Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-67-2013.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky: J. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. X, I. S., zastúpená advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, so sídlom AK Riečna 2, Bratislava, proti odporcovi: K. I. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XX, H. XX X N., O., C.Á. D., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: T. I. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto
rozhodol:
Súd manželstvo K. I. R., narodeného XX.XX.XXXX a J. R., rodenej F., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX C. I. S., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu I. S., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd zveruje maloletého T. I. R., narodeného XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého T. mesačne sumou 200 euro počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.03.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému T. I., ktorý sa narodil v manželstve jeho rodičov. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po 4 ročnej známosti, spoločnú domácnosť si účastníci konania založili vo C. D., v čase keď bola navrhovateľka tehotná odsťahovali sa na I. k rodičom navrhovateľky. Odporca striedavo prebýval na I. aj vo C. D.. Po narodení maloletého syna sa v spolužití manželov začali objavovať výrazné nezhody týkajúce sa manželského spolužitia, najmä neprekonateľnými rozdielmi pováh a kultúrnymi rozdielmi. Táto situácia napokon viedla k úplnému vzájomnému odcudzeniu sa, následkom čoho účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, intímne nežijú a spolu nehospodária. V súčasnosti navrhovateľka k odporcovi už neprechováva žiaden citový vzťah, manželstvo vykazuje znaky len formálneho zväzku, ktorý si neplní svoj účel predpokladaný zákonom o rodine a ani v budúcnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. O maloletého T. sa navrhovateľka stará sama a má vytvorené všetky predpoklady pre ďalší zdravý rast a výchovu maloletého. Navrhovateľka žiada, aby bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti a odporca aby prispieval na výživu maloletého mesačne sumou 400 eur, v súčasnosti odporca na výživu maloletého neprispieva.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá, odmieta obnoviť spolužitie s odporcom, s manželom sú iba v občasnom telefonickom kontakte, odporca žije vo C. D. ona so synom na I.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2011, ich manželstvo je dlhodobo a trvalo rozvrátené.
Odporca sa cestou dožiadaného W. P. V. S. Q.A. L. E., B. J. vyjadril k podanému návrhu, na pojednávanie na tunajšom súde sa nedostavil, preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Odporca s návrhom na rozvod vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom dňa 01.10.2014, súhlasil a uviedol, že navrhovateľka ho žiadala, aby sa presťahoval na Slovensko, čo nemohol urobiť, nakoľko vo C. D. má deti. Odporca tak isto súhlasil s podmienkami úpravy práv a povinnosti voči maloletému, avšak s výhradou, že si nemôže dovoliť platiť mesačne 400 eur, v súčasnosti si nemôže dovoliť platiť vôbec nič.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p., vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T., oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, rozpisom výdavkov na maloletého, potvrdením o návšteve materskej školy a úhrade mesačných poplatkov za materskú školu, potvrdením o príjme navrhovateľky, zápisnicou o výsluchu odporcu pred dožiadaným súdom, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a cestou dožiadaného súdu vo C. D. výsluch odporcu a zistil tento skutkový stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, navrhovateľka je národnosti slovenskej, odporca národnosti C. D., posledné spoločné bydlisko mali účastníci vo I. S., kde odporkyňa naďalej býva, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov konania sa narodil dňa XX.XX.XXXX maloletý T. I.. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do roku 2011. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, navrhovateľka odmietla pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa § 100 ods. 1 O.s.p. , odporca s návrhom na rozvod súhlasil, mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo od roku 2011 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil odlišnosť kultúr, v ktorých boli účastníci konania vychovávaní a z toho prameniace dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností, odlišnosť pováh v základných otázkach spolužitia, na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania uviedli že súhlasia s rozvodom ich manželstva. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Podľa Čl. 1 a 2 Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. l O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Z manželstva rodičov sa narodil maloletý T., ktorý je veku necelých 4 rokov, navštevuje súkromnú materskú školu. Maloletý je zdravý, až na bežné detské ochorenia. Matka na pojednávaní uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletého sú cca 400 eur. V tejto sume je započítaná alikvotná čiastka na bývanie mesačne 80 eur, ošatenie a obutie 60 eur, časť nákladov na materskú školu 150 eur, zdravotná starostlivosť a lieky 30 eur, voľnočasové aktivity maloletého 30 eur, stravovanie doma 50 eur.
Matka maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, od septembra 2013 je zamestnaná ako recepčná H. J., a jej priemerný mesačný netto príjem je 630 eur, poberá rodinné prídavky 23,52 eur, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletým býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome, ktorým prispieva na bývanie, stravovanie a starostlivosť o maloletého počas výkonu jej práce (nočné služby) mesačne sumou 300 eur. Matka maloletého nemá žiadne úvery ani pôžičky. Na pojednávaní matka uviedla, že keď žili v O., odporca vlastnil T. I., z tejto činnosti neprofitoval, ona živila aj jeho. Naposledy bol na I.I.J. v máji 2013, od februára 2012 do júna 2013 s výnimkou marca 2013 zasielal na výživu syna 550-600 Q.. Finančne matke vypomáha jej teta, inak by matka finančne nedokázala zabezpečiť starostlivosť o maloletého, nakoľko sa otec na jeho výžive v súčasnosti nepodieľa.
Otec maloletého pred dožiadaným súdom vo C. D. uviedol, že si nemôže dovoliť platiť výživné 400 eur ako požadovala matka vo svojom návrhu, nakoľko v súčasnosti je bez práce. Má veľké problémy s dýchaním, ktoré nastali po operácii srdca dňa 16.10.2013, keď má tieto problémy nejde do práce. Keď je v práci, tak šoféruje taxík a riadi cez vysielačku, bez odpočítania výloh zarába asi 150 Z. týždenne. V súčasnosti na výchovu T. neprispieva. T. má narodeniny v rovnaký deň ako on, rád by ho navštívil na ich spoločné narodeniny. Nevie ako si to bude môcť dovoliť, pretože cestovné lístky sú veľmi drahé. Vypovedať v O. je pre neho oveľa lepšie, ako navštíviť súd na I.. Žije s jeho predošlou partnerkou a troma deťmi vo veku 24, 22 a 18 rokov, bývajú v T.. Nehnuteľnosť vlastnia s partnerkou spoločne. Majú na ňu hypotéku od spoločnosti K. E. vo výške cca 172 000 Z., na hypotéke majú dlh. Mali platiť splátku 356 Z. mesačne, s platením sú v omeškaní asi 4-5 mesiacov. Medzi bývalou partnerkou a ním nie je vzťah, musel sa vrátiť pretože nemal kde inde bývať. Pomáha im syn a niekedy dcéra. Nepožiadal o invalidný dôchodok, nedostáva žiadne iné dôchodky. V júni mal zdravotné problémy, preto sa neodstavoval na výsluch na súd, má veľké problémy so spánkom.
Kolízny opatrovník uviedol že pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletého, odporúčajú súdu aby zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 eur.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej
a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa § 28 ods.1, 2, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd maloletého T. zveril do jej osobnej starostlivosti, s čím aj otec súhlasil. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby, ktoré matka vyčíslila mesačne na sumu cca 400 eur, s ktorou sumou sa súd stotožnil. Matka musela maloletého umiestniť do súkromnej materskej školy, kde je mesačný poplatok bez stravy 350 eur, nakoľko v obecnej škôlke sa maloletý nedokázal adaptovať. Matka je riadne zamestnaná a svoj príjem riadne vydokladovala. Otec uviedol v rámci výsluchu svoje vyjadrenie, avšak nepredložil žiadne listinné dôkazy, ako bolo od neho požadované. Preto súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého. Bolo na otcovi, aby súdu predložil potvrdenie o svojom príjme, potvrdenie o svojom zdravotnom stave, svojich výdavkoch. Pokiaľ sa otec zadlžil kúpou nehnuteľnosti (172 000 Z.), v ktorej býva jeho terajšia partnerka a tri dospelé deti , mali by sa všetky tieto dospelé osoby podieľať aj na znášaní výdavkov na predmetnú nehnuteľnosť, preto sa súd nestotožnil s argumentáciou otca že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného na maloletého T.. Vyživovacia povinnosť vyplýva rodičom priamo zo zákona, do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a je to právom dieťaťa. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže celú starostlivosť presúvať na druhého rodiča. V tomto konkrétnom prípade matka od roku 2011 sama zabezpečuje osobnú ako i finančnú starostlivosť o maloletého, otec finančne prispieval iba do roku 2013 aj to nepravidelne, preto správanie sa otca súd vyhodnotil ako vyhýbanie sa jeho zákonnej vyživovacej povinnosti a zaviazal odporcu podieľať sa na polovici výdavkov, ktoré matka na maloletého mesačne vynakladá. Keďže odporca neprodukoval žiadne listinné dôkazy ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali, má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200 eur, ktorá suma zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).