Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_2C-35-2013.pdf
PDF · 140.97 KB
No categories available
2C/35/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne E. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice 040 71, IČO: 31 690 904, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, spisová značka 2C/2803/2012 zo dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej E. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. č. XXX o zaplatenie 146,83 eur s prísl.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 23.04.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, sp. zn. 2C/2803/2012 zo dňa 19.1,2012.
Návrh odôvodnila tým, že dňa 2.10.2008 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 25.02.2009 predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 30.03.2009 jej žalovaný oznámil, že k zániku poistnej zmluvy dôjde dňa 03.06.2009. Zároveň žalovaný v predmetnom oznámení vyúčtoval žalobkyni aj konečný stav finančného plnenia ku dňu zániku poistenia, vyúčtoval žalobkyni nedoplatok v sume 42,42 eur, ktorý žalobkyňa žalovanému uhradila. .
Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 146,83 eur zo dňa 2.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 148,83 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovanému sumu 146,83 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 16.04.2013. Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa rozhodcovskej doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá spôsobuje jej neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 4 a § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.). Zároveň vyslovila názor, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 Obč. zák. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom - žalovaným voči slabšej strane - žalobkyni. Túto zmluvu a VPP nemal spotrebiteľ -
žalobkyňa možnosť nijako upraviť, keďže tak zmluva ako aj VPP k nej boli vopred naformulované na predtlačenom tlačive a v takom znení jej aj na podpis predložené. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ako bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov). Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže na svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia.
Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského konania nie je spotrebiteľským sporom, návrh na začatie konania nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch a konanie podlieha poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky. Uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z.z.), ktoré nasleduje po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, kedy už rozhodnutie nadobúda novú kvalitu a kde sa preskúmava zákonnosť a postup rozhodcovského súdu a nie dôvodnosť uložených hmotnoprávnych povinností a neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z ktorých uložená hmotno-právna povinnosť vyplýva, nemá navrhovateľka status spotrebiteľa a teda nie je ani oslobodená od súdneho poplatku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok za návrh na .začatie konania, žalovaný poukazoval na zákonnú povinnosť súdu zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. K veci samej uviedol, že podaný návrh je bezdôvodný a neurčitý. Neurčitosť odôvodnil tým, že petit žalobného návrhu je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, keďže podľa názoru odporcu nie je uvedený právny dôvod, pre ktorý navrhovateľka žiada rozsudok zrušiť, keďže zákon taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej poukázal na zohľadnenie 19 odôvodnenia smernica 93/13/EHS v prejednávanej veci, v ktorom je podľa žalovaného formulovaný zámer (cieľ) smernice, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú v tejto smernici vymedzené kritériá. Poukázal na to, že ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú za splnenia aplikačných podmienok povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý aj v jej 19 odôvodnení, ktoré sa vyslovene týka poistných zmlúv. Ďalej žalovaný poukazoval na hrubú chybu pri transponovaní smernice 93/13/EHS do Občianskeho zákonníka a preklade ustanovení smernice, práve v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa názoru žalovaného je zámerom EÚ uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako spotrebiteľ mal v rozhodcovskom konaní vo všeobecnosti zaručené procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou, a to procesné práva ako napr. právo podať odpor, navrhovať dôkazy, podať námietku zaujatosti, vyjadriť sa, atď.
Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, bola osobitne podpísaná. Pričom žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobkyňa rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. oddelená od ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Vzhľadom na individuálne dojednania rozhodcovskej doložky, je táto preto platná v prípade, že by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O tom, že žalobkyňa bola dostatočne oboznámená s obsahom zmluvy a zmluvných podmienok, žalovaný predložil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, v rámci ktorého musela žalobkyňa zodpovedať okrem iného na otázku, či potrebuje žalobkyňa
ešte nejaké vysvetlenie, doplnenie informácie, na ktoré odpovedala žalobkyňa jednoznačne nie. Ďalej sa žalovaný zaoberal posudzovaním neprimeranosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný sa taktiež vyjadril k rokovaciemu poriadku rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že žiadne z procesných pravidiel nespôsobuje výhodu či nevýhodu niektorému z účastníkov a námietky žalobkyne v tomto smere sú irelevantné
Podaním doručeným súdu dňa 22.6.2015 právny zástupca žalobcu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok o zrušení ktorého súd koná prestal účastníkov .rozhodcovského konania - žalobkyňu a žalovaného zaväzovať (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení) .
Pojednávania vytýčeného na deň 25.6.2015 sa nezúčastnila žalobkyňa a žalovaný, ich neúčasť ospravedlnili ich právny zástupcovia súhlasili aby súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach na podanej žalobe trval, zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok žiadajú zrušiť z dvoch dôvodov a to pre neplatnosť rozhodcovskej doložky v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní a pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa obsah zmluvy ovplyvniť nemohla, že jej nebolo vysvetlené čo je rozhodcovská doložka, že zmluva bola uzavretá 2.10.2008 a dodatok žalovaným bol vydaný až 15.12.2008, teda žalobkyňa nemohla v lehote 30 dní odmietnuť rozhodcovskú doložku.
Na pojednávaní dňa 25.6.2015 právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe aj po zmene právnej úpravy, zdôraznil, že predmet sporu neodpadol, keďže pohľadávka, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom konaní naďalej existuje, rozhodcovský rozsudok naďalej existuje.
Žalobkyňa na pojednávaní dňa 5.9.2013 trvala na podanej žalobe zdôraznila, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pri uzatváraní zmluvy termín rozhodcovská doložka ani nepadol, nehovorili o tom, kto bude riešiť prípadný spor. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu uzatvárala s p. C. aj keď v písomnom vyhotovení zmluvy je uvedené že ju uzatvárala s pánom C.. Zmluvu podpísala tam, kde jej to p. C. ukázala, pričom ona sa nepýtal prečo zmluvu podpisuje takýmto spôsobom, zmluvu mala možnosť prečítať, avšak zmluvu nečítala.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že neboli porušené žiadne predpisy na ochranu spotrebiteľa, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Trval na tom, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa obsah zmluvy neprečítala je to na jej ťarchu.
Na pojednávaní dňa 25.6.2015 právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na zmenu právnej úpravy návrh zamietnuť s poukazom na § 243d Exekučného poriadku. Skutočnosť, že na základe napadaného rozhodcovského rozsudku nepodal návrh na vykonanie exekúcie žiadnemu exekútorovi preukázal svojím prehlásením v mene žalovaného na súdnom pojednávaní. Poukázal na skutočnosť, že súd nemôže zrušiť rozhodnutie, ktoré už bolo zrušené a je nezáväzné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne Z. C., oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav: .
Dňa 18.08.2009 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa zmluvu podpísala na vopred žalovaným pripravenom tlačive okrem textu zmluvy podpísala aj všeobecné poistné podmienky v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka. Dňa 25.03.2009 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, listom zo dňa 30.03.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že poistná zmluva v zmysle § 800 obč. zák. zanikne 03.06.2009 a definitívny finančný zostatok 42,42 eur, t.j. dlžné poistné žiadajú uhradiť do 7-mich dní.
Žalovaný dňa 04.01.2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie 146,83 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/2803/2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu k úhrade sumy 146,83 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 18.04.2013.
K okolnostiam uzavretia poistnej zmluvy súd vypočul tretí subjekt - finančného agenta- osobu, ktorá v mene žalovaného uzatvárala so žalobkyňou poistnú zmluvu Z. C.. Svedkyňa na pojednávaní dňa 24.03.2015 uviedla, že žalobkyni pri uzatváraní zmluvy vysvetlila všetko čo vysvetlené mala mať, bola upovedomená o tom, že v prípade zrušenia zmluvy nasledujú sankcie. Žalobkyni vysvetlila termín rozhodcovská doložka a to tak, že ak zmluvu zruší predčasne budú nasledovať sankcie. Svedkyňa uviedla aj to, že zmluvy museli byť podpísané klientom na všetky miestach na to určených, ináč by zmluva nebola prijatá do systému, ak by niektorý podpis chýbal opätovne by musela navštíviť klienta za účelom dodatočného podpisu. Svedkyňa ďalej potvrdila, že zmluvu so žalobkyňou vyrozprávala ona jej manžel (C.) ju len podpísal.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. .
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 40 ods. 4 citovaného zákona na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len Obč. zák. ) účinného v čase podpísania zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. .
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto .všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút
rozhodcovského súdu a jeho rokovaní poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovaní poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ďalej len EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243d ods.1 EP exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Právne posúdenie veci:
V prvom rade sa súd zaoberal návrhom právneho zástupcu žalobcu prednesenom na pojednávaní dňa 25.6.2015, ktorým žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok o zrušenie ktorého súd koná, prestal účastníkov rozhodcovského konania (ale aj účastníkov tohto súdneho konania) zaväzovať. Konkrétne ide o ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), ktorá upravuje prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.2015. Podľa tohto ustanovenia exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - pozn. súdu) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Keďže žalovaný doposiaľ nepodal návrh na vykonanie rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha, tento už účastníkov nezaväzuje, teda dosiahol sa cieľ, ktorý svojou žalobou žalobca chcel dosiahnuť. Je pravdou, že prechodné ustanovenia EP k úprave účinnej od 1.1.2015 zaviedli lehotu, do ktorej je potrebné navrhnúť výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, inak tento rozsudok účastníkov nezaväzuje, čiže ho nie je možné vykonať. Z tohto pohľadu sa teda javí, že o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je potrebné rozhodovať, resp. že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je už nedôvodná.
Čisto teoretický sa dá s návrhom právneho zástupcu žalobcu na zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny právnej úpravy súhlasiť, avšak súdu sa javí vecne a procesne správnejší .postup prejednania žaloby a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd pristúpil k jeho rušeniu z týchto dôvodov:
Ustanovenie § 243d ods. 1 EP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“ nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného ustanovenia je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je možné vo veci konať a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje a zákon výslovne neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č. 355/2014 Z.z. možno napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je začaté dňom doručenia návrhu na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi ( § 36 ods. 2 EP), súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že v niektorých prípadoch je žiadosť o udelenie poverenia zaslaná súdu aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od doručenia návrhu súdnemu exekútorovi. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie bola stanovená do 31.3.2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia už musia byť aj doručené súdu (aj vzhľadom na množstvo takto podaných návrhov na podklade rozhodcovských rozsudkov, ktorých výkon ešte nebol navrhnutý). Žalovaný síce vyhlásil, že žiaden návrh na výkon
exekúcie voči žalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku nepodal, ale ak by súd žalobu zamietol a toto vyhlásenie by sa ukázalo nepravdivým, žalobca by sa dostal do situácie, kedy by už nemohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Samozrejme by sa žalobca ako povinný v exekučnom konaní mohol brániť námietkami, resp. inými prostriedkami upravenými v EP, čo by však znamenalo znova nastolenie „sporu“, ktorý sa rieši už v tomto konaní. Teda dôvodom je aj právna istota účastníkov konania.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa súd nepriklonil k návrhu právneho zástupcu žalovaného je posilnenie postavenia spotrebiteľov a zamedzení obchodných praktík žalovaného, ako napríklad v tomto prípade. Ochrana spotrebiteľa je jedným z nosných záujmov Európskej únie, ktorá sa premieta tak do právnej úpravy EÚ a právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj do judikatúry Európskeho súdneho dvora a judikatúry slovenských súdov. Judikatúra ESD, ako aj slovenských súdov považuje normy na ochranu spotrebiteľa za normy na úrovni verejného poriadku, na ktorých dodržiavaní je potrebné bez výhrady trvať. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalovaný si v nejednom prípade uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súdy už v mnohých konaniach vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je v dôsledku toho neplatná.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.
Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky .upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 Obč. zák. je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybnosti boli Všeobecné poistné podmienky (VPP), ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdí žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto je platná, s poukazom na § 53 ods. 1 Obč. zák. ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná.
Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Obč. zák. , podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo VPP. .
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým, husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia žalobkyne o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. VPP týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo bolo jej povinnosťou vyplývajúcou zo VPP podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitu úpravy riešenia sporov vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.
Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de facto povinnosť).
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právo akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo taká ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne Z. C., ktorá predmetnú poistnú zmluvu ako sprostredkovateľ v mene žalovaného „prerozprávala“, aj keď zmluvu podpísal manžel svedkyne. Svedkyňa súdu nevedela vysvetliť aký má význam termín “rozhodcovská doložka „. Podľa svedkyne rozhodcovská doložka znamená sankciu v prípade predčasného ukončenia poistného vzťahu. Keďže sama osoba, ktorá v mene žalovaného uzatvárala poistné zmluvy nemala informácie o význame rozhodcovskej doložky, súd má za to, že túto informáciu nemohla ani kvalifikované podať žalobkyni ako spotrebiteľke.
Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádza do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa .dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, VPP a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Naopak vykonané dokazovanie odôvodňuje záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky.
Súd má za to, že rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť VPP a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Občiansky zákonník od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonní s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.
V zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nie je možné akceptovať rozhodcovskú doložku, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Toto ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratne arbitráži.
Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie (čl. XV.VPP), súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:
Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, tento je podľa názoru súdu .ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.
Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.
Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov), súd ju na dokreslenie uvádza.
Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote, pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur, pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške 36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským súdom dosahujú sumu 276 eur. Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) .zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2. strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH). Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov a pod.)
Ustanovenie § 53 Obč. zák. nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konania vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
K odkazom právneho zástupcu žalovaného na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 a 6MCdo/9/2012 súd len poznamenáva, že ani jeden z nich sa netýka žalovaného, pričom v prvom z týchto rozhodnutí bola iná situácia (rozhodcovskú doložku mal možnosť spotrebiteľ v lehote 30 dní od podpisu zmluvy vylúčiť a rozhodnutia nižších súdov boli zrušené, teda nie je zrejmé, ako nakoniec bolo rozhodnuté) a v druhom rozhodnutí bolo zamietnuté dovolanie, ktorým sa generálny prokurátor domáhal zrušenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré vyhodnotili rozhodcovskú doložku banky za neprijateľnú. Súdu je pritom z úradnej činnosti tak svojej, ako aj iných súdov známe, že vo väčšine prípadov súdy v exekučných konaniach, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú
sumu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú súd posudzoval v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii spotrebiteľa, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené aj dovolacím súdmi a aj NS SR.
K tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok .súd poznamenáva, že tieto dôvody ( §40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014) vyplývajú priamo zo žaloby. Naviac zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre žalobkyňu povinnosť podať právnu charakteristiku uplatneného nároku.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bude súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, t .j. v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. . Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Starej Ľubovni, dňa 16. júla 2015