Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_15C-9-2013.pdf
PDF · 88.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., T. 5, štátnej občianky SR, proti odporcovi I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., T. 5, štátnemu občanovi SR, zastúpený AK Dlhopolec, s.r.o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP 27, IČO: 36867306, o zaplatenie 14.455,-- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 14.455,-- € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 8.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 9.11.2012 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu na zaplatenie istiny vo výške 14.455,-- € pôvodne s úrokom z omeškania 9,5% od 24.11.2009 a po zmene a po pripustení zmeny návrhu 8,75% ročne od 19.8.2012. Tunajší súd pripustil zmenu návrhu na pojednávaní dňa 4.7.2013 za prítomnosti všetkých účastníkov konania. Svoj návrh odôvodňovala tým, že od roku 2007 až do augusta 2012 žila s odporcom v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Počas vzájomného spolužitia financovala chod domácnosti z vlastných úspor a finančných prostriedkov s tým, že v mesiaci november 2009 od 9.11. do 24.11.2009 vložila na účet odporcu v piatich platbách celkovú 7.455,-- € a v hotovosti mu odovzdala čiastku 7.000,-- € na kúpu motorového vozidla. Toto užíva výlučne odporca a po odchode zo spoločnej domácnosti v auguste 2012 odmietol riešiť vzniknutú situáciu a vyplatiť navrhovateľku. Nárok uplatňovaný v konaní si žiadala priznať titulom bezdôvodného obohatenia.
Odporca považoval návrh v celom rozsahu za nedôvodný s tým, že z finančných prostriedkov bola financovaná kúpa bytu, nakoľko čerpal pôžičku a kúpa motorového vozidla. Potvrdil, že s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti a od augusta 2012 nežijú spolu nakoľko sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Nepoprel výplaty tak ako boli uskutočnené zo strany navrhovateľky, ale mal za to, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie a ak by aj súd dospel k záveru, že je to bezdôvodné obohatenie považoval nárok v celom rozsahu za premlčaný. Doslova na ostatnom pojednávaní cestou právneho zástupcu uviedol, že finančné plnenia, ktoré sú predmetom konania za rok 2009 sú plnenia, z ktorých mohol mať finančný prospech, avšak navrhovateľka mala omnoho vyšší finančných prospech z transakcií, ktoré boli uskutočňované v roku 2009.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 4.7.2013 kedy návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a vyhodnotení plnenia ako vzájomného financovania a hospodárenia počas spolužitia a nie bezdôvodného obohatenia.
O odvolaní navrhovateľky, ktoré proti rozhodnutiu okresného súdu podala rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením zo dňa 8.10.2014 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „z uvedených skutočností a dôkazov predložených navrhovateľkou je zrejmé, že zo strany navrhovateľky došlo k poskytnutiu financií v prospech odporcu a pokiaľ sa v ďalšom konaní nepreukáže právny dôvod poskytnutia týchto peňazí, prípadne dohoda navrhovateľky a odporcu ohľadne dôvodu poskytnutia peňazí, uvedený nárok je potrebné kvalifikovať ako nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia“. Zároveň uložil okresnému súdu zaoberať sa samotnou výškou uplatňovaného nároku a následne vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou odporcom. Za týmto účelom si bude musieť súd ujasniť otázku kedy sa navrhovateľka dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a potom kto sa na jej úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania za účelom preukázanie a zistenia právneho dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov odporcovi, preukázania výšky uplatňovaného nároku, ako aj okolnosťami kedy sa navrhovateľka dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto sa na jej úkor obohatil. Na pojednávaní dňa 25.6.2015 nebol zistený iný právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov. Aj naďalej čo nespochybnil samotný odporca navrhovateľka zotrvávala na svojich vyjadreniach a tvrdeniach, kde uviedla, že finančné prostriedky poskytla za účelom výplaty dlhu odporcu, ktorý mal v Dexia banke a na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré kupoval odporca od pána P. o čom svedčí kúpna zmluva. Prvýkrát vyplácala úver za odporcu v Dexia banke 9.11.2009 o čom svedčilo potvrdenie doložené do spisu, kde preukázateľne vložila na účet odporcu čiastku 795,-- €. Následne 16.11.2009 vložila na účet 5.100,-- €, 18.11.2009 430,-- € a 24.11.2009 čiastku 130,-- €. Tieto vklady boli uskutočnené z dôvodu vyplatenia dlhu odporcu v Dexia banke, aby mohol čerpať úver v Slovenskej sporiteľni. Tento úver bol čerpaný z dôvodu kúpy bytu, v ktorom mali žiť spolu a ktorý zo začiatku splácal odporca, avšak po zhoršení vzťahov v 2012 vyplatila celý úver navrhovateľka z financií, ktoré mala z predaja bytu. Ďalšia čiastka v sume 7.000,-- € išla na kúpu motorového vozidla a výber bol 23.11.2009 o čom svedčí taktiež doklad doložený do spisu. Kúpna zmluva bola uzatváraná 24.11.2009. Následne na druhý deň, t.j. v deň podpísania zmluvy ona vkladala na účet pána P. čiastku 1.000,-- € o čom doložila opätovne listinný dôkaz. Odporca na pojednávaní uviedol, že tieto skutočnosti nerozporuje, potvrdil, že finančné prostriedky na splatenie úveru v Dexia banke mu poskytla navrhovateľka, ktorá tento dlh za neho splatila, aby mohol čerpať v Slovenskej sporiteľni úver za účelom financovania kúpy bytu. Rovnako potvrdil, že aj kúpu motorového vozidla odfinancovala navrhovateľka. On nebol pri finančných transakciách a všetko riešil telefonicky s pánom P.. Naopak navrhovateľka poprela, že by sa s pánom P. stretla a že by celá kúpa prebiehala medzi odporcom a pánom P.. Ona len poskytla finančné prostriedky na kúpu tohto vozidla. Následne navrhovateľka uviedla, že celý úver, ktorý čerpal odporca na kúpu bytu uhrádzala ona v deň fixácie 13.11.2012, aby to bolo bez pokuty. Musela zaplatiť niečo vyše 43.000,-- € čím preplatila úver o takmer 2.000,-- €.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 226 O.s.p. súd doplnil dokazovanie a opätovne vypočul účastníkov konania, kde nezistil iný právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov navrhovateľkou odporcovi. Vzhľadom k tomu konštatoval, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a tento nárok je potrebné právne kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Ide tu o také plnenie, kde od začiatku neexistoval právny dôvod na plnenie, to znamená, že tu chýbala právna skutočnosť zakladajúca dôvod plnenia. Keďže nebol preukázaný iný právny dôvod poskytnutia týchto peňazí súd viazaný právnym názorom vysloveným nadriadeným súdom konštatoval, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Následne sa súd zaoberal aj samotnou výškou uplatňovaného nároku, pričom z predložených listín jednoznačne vyplynulo, že v roku 2009 zo strany navrhovateľky v prospech odporcu bola poskytnutá žalovaná suma v období od 9.11. do 24.11.2009. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola a potvrdil ju vo svojej výpovedi odporca dňa 25.6.2015, kde uviedol, že finančné prostriedky na splatenie úveru (v Dexia banke) mu poskytla priamo navrhovateľka, ktorá ho splatila a rovnako pokiaľ išlo o zálohu a vyplatenie kúpnej ceny za automobil potvrdil, že aj túto kúpu odfinancovala navrhovateľka. To znamená, že výška uplatňovaného nároku medzi účastníkmi sporná nebola. Následne keďže zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania najmä čo sa týka subjektívnej lehoty, v ktorej si mala uplatniť navrhovateľka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky bol uplatnený v zákonom stanovenej tak objektívnej, ako aj subjektívnej lehote. Občiansky zákonník stanovuje kordinovanú premlčaciu dobu pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvá čiastka vyplatená v prospech odporcu bola 9.11.2009, následne v priebehu ďalších dní až do 24.11.2009. Návrh na tunajší súd bol podaný 9.11.2012 to znamená, že bol podaný posledný deň objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Súd ďalej skúmal, či si navrhovateľka uplatnila nárok v tzv. subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od okamihu, keď sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor obohatil. Obaja účastníci potvrdili, že spolužitie ukončili v auguste 2012, kde z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že dňa 18.8.2012 si odporca zobral zo spoločnej domácnosti svoje veci a osobné motorové vozidlo, ktoré slúžilo obom. To znamená, že okamih ustálenia plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty prináleží ku dňu kedy odporca opustil spoločnú domácnosť, t.j. 18.8.2012. Subjektívna premlčacia lehota plynie v rámci objektívnej a teda od tohto okamihu navrhovateľka nadobudla vedomosť o tom, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil. Rovnako nadobudla vedomosť aj o rozsahu bezdôvodného obohatenia s tým, že týmto dátumom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Keďže návrh na súd bol podaný 9.11.2012, súd konštatuje, že bol uplatnený aj v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote a teda k námietke premlčania vznesenej odporcom neprihliadol nakoľko nebola dôvodná. Okrem istiny žiadala navrhovateľka priznať aj úrok z omeškania, ktorý žiadala od 19.8.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy odporca opustil spoločnú domácnosť a nevyporiadal sa finančne s navrhovateľkou. V priebehu konania navrhovateľka nepreukázala, že sa domáhala dňom odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti vydania bezdôvodného obohatenia a teda že nasledujúcim dňom po odchode odporcu sa mal tento dostať do omeškania s vrátením finančných prostriedkov. Preukázateľne sa domáhala vyplatenia finančnej čiastky až podaním návrhu na tunajšom súde, t.j. 9.11.2012 kedy sa prvýkrát odporca mal možnosť preukázateľne dozvedieť o tom, že žiada vrátiť dlžnú sumu dňom prevzatia návrhu spolu s prílohami a platobným rozkazom, t.j. 8.1.2013. Preto ustálil moment omeškania k dátumu 8.1.2013. Úrok z omeškania bol priznaný v zákonom stanovenej výške k prvému dňu omeškania s tým, že pokiaľ žiadala priznať tento úrok od 19.8.2012 do 7.1.2013 súd v tejto časti považoval nárok navrhovateľky za nedôvodný a preto ho zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).