2010 zastáva funkciu správkyne konkurznej podstaty úpadcu - GENESIS s. r. o. Stará Turá. V účtovníctve úpadcu nenašla žiadne listinné účtovnícke dôkazy, ktorými by bola preukazovaná pohľadávka voči obžalovanému. Účtovníctvo úpadcu bolo nekompletné a zanedbané. Trestné oznámenie úpadca podal na obžalovaného skôr, ako začala vykonávať správcovstvo. Posledným štatutárnym zástupcom - konateľom spoločnosti bol Jurgen Bleichroth a pred ním Roman Rehořek. Právnu agendu spoločnosti vybavoval JUDr. Hrnčiar. V súčasnosti je stav taký, že konkurz naďalej trvá. Ozdravenie spoločnosti nemožno očakávať, avšak určité pohľadávky veriteľov budú uspokojené. K veci samej uviedla, že nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by sa viazali ku skutku 3 z obžaloby.
Na otázky prokurátora, či pozná osobu R.. V. N. a či trvá na svojej výpovedi pred vyšetrovateľom z 30. 08. 2010 uviedla, že túto osobu pozná, keďže bola účtovníčkou spoločnosti. Na svojej výpovedi z 30. 08. 2010, tak ako už uviedla, trvá.
Na otázky obhajcu, či bola vypovedať pred vyšetrovateľom OR PZ vo Veľkom Krtíši, či súčasťou účtovnej zostavy tzv. Hlavnej knihy boli aj účtovné doklady týkajúce sa pohľadávky spoločnosti voči obžalovanému, či videla doklady, na ktorých je podpísaný obžalovaný a aký bol systém evidencie pohľadávok v účtovných dokladoch uviedla, že zápisnicu z výsluchu z prípravného konania podpisovala vlastnoručne, avšak na detaily sa už nepamätá. Účtovné zápisy boli neprehľadné. Také doklady, na ktorých by bol podpísaný obžalovaný nevidela. Systém evidencie pohľadávok v účtovných dokladoch bol taký, že existovali pohľadávky, ktoré boli zaúčtované v účtovnej knihe a boli aj také, ktoré boli reálnymi a neboli zapísané v účtovnej knihe. Ako správkyňa konkurznej podstaty zaradila do konkurznej podstaty aj takú pohľadávku, ktorá nebola zapísaná v účtovnej knihe ale reálne existovala. To boli prípady, keď konateľ Rehořek dal pokyn predavačkám, aby tržby poukazovali na účet inej spoločnosti, v ktorej bol on konateľom a spoločníkom. Súdy priznali právo správcovi konkurznej podstaty úpadcu na peňažné plnenie, rozhodoval o tom Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Na konateľa Rehořeka bolo podané trestné oznámenie.
Svedkyňa R.. V. N. na hlavnom pojednávaní dňa 14. 08. 2014 uviedla, že sa pridržiava svojej predchádzajúcej výpovede do zápisnice pred tunajším súdom. V období od marca 2008 do júla 2009 vykonávala v spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá prácu hlavnej účtovníčky. Mala uzavretý riadny pracovno-právny vzťah. Riadila úsek, na ktorom bolo zamestnaných 7 účtovníčok. Spoločnosť vykonávala činnosť v oblasti predaja textilu typu second hand. Spoločnosť mala na území Slovenska zriadených viacero prevádzok. Každá prevádzka mala svoju vedúcu, ktorá bola zároveň aj predavačkou. Prax bola zaužívaná taká, že na konci mesiaca jej vedúca prevádzky poslala vyplnený formulár, ktoré súčasťou boli aj pripojené účtovné doklady a súpis tržieb a výkonov. Jej povinnosťou bolo tento formulár prekontrolovať, potvrdiť správnosť účtovania a následne dať príkaz na úhradu účtovanej sumy. Takto
kontrolovala hlavne cestovné príkazy, ktoré jej boli predkladané. Správnosť údajov na nich porovnávala podľa výpisov z ciest z mobilného telefónu. Pokiaľ boli údaje účtované správne, boli aj vyplatené. Výplata bola realizovaná poukázaním sumy na účet žiadateľa. Okrem nárokov na cestovnom si uplatňovali takýto žiadatelia, ktorými boli živnostníci aj náhradu vecných výdavkov. Boli to výdavky, ktoré znášali pri zakupovaní figurín a iných vecí inštalovaných do prevádzok. Aká bola potreba zakupovania týchto vecí, o tom rozhodovala vždy vedúca prevádzky. Po určitej dobe dostala signál od niektorých vedúcich prevádzok, že u obžalovaného nesúladia údaje skutočne vynaložených nákladov a výdavkov s tými, ktoré v hotovosti prevzal. Inak povedané prevzal viac finančných prostriedkov než zdokladoval. Vypočítali to na sumu najmenej 2. 000,- Eur. Obžalovaného osobne nepoznala.
Na otázky samosudcu, či boli zaužívané aj výplaty hotovostnou formou napr. na pokladničný doklad, či výdavky a náklady, ktoré predkladal živnostník zaťažovali prevádzku a či pri ukončení práce hlavnej účtovníčky boli k dispozícii účtovné doklady uviedla, že boli zaužívané aj výplaty hotovostnou formou, ale týkalo sa to len blízkych prevádzok v okolí Myjavy. Výdavky cestovného zaťažovali podnik a výdavky vecné zaťažovali vždy prevádzku. Účtovné doklady boli v čase, keď skončila prácu hlavnej účtovníčky k dispozícii.
Na otázky prokurátora, či osobne kontaktovala obžalovaného potom ako bol zistený schodok a kto mal na starosti evidenciu účtovných dokladov na prevádzkach uviedla, že obžalovaného osobne nekontaktovala, ale ho kontaktoval riaditeľ, ktorému to oznamovala. Za vecnú správnosť dokladov zodpovedal divízny pracovník t. j. obžalovaný. Účtovníčky zodpovedali len za správnosť údajov na účtovných dokladoch.
Na otázky obhajcu, kto bol riaditeľom spoločnosti, ako postupoval riaditeľ pri riešení záležitostí ohľadne prevádzok, či si spomína spôsob vyriešenia signalizovaných nedostatkov v činnosti obžalovaného, či takýto problém v účtovaní riešila aj u iného divízneho pracovníka ako obžalovaného, či spoločnosť realizovala s divíznymi pracovníkmi školenia a základné inštruktáže, či jej bol známy prípad vyriešenia nezrovnalostí u obžalovaného, či bolo povolené kompenzovať vzájomné práva, či sa stalo, že by nebola úhrada cestovných nákladov preplácaná a či boli všetky náklady predloženého obžalovanému preplatené vypovedala, že riaditeľom bol L. G., ktorý už v spoločnosti nepracuje. Pokiaľ sa nejaký prípad javil sporným, signalizovala to riaditeľovi, ktorý si zavolal konkrétneho divízneho pracovníka a s ním vec vybavil, pričom spôsob vybavenia veci jej riaditeľ následne oznámil. Na výsledok vyriešenia signalizovaných nedostatkov v práci obžalovaného si nespomína, pretože už bola na odchode zo spoločnosti. S iným divíznym pracovníkom ako obžalovaným problémy neboli. Riaditeľ spoločnosti zadával základné inštrukcie každému divíznemu pracovníkovi a pokiaľ takýto pracovník mal určité nejasnosti, mohol sa na ňu obrátiť. Obžalovaný takto nikdy neučinil. Má vedomosť o tom, že riaditeľ zvykol vyriešiť nedostatky v práci divíznych pracovníkov aj spôsobom krátenia mu odmeny. Bol vyslovený striktný zákaz kompenzácie vzájomných práv, cestovné príkazy museli byť vždy vyplácané žiadateľovi na účet. Nikdy sa nestalo, aby nebola suma z nákladov divíznemu pracovníkovi zaplatená. Myslí si, že problém u obžalovaného bol ten, že si účtoval náklady, na ktoré nemal nárok a potom nevedel zdokladovať zálohy.
Na otázky obžalovaného, či má vedomosť akým spôsobom veci vybavoval riaditeľ, či trvá na tom, že sa nikdy pred pojednávaním nevideli, či niekedy robila úhradu nákladov cestovného príkazu na účet obžalovaného, či má vedomosť o tom, že mu nebol vyplatený ani cent, či má vedomosť o tom, že spoločnosť GENESIS s.r.o. neplatila vlastníkom nehnuteľností, kde sídlili ich prevádzky, či spoločnosť platila nájomné a prečo nezosumarizovala účtovné doklady, ktoré spoločnosti predložil vypovedala, že nevie akým konkrétnym spôsobom riaditeľ veci vybavoval. Nespomína si, že by sa zúčastnila nejakého školenia, na ktorom bol zúčastnený aj obžalovaný. Je možné, že obžalovanému uhrádzala určité čiastky na cestovných príkazoch. Na konkrétne čísla si nepamätá. V čase čiastočnej platobnej neschopnosti spoločnosti mohli vzniknúť aj problémy s neplatením nájmu. Systém evidencie účtovných dokladov spoločnosti bol taký, že pokiaľ sa doklady dostali ku nej, prešiel aj mesiac a možno aj dlhšia doba, pokiaľ boli likvidované.
Svedok T. K. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 vypovedal, že sa pridržiava v plnom rozsahu svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice pred povereným príslušníkom OO PZ v Šoporni dňa 24. 03. 2010. Ďalej uviedol, že dňa 22. 07. 2009 zastával funkciu konateľa spoločnosti F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova 1, Nitra. Spoločníkom tejto spoločnosti nikdy nebol. Funkciu konateľa zastával asi do
jarných mesiacov roku 2011. Dňa 22. 07. 2009 uzatvoril s obchodným zástupcom meno K. W., za ktorú konal na plnomocenstvo L. W. (obžalovaný) zmluvu o obchodnom zastúpení. Okrem neho túto zmluvu podpisovala za F. M. S. Invest s. r. o. Nitra aj W. Y.. Zmluvou bol sledovaný ten účel, že spoločnosť chcela cez obchodného zástupcu presadiť svoj tovar na trhu. Touto zmluvou splnomocnili obžalovaného, aby uzatváral písomné zmluvy o podnájme vecí, ktoré od spoločnosti prevzal a mal umiestniť na trhu. Tiež ňou bol upravený spôsob výplaty a výpočtu provízií pre obžalovaného. Obžalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy. Neodovzdal spoločnosti písomné vyhotovenie zmlúv o podnájme presso strojov, ktoré niekam umiestnil. Spoločnosť ho vyzývala na odovzdanie dokumentácie. Keďže na to nereagoval, spoločnosť vyhodnotila stav ako neprípustný, preto s ním ukončila zmluvný vzťah. Následne bolo podané na neho trestné oznámenie. Z celkového počtu presso strojov 2 ks neodovzdal. Takýto bol stav, keď končil vo funkcii konateľa. Podľa zmluvných podmienok vznikol obžalovanému nárok na výplatu provízie aj v takých prípadoch, keď sprostredkoval pre spoločnosť so záujemcom uzavretie kontrakt. To sa ale nestalo, lebo pokiaľ by takúto činnosť vykonal, bol by si obžalovaný nárok na províziu fakturoval. Zmluva v článku II. detailizovala podmienky, za ktorých vznikol obžalovanému nárok na províziu. Trestné oznámenie na obžalovaného podali preto, lebo v jeho konaní vzhliadli skutok sprenevery, keď prevzal od nich presso stroje a nevrátil im ich, ani nijak obchodnú transakciu nezúčtoval. Obžalovaný sa mohol zbaviť zodpovednosti za prevzatý presso stroj vtedy, pokiaľ by bol spoločnosti predložil zmluvu o podnájme stroja. V takom prípade by zodpovednosť za tento stroj prešla na podnájomcu. Takéto zmluvy obžalovaný neuzatvoril a spoločnosti nepredložil.
Na otázku prokurátora, čím odôvodnil obžalovaný stav, že nevie vrátiť 2 ks presso strojov svedok uviedol, že ničím, keďže so spoločnosťou nekomunikoval. Až potom ako podali na neho trestné oznámenie došlo k vráteniu niektorých presso strojov, avšak 2 ks vrátené neboli. Domnieva sa, že v prípade, ak by na neho neboli podali trestné oznámenie, nebol by vrátil ani 4 ks presso strojov.
Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Zo skutkovej podstaty tohto trestného činu vyplýva, že jeho spáchania sa môže dopustiť ktokoľvek kto si cudziu vec, ktorá mu bola zverená prisvojí a tým spôsobí na cudzom majetku škodu. Výška škody má zo zákona vplyv na výšku trestnej sadzby, je pojmovým znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy o oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok a je povinný ju vlastníkovi vrátiť. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom dohodnutým v zmluve alebo v rozpore s plnením úloh podľa dispozícií vlastníka, čím marí základný účel zverenia. Zo subjektívnej stránky tento trestný čin vyžaduje vždy úmyselné konanie.
Prokurátor v obidvoch bodoch obžaloby (bod č. 3 a č. 5) vzhliadol v konaní obžalovaného naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dobe od 18. 05. 2009 do 17. 06. 2009 pôsobil obžalovaný ako divízny pracovník spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá. Toto obžalovaný nespochybnil. Do jeho kompetencie patrilo vykonávať rozličné pracovné činnosti spojené so zabezpečovaním dodávok tovaru, výkonu služieb a iných obslužných činností v predajných miestach spoločnosti, ktoré mala zriadené vo Veľkom Krtíši, Detve, Krupine, Lučenci, Poltári, Revúcej, Šahách, Zvolenskej Slatine a Rimavskej Sobote. Spoločnosť sa zameriavala na obchodnú činnosť v oblasti distribúcie a predaja použitého tovaru tzv. second hand. To, že takúto činnosť obžalovaný vykonával, potvrdil aj sám vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Za výkon tejto činnosti prináležala obžalovanému odmena. Bolo dohodnuté aj to, že si obžalovaný bude oprávnený účtovať hotové výdavky, ktoré znáša s výkonom tejto činnosti formou cestovných príkazov. Obžalovaný v rozpore s dohodnutými podmienkami vyberal od jednotlivých prevádzok peňažné hotovosti, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Výber sa realizoval takým spôsobom, že mu oproti pokladničnému dokladu - výdavkový doklad vedúca predajne odovzdala hotovosť. Takto obžalovaný vybral dňa 12. 06. 2009 z predajne v Detve - 150,- Eur, dňa 15. 06. 2009 z predajne v Krupine - 150,- Eur, z predajne Lučenec č.5 - 250,- Eur, z predajne Lučenec č.6 -600,- Eur, z predajne Lučenec č.8 - 100,- Eur, dňa 02. 06. 2009 z predajne v Poltári - 140,- Eur, dňa 16. 06. 2009 z predajne v Revúcej - 145,- Eur, dňa 11. 06. 2009 z predajne Šahy II. - 100,- Eur, z predajne Veľký Krtíš II. - 80,- Eur a dňa 03. 06. 2009 z predajne Zvolenská Slatina - 200,- Eur a z predajne Rimavská Sobota
- 130,- Eur, čo spolu činí 2. 045,- Eur. Obžalovaný tieto prevzaté hotovosti účtovne nezdokladoval
potvrdeniami o kúpe tovaru tzv. paragónmi event. faktúrami s príjmovými dokladmi a potvrdeniami o prevzatí tovaru alebo vrátením finančných prostriedkov do pokladne predajne event. poukázaním na účet spoločnosti, čím sa neoprávnene na úkor spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá obohatil. Z výpovede svedkyne R.. V. N., hlavnej účtovníčky spoločnosti GENESIS s. r. o. Stará Turá, sa potvrdzuje, že obžalovaný nebol oprávnený nakladať s hotovostnými finančnými prostriedkami. Jeho právo na výplatu za vykonané činnosti divízneho pracovníka mohlo byť uspokojené len spôsobom, že si vyúčtuje hotové výdavky spojené s výkonom činností, takéto vyúčtovanie doručí do sídla spoločnosti a spoločnosť mu priznanú sumu poukáže na jeho účet. Bolo striktne zakázané vykonávať finančné jednostranné zápočty. Obžalovaný sa obhajoval tým, že takto konal preto, lebo mu spoločnosť hotové výdavky, ktoré znášal nerefundovala. Obžalovaný na pojednávaní dňa 13.06.2014 ( čl.1033 ) sám uviedol, že z predajných miest preberal hotovostné prostriedky oproti príjmovému pokladničnému dokladu, pričom pri ich využití na kúpu tovaru, resp. úhradu služieb bol povinný takéto doklady vrátiť na prevádzku, ktorá mu oproti ich vráteniu vrátila vystavený výdavkový pokladničný doklad. Čiže, ako uviedol obžalovaný, prevádzka disponovala účtovnými dokladmi, ktoré jej odovzdal, ale už nedisponovala príjmovým dokladom o prevzatí peňazí, pretože tento mu prevádzka vždy vrátila. Za danej situácie bolo pre obžalovaného výhodnejšie si likvidovať odmeny za výkon činnosti cez jednotlivé prevádzky (predajné miesta) ako predkladať cestovné príkazy spoločnosti na výplatu cestovných náhrad. Pre obžalovaného to bolo výhodnejšie preto, lebo mal garantovanú urýchlenú úhradu výdavkov a nákladov a nepodliehalo to kontrole. Keďže takýto spôsob nebol medzi GENESIS s.r.o. a obžalovaným dohodnutý, konal v úmysle sa na úkor spoločnosti obohatiť tým, že zverené peniaze spreneveril. Treba poznamenať, že zaužívaný systém likvidácie odmeny takéhoto divízneho pracovníka cez cestovné náhrady bol výhodný pre obidve strany, pretože tieto položky nepodliehajú daňovej povinnosti a sú oslobodené od dani, preto pokiaľ by nebol obžalovaný tento systém zneužil, nebol by ani poškodený ( GENESIS s.r.o. ) podal trestné oznámenie. Obhajobu obžalovaného založenú na tom, že pokiaľ hotovosť z prevádzky prevzal, bolo by to zavedené v účtovníctve, súd považoval za účelovú, pretože obžalovaný kalkuluje s tým, že prevádzky nedisponujú príjmovými - výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré zostali v jeho dispozícii. Obžalovaný kalkuloval aj s tým, že celkový rozsah vyúčtovaných nákladov a výdavkov, ktorými zaťažoval jednotlivé prevádzky, bol ťažko odkontrolovateľný, čo mu umožňovalo prisvojiť si finančné prostriedky na škodu spoločnosti. Tomuto zisteniu korešponduje aj výpoveď svedkyne - poškodenej R.. O. J., ktorá sa stala správkyňou konkurznej podstaty úpadcu GENESIS s. r. o. Stará Turá, teraz Špitálska 25, Bratislava. Svedkyňa potvrdila len ten stav, že obžalovaný zobral z maloobchodných predajní úpadcu hotovosť, ktorú neodovzdal do hlavnej pokladne ani nevložil na účet úpadcu, čím sa na úkor spoločnosti (úpadcu) neoprávnene obohatil. Súd dospel jednoznačne k tomu záveru, že obžalovaný naplnil v tomto skutku svojím konaním znaky trestného činu sprenevery.
V skutku č. 5 obžaloby je obžalovaný vinený, že ako splnomocnený zástupca svojej matky K. W., bytom M. XXXX/XX, X. N. uzavrel dňa 22. 07. 2009 so spoločnosťou F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova č. 1, Nitra Zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bolo vyhľadávanie záujemcov o podnájom presso strojov a uzatváranie v mene spoločnosti F. M. S. Invest s. r. o. Nitra na jej účet zmluvy o podnájme presso strojov, resp. sprostredkovanie kontaktu záujemcu priamo so spoločnosťou F. M. S. Invest s. r. o. Nitra, za čo sa spoločnosť zaväzovala zaplatiť obchodnému zástupcovi (obžalovanému) dohodnutú províziu. Nebolo sporným, že túto zmluvu podpísal a uzavrel obžalovaný. Obžalovaný takto konal na základe plnomocenstva, ktoré má charakter generálneho plnomocenstva a ktorým dňa 01. 07. 2009 v Dolnom Kubíne ho jeho matka K. W. splnomocnila fakticky ku všetkým právnym úkonom spojeným s výkonom podnikania. V zmysle článku III. bod 6 tejto zmluvy obchodný zástupca dňom prevzatia tovaru - presso strojov preberá na seba plnú hmotnú zodpovednosť za prevzaté veci až do doby umiestnenia a podpísania podnájomných zmlúv s podnájomcami. Nebolo sporným, že obžalovaný prevzal od spoločnosti 6 ks presso strojov, z ktorých 2 ks vrátiť nevedel. Obžalovaný to odôvodnil tým, že stroje umiestnil do prevádzky, ktorá zanikla, teda stratil dispozičné právo nad týmito strojmi. Keďže zmluvné podmienky na takýto stav pamätali a obžalovaný v zmysle týchto podmienok nepostupoval, keď neuzavrel s podnájomcami písomné podnájomné zmluvy, nesie za takýto stav spoločnosti plnú zodpovednosť. Povinnosťou obžalovaného bolo vrátiť spoločnosti prevzaté presso stroje, resp. zaplatiť ich nadobúdaciu hodnotu. Takto obžalovaný nepostupoval, čo bolo dôvodom signalizácie spoločnosti orgánom činným v trestnom konaní. Súd vyhodnotením dôkazného stavu dospel nespochybnene k tomu záveru, že aj v tomto skutku sa obžalovaný dopustil trestného činu sprenevery, keďže presso stroje mu boli spoločnosťou zverené a ich nevrátením spôsobil spoločnosti škodu.
V obidvoch skutkoch obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal úmyselne. Obžalovaný nemal úmysel vrátiť peniaze, resp. vec, ktoré od vlastníka prevzal a keďže mu peniaze, resp. vec boli zverené na splnenie dohodnutého účelu a týmto konaním spôsobil tak vlastníkovi škodu, naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, z ktorého ho súd uznal vinným.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš v sp. zn. 9T/64/2014 sa potvrdzuje, že obžalovaný bol v inej trestnej veci uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. a za to odsúdený podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Výkon tohto trestu bol mu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 01. 2015. Z opisu skutkovej časti výroku rozsudku sa potvrdzuje, že sa tejto trestnej činnosti dopustil v dobe od 10. 10. 2013 do 02. 04. 2014, teda v súdenej veci 8T/137/2010 sa obžalovaný dopustil spáchania trestnej činnosti skôr než bol v inej trestnej veci súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok. V danom prípade preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Keďže podľa ustanovenia § 42 ods. 1 sa pri ukladaní súhrnného trestu postupuje podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu (§ 41 Tr. zák.) a zo zbiehajúcich trestných činov je prísnejšie trestný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 3, súd obžalovaného v súdenej trestnej veci odsúdil podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečný vo výmere 30 mesiacov. Pri určovaní výmery trestu prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a trest uložil podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. Keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9T/64/2014-59 zo dňa 15. 10. 2014 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil zásady pre ukladanie trestov obsiahnuté v ustanovení § 34 Tr. zák. Z odpisu registra trestov na obžalovaného sa potvrdzuje, že v doterajšom živote bol celkom 3x súdne trestaný, ostatnýkrát v konaní 9T/64/2014. Zo štruktúry páchanej trestnej činnosti vyplýva, že v minulosti bol uznaný vinným a aj odsúdený za trestné činy úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák., neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods.1,2 písm. c/ Tr. zák. a neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. Zo správy o povesti na odsúdeného z Mesta O. N. vyplýva, že má zo vzťahu s manželkou L. W. 3 deti, z nich sú ešte 2 maloleté a bývajú na adrese Ľ.. Š. XXX/X. Po strate vlastníckych práv k tomuto bytu sa obžalovaný presťahoval do E.. Dňa 21.04.2015 bola na obžalovaného podaná ďalšia obžaloba pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák., v ktorom konaní nie je ešte rozhodnuté.
Keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v spojení s výkonom podnikateľskej činnosti (za rok 2009 podával daňové priznanie u príslušného správcu dane), bol mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu podnikateľskej činnosti na dobu 3 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených SIX SENSE s. r. o., Kopčianska 15, Bratislava ako právneho nástupcu spoločnosti F. M. S. Invest s. r. o., Koceľova 1, Nitra a Ing. Vieru Fraňovú, správkyňu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti GENESIS s. r. o., Špitálska 25, Bratislava, predtým M. R. Štefánika 373/69, Stará Turá odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd takto rozhodol preto, lebo pre podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potrebu trestného stíhania a neúmerne ho predĺžilo (poškodené pôvodné subjekty - GENESIS s. r. o. je už v konkurznej podstate a subjekt Invest s. r. o. bol prevedený na právneho nástupcu), čo vyplýva z aktuálnych výpisov obchodného registra a zároveň odôvodňuje takéto rozhodnutie súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).