Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom U. XXX/XX, XXX XX S., zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO 42 358 566, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, predseda, so sídlom Žellova 2, 829 27 Bratislava 25, IČO 30 796 482, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO 35 937 874, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. , č.k. /R, č.z.: 73052/2021 zo dňa 11. októbra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil platobný výmer č.s.: XXXXX./2016/301, č.k.: , č.z.: zo dňa 05.02.2016 vydaný úradom, pobočkou Trenčín z dôvodu porušenia povinnosti odviesť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v zmysle o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve v časti predpísaného nedoplatku na poistnom v sume 589,68 eur.

2. Žalobca poukázal na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vydala dňa 21.12.2015 výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vo výške 589,68 eur voči žalobcovi ako platiteľovi poistného, voči ktorému podal námietky, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa neakceptovala a oznámila mu uplatnenie si pohľadávky u žalovaného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, vydal dňa 05.02.2016 platobný výmer, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2016 v sume 589,68 eur a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v sume 5 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru. Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín zo dňa 05.02.2016 potvrdil. Vzhľadom na závery správneho kolégia NS SR sp.zn. žalobca nenamietal skutočnosti uvádzané v námietkach a odvolaní voči platobnému výmeru. Avšak vzhľadom na dĺžku konania poukázal na uplynutie prekluzívnej lehoty, na ktorú musí správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadnuť z úradnej povinnosti. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny

orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, čo platí aj v tomto prípade, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán je povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Nárok musí byť zdravotnou poisťovňou uplatnený v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o povinnosti uhradiť nedoplatok. Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je podľa názoru žalobcu potrebné rozumieť rozhodnutie o povinnosti uhradiť nedoplatok na poistnom, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie správneho rozhodnutia má za následok len to, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je ním viazaný účastník správneho konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným ohľadom predmetu, ktorého sa rozhodnutie týka (objektívne medze) a osôb, ku ktorým sa rozhodnutie vzťahuje (subjektívne medze). Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, vydal dňa 14.3.2016 rozhodnutie č.s. XXXXX./2016/301, č.k. , č.z. , ktorým prerušil správne konanie voči žalobcovi, povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2014, a to až do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. vo veci zhrnutia príjmov z podielov zo zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 do vymeriavacieho základu pre účely určenia poistného na zdravotné poistenie. Správne konanie malo pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo. Počas tejto doby prerušenia konania lehoty podľa správneho poriadku neplynuli. Správny poriadok však neupravuje premlčanie lehôt. Správny poriadok, ktorého aplikácia je v tomto prípade možná len v prípadoch ustanovených v zákone, výslovne neuvádza, že počas správneho konania premlčacia lehota spočíva. Sme toho názoru, že keďže zákonná úprava noriem verejného práva, zákon o zdravotnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že v predmetnej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania. Preto až do okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k uplatneniu práva na zaplatenie nedoplatku poistného a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie povinnosti zaplatiť nedoplatok. Poukázal aj na rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 25.01.2018, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, no žalovaným bola Sociálna poisťovňa, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 17.9.2014, ktorý rozhodoval v obdobnej veci týkajúcej sa priamo zdravotnej poisťovne.

3. Žalobca ďalej namietal, že podľa súčasnej právnej úpravy Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už nebol oprávnený rozhodnúť o odvolaní voči platobnému výmeru. Podľa Osobitné konanie účinného od 01.03.2019, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už rozhoduje iba o námietkach poistenca alebo platiteľa poistného proti výkazu nedoplatkov, ak im zdravotná poisťovňa nevyhovela. Podľa ods. l (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2019) uvedeného zákona, konania podľa v znení účinnom do 28.02.2019 začaté a právoplatne neukončené pred 01.03.2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 01.03.2019.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že podaním návrhu na vydanie platobného výmeru si zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na poistné v premlčacej lehote, pričom nebolo potrebné, aby nárok zdravotnej poisťovne bol aj predpísaný právoplatným rozhodnutím žalovaného. Mal za to, že pokiaľ bolo konanie prerušené podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania v rovnakej právne a skutkovej veci, ktorej výsledok mal zásadný vplyv na pokračovanie žalovaného v konaní, lehoty podľa § 21 ods. 1 a 4 spočívali. Ďalej mal žalovaný za to, že konania začaté do 28.02.2019, v ktorých bol vydaný platobný výmer a proti nemu bolo podané odvolanie účastníkom konania, bol/je oprávnený dokončiť iba Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

5. Uznesením č.k. -50 zo dňa 09.08.2022 správny súd pribral do konania účastníka konania

- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Na pojednávaní dňa 09.11.2022 ďalší účastník konania uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú a žiada, aby ju súd zamietol.

6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa ustanovení , vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s pripojeným

administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a je potrebné ju zamietnuť.

7. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné:

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vydala žalobcovi dňa 21.12.2015 výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX. vo výške 589,68 eur z ročného zúčtovania za rok 2014. Žalobca podal dňa 05.01.2016 proti uvedenému výkazu nedoplatkov námietky, ktorým poisťovňa nevyhovela a podľa podala dňa 14.01.2016 Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh č. 1XXXXXXXXX na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie.

- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal dňa 05.02.2016 č.s. XXXXX./2016/301, č.k.: , č.z. XXXXX/2016 platobný výmer, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 589,68 eur v zmysle o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto platobného výmeru.

- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č. s. XXXXX/2016/301, č.k. , č.z. 25403/2016 zo dňa 14.03.2016 začaté správne konanie voči žalobcovi na základe návrhu zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o povinnosti zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 a trovy konania predpísané platobným výmerom č.: zo dňa 05.02.2016 podľa § 29 ods. 1 v spojením s § 60a správneho poriadku prerušil do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. vo veci zahrnutia príjmov z podielov zo zisku vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 do vymeriavacieho základu pre účely určenia poistného na zdravotné poistenie.

- Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č.s. XXXX./2021/301, č.k. /R, č.z.: XXXXX./2021 zo dňa 11.10.2021odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietla a platobný výmer č.s. XXXXX/2016/301, č.k.: , č.z. XXXXX/2016 zo dňa 05.02.2016 potvrdila.

8. Podľa konania podľa v znení účinnom do 28. februára 2019 začaté a právoplatne neukončené pred 1. marcom 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. marca 2019.

9. Podľa predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutia úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovene poradnej komisie.

10. Podľa úrad rozhoduje o námietkach poistenca alebo platiteľa poistného proti výkazu nedoplatkov podľa , ak námietkam nevyhovela zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu.

11. Podľa o zdravotnom poistení v znení účinnom do 28.02.2019 ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov podľa .

12. Podľa a v znení účinnom do 28.02.2019 zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.

13. Podľa a v znení účinnom do 28.02.2019, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov

stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci.

14. Podľa právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (, a ) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť [, a ] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.

15. Podľa a v znení platnom do 28.02.2019 úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.

16. V čase medzi prerušením konania a vydaním rozhodnutia o odvolaní došlo k zmene právnej úpravy, ktorá upravuje postup pri uplatňovaní pohľadávok na poistnom z verejného zdravotného poistenia. Ustanovenie pritom stanovuje, že konania podľa začaté a právoplatne neukončené pred 01.03.2019 sa dokončia podľa novej právnej úpravy. V zmysle dôvodovej správy k došlo k tejto zmene z dôvodu, aby sa vymáhanie pohľadávok na poistnom v prvom stupni realizovalo výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Z tohto dôvodu sa zrušila možnosť vydania platobného výmeru Úradom. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad.

17. V prejednávanej veci teda spornou zostala otázka, aký mal byť vzhľadom na túto zmenu zákona, ďalší procesný postup vo veci. Pokiaľ ide o procesný postup žalovaného po 01.03.2019, tak správny súd zdôrazňuje, že medzi základné zásady a princípy právneho štátu patrí zásada predvídateľnosti a zrozumiteľnosti zákona, princíp právnej istoty a ochrany dôvery v právo a v neposlednom rade aj ochrana legitímneho očakávania. Zrušenie starej a prijatie novej právnej úpravy je nutne späté so zásahom do uvedených princípov. Z tohto dôvodu je žiadúce, aby zákonodarca za účelom minimalizácie tohoto zásahu využil pri zmenách právnej úpravy tzv. prechodné (intertemporálne) ustanovenia. V nich má jednoznačne upraviť a naisto postaviť vzťah, resp. režim právnych vzťahov vzniknutých z doterajšej právnej úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu.

18. Ďalej je potrebnú uviesť, že pokiaľ ide o časovú pôsobnosť právnych predpisov, v zásade sa uplatňuje základné pravidlo, že majú pôsobiť len do budúcna a ich spätná záväznosť (retroaktivita) je vo všeobecnosti vylúčená. K znakom právneho štátu totiž neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo. Ak je budúce (prospektívne) pôsobenie právnych predpisov základným princípom, potom musí byť prípad akejkoľvek retroaktiviy výslovne zakotvený v zákone, a zákon taktiež musí vyriešiť s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené (Nález ústavného súdu ze dne 10.10.1992, sp. zn. (N 15/1 SbNU 77)].

19. V predmetnej právnej veci intertemporálne ustanovenie stanovilo, že neskončené administratívne konania sa dokončia podľa novej právnej úpravy. Podľa jazykového výkladu tohto ustanovenia má ísť o prípad nepravej retroaktivity, keď v konaniach, ktoré sa už vedú a nie sú skončené sa má pokračovať a to podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01.03.2019. Z uvedeného vyplýva, že doterajšie úkony zostávajú zachované, pričom v ďalšom konaní sa už postupuje podľa novo nastavených pravidiel.

20. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že náuka rozlišuje medzi pravou retroaktivitou a retroaktivitou nepravou. Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa odo dňa účinnosti nového zákona riadia právom novým. Na rozdiel od pravej (t.j. skutočnej) retroaktivity, nepravá je v právnom štáte prípustná. Vo všeobecnosti je pritom možné konštatovať, že v judikatúre je možné sledovať tendenciu vykladať otázku retroaktivity právnej úpravy v oblasti hmotného práva striktnejšie a naopak voľnejšie v oblasti práva procesného. Pri akomkoľvek výklade procesných ustanovení je však vždy potrebné dávať pozor na to, aby ich výklad nebol na ujmu procesným právam účastníkov.

21. V prejednávanej právnej veci začalo administratívne konanie o ešte v roku 2015, kedy bol poisťovňou vydaný výkaz nedoplatkov. Tento výkaz bol napadnutý námietkami, čo malo za následok, že stratil platnosť. Uvedené sa udialo ešte podľa právnej úpravy platnej do 28.02.2019. Zákon explicitne nestanovoval, že by sa podaním námietok takto vydaný výkaz zrušil, bez pochybností však v dôsledku podaných námietok stratil platnosť. V súlade so zákonom stanoveným postupom podala poisťovňa na úrad návrh na vydanie platobného výmeru. Tento bol vydaný a žalobca ním bol zaviazaný zaplatiť poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2014, pričom toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu. Počas odvolacieho konania došlo k vyššie uvedenej zmene právnej úpravy a k zmene spôsobu uplatňovania nárokov z poistného z verejného zdravotného poistenia.

22. V uvedenej právnej veci teda nastala situácia, keď po vydaní výkazu nedoplatkov proti ktorému boli podané námietky, bol úradom vydaný platobný výmer, ktorý bol napadnutý opravným prostriedkom

- odvolaním. V čase podania odvolania bol odvolacím orgánom predseda úradu. Počas odvolacieho konania sa zmenili pravidlá a proces uplatňovania pohľadávok tak, že zákon už vôbec nepočíta s prejednávaním opravných prostriedkov proti platobným výmerom, resp. zákon už ani nepozná platobný výmer vo veci poistného na verejnom zdravotnom poistení a úradu nezveruje právomoc takéto rozhodnutie vydať prípadne rozhodnúť o odvolacom prostriedku proti takémuto odvolaniu. V dôsledku uvedeného tu po 01.03.2019 nie je orgán, ktorému by zákon zveroval právomoc rozhodnúť v začatom administratívnom konaní o takomto podanom opravnom prostriedku. Súčasne je však potrebné uviesť, že zákon ani nestanovuje, že by takto podané odvolania stratili svoje právnej účinky, resp. že by odvolacie konania, ktoré na základe nich začali skončili. Nie je tu teda žiadne ustanovenie zákona, ktoré by explicitne stanovovalo, čo sa stáva z už podanými opravnými prostriedkami resp. vydanými platobnými výmermi, ktoré nenadobudli do 01.03.2019 právoplatnosť. Ako však už bolo uvedené vyššie, z jazykového výkladu ustanovenia pritom bez pochybností vyplýva, že pôvodné konania sa nekončia, nakoľko sa v nich pokračuje. Ide podľa názoru správneho súdu o vyjadrenie nepravej retroaktivity, ktorá zo svojej povahy rešpektuje tie procesné úkony, procesný postup a rozhodnutia, ktoré už boli realizované podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Stanovuje len povinnosť pokračovať v týchto konaniach podľa novej právnej úpravy. 23. Pri riešení tejto situácie správny súd poukazuje na to, že vzťah prechodného ustanovenia k norme, ktorej aplikáciu upravuje je v zásade akcesorický. Ako už bolo uvedené vyššie, zmyslom intertemporálnych ustanovení je riešenie prípadného stretu novej a starej právnej úpravy za účelom ochrany právnej istoty. Pri ich aplikácii je potrebné vždy uplatniť taký výklad, ktorý najlepšie zohľadňuje zmysel a podstatu základných práv a zabezpečuje právnu istotu účastníkov. Opačný postup by znamenal porušenie čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

24. Zákaz retroaktivity (priamej) je pritom základným princípom a neoddeliteľnostu súčasťou právneho štátu. V právnom štáte nie je možný taký postup, resp. výklad interporálnych ustanovení zákona, ktoré by viedli k tomu, že by bolo ohrozené právne postavenie niektorého z účastníkov konania, ktorý do účinnosti novej úpravy postupoval v súlade s dovtedy platnou úpravou, svoje právo si riadne a včas uplatnil. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že bolo potrebné pokračovať v začatom a neskončenom odvolacom konaní tak, aby bolo podané odvolanie riadne prejednané a odvolacie konanie ukončené. Len takýto postup je podľa názoru správneho súdu ústavne komformný. Správny súd si je vedomý toho, že nemôže právo tvoriť, ale na druhej strane ani nemôže dopustiť denegatio iustititae a taký výklad zákona a postup, ktorý by popieral základné princípy právneho štátu. Ak teda žalovaný odvolanie prejednal podľa tak podľa názoru správneho súdu nepochybil. Vychádzal zo zákonného ustanovenia, ktoré upravuje právomoc orgánu verejnej moci pri prejednaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorý vydal úrad, to je aj situácia, ktorá je v prejednávanej veci. Takémuto postupu nie je čo vytknúť a správny súd ho v právnej situácii, ktorá nastala v prejednávanej veci považoval za jediný možný, ústavne komformný.

25. Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z určité osobitosti, keďže (i) premlčanie vo všeobecnosti nemá za následok zánik pohľadávky, ale iba jej právnu nevymáhateľnosť, t.j. poistenec ju môže uhradiť dobrovoľne, pričom na strane poisťovne nedôjde k bezdôvodnému obohateniu ako aj z dôvodu, že (ii) podľa časti súdnej praxe sa námietka premlčania nevyžaduje, pretože premlčanie v oblasti verejného práva má účinky preklúzie, t.j. automatického zániku práva zo zákona. Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti, t.j. príslušný orgán verejnej moci toto právo nemôže

veriteľovi priznať. Na premlčanie sa prihliada iba vtedy, ak dlžník vznesie námietku (dovolá sa) premlčania. Pri preklúzii dochádza k zániku práva ex lege uplynutím času, pričom na preklúziu sa prihliada ex offo bez toho, aby to dlžník namietal. V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo uplatniť poistné a (ii) právo vymáhať poistné. Pod právom uplatniť nárok na poistné sa rozumie právo účinne sa domáhať práva na poistné zo strany poisťovne voči poistencovi na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má na účely exekučného konania povahu exekučného titulu alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer). Právo vymáhať poistné znamená právo uplatniť pohľadávku zo zdravotného poistenia návrhom na vykonanie exekúcie v prípade, že táto pohľadávka nebola zo strany poistenca uhradená dobrovoľne a poistné bolo právoplatne predpísané. Okrem obsahového rozdielu v tejto terminológii spočívajú základné rozdiely aj (i) v začiatku plynutia premlčacej doby, (ii) v dĺžke trvania premlčacej doby a (iii) v momente, kedy možno úspešne uplatniť námietku premlčania. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania. Podmienkou, aby mohlo nastúpiť premlčanie práva vymáhať poistné je predchádzajúce úspešné uplatnenie nároku na poistné (existencia exekučného titulu).

26. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu predloženého žalovaným súd dospel k záveru, že k uplatneniu nároku na poistné zdravotnou poisťovňou došlo v priebehu plynutia premlčacej doby, tzn. právo zdravotnej poisťovne na uplatnenie nároku na poistné nebolo v čase uplatnenia premlčané. S poukazom na znenie rozhodným vo veci je výklad pojmu uplatnenie nároku na poistné. V zmysle si zdravotná poisťovňa môže uplatniť nedoplatok poistného voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Vzhľadom na podané námietky žalobcom a podanie návrhu na vydanie platobného výmeru poisťovňou na úrad, stratil výkaz nedoplatkov vydaný poisťovňou platnosť ( ). Následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou realizoval právo uplatniť nárok na poistné vydaním platobného výmeru. Vydaním platobného výmeru úradom dňa 05.02.2016 preto došlo k pretrhnutiu 5-ročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014, ktorá začala plynúť od splatnosti poistného. Súd má za to, že nie je možné stotožňovať pojem právo uplatniť si nárok na poistné vo sfére zdravotného poistenia s pojmom právo predpísať poistné v prípade Sociálnej poisťovne ( ), a preto odkaz žalobcu na aplikáciu záverov z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2018 nie je použiteľný na danú vec. Práve vzhľadom na rozdielnosť terminológie zvolenej zákonodarcom v uvedených zákonných ustanoveniach o zdravotnom a sociálnom poistení je zrejmé, že zákonodarca nezamýšľal, aby mali aj rovnaké následky.

27. S poukazom na vyššie uvedené, keď správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v danej veci bolo vydané v súlade so zákonom a súčasne aj postup žalovaného bol legitímny, bola správna žaloba žalobcu zamietnutá podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak, úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi nebola priznaná, nakoľko ju ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.