Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad M., ul. W. S. XXXX/XXX, v konaní zastúpený opatrovníčkou: F. Q., bytom F. nad M., E. J. XXXX/XXX, proti odporcom: 1. F. B., trvale bytom F. nad M., ul. W. S. XXXX/XXX, 2. V. K., trvale bytom F. nad M., tohto času bytom F. nad M., ul. W. K. XXX/X, o určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne v 1. rade k navrhovateľovi tak, že odporkyňa v 1. rade je povinná navrhovateľovi platiť mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 21.01.2014.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 21.01.2014 do 31.08.2015 v sume 525,15 eur súd p o v o ľ u j e odporkyni v 1. rade splácať v 15 splátkach vo výške 35,01 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 21.01.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom domáha, aby súd rozhodol určení výživného k nemu. V návrhu uviedol, že je plnoletým študentom odborného učilišťa v R., odbor maliar. Otec a matka sa o neho nestarajú, pričom otec poberá prídavky na deti. Žije na ulici, bez strechy nad hlavou, bez jedla, pričom mu pomáhajú iba náhodní ľudia a vlastní rodičia ho vyhnali z bytu. V dôsledku potreby doplnenia podania sa navrhovateľ dostavil na súd, kde do zápisnice doplnil návrh. V rámci tohto doplnenia do zápisnice uviedol, že pôvodne býval s matkou, ktorá ho v 15. rokoch vyhodila z domu. N. sa odsťahoval k otcovi, kde býval do 18. roku veku. Pre nezhody však musel odísť. Teraz býva o svojej známej, pani F. Q., ktorá mu požičala sklad, aby nemusel v zime spať vonku. Žije z darov od známych, napr. od pani F. A., ktorí vedia, že im to nemá z čoho vrátiť. Ak môže, tak si to u nich odrobí, napr. pozametá dvor, povynáša smetí, ide na nákup. Má náklady na cestovné do školy v sume 2 eurá tam aj späť. Spolu mesačne 40 eur. Oblečenie mu dávajú známi, sprchovať sa chodí k pani F. Q.. Stravu si kupuje z toho, čo mu dajú známi. Na obedy do školy nechodí, pretože na to nemá peniaze. V minulosti vyštudoval strednú školu, odbor záhradník a na popud otca išiel študovať aj odbor maliar, aby mohol s otcom pracovať. Otec je maliar. Majetkové pomery rodičov mu nie sú známe.

Návrh bol obom odporcom riadne doručený, pričom obaja reagovali na doručený návrh tak, že súdu doručili dňa 05.03.2014, resp. 14.03.2014 písomné vyjadrenie k návrhu. Odporkyňa v 1. rade v ňom uviedla, že býva v trojizbovom byte s maloletým synom Františkom, ktorý má detskú mozgovú obrnu. Je s ním doma a poberá opatrovateľské. Navrhovateľ po skončení prvého ročníka odišiel k otcovi a viac sa nevrátil ani s ňou nekomunikoval. Aj by si ho zobrala, ale finančne by to nezvládla. Odporca v 2. rade uviedol, že navrhovateľ uviedol nepravdivé informácie o sebe, ňom, ale aj jeho priateľke. K nemu sa nasťahoval presne pred dovŕšením osemnástich narodenín, keď ho matka, s ktorou býval vyhodila na ulicu. Ďalej uviedol, že so synom boli problémy od skorej mladosti. Mal nepravidelnú školskú dochádzku, chodil špinavý, neupravený a smrdel. Mal zlé učebné výsledky. Preto zakročil a zobral si ho k sebe, v druhom ročníku býval s ním v spoločnej domácnosti. Potom sa jeho učebné výsledky zlepšili. Je pravdou, že pomáhal pani Q. a jej kamarátkam. Takisto vo vyjadrení popísal správanie sa navrhovateľa v minulosti. On pracuje ako živnostník, lakírnik. Preto navrhovateľovi navrhol, aby sa išiel vyučiť za maliara, takisto chcel, aby sa niečo naučil aj pri ňom. Nemal však o prácu žiadny záujem. Dozvedel sa, že do školy chodí len sporadicky. Ďalej uviedol, že býva s priateľkou a jej dcérou, nevlastní žiadny majetok. Je nezamestnaný a len občas vykonáva lakírnícke práce. Keby ho jeho priateľka nevzala k sebe, tak je na ulici. S návrhom navrhovateľa nesúhlasí.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je synom odporcov. Ukončil stredoškolské štúdium na Odbornom učilišti internátnom v R. v odbore záhradník, avšak po ukončení štúdia sa v septembri 2013 rozhodol pokračovať v ďalšom štúdiu ako maliar. Po vyučení si aktívne hľadal prácu, ale nikde ju nenašiel. V štúdiu pokračuje ďalej, úspešne dokončil 1. ročník, pričom ide o trojročné štúdium. Myslí si, že si nájde prácu skôr ako maliar, pretože ako záhradník si prácu nenašiel. Po dokončení štúdia sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín neevidoval ako nezamestnaný. Býval až do novembra 2013 u otca, odporcu v 2. rade. Pravidelné mesačné výdavky má na cestu do školy a na stravu. Dochádza z Dubnice nad Váhom do R.. Cenu lístka nepozná, avšak mesačne minie približne 5 eur. Výdavky na stravu má asi 20 eur mesačne. Peniaze na tieto výdavky si požičiava od známych z OD Fix v Dubnici nad Váhom, ktoré im potom vracia. Zarobí si napríklad tak, že vynáša smeti, pomáha predajcom, vykladá tovar, pričom jeho príjem z týchto činností je asi 20 eur mesačne. Známi mu niekedy kupujú oblečenie, minule dostal na narodeniny asi 50 eur. Býva u jeho známej, pani Q. v OD Filagor, ktorá mu dovolila u nej bývať, pričom jej neplatí nič. Rodičia mu žiadne peniaze nedávajú. Otec na neho poberá prídavky na dieťa. Navrhuje, aby súd zaviazal odporcov platiť mu výživné v minimálnej výške.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru jej vyživovacia povinnosť ako rodiča k navrhovateľovi už neexistuje, pretože je plnoletý a vyučený. Učilište, kam chodí navrhovateľ, navštevujú študenti s postihnutím, preto si myslí, že navrhovateľ môže mať aj v budúcnosti problém sa zamestnať. Navrhovateľ skončil špeciálnu základnú školu s B variantom a zrejme má nejaké postihnutie, pričom ona o vyšetrení nevie nič. Takisto nevie, či je poberateľom invalidného dôchodku. Aj jej druhý syn František má postihnutie, trpí na detskú mozgovú obrnu a má 15 rokov. V 1. ročníku, keď navrhovateľ študoval v odbore záhradník, býval u nej, pričom jeho otec neplatil nič. Celú domácnosť ťahala sama. S navrhovateľom nie je v žiadnom kontakte. Keď sa náhodne stretnú, ani ju neosloví, keď ho ona neosloví skôr. Od nej sa odsťahoval počas prázdnin po 1. ročníku a odišiel bývať k otcovi. Odvtedy s ňou nekomunikoval. Ona ho volala bývať k nej, čo trvá až doposiaľ, avšak nútiť ho nemôže. Navrhovateľ povedal, že on s cigánom bývať nebude, nakoľko jej priateľ je Róm. Predtým mu to však nevadilo. Povedal jej to, keď ho volala a v tom čase už býval u svojej kamarátky. Jej mesačné príjmy pozostávajú z vdovského vo výške 230 eur a opatrovného vo výške 216 eur. Takisto poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23 eur na maloletého syna Františka. Býva v 3-izbovom družstevnom byte v Dubnici nad Váhom, spolu s priateľom a maloletým synom. Auto nevlastní, ani iný majetok väčšej hodnoty. Jej pravidelné výdavky sú 50 eur na inkaso, tzn. elektrinu, rozhlas a televíziu, 200 eur dáva ako nájomné bytovému družstvu, zvyšok príjmu minie na stravu a bežné výdavky spojené so ňou a s jej maloletým synom. Pracovať nemôže, lebo sa stará o postihnutého syna.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ je jeho synom, avšak podľa jeho názoru jeho vyživovacia povinnosť k nemu už netrvá. Navrhovateľ je dospelý a je vyučený. Chcel mu dať aj robiť, avšak nerobil tak ako mal, preto mu povedal, že lajdákov podporovať nebude. Prácu, ktorú mu dával, zvláda 14-ročné dievča a ak ju nezvláda on, je lajdák. Vie o jeho hendikepe, avšak za veľa vecí si môže sám, nakoľko vo zvýšenej miere podľa jeho názoru požíval alkohol, chodil po večeroch s kamarátkami,

najmä s pani Q.. Chodieval do Trenčianskych Teplíc sa s ňou kúpať, pričom raz došiel bez trenírok, pretože si ich zabudol u nej. Navrhovateľ mal možnosť sám sa živiť. Kvôli nemu prišiel o jednu robotu a tým aj o 700 eurový mesačný zárobok, pretože klamal jeho vedúcemu o dôvode, prečo nemôže prísť do práce. Navrhovateľ u neho býval do novembra 2013. Je pravdou, že poberá na neho prídavok vo výške 23,52 eur, ktoré mu posiela Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Chcel, aby táto suma bola spätne prevedená navrhovateľovi, avšak on nebol ochotný dať mu účet, na ktorý mu má peniaze posielať. Momentálne tieto prídavky chodia na účet, ktorý je blokovaný. Navrhovateľ do školy podľa jeho vedomostí nechodí a predáva pri Fixe víno. Ospravedlnenky mu dáva pani V.. Z. K.. Jeho mesačné príjmy pozostávajú z príjmu zo živnosti, je lakírnik. Má mesačný príjem asi 250 eur. Riadne si podáva daňové priznania. Okrem príjmu zo živnosti iný príjem nemá. Jeho mesačné výdavky sú asi 200 eur, ktoré platí priateľke J. K. za bývanie, stravu a pranie. Od novembra 2013 býva s ňou, v rodinnom dome v Dubnici nad M. na ulici V., ktorý priateľka vlastní v 1/6 v podielovom spoluvlastníctve. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť určenú v minimálnej výške súdom k maloletému synovi H., ktorú si však neplní. Ďalej má výdavky na stravu, pričom pri príjme 250 eur mu po zaplatení priateľke 200 eur ostáva len 50 eur. Nemá žiadny majetok, nič nezdedil ani nenadobudol. Je voči nemu vedená exekúcia, v ktorej mu súdny exekútor zablokoval bankový účet vedený v SLSP, a.s., avšak na ňom už nemá žiadne peniaze, okrem prídavku na dieťa, ktorý je mu posielaný. V súčasnosti mu objednávatelia jeho prác platia v hotovosti na príjmový pokladničný doklad. Pred bývaním u priateľky býval v nájomnom byte v F. nad M. na ulici W. kaštielom XXX/X, ktorý si nemohol dovoliť platiť. Za byt platil nájomné vo výške 350 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: rodným listom navrhovateľa, listom zo dňa 06.03.2014 od OUI Ladce, rozhodnutím ÚPSVaR Trenčín zo dňa 13.07.2012, výučným listom zo dňa 21.06.2013, vysvedčením o záverečnej skúške zo dňa 21.06.2013, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 03.09.2014, listom zo dňa 04.09.2014 OUI Ladce, správou o psychologickom vyšetrení navrhovateľa zo dňa 27.01.2010, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2014, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -35 z pripojeného spisu sp.zn. . Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ je plnoletým synom odporcov. V súčasnosti je študentom 2. ročníka na Odbornom učilišti internátnom v Ladcoch. V júni 2013 sa vyučil v učebnom odbore Poľnohospodárska výroba, záhradníctvo, úspešným vykonaním záverečnej skúšky. Riaditeľ uvedenej školy ho v písomnom vyjadrení súdu zo dňa 04.09.2014 hodnotil tak, že jeho pracovné zručnosti sa zlepšujú, má problémy s dochádzkou, pretože nemá finančné prostriedky na cestu. Na základe dosahovaných školských výsledkov je predpoklad, že vo zvolenom odbore maliar-natierač získa výučný list. Jeho triedny učiteľ ho v písomnom vyjadrení súdu zo dňa 06.03.2014 hodnotil tak, že ho práca baví a snaží sa. Občas má problém s dochádzkou, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Musí si privyrábať na brigádach, aby mohol chodiť do školy. Jeho vyučovacie výsledky sú priemerné, ale je snaživý. Podľa správy o psychologickom vyšetrení navrhovateľa zo dňa 25.01.2010 je navrhovateľ menej samostatný, bola zistená aktuálna úroveň intelektových schopností v pásme strednej mentálnej retardácie. Chápanie jednoduchým inštrukciám má znížené. Psychomotorické tempo práce je pomalé, chybovosť v subtestoch je vysoká. Navrhovateľ nie je poberateľom dôchodku.

Odporkyňa v 1. rade je nemajetná, nevlastní auto, ani iný majetok väčšej hodnoty, celodenne sa stará o svojho maloletého syna Františka, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, trpí na detskú mozgovú obrnu. Jej mesačné príjmy pozostávajú z vdovského vo výške 234,80 eur (k 10.10.2014) a opatrovného vo výške 216 eur. Takisto poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23 eur na maloletého syna H.. Býva v 3-izbovom družstevnom byte v Dubnici nad M. spolu s priateľom a maloletým synom. Jej pravidelné výdavky sú 50 eur na inkaso, tzn. elektrinu, rozhlas a televíziu, 200 eur dáva ako nájomné bytovému družstvu, zvyšok príjmu minie na stravu a bežné výdavky spojené s ňou a s maloletým synom.

Odporca v 2. rade je živnostník, lakírnik. Jeho mesačné príjmy asi 250 eur pozostávajú z príjmu zo živnosti. Riadne si podáva daňové priznania. Okrem príjmu zo živnosti iný príjem nemá. Jeho mesačné výdavky sú asi 200 eur, ktoré platí priateľke J. K. za bývanie, stravu a pranie. Od novembra 2013 býva s ňou, v rodinnom dome v Dubnici nad Váhom. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť určenú v minimálnej výške

súdom k maloletému synovi Františkovi, ktorú si neplní. Ďalej má výdavky na stravu, pričom pri príjme 250 eur mu po zaplatení priateľke 200 eur ostáva len 50 eur. Nemá žiadny majetok. Je voči nemu vedená exekúcia, v ktorej mu súdny exekútor zablokoval bankový účet vedený v SLSP, a.s., avšak na ňom už nemá žiadne peniaze, okrem prídavku na dieťa, ktorý je mu posielaný. Ku dňu 13.08.2014 poberal na navrhovateľa prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, ktorý mu bol posielaný na bankový účet, ktorý bol zablokovaný súdnym exekútorom, a z ktorého bol zostatok na účte strhávaný kvôli exekúcii na majetok odporcu v 2. rade. Tento prídavok poberal od 01.09.2011 so súhlasom odporkyne v 1. rade.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -35 zo dňa 17.06.2010 bol určený rozsah vyživovacej povinnosti odporcu v 2. rade k navrhovateľovi v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu rodičov navrhovateľa (vtedy maloletého), a to odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o rodine“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácií citovaných ustanovení zákonov súd vec právne posúdil takto:

Vyživovacia povinnosť upravená v rodinných vzťahoch je odrazom osobných vzťahov medzi oprávneným a povinným v ich vzájomnom vzťahu. V prejednávanom prípade je odrazom všeobecne prijímanej existencie zodpovednosti rodičov voči ich deťom za ich materiálne zabezpečenie po určitú dobu. Takto je táto zodpovednosť a povinnosť chápaná a prijímaná spoločnosťou už po celé generácie.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že odporcovia majú stále vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, ich synovi. Je tomu aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ je už plnoletý a úspešne ukončil jedno stredoškolské štúdium. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky sa za plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samostatne sa živiť, považuje dieťa, ktoré sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie. V danom prípade navrhovateľ ukončil svoju prípravu na budúce povolanie ukončením stredoškolského štúdia vyučením v odbore záhradníctvo. Po tom, čo si nenašiel pracovné uplatnenie v odbore, ktorý vyštudoval, začal študovať ďalší stredoškolský odbor, a to odbor maliar.

V tejto súvislosti súd uvádza, že trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom nie je viazané na dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, ale na nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Nie je vylúčené, a ani ojedinelé, že vyživovacia povinnosť rodiča k jeho dieťaťu trvá počas celého života dieťaťa. Ide napr. o prípad dieťaťa, ktoré objektívne, napr. v dôsledku svojho nenapraviteľného vážneho zdravotného postihnutia, nikdy nebude schopné samostatne sa živiť. Podľa názoru súdu o tento prípad sa v danej veci nejedná, avšak vzhľadom k tomu, že navrhovateľ naďalej študuje, a vzhľadom k jeho zhoršenému zdravotnému stavu, súd konštatuje, že takéto „ďalšie“ štúdium je možné považovať za prípravu na výkon povolania.

Navrhovateľ je oproti bežnej populácii znevýhodnený, nakoľko podľa vyšetrenia zo dňa 25.01.2010 je menej samostatný, bola zistená aktuálna úroveň intelektových schopností v pásme strednej mentálnej retardácie. Chápanie jednoduchým inštrukciám má znížené. Psychomotorické tempo práce je pomalé. Z uvedenej Správy o psychologickom vyšetrení z 27.01.2010 súd vyvodzuje, že u navrhovateľa je diagnostikovaná duševná porucha označená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ako F71 Stredný stupeň duševnej zaostalosti. Podľa definície tejto poruchy v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, je navrhovateľ schopný dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a nadobudnúť školské zručnosti. Život a práca dospelých v spoločnosti vyžaduje starostlivosť rôzneho stupňa. Aj po ukončení stredoškolského štúdia v odbore záhradník sa navrhovateľ nedokázal zamestnať a rozhodol sa pokračovať v štúdiu v inom odbore, aby si zvýšil pravdepodobnosť zamestnať sa. Preto ak sa navrhovateľ rozhodol pokračovať v ďalšom stredoškolskom štúdiu, v odbore maliar, aj s ohľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie, je možné považovať aj toto „ďalšie“ štúdium za prípravu na povolanie.

Návrh na určenie výživného vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, aj napriek uvedenému, súd musel zamietnuť, pretože rozsah vyživovacej povinnosti odporcu v 2. rade k navrhovateľovi už bol (a naďalej stále je) určený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -35 zo dňa 17.06.2010. Pritom vyživovacia povinnosť odporcu v 2. rade nezanikla, ani ju súd svojim rozhodnutím nezrušil. V uvedenom rozsudku súd schválil rodičovskú dohodu rodičov navrhovateľa (vtedy maloletého), a to odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade. Na základe neho je odporca v 2. rade stále povinný prispievať navrhovateľovi výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Na rozsahu a existencii tejto vyživovacej povinnosti nič nemení ani tá skutočnosť, že medzičasom navrhovateľ dosiahol plnoletosť. Aj v prípade určenia rozsahu vyživovacej povinnosti (výšky výživného) vo vzťahu k plnoletému dieťaťa platí výška minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tomto konaní sa navrhovateľ nedomáhal vyššieho výživného, teda zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Ako uviedol na pojednávaní konanom dňa 19.08.2014, navrhoval, aby súd zaviazal odporcov platiť mu výživné v minimálnej výške. Preto súd konajúci o určení výživného vo vzťahu k odporcovi v 2. rade návrh zamietol. Súd považuje za potrebné uviesť vo vzťahu k odporcovi v 2. rade to, že je zarážajúce, že si voči navrhovateľovi neplní už dlhšie obdobie svoju vyživovaciu povinnosť, ale napriek tomu poberal na neho prídavok na dieťa. Toto jeho konanie je o to amorálnejšie, že tento prídavok na dieťa si necháva poukazovať na účet, ktorý má v dôsledku exekúcie zablokovaný. Peniaze, ktoré by mohli pokrývať potreby navrhovateľa, ktorý je odkázaný na výživu, sú tak spotrebované na úplne iný účel. Pritom odporca v 2. rade si neplní svoju vyživovaciu povinnosť ani k jeho ďalšiemu synovi, ktorý je postihnutý detskou mozgovou obrnou. Záverom súd uvádza, že navrhovateľ môže ako oprávnený z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -35 zo dňa 17.06.2010 iniciovať exekučné konanie, za účelom vymoženia dlžného výživného voči odporcovi v 2. rade, a to aj za minulé obdobie.

Vo vzťahu k odporkyni v 1. rade je však situácia iná, pretože jej nebol doposiaľ rozhodnutím súdu určený rozsah vyživovacej povinnosti. Preto sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu voči nej, teda či, a v akej výške, je odporkyňa v 1. rade povinná plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Ako je uvedené vyššie, vyživovacia povinnosť odporkyni v 1. rade, ktorá je matkou navrhovateľa stále trvá. Zákon o rodine ustanovuje minimálny rozsah výživného, a to 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Ak teda nejde o prípad rozporu výživného s dobrými mravmi, je rodič podľa citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v uvedenom minimálnom rozsahu.

Vo všeobecnosti platí, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti treba posudzovať subjektívne schopnosti a možnosti povinného, avšak je potrebné prihliadať na objektívne dané možnosti, teda aj na súčasný stav v ktorom sa povinný (v danom prípade odporkyňa v 1. rade) nachádza. Preto je potrebné pri určení tohto rozsahu komplexné posúdenie týchto skutočností súdom. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že odporkyňa v 1. rade si nie iba svojím vlastným konaním zavinila svoju nepriaznivú situáciu. Nie je možné rozhodnúť pri určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti neprihliadajúc na jej nepriaznivú životnú situáciu. Tento stav je charakterizovaný tým, že odporkyňa v 1. rade je nemajetná (nevlastní auto, ani iný majetok väčšej hodnoty) celodenne sa stará o svojho maloletého syna H., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, trpí na detskú mozgovú obrnu, v dôsledku čoho nemôže byť riadne zamestnaná. Jej mesačné príjmy pozostávajú z vdovského vo výške 234,80 eur a opatrovného vo výške 216 eur. Takisto poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23 eur na maloletého syna H.. Býva v 3- izbovom družstevnom byte v Dubnici nad Váhom spolu s priateľom a maloletým synom. Jej pravidelné výdavky sú 50 eur na inkaso, tzn. elektrinu, rozhlas a televíziu, 200 eur dáva ako nájomné bytovému družstvu, zvyšok príjmu minie na stravu a bežné výdavky spojené s ňou a s maloletým synom. Odporkyňa zo svojho príjmu hradí iba nevyhnutné výdavky. Pritom z vdovského a opatrovného má celkovo príjem v sume 450,80 eur. Po zaplatení nájomného a inkasa jej tak ostane približne 200 eur. Z uvedeného je zrejmé, že jej objektívne okolnosti neumožňujú platenie výživného v inej výške ako je minimálne výživné.

Podľa zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Takto určená výška výživného zodpovedá v rozhodnom období, teda od 21.01.2014 až do súčasnosti sume 27,13 eur mesačne.

Podľa názoru súdu, berúc do úvahy pravidlo, že výživné rodiča voči dieťaťu by nemalo viesť k existenčným problémom tohto rodiča, za predpokladu, že sa tým nedostane do existenčných problémov dieťa, je potrebné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi v minimálnom zákonnom rozsahu. Navrhovateľ sa do existenčných problémov nedostane, pretože má zabezpečené bezplatné bývanie u svojej opatrovníčky v tomto konaní a takisto si vie zabezpečiť príležitostný príjem. Ako sám uviedol, zarobí si napríklad tak, že vynáša smeti, pomáha predajcom, vykladá tovar, pričom jeho príjem z týchto činností je asi 20 eur mesačne.

Vzhľadom k rozhodnutiu súdu o určení výživného počnúc dňom 21.01.2014 (deň začatia konania), vznikol odporkyni v 1. rade za obdobie od 21.01.2014 do 31.08.2015 nedoplatok na výživnom vo výške 525,15 eur. V tomto období si odporkyňa v 2. rade voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť neplnila. K tomuto nedoplatku dospel súd tak, že v mesiaci január 2014 mala vzhľadom k určenému výživnému odporkyňa v 1. rade zaplatiť alikvótnu časť výživného v sume 9,68 eur (27,13 eur/31 x 11). V mesiacoch február 2014 až august 2015 (keďže výživné je splatné vopred, súd rozhodol dňa 16.07.2015 a rozsudok súdu o výživnom je predčasne vykonateľný) vznikol odporkyni v 1. rade nedoplatok vo výške 515,47 eur (19 x 27,13 eur).

Zároveň súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o tom, že odporkyňa v 1. rade je oprávnená zaplatiť nedoplatok na výživnom v 15 mesačných splátkach. Rozhodol tak z toho dôvodu, aby odporkyni v 1. rade nevznikli nárazovo neprimerané výdavky. Výška splátky podľa názoru súdu zodpovedá možnostiam odporkyne v 1. rade a zároveň potrebám navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žiadny z účastníkov si právo na náhradu trov konania neuplatnil, ani im žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.