Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-167-2013.pdf
PDF · 109.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, proti odporcovi: P. štátny občan SR, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou M., pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, AK so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.086,66 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 485,33 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 02.04.2010 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.086,66 Eur s 9% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 02.04.2010 až do zaplatenia, vrátane zmluvnej pokuty - vzniknutej škody 600,00 Eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca na základe Zmluvy o pripojení č. A4702603 zo dňa 17.11.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, ďalej na základe Zmluvy o pripojení č. A4702714 zo dňa 17.11.2009 a prislúchajúcich dodatkov k zmluvám o pripojení zo dňa 17.11.2009 a 17.11.2009, využíval navrhovateľove služby verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete, avšak faktúry za poskytnuté služby neuhradil, čím vznikla navrhovateľovi pohľadávka vo výške 486,66 Eur. Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k zmluve č. A4702603 odpredal odporcovi mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Nokia 6600i slide black za kúpnu cenu 1 Eur a zároveň pri uzatvorení zmluvy o pripojení č. A4702714 zariadenie Nokia 6600i slide black za kúpnu cenu 1 Eur. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 17.11.2009-27.01.2010, porušil zmluvné podmienky a v zmysle Dodatkov k zmluvám o pripojení č. A4702603 a č.A4702714 si navrhovateľ voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 600 Eur, čo je celková škoda, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť. Na pokus o pokonávku zo dňa 18.03.2010 odporca nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a zmluvnú pokutu neuhradil, a to ani v dodatočnej lehote. Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 486,66 Eur, z nároku na zmluvnú pokutu v sume 600 Eur, a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne od 02.04.2010.
O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/431/2012-49 zo dňa 13.08.2012, ktorý však uznesením č. k. 5C/167/2013-66 zo dňa 18.03.2015 podľa § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v plnom rozsahu zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk. Uznesením č. k. 5C/167/2013-65 zo dňa 18.03.2015 súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe M. pracovníčky Okresného súdu O., a to s odôvodnením, že odporca sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu jeho pobytu.
Dňa 19.03.2013 došlo na súd podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu poukázalo na ustanovenie § 93 O.s.p. a oznámilo súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Opatrovníčka odporcu sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Súd vytýčil termín pojednávania na deň 16.07.2015. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, pričom právny zástupca navrhovateľa sa z pojednávania ospravedlnil, opatrovníčka odporcu a právny zástupca vedľajšieho účastníka sa na pojednávanie nedostavili a ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní súdu nedoručili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania s jednotlivými zmluvami o pripojení a ich dodatkami, prílohami k dodatkom, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s., s pokusom o pokonávku a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzavreli Zmluvu o pripojení č. A4702603 zo dňa 17.11.2009, Dodatok k zmluve o pripojení č. A4702603, Zmluvu o pripojení A4702714 zo dňa 17.11.2009 a Dodatok k zmluve č. A4702714. V zmysle predmetných zmlúv odporca využíval pri elektronických komunikačných službách cez pevné pripojenie od navrhovateľa telefónne účastnícke číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Navrhovateľ pri uzavretí zmlúv odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 6600i slide black za kúpnu cenu 1 Eur a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia 6600i slide black za kúpnu cenu 1 Eur.
Za poskytnuté služby navrhovateľ faktúrami č. 9005450270, č. 9005450742, č. 8037757199, č. 8534765338, č. 1006313767, č. 8038281496, č. 8535275135, č. 8535786583, č 8038807334 vyfakturoval odporcovi za obdobie od 17.11.2009 do 27.01.2010 sumu 486,66 Eur za hovorné a služby. Keďže odporca uvedené faktúry neuhradil, navrhovateľ ho vyzval pokusom o pokonávku zo 18.03.2010 na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň ho upozornil, že v prípade nezaplatenia si bude účtovať celkovú škodu, ktorá mu vznikla, v sume 600 Eur. Odporca na zaslaný pokus o pokonávku nereagoval. Suma, ktorú si navrhovateľ uplatňuje predstavuje sumu 486,66 Eur ako aj zmluvnú pokutu v sume 600 Eur, ktorá je na základe Dodatkov k príslušným zmluvám o pripojení vymedzená ako pokuta, ktorú je odporca povinný uhradiť, v prípade, že by porušil niektorú z povinností uvedených v bode článku 2 Dodatku. Navrhovateľ sa faktúrou č. 1006313767 domáhal okrem zaplatenia neuhradených služieb aj poplatku vo výške 1,33 Eur, ktorý nazval Upomienkou.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. A4702603, v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby...) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. A4702714, v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby...) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o pripojení, ktoré uzatvoril s navrhovateľom, faktúry za vykonané služby neuhradil v lehote splatnosti určenej vo faktúrach, ktoré mu boli riadne doručené a dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Navrhovateľ si v konaní z titulu neuhradených služieb za služby a hovorné uplatnil sumu 486,66 Eur, ktorá zahŕňa aj poplatok vo výške 1,33 Eur za vyhotovenie upomienky. Navrhovateľ sa faktúrou č. 1006313767 domáhal okrem zaplatenia neuhradených služieb poplatku vo výške 1,33 Eur, ktorý nazval Upomienkou. Navrhovateľ však v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal na základe čoho takáto suma faktúrou vyfakturovaná odporcovi bola, teda súd v tejto časti návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 485,33 Eur ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 9% ročne zo sumy 485,33 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia.
V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá odporcovi vznikla tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene, považuje ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty.
V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval od odporcu škodu spočívajúcu v zmluvnej pokute vo výške 600 Eur. Oprávnenie účtovať si zmluvnú pokutu vyvodzoval navrhovateľ z ustanovení Dodatkov, konkrétne z článku 2.5 kde bola zmluvná pokuta stanovená na sumu 300 Eur a z dodatku druhej zmluvy kde bola výška zmluvnej pokuty dohodnutá na sumu 300 Eur. Nárok na zmluvnú pokutu zdôvodňuje navrhovateľ tým, že zo strany odporcu bolo porušené jedno z ustanovení čl. 2.3 a teda, že odporca nedodržal svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutej dobe viazanosti počas 24 mesiacov, nemala na SIM karte aktivovaný účastnícky program, prípadne požiadal o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a nedodržanie jedného z týchto záväzkov umožnilo navrhovateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Vo veci nebolo zo strany navrhovateľa preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom toto ukončenie ani nemusí nastať.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Súd zároveň poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných navrhovateľom za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti podmienky. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.06.2011 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd mal potom za to, že § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb, teda v tomto prípade i navrhovateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom právoplatne vyhlásená za neprijateľnú s tým, že podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, má navrhovateľ podľa § 517 ods. 2 OZ právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, výšku ktorých súd stanovil podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., tak ako bola určená sadzbou NBS ku dňu 02.04.2010 t.j. vo výške 9%, t.j. ku dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.
V zmysle § 142 ods. 2 ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporca rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by patrila náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda pomerne. Pri rozhodovaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).
K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej uvádza, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť odporcovi kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám odporca bude schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si navrhovateľ nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere. Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko vedľajší účastník v svojom podaní argumentoval tvrdeniami o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré však súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal vôbec.
Navrhovateľov úspech predstavoval 45 % a neúspech 55 %. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.086,66 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca bol v konaní úspešnejší, nakoľko návrh bol v časti o zaplatenie 600 Eur zamietnutý. Keďže si odporca trovy konania neuplatnil, súd rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdnu exekúciu.