Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/91/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. G. č. XXX/X, L. proti odporcovi Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. V. č. XX/XX, Nováky, o zaplatenie 1.765,70 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.765,70 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 1.765,70 eur od 3.4.2009 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 16.9.2010 domáhal sa proti odporcovi zaplatenia 1.765,70 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom sa poznajú dlhšie obdobie, pracovali spolu aj na jednom pracovisku. Odporca mu oznámil, že chce požiadať banku o poskytnutie úveru. Adresoval mu výzvu, aby ako ručiteľ zabezpečil pohľadávku banky z úveru. Dňa 30.5.2006 medzi Tatra bankou, a.s., Hodžovo námestie č. 3, Bratislava ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a ním (navrhovateľom) ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 75.000,- Sk. Banka úver v uvedenej výške poukázala na účet odporcu. Ako dlžník si prestal riadne a včas plniť dohodnuté zmluvné povinnosti. Veriteľ preto využil svoje právo a dňa 12.8.2008 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 17.2.2009 za odporcu ako dlžníka zaplatil banke dlžný zostatok z úveru 1.765,70 eur.

Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -30 zo dňa 10.5.2011, proti ktorému v zákonnej 15 dňovej lehote podal odpor odporca. Uviedol, že v mesiaci máji 2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Benefit Invest, s.r.o. Trenčín bola uzavretá zmluva o úvere. Splatenie úveru bolo zabezpečené zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve N. N., ktorú navrhovateľ uviedol do omylu. Finančné prostriedky vyplatené titulom úveru následne poskytol P. P., ktorý ich použil pre vlastnú osobnú potrebu. Do konca mesiaca mája 2007 poskytnuté peniaze tak ako sľúbil, navrhovateľovi nevrátil. V dôsledku toho nemal k dispozícii peňažné prostriedky potrebné na úhradu splátok úveru. Požiadal ho (odporcu), aby za neho spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. Trenčín uhradil mesačné splátky. V mesiaci jún až december 2007 za navrhovateľa, ako spoludlžníka a za N. IP. ako dlžníka uvedenému veriteľovi poukazoval mesačné splátky. Celkovo zaplatil sumu 84.000,- Sk. V tejto súvislosti poukázal na konanie ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 s tým, že v ňom navrhovateľ krivo vypovedal, keď tvrdil, že úver od uvedenej nebankovej spoločnosti mu (odporcovi)

následne poskytol. V trestnom konaní však preukázal, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé a trestné stíhanie proti jeho osobe bolo zastavené. V septembri 2008 ešte veľmi úzko spolupracovali. Niekoľkokrát sa stretli aj v roku 2009, kedy mu povedal, že financie, ktoré boli poukázané na účet Benefit Invest, s.r.o. Trenčín slúžia na započítanie tých financií, ktorými vyplatil spotrebiteľský úver v Tatra banke, a.s., čo navrhovateľ nespochybňoval.

Písomným podaním zo dňa 28.4.2014 navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie návrhu o zaplatenie sumy 32.900,- eur s tým, že jej zaplatenia sa domáha proti odporcovi a I. D..

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -401 zo dňa 15.7.2014 zmenu - rozšírenie návrhu proti odporcovi o zaplatenie 32.900,- eur nepripustil.

Dňa 20.10.2014 navrhovateľ písomne oznámil, že netrvá na tom, aby súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu, a to I. D..

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -403 zo dňa 21.8.2014 nepripustil zastúpenie odporcu I. D., bytom J. B. P. č. XXX. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie I. D.. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. -422 zo dňa 14.1.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich konfrontáciou, svedkov P. P., V. P., L. L., N. N., I. D., oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2006, s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a s výzvou na zaplatenie zo dňa 12.8.2008, s vkladom hotovosti zo dňa 17.2.2009, s potvrdením o splatení pohľadávky, s pokusom o zmier zo dňa 27.3.2009, s prepisom SMS správ zo dňa 31.3.2009 a zo dňa 24.3.2010, s listom odporcu zo dňa 6.7.2011, s výpismi z účtu založenými v prílohovej obálke č. l. 80 spisu, s dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s vyjadrením Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, s vyjadrením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, s vyjadrením M.V. partners, s.r.o. - v likvidácii, Trenčín (predtým obchodné meno Benefit Invest, s.r.o.) a s priloženými listinnými dôkazmi, s vyjadrením Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Dunajská Streda, Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Prievidza, s trestným oznámením navrhovateľa, s uznesením o začatí trestného stíhania - konanie vedené pod ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009, s vyjadrením Q. V., oboznámením sa so spismi Okresného súdu Prievidza č. k. , č. k. , spismi ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009, ČVS: ORP-1289/2-OVK-TN-2008, ČVS. ORP-1331/OEK-PD-2009.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 30.5.2006 medzi Tatra bankou, a.s., Hodžovo námestie č. 3, Bratislava ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, a navrhovateľom ako spoludlžníkom (ďalej v zmluve označený ako dlžník) bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 75.000,- Sk. Podľa čl. III. bod 1. zmluvy, veriteľ poskytne dlžníkovi úver tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru v prospech účtu (číslo XXXXXXXXXX). Podľa čl. III. bod 4. zmluvy po poskytnutí úveru sa dlžník zaväzuje splácať pohľadávku veriteľa v pravidelných mesačných anuitných splátkach (2.610,- Sk), v dohodnutých termínoch a platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej úrokovej sadzbe, uvedenej v čl. I. zmluvy a ďalšie poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov a spojené s úverom. Podľa čl. VI. bod 1 písm. b/ zmluvy veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace, alebo dvoch splátok úveru. Dňa 12.8.2008 Tatra banka, a.s. Bratislava navrhovateľovi oznámila, že k uvedenému dátumu vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Súčasne ho vyzvala, aby po doručení oznámenia okamžite zaplatil pohľadávku banky. Z vkladu hotovosti zo dňa 17.2.2009 vyplýva, že navrhovateľ na účet uvedenej banky realizoval vklad sumy 1.765,70 eur. Dňa 8.9.2010 Tatra banka, a.s. mu vyhotovila potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že s odporcom sa spoznal v mesiaci februári alebo marci 2005, keď prišiel pracovať do NCHZ, a.s. Nováky. Pri rozhovoroch sa pred ním vyjadril o projekte, a to podniku na výrobu štiav, ktorý plánoval postaviť s I. D.. V priebehu mesiaca máj 2006 mu (odporca) oznámil, že chce požiadať banku o poskytnutie úveru. Adresoval mu výzvu, aby ako ručiteľ zabezpečil pohľadávku banky z úveru. Reagoval vyjadrením, že má určité obavy. Odporca ho však ubezpečoval, že

úver si splatí, následne s ručiteľským záväzkom súhlasil. Odporca použil úver na svoje potreby a podľa dohody ho mal splatiť výlučne sám, on (navrhovateľ) nemal podiel na splácaní dlhu banke. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa dozvedel, že dohodnuté zmluvné podmienky nedodržal. V tejto súvislosti tiež zistil, že on v zmluve vystupuje ako zmluvná strana - spoludlžník, a nie ručiteľ. Jeho manželstvo s N. N. zaniklo rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -11 zo dňa 18.5.2004. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov si vyporiadali dohodou, podľa ktorej N. N. nadobudla do výlučného vlastníctva byt v L., ul. R. č. XX/XX a ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi sa zaviazala zaplatiť mu 300.000,- Sk, a to pri podpise zmluvy 150.000,- Sk a zvyšok 150.000,- Sk v mesačných splátkach. Celkovo mu poukázala tri splátky po 10.000,- Sk. Na základe výzvy odporcu sprostredkoval stretnutie s N. N.. Na stretnutí odporca jej navrhol, aby s Benefit Invest, s.r.o. Trenčín, ktorá spoločnosť mala poskytnúť úver uzavrela zmluvu o zabezpečení záväzku, predmetom ktorej bude jej nehnuteľnosť, a to bytový priestor, ktorý bol jej vlastníctvom. Vysvetlil jej, že poskytnutý úver bude splácať on aj s I. D. a jej bude vyplatená odmena 300.000,- Sk. Peniaze z poskytnutého úveru mali byť určené pre Q. K.. Ďalej navrhol, aby on (navrhovateľ) odpustil N. N. jej záväzok z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 120.000,- Sk. Dňa 22.5.2007 v Bánovciach nad Bebravou bola uzavretá zmluva o úvere, v ktorej s N. N. vystupujú ako dlžníci. Podpísal aj prehlásenie, že sa vzdáva nároku o zaplatenie sumy 120.000,- Sk. Obchodný zástupca Benefit Invest, s.r.o. mu za účelom podpisu predložil aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Prevzal tiež od neho peňažné prostriedky poskytnuté titulom uzavretej zmluvy o úvere, avšak po odpočítaní nákladov na poplatky. Následne u odporcu zisťoval, aká bude ďalšia dispozícia s peniazmi. Adresoval mu slová, že aby si 12.000,- Sk ponechal za účelom zaplatenia prvej splátky úveru. Odporca sa potom pýtal I. D., či na financovanie cestovných nákladov do Prahy bude postačujúca suma 10.000,- Sk, odpovedal, že áno. Z úveru si následne odporca zobral 10.000,- Sk. Zvyšok peňazí z poskytnutého úveru podľa vyjadrenia I. D. mal ísť (navrhovateľ) s P. P. vložiť na jeho, t. j. I. D. účet. Vklad bol realizovaný vo výške 270.000,- Sk, pod názvom: Edo vklad. Vklad - vklad v hotovosti podpísal P. P., ktorý ho následne odviezol do Prievidze. Veril, že odporca resp. I. D. úver riadne splácajú s tým, že peniaze sú určené pre Q. K. tak, ako mu tvrdili. V mesiaci marci alebo apríli 2008 mu Benefit Invest, s.r.o. oznámil, že ako dlžník si neplní dohodnuté zmluvné podmienky. Odporca sa v tejto súvislosti pred ním vyjadril, že to vyrieši. Benefit Invest, s.r.o. však pristúpil k realizácii zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k bytu vo vlastníctve N. N.. Q. K., s ktorým však on nebol v právnom vzťahu, mal odporcovi, resp. I. D. poskytnúť peňažné prostriedky v objeme 1 mil. USD. Z týchto peňazí sa do jeho dispozície mala dostať časť, keďže sa vzdal nároku na zaplatenie sumy 120.000,- Sk a ďalej z titulu, že odporcovi alebo I. D. poskytol aj ďalšie peniaze vo výške 80.000,- Sk + 130.000,- Sk + 20.000,- Sk. Q. K. svoj zmluvný záväzok nesplnil. Výhradné právo rokovať s ním mal len I. D.. Potom, ako sa s odporcom dostavili k N. N., zisťoval v Slovenskej sporiteľni, a.s., či by mu poskytli úver. Dôvodom bolo to, že úroky, za ktoré Benefit Invest, s.r.o. poskytoval úvery, sa mu zdali neprimerane vysoké. Pracovník banky sa vyjadril, že úver mu poskytnú v prípade, ak ručiteľ prevezme ručiteľský záväzok. Odporca mu ako ručiteľa zabezpečil P. P., avšak banka úver neposkytla. Pokiaľ v žalobnom návrhu uviedol, že od 12.8.2008 sa mu odporca vyhýba, tak správne malo byť uvedené, že vzťahy prerušili v mesiaci októbri 2008. Dňa 22.5.2007 v čase podpisu zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, či odporca, resp. I. D. zmluvný záväzok vo vzťahu k Q. K. už naplnili. Popieral, že by peňažné prostriedky z poskytnutého úveru boli určené pre P. P.. Dôvod jeho prítomnosti v Bánovciach nad Bebravou si vysvetľuje tak, že aby ho (P. P.) prepravil späť do Prievidze. Namietal, že by mu odporca akoukoľvek formou adresoval započítací prejav (ako bezhotovostné vyrovnanie). V tejto súvislosti poukázal na pokus o zmier zo dňa 27.3.2009, ktorý adresoval odporcovi a na jeho, alebo I. D. telefonickú alebo formou SMS správy reakciu (č. l. 50, 51 a 52), a tiež na list odporcu zo dňa 6.7.2011, v ktorých sa o údajnom započítacom prejave vôbec nevyjadrujú. S odporcom a aj s I. D. sa stretol dňa 22.1.2009 v Hypermarkete Tesco, v ktorý deň ešte žalovanú istinu Tatra banke, a.s. nezaplatil. V ďalšom období sa stretol len s I. D.. Vnímal ho ako osobu, ktorá je odporcovi nadriadená, a že mu dokáže dohovoriť, aby mu uhradil peniaze, ktoré za neho Tatra banke, a.s. zaplatil. Stretnutie sa uskutočnilo dňa 23.2.2009 v Tescu, vyjadril sa pred ním, že má v taške peniaze, a že bol pripravený mu z nich časť poskytnúť, ale sa rozhodol, že mu nič nedá. V tom čase I. D. už mal vedomosť o tom, že na neho a odporcu podal na polícii trestné oznámenie. Na stretnutí ho (navrhovateľa) urážal, nadával mu. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v máji 2009, popieral, že by mu I. D. adresoval započítací prejav a s tým, že koná ako zástupca odporcu. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy si v trestnom konaní neuplatnil. Pohľadávku vo výške 1.765,70 eur na inú osobu nepostúpil, ani nedal ako veriteľ súhlas k prevzatiu dlhu odporcu treťou osobou.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 22.5.2007 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Benefit Invest, s.r.o. Trenčín, IČO: 36 337 617 ako veriteľ a dlžníkmi N. N. s navrhovateľom. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom úver vo výške 300.000,- Sk a záväzok dlžníkov splatiť úver s príslušenstvom v splátkach v dohodnutej výške v lehotách splatnosti v zmysle zmluvy a splátkového kalendára na účet veriteľa. V Zmluve č. XXXX/XXXX o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva k bytu v Prievidzi, ul. R. č. XX/XX s príslušenstvom zo dňa 22.5.2007, ako zmluvné strany sú označené spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. Trenčín ako veriteľ a N. N. ako dlžník. V Dodatku č. 2 k Zmluve o úvere č. XXXX/XXXX sa zmluvné strany dohodli na predĺžení doby splatnosti úveru o 2 mesiace, a následne Dodatkom č. 3 o 6 mesiacov. V príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 22.5.2007 je uvedené, že navrhovateľ prijal od Benefit Invest, s.r.o. Trenčín 300.000,- Sk. Dňa 7.4.2008 uvedený veriteľ vyhlásil splatnosť úveru č. XXXX/XXXX a dňa 17.4.2008 oznámil dlžníkom, že pristupuje k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva, a to spôsobom: predaj (listinné dôkazy sú založené v spise ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009).

Z vyjadrenia (č. l. 175) M.V. partners, s.r.o. v likvidácii, Trenčín, IČO: 36 337 617 (pôvodné obchodné meno Benefit Invest, s.r.o.) vyplýva, že dňa 19.6.2007 z bankového účtu navrhovateľa na účet spoločnosti bola zaplatená splátka 12.000,- Sk, dňa 4.7.2007, dňa 16.8.2007, dňa 19.9.2007, dňa 18.10.2007 z bankového účtu odporcu na účet spoločnosti boli zaplatené splátky po 12.000,- Sk. Dňa 20.11.2007, dňa 21.12.2007 a dňa 5.2.2008 na účet spoločnosti bola realizovaná úhrada troch splátok po 12.000,- Sk od neznámeho platcu.

Z listinného dôkazu (č. l. 190 ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) vyplýva, že dňa 22.5.2007 na účet I. D. bola od P. P., ako vkladateľa prijatá suma 270.000,- Sk pod názvom: Edo vklad.

Zo spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 vyplýva, že dňa 2.2.2009 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie za zločin podvodu spolupáchateľstvom preto, že podozrivé osoby konajúce ako Y. V. a Q. N. v presne nezistenom čase pod zámienkou zhodnotenia hotovosti v rámci svojho podnikania, uviedli do omylu N. N. a to tak, že navrhovateľ ju požiadal, aby mu svojím bytom išla ručiť úver, o ktorý chcel požiadať a takto získanú hotovosť použiť pri podnikaní, pričom N. N. jeho žiadosti vyhovela a spolu dňa 22.5.2007 podpísali Zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX, pričom 300.000,- Sk titulom poskytnutého úveru prevzal navrhovateľ a použil pre svoju potrebu, a potom ako prestal a aj odporca spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. úver splácať, tak o tom Ingrid Ivenzovú neinformovali, v dôsledku čoho uvedená spoločnosť realizovala zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k bytovému priestoru. Dňa 29.6.2009 vyšetrovateľ podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku začal stíhať odporcu za to, že v úmysle obohatiť sa na cudzom majetku pod zámienkou podnikania oslovil navrhovateľa s tým, aby požiadal bývalú manželku, aby mu spoločne ručili za úver, pri stretnutí N. Ivenzovej pritom prisľúbil, že ak prevezme ručiteľský záväzok, tak okrem toho, že on bude dlh splácať, tak jej titulom odmeny vyplatí sumu 300.000,- Sk a tiež nebude musieť navrhovateľovi uhradiť dlh vo výške 120.000,- Sk. Potom ako Ingrid Ivenzová vyhovela jeho žiadosti, oslovil (odporca) spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. za účelom, aby jej a navrhovateľovi poskytli úver. Po uzavretí Zmluvy o úvere č. 0199/2007 navrhovateľ prevzal hotovosť 300.000,- Sk, ktorú odovzdal odporcovi, ktorý ju použil pre svoju potrebu. Uznesením č. k. ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 zo dňa 12.10.2010 vyšetrovateľ trestné stíhanie proti navrhovateľovi a odporcovi, ako podozrivým osobám zastavil z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom.

Z výpovede navrhovateľa v konaní ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 okrem iného vyplýva, že Zmluvu o úvere zo dňa 22.5.2007 podpísal aj on ako dlžník, následne mu zamestnanec uvedenej spoločnosti vyplatil v hotovosti 300.000,- Sk, z ktorých si však ponechal 8.000,- Sk, a to titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru. Potom peniaze odovzdal odporcovi, z ktorých mu nechal 12.000,- Sk za účelom zaplatenia prvej splátky úveru. Sumu vo výške 10.000,- Sk si odporca zobral na financovanie nákladov na cestu do Prahy. Sumu 270.000,- Sk vložil (navrhovateľ) spolu s P. P. na účet I. D. v ČSOB, a.s.. Prvú splátku úveru zaplatil, ďalšie platil odporca s I. D..

Z čestného prehlásenia zo dňa 22.5.2007 vyplýva, že navrhovateľ sa voči N. N. vzdal nároku o zaplatenie sumy 120.000,- Sk, ktorú mu mala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 10.000,- Sk, titulom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva (č. l. 136 ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009).

Predmetom svedeckej výpovede navrhovateľa zo dňa 18.10.2010, v konaní č. (účastníkmi ktorého sú V. P. ako navrhovateľ a I. D. ako odporca) nebola Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru

s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2006, a ani Zmluva o úvere č. XXXX/ XXXX zo dňa 22.5.2007.

Dňa 12.1.2009 navrhovateľ na odporcu a I. Uhlára podal trestné oznámenie, ktoré odôvodnil aj tým, že potom ako sa zamestnal v NCHZ, a.s. s odporcom sa spriatelili, postupne mu požičal sumu 350.000,- Sk, a bol aj jeho ručiteľom pri úvere, ktorý mu poskytla Tatra banka, a.s., a ktorý po dobu viac ako jedného roka nespláca (č. l. 386 spisu). Konanie je vedené pod ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 a nie je skončené.

Z výpovede navrhovateľa zo dňa 27.1.2009 v uvedenom konaní (č. l. 392 spisu) vyplýva aj to, že niekedy v priebehu roka 2006 ho odporca požiadal, aby mu ručil za jeho úver, ktorý mu poskytne Tatra banka, a.s. vo výške 80.000,- Sk s tým, že si ho bude splácať sám, čo aj určité obdobie dodržal. Od augusta 2008 mu Tatra banka, a.s. zasiela upomienky, v ktorých mu oznamuje, že úver nie je splácaný a aká je výška dlžného zostatku s tým, že ho bude vymáhať od neho.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Prievidza uznesením ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 zo dňa 27.1.2009 začal trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku, v Prievidzi v období od augusta 2006 do septembra 2008 vylákal od navrhovateľa rôzne finančné čiastky v celkovej výške 852.000,- Sk, ktoré mal vrátiť v rôznych termínoch, k čomu však nedošlo (č. l. 395 spisu). Následne vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Prievidza uznesením ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 zo dňa 24.6.2009 začal podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku stíhať odporcu a I. D. s tým, že odporca v Prievidzi v období od augusta 2006 do februára 2008 pod zámienkou zhodnotenia vylákal na viackrát od navrhovateľa finančné čiastky v celkovej výške 292.000,- Sk, ktoré mu mal vrátiť v rôznych termínoch, k čomu však nedošlo a s tým, že odporca a I. D. v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku v Prievidzi v období od júla 2008 do septembra 2008 po zámienkou zhodnotenia vylákali od navrhovateľa finančné čiastky v celkovej výške 560.000,- Sk, ktoré mu mali vrátiť v rôznych termínoch, k čomu nedošlo (č. l. 396 spisu).

Z písomného vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, odboru kriminálnej polície Prievidza vyplýva, že poškodený navrhovateľ si v konaní ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú zatiaľ nevyčíslil (č. l. 385 spisu) podľa jednotlivých nárokov.

Dňa 27.3.2009 navrhovateľ v liste označenom ako Pokus o zmier odporcovi oznámil, že bol nútený za neho Tatra banke, a.s. splatiť úver s tým, že dovtedy nevedel, že v zmluve vystupuje ako zmluvná strana

- spoludlžník. Vyzval ho, aby sa vyjadril v lehote do 2.4.2009 (aj SMS správou), či mu vráti finančné prostriedky, ktoré za neho zaplatil (č. l. 50 spisu).

V prepise SMS správy (č. l. 51 spisu) je uvedené, že ju dňa 31.3.2009 I. D. zaslal navrhovateľovi v znení: „Q. musí povedať, že máš naozaj zvláštnu predstavu. Hanobíš naše mená a tým aj maríš veci. Ďalej krivo vypovedáš a zároveň krivo obviňuješ. Postavil si sa na stranu špiny a ešte máš aj takú ilúziu, že ti boh požehná financie, aby si mal možnosť investovať do hore uvedených vecí.“

V prepise SMS správy zo dňa 23.3.2010 (č. l. 52 spisu) adresovanej navrhovateľom odporcovi je text v znení: „Zodral si ma o posledné peniaze z debetu na tašky pre deti. Vráť mi to, ako aj úver, čo som za teba zaplatil“. V prepise SMS správy zo dňa 24.3.2010 (č. l. 52 spisu) adresovanej odporcom navrhovateľovi je text v znení: „Choď si pýtať peniaze ku tým, ktorým si dal. A dal si P., K. (neskôr priezvisko P.) a Benefitu. Už aj N. je rozumnejšia od Teba. Dala žalobu na súd a pýta od Benefitu. Dnes je jasné, prečo nepýtaš od P., K. a Benefitu. Lebo všetci Ste rovnakí a vrana vrane oko nevykole. A dôkaz? N., K., P. a Benefit podali na nás trestné oznámenie a rovnako všetci znevažovali naše mená. A čo to dokazuje? Že N., P., K. a organizovaný zločin sú jedno! A jednaký bude aj ich osud“.

V liste zo dňa 6.7.2011 (č. l. 53 spisu) adresovanom navrhovateľovi odporca okrem iného uviedol: „v minulosti si ľudia založili svoje nehnuteľnosti v prospech nebankovej spoločnosti Benefit Invest, aby nám všetkým táto poskytla úvery, pretože tieto financie sme mali v úmysle poskytnúť Q. K.. Tento nám totiž prisľúbil poskytnúť úver vo výške 1 mil. USD a tieto financie následne zhodnotiť na finančnom trhu, aby sme mohli potom zrealizovať svoje projekty“. „Podal si na nás trestné oznámenie, kde si vedome krivo vypovedal a krivo obvinil naše osoby. Napokon si sa odhodlal aj pre žalobu, kde si veľmi dobre vedel, že táto je postavená na nepravde, pretože ja som takisto splácal úver nebankovej spoločnosti Benefit Invest,

kde N. N. ručila svojou nehnuteľnosťou“. „Q. N., po týchto hore uvedených skutočnostiach, je dnes úplne zrejmé, že nemáš absolútne žiadnu šancu vymôcť si od nás financie, či už v trestnom, ako aj v občiansko- právnom konaní“. „Q. N., som pripravený Tvojej osobe v tomto čase odpustiť a zaplatiť Ti finančnú sumu, ktorú v žalobe odo mňa požaduješ, avšak najskôr musíš byť ospravedlnený, čo znamená, že musí uveriť. Vyzývam Ťa týmto, aby si stiahol žalobu, pričom ako dôvod uvedieš, že skutočnosti, ktoré som v odôvodnení odporu platobného rozkazu uviedol sú relevantné, lebo taká je pravda. Keď to urobíš, potom budem ja pripravený zaplatiť Tebou požadovanú finančnú sumu v žalobe uvedenú“.

Z účastníckej výpovede odporcu vyplýva, že s navrhovateľom sa spoznal po tom, ako sa zamestnal v NCHZ, a.s.. Pri uzavretí Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.5.2006 navrhovateľ vystupoval ako spoludlžník. Zmluvu, ktorú mu predložila zamestnankyňa banky si pritom prečítal a následne podpísal. O poskytnutie úveru žiadal s tým, že je to jeho a nie navrhovateľova starosť. Peniaze z úveru aj boli určené a použité výlučne pre jeho aktivity. Číslo účtu označené v zmluve je jeho číslom účtu. Úver prestal splácať z dôvodu, že navrhovateľ ho ohováral. Spolu s navrhovateľom sa dostavil za N. a požiadal ich, aby si zo spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. zobrali úver vo výške 300.000,- Sk. Tieto peniaze potreboval súrne za účelom, aby sa naplnila zmluva uzavretá medzi Q. K. a I. D.. Predmetom tejto zmluvy bol zmluvný záväzok budúceho veriteľa Q. K., že po poskytnutí finančných prostriedkov budúcim dlžníkom I. D. vo výške X.XXX.XXX,- Kč uzatvorí s ním ako veriteľ zmluvu o pôžičke vo výške 1.000.000,- USD , a to v lehote do 31.5.2007. Na sumu 1.500.000,- Kč sa skladal on, I. D., V. K. (P.) a P. P.. V čase, keď sa s navrhovateľom dostavil za N. N. teda ešte nemal k dispozícii peniaze za účelom, aby ich mohol použiť, ako vklad na sumu 1.500.000,- Kč určenú pre Q. K.. Navrhoval, aby pohľadávka veriteľa - spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. z úveru bola zabezpečená tak, že bude založený byt N. N.. Navrhovateľ s bývalou manželkou mali vedomosť o tom, že do dvoch týždňov po poskytnutí sumy 1.500.000,- Kč, Q. K. zmluvu naplní. Navrhovateľ na zmluve uzavretej medzi Q. K. a I. D. chcel participovať. N. N. by pritom bola z peňazí od Q. K. vyplatená odmena 300.000,- Sk. Úrok, za ktorý mal Benefit Invest, s.r.o. poskytnúť úver sa navrhovateľovi zdal byť vysoký. Z tohto dôvodu sa dostavil do Slovenskej sporiteľne, a.s. a zisťoval, či mu poskytnú úver a za aký úrok. Za účelom, aby mohla byť naplnená zmluva uzavretá medzi Q. K. a I. D., a aby teda mal k dispozícii peniaze na vklad na sumu 1.500.000,- Kč, dňa 11.5.2007 bola medzi ním, P. G., H. G. ako dlžníkmi a Benefit Invest, s.r.o. uzavretá Zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350.000,- Sk. Slovenská sporiteľňa, a.s. navrhovateľovi úver neposkytla a dňa 22.5.2007 s N. N., ako dlžníci s Benefit Invest, s.r.o. uzavreli Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300.000,- Sk. V tom čase však už zmluva voči Q. K. bola naplnená, t. j. bola mu vyplatená celkovo suma 1.500.000,- Kč, a on už peniaze na tento účel nepotreboval. O naplnení zmluvy pritom navrhovateľ od neho vedomosť mal, a preto sa s P. P. dohodol, že mu poskytne peniaze z uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007. V tom čase nebola pochybnosť o tom, že by Q. K. zmluvný záväzok nesplnil. Vnímal aj situáciu ako P. P. drží v ruke finančné prostriedky z úveru, pričom tieto vložil na účet I. D.. Tieto peniaze chcel poukázať na účet V. K. (neskôr P.), avšak v Bánovciach nad Bebravou nebolo obchodné miesto banky, v ktorej mala vedený účet. P. P. potreboval peniaze na splácanie svojich úverov, resp. na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Svedkom uzavretia dohody medzi navrhovateľom a P. P. nebol, avšak sám pred sebou si položil otázku, z akého dôvodu by navrhovateľ tejto osobe poskytol 270.000,- Sk a dospel k názoru, že P. P. peniaze potrebuje na uvedené účely. Bol si pritom vedomý toho, že nebude mať problém ich do konca mája 2007 navrhovateľovi vrátiť, a to z peňazí od Q. K., ktorý svoj zmluvný záväzok poskytnúť pôžičku vo výške 1.000.000,- USD však nesplnil, a v tejto súvislosti sa P. P. od navrhovateľa odvrátil. Zmluvu o úvere zo dňa 22.5.2007 navrhovateľ s bývalou manželkou podpísali v Bánovciach nad Bebravou, kde sa vtedy nachádzal aj on (zdržiaval sa v priestoroch notárskeho úradu) a I. D., mali ísť do Prahy a cestou zobrali aj N. N.. Na rozdiel od P. P. sa od navrhovateľa neodvrátil a pomohol mu Benefit Investu, s.r.o. splatiť 6 alebo 7 mesačných splátok. Navrhovateľ z úveru poskytnutého dňa 22.5.2007 si ponechal sumu 12.000,- Sk, z ktorej zaplatil prvú splátku. Navrhovateľovi pred začatím predmetného súdneho konania v Hyperrmarkete Tesco adresoval započítací prejav, ktorého právnym dôsledkom je zánik vzájomných pohľadávok. Na pojednávaní dňa 27.9.2011 uviedol, že v čase jeho kompenzačného prejavu (dátum nevedel označiť) sa v ich prítomnosti - účastníkov konania, ďalšia osoba nenachádzala. Navrhovateľ so započítaním nesúhlasil s tým, že bolo jeho (odporcu) povinnosťou splatiť úver Benefit Investu, s.r.o.. Na pojednávaní dňa 9.12.2011 uviedol, že k započítaciemu prejavu došlo v januári 2009 v prítomnosti I. D.. Uskutočnilo sa stretnutie aj len navrhovateľa a I. D. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 uviedol: „sme ochotní navrhovateľovi žalovanú sumu zaplatiť, ak oľutuje to, čo urobil“. V priebehu nasledujúcej účastníckej výpovede v súvislosti so započítacím prejavom uviedol, že navrhovateľovi vysvetlil, že mu nie je dlžný ani korunu, že mu pomohol a pohľadávka, ktorú voči nemu má, tým čo za neho splatil, sa

anuluje. S navrhovateľom telefonoval a stretol sa s ním aj v Hypermarkete Tesco a nevedel sa vyjadriť, v ktorej z týchto dvoch situácií sa uvedeným spôsobom vyjadril. Len pripustil možnosť, že I. D., ktorý ho zastupoval v predmetnom súdnom konaní, splnomocnil, aby ho zastupoval aj pri právnom úkone. Pohľadávku, ktorú proti navrhovateľovi mal, na inú osobu nepostúpil.

V priebehu konania odporca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu uviedol, že záväzok zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu prevzal Q. K. (č. l. 239 p.v. spisu), pričom táto čiastka je zahrnutá do sumy 5.560.000,- Kč. Ďalej uviedol, že rozhodnutiu vo veci bráni prekážka konania začatého, keď navrhovateľ žalovanú sumu si voči nemu uplatňuje aj v konaní ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009.

Z výpovede odporcu zo dňa 28.5.2010, z konania ORP-OJP-457/2010 (č. l. 31 spisu ČVS: ORP-114/2- OVK-TN-2009) vyplýva aj to, že dňa 22.5.2007 po uzavretí Zmluvy o úvere peňažné prostriedky z tohto titulu vyplatené, navrhovateľ odovzdal P. P. a ten ich následne vložil na účet I. D.. P. P. sa dohodol s V. K., že ich bude spravovať. Z dôvodu, že všetci odchádzali do Čiech, nechceli mať pri sebe takú veľkú hotovosť, a tak sa P. P. s V. K. dohodli, že peniaze budú poukázané na účet I. D., ktorý ich následne vyplatí. Došlo k prevodom na účet uvedených dvoch osôb a tiež k hotovostným výberom, ktoré im následne boli odovzdané. V priebehu ďalšej výpovede uviedol, že tieto peniaze slúžili ako pôžička od navrhovateľa pre P. P..

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 20.7.2009 (č. l. 39a spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) vyplýva, že navrhovateľ chcel participovať na úvere, ktorý mal vo výške 1.000.000,- USD poskytnúť Q. K.. V tejto súvislosti mu však povedal, že jeho peniaze (z úveru poskytnutého dňa 22.5.2007) už nepotrebuje. Navrhovateľ ohľadom investovania svojich peňazí začal komunikovať s P. P., ktoré mu ich aj odovzdal. Tieto následne (P. P.) poukázal na účet I. D. a koordinoval následnú dispozíciu s nimi. Z peňazí z účtu, I. D. poskytol na viackrát V. K. sumu cez 100.000,- Sk, z ktorých následne financovala rôzne cesty i do zahraničia, resp. celkový servis potrebný k činnosti. Ďalej I. D. z poukázanej sumy po dobu troch mesiacov vyplatil vkladom na účet P. P. mesačné úverové splátky cca po 25.000,- Sk, ďalšiu sumu 30.000,- Sk mu poskytol v hotovosti na jeho osobný servis - pohonné hmoty, atď.

Zo Zmluvy o budúcej zmluve o pôžičke zo dňa 10.5.2007 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Q. K. ako budúci veriteľ a I. D. ako budúci dlžník. Predmetom zmluvy bol zmluvný záväzok budúceho veriteľa, že po poskytnutí finančných prostriedkov budúcim dlžníkom vo výške 1.500.000,- Kč, uzatvorí s budúcim dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bude poskytnutie pôžičky vo výške 1.000.000,- USD do 31.5.2007. Dňa 16.5.2007 Q. K. potvrdil, že v uvedený deň zo strany I. D. došlo k zaplateniu zvyšnej časti dohodnutých finančných prostriedkov vo výške 911.270,- Kč, a že zaplatením sumy 1.500.000,- Kč bola splnená podmienka na uzavretie zmluvy o pôžičke.

V konaní vedenom na tunajšom súde č. odporca k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.5.2006, a ani k prípadnému spotrebiteľskému úveru sa nevyjadroval.

Zo svedeckej výpovede N. N. vyplýva, že keď sa začiatkom mája 2007 do jej domácnosti dostavil odporca s navrhovateľom vyjadril sa, že by chcel zobrať úver vo výške 300.000,- Sk, a či by súhlasila, aby pohľadávka veriteľa bola zabezpečená jej bytovým priestorom, a že úver sa určite splatí. Uviedol, že v prípade jej súhlasu, nebude musieť navrhovateľovi zaplatiť jeho pohľadávku vo výške 120.000,- Sk, a jej bude poskytnutá odmena 300.000,- Sk. V uzavretej zmluve o úvere ako dlžník mal vystupovať navrhovateľ. V ďalšom období sa pre ňu do Prahy dostavil odporca s I.m a v nasledujúci deň v Bánovciach nad Bebravou podpísala zmluvu o úvere. Vnímala situáciu, ako navrhovateľ peniaze z titulu poskytnutého úveru prevzal od zástupcu veriteľa. Následne komunikoval s odporcom, obsah ich rozhovoru nepozná. V ďalšom období pokiaľ sa v Prahe stretla s odporcom a I. D. ubezpečovali ju, že úver je splácaný. Neskôr jej oznámili, že prišla o byt. Nevedela sa vyjadriť, či došlo k zániku vzájomných pohľadávok účastníkov konania započítaním. V konaní ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 vypovedala v podstate rovnako, ako v predmetnom súdnom konaní.

Z výsluchu svedka P. P. vyplýva, že I. D. zabezpečoval peniaze od Q. K.. S odporcom postupovali tak, že navrhli iným osobám, aby požiadali o úver. V ďalšom období mali tieto osoby za to dostať peniaze vo výške zodpovedajúcej poskytnutému úveru aj so 100% navýšením. Úver mal pritom splácať I. D.. Ako veriteľa uprednostňovali spoločnosť Benefit Invest, s.r.o.. Podľa zmluvy uzavretej s Q. K. v prípade, ak mu I. D. vyplatí sumu 1.500.000,- Kč, on mu za to poskytne úver vo výške 1.000.000,-

USD. Činnosť, ktorú rozbehol I. D. bola určitá špirála, keď musel zabezpečovať peniaze, aby vrátil to, čo sľúbil. Bol vyzvaný, aby sa dostavil do Bánoviec nad Bebravou z dôvodu, aby mal kto navrhovateľa prepraviť späť do Prievidze, ostatné osoby, ktoré tam boli prítomné pokračovali v ceste smerom do Prahy. Spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. poskytla N. N. úver vo výške 300.000,- Sk, ktorý však mal splácať I. D., resp. garantoval jeho splatenie. Spolu s odporcom si z poskytnutého úveru zobral (I. D.) časť a zvyšok 270.000,- Sk sa vložil na jeho účet. V ČSOB, a.s. podpísal doklad o vklade v hotovosti, peniaze však zamestnankyni banky odovzdal navrhovateľ. Popieral, že by úver vo výške 300.000,- Sk bol určený pre neho, navrhovateľ nemal dôvod mu úver zabezpečovať. Nevedel sa vyjadriť, či došlo k zániku vzájomných pohľadávok účastníkov konania započítaním. Potvrdil, že pred tým, ako na základe uzavretej zmluvy o úvere Benefit Invest, s.r.o. poskytol úver vo výške 300.000,- Sk, sa s navrhovateľom dostavil do Slovenskej sporiteľne, a.s., kde mal pri úvere, o ktorý navrhovateľ alebo N. N. žiadali, prevziať ručiteľský záväzok. V tom čase sa s navrhovateľom bližšie nepoznal. Žiadosť o úver bola spojená s osobou I. D., ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať peniaze na svoje aktivity.

P. P. vo výpovedi zo dňa 28.5.2010 v konaní ORP-114/2-OVK-TN-2009 popieral, že by I. D. so sumou 270.000,- Sk mal disponovať v zmysle jeho (svedka) pokynov.

Z výsluchu V. P. (predtým K.) vyplýva, že I. D. na základe zmluvy uzavretej s Q. K. mu mal poskytnúť 1.500.000,- Kč a po splnení tohto záväzku mu on mal poskytnúť úver vo výške 1.000.000,- USD. I. Uhlár navrhol, aby oslovili známych, ktorí vlastnia bytové priestory, že aby uzavreli úverové a tiež záložné zmluvy, predmetom ktorých ako záloh by boli ich byty, aby takýmto spôsobom bola zabezpečená pohľadávka veriteľa Benefit Invest, s.r.o. z úveru. I. D. sa vyjadril, že za to preberá zodpovednosť, že zariadi, aby boli splátky z úverov poskytnutých osobám, ktoré uzavreli aj záložné zmluvy, splácané. Osobám, ktorých byty predstavovali záloh, sľúbil peniaze s navýšením. Ak na jej účet boli poukázané peniaze z úverov, o poskytnutie ktorých žiadali iné osoby podľa pokynov I. D., realizovala úhrady splátok. Z podnetu odporcu N. N. uzavrela zmluvu o úvere. Navrhovateľ bol známym odporcu, ktorý prišiel do programu spôsobom, že bol založený byt jeho bývalej manželky. Z podnetu I. D. sa dostavila do Bánoviec nad Bebravou. Peniaze z úveru, ktorý bol z titulu uzavretej zmluvy o úvere poskytnutý N. N., resp. navrhovateľovi boli vložené na účet I. D.. Následne časť z nich poukázal na jej účet, ktorý bol vlastne určený na spoločné podnikanie, z týchto peňazí za dlžníkov podľa jeho pokynov Benefit Investu, s.r.o. zaplatila splátky. Časť peňazí z uvedeného úveru poukázal na účet sestry v Prahe. Odporca mal za navrhovateľa a G. platiť splátky Benefit Investu, s.r.o.. Začiatkom roka 2009 jej Q. K. povedal, že peniaze, ktoré mu poskytol I. D. mu už vrátil. V doklade, ktorý jej následne zaslal bola uvedená suma cez 5.000.000,- Kč. Od I. D. sa potom dozvedela, že spochybňuje svoj vlastnoručný podpis na doklade.

Zo svedeckej výpovede L. L. vyplýva, že pre spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. pracoval na pozícii obchodný zástupca. Odporca sa pred ním vyjadril, že má známeho a to navrhovateľa, ktorý by chcel požiadať o poskytnutie úveru. Peniaze z poskytnutého úveru vyplatil navrhovateľovi.

Z výsluchu svedka I. D. vyplýva, že s odporcom od roku 1999 spolupracovali na projektoch. Čakali na finančné zdroje potrebné na výstavbu prevádzky. Navrhovateľ sa s odporcom spoznali na pracovisku. Navrhovateľ chcel participovať na ich podnikateľských aktivitách. Účastníci konania, on, V. P., P. P. si navzájom dôverovali. S Q. K. uzavrel zmluvu, obsahom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť mu v lehote do 16.5.2007 1.500.000,- Kč, a po splnení záväzku by mu Q. K. poskytol peniaze v objeme 1.000.000,- USD. Na splnení záväzku vo výške 1.500.000,- Kč sa mal podieľať aj odporca, V. P., P. P. Stratégia spočívala v tom, že ak im iná osoba poskytne peniaze, tak jej ich mali vrátiť s navýšením. Záujem prejavil aj navrhovateľ, boli úvahy, že jeho bývalá manželka založí byt. Komunikoval s ním odporca, navrhol, aby N. N. odpustil (navrhovateľ) jej dlh, a že potom dostane tzv. navýšenie. Navrhovateľovi sa úrok, za ktorý mala spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. poskytnúť úver zdal byť vysoký. Z tohto dôvodu zisťoval, či mu úver poskytne Slovenská sporiteľňa, a.s., do toho vstúpil P. P., banka však úver neschválila. Nezávisle od navrhovateľa peniaze pre Q. K. si odporca zabezpečil tak, že získal úver od Benefit Invest, s.r.o., pričom pohľadávka veriteľa bola zabezpečená bytom jeho svokrovcov. Peniaze na zaplatenie sumy 1.500.000,- Kč pre Q. K. najskôr poskytol on (svedok), potom odporca a následne V. P. a P. P.. Zmluvný záväzok voči Q. K. bol splnený dňa 16.5.2007 a čakali, či do konca mesiaca mája 2007 on splní svoj záväzok. Navrhovateľ vedel o tom, že zmluva uzavretá s Q. K. sa napĺňa. Dňa 22.5.2007 mu a N. N. Benefit Invest, s.r.o. poskytol úver. Z úveru sa vyčlenila suma 10.000,- Sk, on, odporca, N. N. a V. P. išli do Prahy, peniaze potrebovali na cestu. K peniazom z úveru zo dňa 22.5.2007 sa P. P. správal ako majiteľ, išlo mu o to, aby osoby, ktoré mu poskytli peniaze z úverov, mali zaplatené splátky, a tiež aby mal k

dispozícii peniaze na vlastné fungovanie. Vyjadril sa (svedok), aby peniaze z uvedeného úveru sa vložili na účet V. P., lebo ona vždy spravovala peniaze, avšak jej banka nemala pobočku v Bánovciach nad Bebravou. P. navrhol, aby sa vklad peňazí realizoval na jeho (svedka) účet v ČSOB, a.s., k čomu aj došlo. V nasledujúci deň z týchto peňazí poskytol V. P. sumu 40.000,- Sk, 50.000,- Sk a tiež poskytol P. P. peniaze na splátky na úvery a pre vlastnú potrebu. Q. K. zmluvu nenaplnil ani do konca augusta 2007, P. P. sa vyjadril, že on a jeho ľudia končia, že nebude už participovať a je pripravený prísť o peniaze. Od septembra 2007 do spoločného už neprispieval, avšak ešte čakal, či Q. K. peniaze poskytne. V januári 2008 nastal zlom, úvery sa prestali splácať. Podal (svedok) na Q. K. aj s odporcom, navrhovateľom, N. N. trestné oznámenie. V októbri 2008 sa navrhovateľ vyjadril, že neverí tejto ceste, nechce nič, berie to ako zlú investíciu a ide pracovať do Talianska. Týmto úkonom sa navrhovateľ vzdal práva aj na zaplatenie sumy, ktorú si uplatňuje proti odporcovi žalobným návrhom. Doklad na ktorom je uvedené, že Q. K. mu (svedkovi) vrátil 5.560.000,- Kč je falzifikát. V ďalšom období sa však navrhovateľ začal domáhať zaplatenia peňazí, ktoré za odporcu zaplatil Tatra banke, a.s. a už neplatilo to, čo predtým povedal, že sa vzdáva svojho práva. Stretli sa a povedal (svedok) mu: „ Tebe sa splácalo“, t. j. úver, ktorý mu poskytol Benefit Invest, s.r.o., a je to započítané oproti pohľadávke, ktorú má z titulu zaplateného dlžného zostatku Tatra banke, a.s.. Vtedy sa stretli v Hypermarkete Tesco aj za prítomnosti odporcu. V priebehu ďalšej svedeckej výpovede uviedol, že uvedené stretnutie sa uskutočnilo v januári 2009, pričom navrhovateľ sa vyjadril, že musí Tatra banke, a.s., a aj iným veriteľom splácať úver, že má veľké problémy a chcel, aby mu pomohli niektoré splátky zaplatiť. Potom sa s navrhovateľom, na základe jeho žiadosti stretol v mesiaci máji 2009 alebo 2010, hovoril už len o úvere poskytnutom Tatra bankou, a.s., a že svoj nárok preukáže a v súdnom konaní bude úspešný. Na jeho slová reagoval, že je tam jednoznačný zápočet. Odporcu informoval o tom, že sa má stretnúť s navrhovateľom, pričom sa vyjadril: „áno, ja Ti verím, môžeš v mojom mene komunikovať s navrhovateľom“. Navrhovateľ na stretnutí povedal sumu, ktorú Tatra banke a.s. zaplatil, pričom suma, ktorú za neho zaplatili Benefit Invest, s.r.o., bola vyššia. Keď mu navrhovateľ telefonoval, že sa s ním chce stretnúť, konkrétne sa nevyjadril, čo bude témou rozhovoru. To, čo mu navrhovateľ na stretnutí povedal, si ešte musel premyslieť a preto si myslí, že sa ešte stretli, ale k dohode nedošlo, lebo ak by sa dohodli, žalobu by nepodal.

I. D. vo výpovedi zo dňa 28.5.2010 (č. l. 40 spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) uviedol, že dňa 16.5.2007 boli naplnené podmienky zmluvy, ktorú uzavrel s Q. K.. Slovenská sporiteľňa, a.s. navrhovateľovi úver neschválila, uvedený termín nestihol, na obchode participoval P. P. a na základe dohody s ním mu navrhovateľ poskytol finančné prostriedky z úveru poskytnutého spoločnosťou Benefit Invest, s.r.o.. Finančné prostriedky mala spravovať V. K., avšak v Bánovciach nad Bebravou nebola pobočka UniCredit banky, a.s., v ktorej mala zriadený účet, a tak sa dohodli, keďže odchádzali do Čiech, že nebudú pri sebe držať tieto peniaze v hotovosti a boli P. P. vložené na jeho účet vo výške 270.000,- Sk. Následne na účet V. K. realizoval dňa 23.5.2007 prevod sumy 40.000,- Sk a 50.000,- Sk a dňa 26.5.2007 na účet P. P. prevod sumy 22.000,- Sk, ďalšie finančné prostriedky vybral v hotovosti a odovzdal uvedeným osobám, a časť vkladal na účet P. P..

I. D., ako zástupca odporcu na pojednávaní dňa 27.9.2011, dňa 9.12.2011, dňa 17.4.2012, dňa 12.7.2013 uviedol aj to, že keď sa s navrhovateľom stretol v mesiaci máji 2010 (neskôr pripustil, že to bolo v máji 2009) a tento požadoval peniaze, tak mu adresoval slová, že predsa došlo k započítaniu pohľadávok (č. l. 72 p. v.), že by navrhovateľovi dlžnú sumu hneď zaplatil, ale pre tie klamstvá tak urobiť nemôže (č. l. 116), že navrhovateľ všetky svoje financie „posunul“ Q. K., ktorý tieto prevzal ako finančný záväzok voči jeho (I. D.) osobe, a navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa proti odporcovi zaplatenia žalovanej sumy (č. l. 239), „je pravdou, že v predchádzajúcej časti konania odporca tvrdil, že došlo k započítaniu pohľadávky navrhovateľa oproti pohľadávke odporcu, ja som sa však oboznámil s trestnými spismi založenými v predmetnom súdnom spise a zistil som, že Q. K. mal prevziať záväzok za finančné prostriedky navrhovateľa, ako záväzok voči mojej osobe“ (č. l. 239 p. v.), „odporca svoju obranu založil na tom, že došlo k započítaniu pohľadávok účastníkov konania a po oboznámení s obsahom pripojených spisov poukazuje na to, že v sume 5.560.000,- Kč sú zahrnuté peniaze V. P., P. P. a navrhovateľa“ (č. l. 248 p. v.), „v konaní je potrebné vysporiadať sa s tým: 1/ či došlo k započítaniu pohľadávok, tak ako to prezentoval odporca vo svojej výpovedi, 2/ či navrhovateľ žalovanú sumu si voči mne uplatňuje titulom škody v konaní ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009, 3/ či peniaze sú u Q. K. (je už nebohý). Tvrdím, že žalovaná suma, ktorú si navrhovateľ uplatňuje, je zahrnutá do objemu peňazí 5.560.000,- Kč, na potvrdení zo dňa 10.12.2008 sa môj vlastnoručný podpis nenachádza“ (č. l. 332 p. v.).

Z výpisu z účtu č. l. 80 vyplýva, že dňa 23.5.2007 na účet č. 2183838154/0200 I. D. realizoval vklad sumy 40.000,- Sk a 50.000,- Sk, dňa 26.5.2007 na účet P. P. realizoval vklad sumy 22.000,- Sk, dňa 29.5.2007 na účet Q. D. dvakrát po 10.000,- Kč, dňa 4.6.2007 vybral sumu 50.000,- Sk a dňa 8.6.2007 vybral sumu 65.000,- Sk.

V potvrdení (č. l. 70 spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) je uvedené: „Dnešného dňa došlo k úplnému vyrovnaniu pôžičky zo dňa 10.5.2007, upravenej písomným dodatkom zo dňa 15.7.2007 medzi dlžníkom Q. K. a veriteľom I. D. plus ďalšie pôžičky, poskytnuté Q. K.. Celková čiastka pôžičiek od 15.7.2007 do 10.12.2008 plus 10% úrok je 5.560.000,- Kč“. Nasleduje textová časť: „Prevzatie tejto čiastky potvrdzujem vlastnoručným podpisom, v Prahe dňa 10.12.2008“. Ako svedok prevzatia peňazí je označený P. L..

Q. K. vo výpovedi zo dňa 15.1.2010 (č. l. 60 spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) zotrvával na tom, že I. D. vrátil 5.560.000,- Kč.

Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Dunajská Streda vyplýva, že dňa 31.7.2010 trestné stíhanie proti Q. K. bolo prerušené a v rámci extradičného konania bol spis zaslaný do Českej republiky, pričom pred prerušením konania vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok.

Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. navrhovateľ dňa 3.5.2007 žiadal o poskytnutie úveru, spoludlžníkom mal byť P. P., úver nebol poskytnutý.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 293 Obchodného zákonníka, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.

Navrhovateľ predmetom súdneho konania urobil nárok o zaplatenie sumy 1.765,70 eur s príslušenstvom, uplatňovanej titulom tzv. následného (subrogačného) postihu.

Zmluva o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom.

Spoločný záväzok je taký záväzok, pri ktorom na jednej strane alebo na obidvoch stranách vystupuje viacero účastníkov, t. j. viac dlžníkov (spoločné záväzky), alebo viac veriteľov (spoločné práva). Spoločné záväzky sa rozlišujú podľa ich povahy a to: solidárne, nedeliteľné a delené záväzky. Solidárne záväzky sú záväzky, pri ktorých môže pohľadávku uplatniť jeden z viacerých veriteľov, absorbujúc tým oprávnenia ostatných veriteľov, resp. dlh môže splniť jeden z dlžníkov, absorbujúc tak povinnosť ostatných dlžníkov. Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že dlžníci dlhujúci to isté plnenie, zodpovedajú veriteľovi „rukou spoločnou a nerozdielnou“. Všeobecná úprava spoločných záväzkov a spoločných práv platná aj pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 511 až § 515). však túto úpravu čiastočne modifikuje a dopĺňa.

Ustanovenie § 293 Obchodného zákonníka rieši v praxi často sa vyskytujúci prípad, keď na strane dlžníka je pluralita subjektov, ale z ustanovení zmluvy nie je jednoznačné, či ide o solidaritu dlhu, teda o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok. Zákon ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že pri pochybnostiach ide o solidaritu dlžníkov a teda dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ sa tak môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek dlžníka. Ide o rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej

v Občianskom zákonníku, ktorá toto pravidlo neupravuje (porovnaj komentár k ustanoveniu § 293 Obchodného zákonníka).

Dňa 30.5.2006 medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom, odporcom ako dlžníkom, navrhovateľom ako spoludlžníkom (v zmluve ďalej označený len ako „dlžník“) bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000631854. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že zmluvné strany ju uzavreli podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. a pre účely úpravy práv a povinností z poistenia aj v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka. Poistenie dojednané v zmluve sa pritom vzťahovalo iba na osobu dlžníka, ktorá je uvedená ako dlžník v záhlaví zmluvy a nie na osobu spoludlžníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 75.000,- Sk. Podľa čl. III. bod 1. zmluvy veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru v prospech účtu č. 2619118685. V čl. III. bod 4. zmluvy sa dlžník zaviazal splácať pohľadávku veriteľa v pravidelných mesačných anuitných splátkach (2.610,- Sk) v dohodnutých termínoch a platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej úrokovej sadzbe, uvedenej v čl. I. zmluvy, a ďalšie poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov a spojené s úverom.

Inštitút spoludlžníka je jedným z možných zabezpečovacích prostriedkov pre splnenie podmienky splatenia úveru. Právne predpisy pritom neurčujú taxatívny výpočet zabezpečovacích prostriedkov, pre naplnenie podmienky finančnej návratnosti poskytnutého úveru.

Navrhovateľ podpísal každú z piatich strán Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000631854, pričom ako to už bolo uvedené, v jej záhlaví je označený ako spoludlžník a ďalej len ako „dlžník“. Odporca je v zmluve označený len ako dlžník. Navrhovateľ v zmluve s poukazom na jej jazykový prejav, prejavil vôľu byť vedľa príjemcu úveru (odporcu) zaviazaný podľa dohodnutých podmienok úver splácať. Označenie čísla účtu, na ktorý sa banka zaviazala previesť peňažné prostriedky, bol určením spôsobu plnenia jej záväzku. Argumentácia navrhovateľa, že bol odporcom ubezpečený o formálnom ručiteľskom záväzku, je pre posúdenie veci, irelevantná. V konaní totiž nebolo preukázané, že by zmluvou uzavretou medzi Tatra bankou, a.s. a navrhovateľom vzniklo platné ručenie.

Podľa zmluvy zo dňa 30.5.2006, teda na strane dlžníka je pluralita subjektov, ale z jej ustanovení nie je jednoznačné, či ide o solidaritu dlhu, teda o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok. V texte zmluvy v čl. I. až čl. VI. (čl. VII. podľa záhlavia zmluvy sa na osobu spoludlžníka nevzťahuje) je použitý termín „dlžník“, pričom výkladom úvodnej časti zmluvy: „... a dlžníkom: Y. V. (ďalej len „dlžník“) a spoludlžníkom: Q. Ivenz (ďalej len „dlžník“) je možné dospieť záveru, že označenie: ďalej len „dlžník“ sa vzťahuje tak na navrhovateľa, ako aj odporcu, pričom z vyjadrenej vôle strán v zmluve nie je zrejmé, že na ich strane ide o deliteľný záväzok. v ustanovení § 293 ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že pri pochybnostiach ide o solidaritu dlžníkov. Podľa čl. VIII. bod 6. zmluvy každá zmena, doplnenie vyžaduje k nadobudnutiu platnosti písomnú formu. Z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, že by zmluvné strany zmluvy zo dňa 30.5.2006 pochybnosť o otázke, či ide o solidaritu dlhu alebo o delený záväzok odstránili vzájomnou dohodou v rámci doplnenia, resp. zmeny zmluvy. Preto zo zmluvy navrhovateľ a odporca boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Každý z účastníkov, t. j. navrhovateľ ako spoludlžník a odporca ako dlžník boli povinný dlh plniť v celom rozsahu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Tatra banka, a.s. úver poskytla, pričom peňažné prostriedky previedla na účet odporcu. Splátky z úveru neboli riadne splácané a banka podľa čl. VI. zmluvy využila svoje právo a vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. právo požadovať splatenie pohľadávky pred dňom konečnej splatnosti. Solidarita účastníkov konania ako dlžníkov viedla k dôsledkom pasívnej solidarity. Tatra banka, a.s., ako veriteľ mohla žiadať zaplatenie dlžného zostatku z úveru od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov, pričom existencia vzájomného vnútorného vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi nebola dôležitá. Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že dlžný zostatok dňa 17.2.2009 vo výške 1.765,70 eur veriteľovi zaplatil navrhovateľ. Do obdobia porušenia povinnosti platiť dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, v dôsledku čoho banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, dohodnuté splátky platil odporca.

Ako to už bolo v odôvodnení rozhodnutia uvedené, všeobecná úprava spoločných záväzkov platná aj pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pričom túto úpravu čiastočne modifikuje a dopĺňa. Úprava vzájomných vzťahov medzi solidárnymi dlžníkmi je už upravená v § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Zmyslom tzv. následného postihu je odstrániť nepriaznivé dôsledky pasívnej solidarity. Jeho podstatou je, že dlžník, ktorý dlh splnil, má právo od ostatných žiadať náhradu za toto plnenie. Dohoda solidárnych dlžníkov o podiele každého z nich na spoločnom dlhu má pritom význam len v ich vzájomnom vzťahu (pre veriteľa nie je záväzná).

Súd riešil otázku, aká bola dohoda účastníkov konania, ako solidárnych dlžníkov o podiele každého z nich na spoločnom dlhu.

Navrhovateľ tvrdil, že účastníci konania sa dohodli, že poskytnutý úver splatí výlučne odporca, a že on nemá žiadny podiel na splácaní dlhu banke. Odporca tieto tvrdenia nenamietal, a vyplýva to i z jeho účastníckej výpovede z časti, kde uviedol, že o úver žiadal s tým, že je to jeho a nie starosť navrhovateľa. Poskytnutý úver aj začal výlučne sám splácať. Peniaze z úveru aj boli použité výlučne na jeho aktivity.

Zo spôsobu, akým bolo disponované s peniazmi získanými uzavretou Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000631854 zo dňa 30.5.2006 (použitie peňazí výlučne na aktivity odporcu) a zo spôsobu, akým bol úver splácaný (splátky úveru do porušenia povinnosti dlžníka platil výlučne odporca) je možné dospieť k záveru, že získané peňažné prostriedky boli použité na základe súhlasu (vzájomnej dohody) oboch dlžníkov. Tento konsenzus (vnútorná dohoda dlžníkov) potom nebráni tomu, aby navrhovateľ, ktorý zaplatil dlžný zostatok z úveru s príslušenstvom mohol podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka uspieť so žalobným návrhom o zaplatenie 1.765,70 eur. Princíp autonómie zmluvných strán (zákon to nevylučuje) pritom umožňuje (pri posudzovaní vnútorného vzťahu dlžníkov), aby sa dlžníci dohodli, že podiel na úhrade spoločného dlhu bude v pomer 0% ku 100% za situácie, že peniaze z poskytnutého úveru sú určené výlučne pre jedného dlžníka. Súd pritom opakovane zdôrazňuje, že z pohľadu veriteľa je existencia vzájomného vnútorného vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi nepodstatná (treba totiž rozlišovať vzťah: a/ veriteľ a solidárny dlžníci, b/ vnútorný vzťah medzi solidárnymi dlžníkmi). Preto, pokiaľ navrhovateľ veriteľovi zaplatil dlžný zostatok úveru s príslušenstvom, pričom podľa dohody s odporcom (vnútorná dohoda dlžníkov) jeho podiel na spoločnom dlhu vo vzťahu k veriteľovi bol nula percent, a peniaze z úveru odporca použil výlučne pre svoje aktivity, teda získal z neho majetkovú výhodu, je pri tomto posudzovaní nárok navrhovateľa opodstatnený. Vnútorná dohoda účastníkov s uvedeným obsahom nie je v rozpore s ustanovením § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a ani ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. v sčasti obdobnej veci).

Odporca v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ predmetný nárok si uplatnil aj v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície Prievidza ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009.

Podľa § 83 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku) začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Uvedené ustanovenie upravuje prekážku tzv. litispendencie, ktorá vzniká ako procesnoprávny následok začatia konania. Totožnosť veci je daná totožnosťou subjektov a totožnosťou predmetu konania, vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých, alebo v rozdielnych procesných pozíciách.

Dňa 12.1.2009 navrhovateľ podal na odporcu a tiež na I. D. trestné oznámenie. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Prievidza uznesením ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 zo dňa 27.1.2009 začal trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal páchateľ dopustiť na tom skutkovom základe, ktorý už je uvedený v odôvodnení rozhodnutia, a následne uznesením zo dňa 24.6.2009 začal podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku stíhať odporcu a I. Uhlára.

Začatie civilného súdneho konania spôsobuje významné právne účinky, ktoré možno z hľadiska sféry vplyvu rozdeliť na hmotnoprávne a procesnoprávne.

Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska ustanovenia § 82 O.s.p. začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žalobný návrh v občianskom súdnom konaní bol podaný až potom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie nároku v trestnom konaní. Ak je teda z návrhu na začatie konania zrejmé, že protiprávnosť konania odporcu má spočívať v údajnej trestnej činnosti, súd so zreteľom na ustanovenie § 83 O.s.p. musí skúmať, či rovnaký nárok nebol už skôr uplatnený v adhéznom konaní (porovnaj R 22/1979 s. 191, s. 192).

Navrhovateľ uviedol, že v trestnom konaní (ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009) si nárok o zaplatenie 1.765,70 eur neuplatňuje. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Prievidza navrhovateľ si síce uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú však zatiaľ nevyčíslil, a toto právo môže využiť do skončenia vyšetrovania. V súvislosti s podaným trestným oznámením navrhovateľ bol vypočutý vyšetrovateľom, pričom sa vyjadril ku viacerým skutkom, keď mal odporcovi, prípadne I. D. poskytnúť finančné prostriedky. K úverovej zmluve uzavretej s Tatra bankou, a.s. uviedol, že ak bude musieť zaplatiť dlžný zostatok, bude sa cítiť odporcom oklamaný. Navrhovateľ si síce v konaní ČVS: ORP-56/OEK- PD-2009 uplatňuje nárok na náhradu škody, ale zatiaľ ju nevyčíslil, a to i z hľadiska toho, či v sume, ktorú si bude v adhéznom konaní uplatňovať je i nárok o zaplatenie sumy 1.765,70 eur. Navrhovateľ pritom popiera, že by si, keď škodu vyčísli, uplatňoval i uvedenú sumu. Pri tomto posudzovaní nebolo preukázané, že by rovnaký nárok, aký si navrhovateľ uplatňuje v predmetnom súdnom konaní bol už ním skôr uplatnený v adhéznom konaní. Konaniu č. k. , preto nebráni prekážka konania začatého.

Odporca v priebehu konania tvrdil, že účastníci konania mali vzájomné pohľadávky, a k ich zániku došlo v dôsledku započítania.

Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Občiansky zákonník (vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávny) upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to: a/ započítanie jednostranným právnym úkonom, b/ započítanie dohodou. Je potrebné rozlišovať, či pohľadávka bola uplatnená na započítanie pred podaním návrhu na začatie konania, alebo až v priebehu súdneho procesu.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p..

Dňa 22.5.2007 medzi Benefit Invest, s.r.o. Trenčín, IČO: 36 337 617 ako veriteľom a dlžníkmi: navrhovateľom a N. Ivenzovou bola uzavretá Zmluva o úvere č. 0199/2007.

Podľa zmluvy dlžníci sa zaviazali veriteľovi vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

Podľa vyjadrenia M.V. partners, s.r.o. v likvidácii (predtým obchodné meno Benefit Invest, s.r.o.) navrhovateľ zaplatil jednu splátku, nasledujúce štyri splátky zaplatil odporca a tri splátky na účet spoločnosti poukázala neznáma osoba.

Odporca nie je zmluvnou stranou v Zmluve o úvere č. 0199/2007 zo dňa 22.5.2007.

Podľa § 531 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka (§ 531 ods. 1), alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba, preberateľ. Predpokladom vzniku inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Na platné

prevzatie dlhu sa vyžaduje písomná forma dohody medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Zmluva o prevzatí dlhu teda musí byť písomná, inak je neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na základe iných právnych skutočností nemôže dôjsť k prevzatiu dlhu.

Navrhovateľ v účastníckej výpovedi tvrdil, že na základe výzvy odporcu sprostredkoval stretnutie s N. N., na ktorom jej (odporca) navrhol, aby bytovým priestorom v jej výlučnom vlastníctve zabezpečila pohľadávku veriteľa Benefit Invest, s.r.o., za poskytnutý úver s tým, že ho on s I. D. budú splácať a jej z tohto titulu bude vyplatená odmena vo výške 300.000,- Sk, a že on (navrhovateľ) jej odpustí záväzok z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 120.000,- Sk, pričom peniaze z poskytnutého úveru mali byť určené pre Q. K.. Po podpísaní zmluvy č. 0199/2007 od obchodného zástupcu veriteľa úver prevzal (po odpočítaní poplatku), následne po zistení u odporcu, aká bude ďalšia dispozícia s peniazmi si ponechal 12.000,- Sk na zaplatenie prvej splátky, odporca si zobral 10.000,- Sk na financovanie cesty do Prahy, a zvyšok 270.000,- Sk na základe vyjadrenia I. D. bol s P. P. vložiť na jeho účet (účet I. D.). Prvú splátku úveru zaplatil, pričom vychádzal z toho, že odporca, resp. I. D. budú platiť ostatné mesačné splátky.

Odporca v účastníckej výpovedi potvrdil, že spolu s navrhovateľom sa dostavil za N. N., pričom ich požiadal, aby si zo spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. zobrali úver vo výške 300.000,- Sk. Tieto peniaze potreboval súrne za účelom, aby sa naplnila zmluva uzavretá medzi Q. K. a I. D.. Dňa 22.5.2007, keď navrhovateľ a N. N. Zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX podpísali, sumu 300.000,- Sk už nepotreboval, lebo finančné prostriedky si zabezpečil Zmluvou o úvere zo dňa 11.5.2007. Od 16.5.2007 zmluvný záväzok zo zmluvy zo dňa 10.5.2007 uzavretej medzi Q. K. a I. D., a to zaplatiť mu 1.500.000,- Kč bol splnený. Navrhovateľ s P. P. sa dohodol, že mu poskytne peniaze z uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007. V tom čase nebola pochybnosť o tom, že by Q. K. svoj zmluvný záväzok nesplnil. Navrhovateľ chcel na úvere, resp. pôžičke od Q. K. vo výške 1.000.000,- USD participovať, a to cez P. P.. Q. K. pôžičku však neposkytol. Pokiaľ platil (odporca) spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. mesačné splátky zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 22.5.2007 tak preto, lebo chcel navrhovateľovi pomôcť.

Za rozhodujúce pri riešení otázky, či do právneho vzťahu zo Zmluvy o úvere č. 0199/2007 zo dňa 22.5.2007 namiesto dlžníkov, resp. jedného z nich, alebo popri nich nastúpil odporca súd považoval to, že z účastníckej výpovede navrhovateľa, odporcu, ale ani výpovede svedkov vypočutých v konaní nie je možné vyvodiť, že by písomnou formou sa účastníci dohodli, že odporca preberá dlh navrhovateľa ako dlžníka, a že by k tomu veriteľ Benefit Invest, s.r.o. dal súhlas.

Účastníci konania s poukazom na uvedené skutočnosti majú potom voči sebe vzájomné pohľadávky, lebo sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom a aj dlžníkom.

Odporca tvrdil, že započítanie svojej pohľadávky na pohľadávku navrhovateľa uplatnil jednostranným právnym úkonom už pred podaním návrhu na začatie konania. Na pojednávaní dňa 27.9.2011 uviedol, že v čase jeho kompenzačného prejavu (dátum nevedel označiť) sa v prítomnosti účastníkov konania ďalšia osoba nenachádzala. Na pojednávaní dňa 9.12.2011 už uviedol, že k započítaciemu prejavu došlo v januári 2009, a to v prítomnosti I. D.. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 uviedol, že navrhovateľovi vysvetlil, že mu nie je dlžný ani korunu, že mu pomohol a pohľadávka, ktorú voči nemu má, tým čo za neho splatil, sa anuluje. S navrhovateľom bol v telefonickom kontakte a stretol sa s ním aj v Hypermarkete Tesco, nevedel sa pritom vyjadriť, v ktorej z týchto dvoch situácii sa uvedeným spôsobom vyjadril. Len pripustil možnosť, že I. D. splnomocnil, aby ho zastupoval pri právnom úkone. Navrhovateľ popieral, že by k zániku pohľadávok účastníkov došlo započítaním. Súd poukazuje na to, že odporca sa nevedel jednoznačne vyjadriť, kedy mal navrhovateľovi adresovať kompenzačný prejav. Účastnícku výpoveď menil (ako to už vyplýva z odôvodnenia rozsudku), najskôr nevedel označiť dátum zániku svojho záväzku započítaním, pričom ďalšia osoba pri adresovaní tohto jednostranného právneho úkonu nemala byť prítomná, potom uviedol, že to bolo v januári 2009 a už za prítomnosti I. D., neskôr pripustil, že to mohlo byť i počas telefonického kontaktu. Za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol ako svedka vo veci vypočuť I. D.. Uvedený svedok najskôr tvrdil, že s navrhovateľom sa stretli v Hypermarkete Tesco, a že mu povedal: „Tebe sa splácalo“, t. j. úver, ktorý mu poskytol Benefit Invest, s.r.o., a že je to započítané oproti pohľadávke, ktorú má z titulu zaplateného dlžného zostatku Tatra banke, a.s., pričom bol prítomný aj odporca. V priebehu ďalšej svedeckej výpovede uviedol, že stretnutie sa konalo v januári 2009. Potom sa podľa jeho tvrdenia mal s navrhovateľom stretnúť v máji 2009, pričom tento hovoril už len o úvere

poskytnutom Tatra bankou, a.s., a na jeho slová reagoval, že je tam jednoznačný zápočet. To, čo mu navrhovateľ na stretnutí povedal, si ešte musel premyslieť. Súd v konaní vypočul aj ďalších svedkov, ktorí o prípadnom započítanom prejave odporcu nemali vedomosť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ dlžný zostatok z poskytnutého úveru, po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti Tatra banke, a.s. zaplatil dňa 17.2.2009. V mesiaci január 2009 teda ani z tohto titulu proti odporcovi nemal pohľadávku, vzájomné pohľadávky účastníkov sa ešte nemohli stretnúť, účinky kompenzačného prejavu by ani nenastali. Vo výpovedi odporcu sú navyše rozpory, na ktoré už súd poukázal, a ním tvrdená skutočnosť o jednostrannom kompenzačnom prejave, je potom pochybná. Procesným dokazovaním súd zisťoval, či v mesiaci máji 2009 I. D. s navrhovateľom konal v mene odporcu, či mu adresoval započítací prejav, či boli splnené všetky jeho predpoklady, a či tak nastali právne účinky. V tejto súvislosti bolo potrebné zodpovedať aj na otázku, že pokiaľ odporca najskôr tvrdil, že započítací prejav urobil v januári 2009, z akého dôvodu by ho urobil sám, resp. I. D. v jeho mene aj v máji 2009. Pre platnosť započítania jednostranným právnym úkonom sa pritom vyžadujú náležitosti podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Odporca v účastníckej výpovedi sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či I. D. splnomocnil na zastupovanie pri právnom úkone. Ako to už bolo uvedené, započítanie je právnym úkonom, a to či už jednostranným alebo dvojstranným (v prípade dohody). Až po výsluchu svedka I. Uhlára uviedol, že je to tak, ako to opísal svedok. Podľa výpovede svedka, keď mu navrhovateľ telefonoval, že sa s ním chce stretnúť, konkrétne sa nevyjadril, čo bude témou rozhovoru. Tvrdil, že navrhovateľovi, keď tento hovoril o úvere poskytnutom Tatra bankou, a.s. adresoval slová, že je tam jednoznačný zápočet. V priebehu ďalšej svedeckej výpovede uviedol, že to, čo mu navrhovateľ na stretnutí povedal si ešte musel premyslieť a preto si myslí, že sa ešte stretli, k dohode ale nedošlo, lebo ak by sa dohodli navrhovateľ by žalobu nepodal. Navrhovateľ potvrdil, že s I. Uhlárom sa stretol v mesiaci máji XXXX, a že mu predtým telefonoval, ale započítací prejav alebo dohodu o započítaní popieral. Ako to už bolo uvedené, vzhľadom na pochybnosti v účastníckej výpovedi odporcu, nie je preukázané, že by v januári 2009 adresoval navrhovateľovi započítací prejav, a navyše tento by bol právne neúčinný, keďže navrhovateľ dlžný zostatok z úveru Tatra banke, a.s. zaplatil až 17.2.2009. Z výpovede účastníkov, a ani svedka I. D. nevyplýva, že by si uvedomili, že započítací prejav je neúčinný, a preto by k nemu došlo opakovane v mesiaci máji 2009. To tiež svedčí skôr o tom, čo už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že v januári 2009 odporca navrhovateľovi započítací prejav ani neadresoval. Navyše odporca, pokiaľ ide o stretnutie z januára 2009, ktorého sa mal tiež zúčastniť netvrdil, že by I. D. splnomocnil, aby konal za neho. Preto, ak I. D. v uvedenom mesiaci komunikoval s odporcom, tak mohol konať len vo vlastnom mene. Z obsahu započítacieho prejavu musí byť jednoznačne zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa. Ak podľa I. D. v mesiaci máji 2009 na slová navrhovateľa reagoval, že je tam jednoznačný zápočet, a že si musel premyslieť, čo mu (navrhovateľ) povedal a preto si myslel, že sa ešte stretli, ale k dohode nedošlo, lebo ak by sa dohodli, žalobu by nepodal, tak uvedené skôr nasvedčuje záveru, že I. D. mohol navrhovať započítanie dohodou, čo si ešte ale chcel premyslieť. V konaní pritom nebolo preukázané, že by navrhovateľ akceptoval návrh na uzavretie dohody o započítaní. To, že k zániku záväzku odporcu započítaním nemohlo dôjsť nasvedčuje aj prepis SMS správy odporcu zo dňa 23.3.2010 (č. l. 52 spisu) adresovanej navrhovateľovi, znenie ktorej je už uvedené v odôvodnení rozhodnutia. V SMS správe sa vôbec nevyjadruje o zániku záväzku započítaním, ale posiela navrhovateľa, aby si peniaze išiel (ako z existujúceho nároku) pýtať od tých, ktorým peniaze poskytol (P., K., a do tejto skupiny zahrnul aj Benefit Invest, s.r.o.). Ak by záväzok odporcu voči navrhovateľovi zanikol započítaním, tak by logicky odporca v SMS správe mal na to poukázať a neposielať navrhovateľa za inými osobami. Tiež v liste zo dňa 6.7.2011 (č. l. 53 spisu) sa nevyjadruje o zániku záväzku započítaním, ale poukazuje na navrhovateľom podané trestné oznámenie, ktoré konanie mu vyčíta. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 tiež uviedol: „sme ochotní navrhovateľovi žalovanú sumu zaplatiť ak oľutuje to, čo urobil“. S poukazom na uvedené vyjadrenie odporcu, je tu tiež pochybnosť o tom, že by adresoval navrhovateľovi kompenzačný prejav alebo s ním sám, alebo prostredníctvom I. D. uzavrel dohodu o započítaní. Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdenia o započítaní nepreukázal. V priebehu konania pritom kompenzačnú námietku ako procesnú obranu proti nároku navrhovateľa neuplatnil.

Zo svedeckej výpovede I. D. vyplýva, že v októbri 2008 sa navrhovateľ vyjadril, že neverí tejto ceste, nechce nič, berie to ako zlú investíciu a ide pracovať do Talianska, a že týmto úkonom sa vzdal uplatneného nároku.

Podľa § 574 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo, že dlh odpúšťa, táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Dohoda o vzdaní sa veriteľovho práva alebo odpustení dlžníkovho dlhu spôsobuje zánik veriteľovej pohľadávky alebo dlhu dlžníka, prípadne právneho pomeru medzi nimi bez toho, že by pritom dochádzalo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa. Nejde o jednostranný právny úkon veriteľa, ale je k nemu potrebný aj súhlas dlžníka. Písomná forma sa ustanovuje v záujme právnej istoty, lebo ide o závažné usporiadanie vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom. Dohodu možno uzavrieť len ohľadne už existujúcich práv, a nie aj budúcich.

V mesiaci októbri 2008 navrhovateľ ešte nemal pohľadávku proti odporcovi, dlžný zostatok z úveru zo Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX zaplatil až dňa 17.2.2009. V konaní pritom nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania písomnou formou bola uzavretá dohoda podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše takáto dohoda by bola neplatná (§ 574 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka).

V priebehu konania odporca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu uviedol, že záväzok zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu prevzal Q. K. (č. l. 239 p. v. spisu), pričom táto čiastka je zahrnutá do sumy 5.560.000,- Kč.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, na platné prevzatie dlhu sa vyžaduje písomná zmluva uzavretá medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Zmluva o prevzatí dlhu musí byť písomná, inak je neplatná (§ 40 ods. 1).

Odporca nepreukázal, že by s Q. K. uzavrel písomnou formou dohodu o tom, že ako tretia osoba preberá jeho dlh, a ani to, že by k tomuto právnemu úkonu dal súhlas navrhovateľ. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 30.5.2006 a Zmluva o budúcej zmluve o pôžičke medzi I. D. a Q. K. dňa 10.5.2007. Zmluvnou stranou Zmluvy zo dňa 10.5.2007 odporca nebol, na aký účel použil úver zo Zmluvy zo dňa 30.5.2006 jednoznačne uviesť nevedel (č. l. 330 spisu), avšak potvrdil, že to bolo výlučne na jeho aktivity. Pri posudzovaní v týchto súvislostiach je potom aj otázne, z akého dôvodu by mal Q. K. záujem prevziať dlh odporcu voči navrhovateľovi vo výške žalovanej sumy.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh riadne a včas nesplní. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu záväzkov, a to čo do oprávnení veriteľa a povinností dlžníka, alebo veriteľovi vznikajú nové práva a zvyšujú sa a sprísňujú povinnosti dlžníka. Pri peňažných dlhoch môže veriteľ okrem plnenia požadovať úroky z omeškania, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania. Úroky z omeškania súvisia výlučne s peňažnými záväzkami. Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy, ktoré vznikli, či už na základe zmluvy alebo na základe zákona.

Procesným dokazovaním súd zabezpečoval podklady pre záver o tom, či odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 1.765,70 eur. Čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ani ustanovený právnymi predpismi, ani určený v rozhodnutí. Odporca bol povinný navrhovateľovi sumu 1.765,70 eur zaplatiť prvý deň po tom, čo ho požiadal o splnenie. Navrhovateľ vyzval odporcu na

zaplatenie uvedenej sumy písomne dňa 27.3.2009 v lehote do 2.4.2009, čo aj preukázal podacím lístkom. Z č. l. 51 spisu, ktoré prepisy odporca nenamietal (účastnícka výpoveď z pojednávania zo dňa 26.6.2015) vyplýva, že výzva sa do dispozičnej sféry odporcu dostala dňa 31.3.2009. Omeškanie sa potom začalo dňa 3.4.2009, úroková sadzba (§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.) predstavovala 9,50% ročne, v ktorej výške súd navrhovateľovi aj priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. Pokiaľ si úroky z omeškania uplatňoval od 18.2.2009, v prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.