Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_27C-23-2022.pdf
PDF · 73.67 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/23/2022
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO 00 151 866, proti žalovanému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. I. XXXX/XX, T., o zaplatenie 104,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 27C/25/2020-41 zo dňa 17.06.2020
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 104,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z istiny od 14.06.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd nepriznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 104,00 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 14.06.2020 do zaplatenia na tom základe, že žalovanému bola dňa 14.05.2020 vystavená faktúra č. 260036847 vo výške 104,00 €, splatná do 13.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení V. O. H. W. za obdobie od 29.04.2020 do 07.05.2020. Žalovaný pohľadávku neuhradil ani po zaslaní mu výzvy na zaplatenie, dostal sa tým do omeškania, a preto ho žiadal zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Poukázal na ust. § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého "náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť". Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenie izolácie v karanténnom zariadení. Stravu by si žalovaný potreboval zabezpečiť aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom riadení, a preto postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.
2. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
3. Súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto ho súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP zrušil.
4. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach v zmysle § 106 ods. 3 CSP. K žalobe sa nevyjadril.
5. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Súd podľa citovaného ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení - ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- €.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením faktúry pre žalovaného zo dňa 14.5.2020, výzvy na úhradu pohľadávok štátu po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, výzvy na úhradu pohľadávok štátu vo výške 104,00 € zo dňa 31.01.2022 a výzvy na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 14.03.2022 aj s doručenkou potvrdzujúcou prevzatie zásielky 01.04.2022 a zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu zodpovedajú pravde a tieto nepopiera ani žalovaný.
8. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Podľa opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. I. zo dňa 17.04.202 všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) je od dňa 16.03.2016 vo výške 0,00%.
9. Vo veci nie je sporné, že žalovaný bol v období od 29.04.2020 do 07.05.2020 v nariadenej karanténe v karanténnom zariadení V. O. H. W., v tomto období mu bola poskytnutá aj strava, súd podľa citovaného ust. § 58 ods. 2 zák. č. 55/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 104,00 € ako nákladov za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény. Žalovaný je s plnením v omeškaní, keď neuhradil faktúru v lehote splatnosti, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po dni splatnosti faktúry.
10. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 17 CSP. Plne úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalobcovi v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia podľa § 356 písm. b/ CSP. V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na tunajšom súde, dvojmo. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, súd na návrh žalovaného tento rozsudok pre zmeškanie zruší. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, spolu s vyjadrením vo veci. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).