Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/623/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa : CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO : 26 429 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi O. R., M. U. Č.. XX, o zaplatenie 1.322,91 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -70 zo dňa 27.2.2014 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „ okresný súd“) rozsudkom označenom v záhlaví zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny na základe zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 9.9.2010, pričom navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje : označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmenky 901700730, miesto vystavenia vo Veľkých Kapušanoch, dátum vystavenia 7.septembra 2010, zmenková suma 1.322,91 eura, vyhlásenie vystaviteľa : „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25% denne od 1.apríla 2011, splatné : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, doložka : „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, na rube zmenky sa nachádza indosament /rubopis/, ktorým bola zmenka prevedená na odporcu, meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu. S poukazom na ust. §§ 5 ods. 1, 11 ods. 1, 33, 34, 48 a 75 zák. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v spojení s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že navrhovateľom predložená zmenka je neplatná. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti a dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nepovažoval tento údaj za predĺženie lehoty podľa § 34 ods. 1 zák. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch, nakoľko tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Podľa názoru súdu, ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.1.2011, v zmysle ktorého, ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť s poukazom na ust. § 33 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Keďže pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus, súd z vyššie uvedených dôvodoch návrh navrhovateľa zamietol. Následne

nárok posudzoval aj podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa, konkrétne podľa ust. §§ 39,52,53 a 54 Obč. zák. Konštatoval, že zmenka predložená v konaní reagovala na zmluvný vzťah medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom ako fyzickou osobou, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že zmluvy uzatvárané touto spoločnosťou sa týkajú aj poskytovania spotrebiteľských úverov. Súd mal zato, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (teda právny predchodca navrhovateľa) zneužila svoje postavenie voči odporcovi tým, že mu dal vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky, teda právne účinky zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva odporcovi ako spotrebiteľovi známe a jasné, pričom z iných konaní vedených na súde súd zistil, že spotrebiteľom nebolo jasné, kedy je daná zmenka zročná, t.j. splatná, aj keď ohľadne zročnosti boli na nej uvedené rovnaké údaje ako na predmetnej zmenke (prvý prípad zročnosti (bod 1) ako aj druhý prípad zročnosti (bod 4) - viď vyššie). Z jednotlivých konaní, v ktorých navrhovateľ uplatňuje svoj nárok vyplývajúci z totožnej zmenky, z výsluchu žalovanej strany vyplynulo, že úver by jej nebol vôbec poskytnutý, ak by nepodpísala predmetnú zmenku. V takomto postupe spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. podľa názoru súdu možno vidieť nekalú praktiku zneužívajúcu núdzu a pocit bezmocnosti spotrebiteľa, ktorý ho vyhľadal v určitej pre neho ťaživej situácii, ktorú dokázal vyriešiť iba určitou finančnou hotovosťou a zo strany tejto spoločnosti došlo k zneužitiu odkázanosti spotrebiteľa na to, či úver bude alebo nebude poskytnutý a diktátom za akých podmienok, a teda aj vystavením a podpísaním zmenky zo strany spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva z tej skutočnosti, že odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd tento nárok zamietol, ale najmä to vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Namietal správnosť záveru súdu, v zmysle ktorého je zmenka neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Poukázal na to, že jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie, ide o tzv. vistazmenku. Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je zaužívaným pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami : “na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je preto nesporné, že údaj uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. Zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, avšak vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. V zákone nie je explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby údaj bol dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. V prejednávanej veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka má byť teda predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy do kedy (od vystavenia do uplynutia štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený údaj teda zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s článkom I. § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie, predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na štyri roky. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý údaj určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka) a druhý údaj určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Záver súdu o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj splatnosti je preto nesprávny a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal zo záveru o neplatnosti zmenky z dôvodu uvedenia neurčitého údaju splatnosti (uvedenie dvoch rozdielnych údajov o splatnosti) a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci nedostatočne zistil skutkový stav. Údaj v treťom riadku zmenky „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údaj v ôsmom riadku zmenky „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ nie je možné považovať za dve rozdielne určenia splatnosti zmenkovej sumy. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - zákon zmenkový a šekový, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. S poukazom na cit. zák. ust. nie je správny záver súdu prvého stupňa, že na predmetnej zmenke boli dohodnuté dva rozdielne dátumy splatnosti zmenkovej sumy. V ust. § 33 ods. 1 cit. zák. sú uvedené 4 spôsoby určenia zročnosti - splatnosti zmenky. V ust. § 34 ods. 1 cit. zák. je upravené, kedy sa zmenka, ktorá má zročnosť na videnie, má predložiť na platenie. Zákonnou lehotou na predloženie zmenky so zročnosťou na videnie je lehota do 1 roka od dátumu vystavenia zmenky. Uplynutím tejto lehoty zročnosti zmenky začínajú plynúť lehoty podľa § 70 cit. zák., ktorým sa zmenkové nároky premlčujú. Práve plynutie premlčacích lehôt a to, že zmenka zročná na videnie musí byť zo zákona predložená na platenie do 1 roka od dátumu jej vystavenia, čo je pomerne krátka lehota, bolo dôvodom, aby zákonodarca umožnil vystaviteľovi zmenky (v prejednávanej veci odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky), aby priamo v zmenke túto jednoročnú zákonnú lehotu na predloženie zmenky na platenie predĺžil. Na predmetnej zmenke nie sú preto dva rozdielne údaje zročnosti zmenky, pretože nie sú na nej ani uvedené dva údaje „zaplatím“. V treťom riadku zmenky je údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a v ôsmom riadku zmenky je údaj „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Tento údaj „na platenie predložiť“ je jednoznačne údajom o predkladaní zmenky na platenie, nie je údajom o lehote zročnosti zmenky, keďže obsahuje údaj „predložiť“ a nie údaj „zaplatím“. To, že v ôsmom riadku zmenky v údaji „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ chýba údaj „do“, neznamená, že dlhšia lehota na predloženie zmenky na platenie podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového nebola platne určená. Spojenie slov „v lehote 4 rokov od vystavenia“ je predĺžením zákonnej lehoty „do jedného roka“ a znamená, že kedykoľvek počas 4 rokov od vystavenia zmenky môže majiteľ zmenky predložiť vystaviteľovi vlastnej zmenky - odporcovi túto zmenku na platenie. Lehota na platenie nemusí byť dohodnutá presne dátumom, môže byť určená lehotou 2, 3, 4, 5 rokov, 6 mesiacov, 10 mesiacov a podobne od vystavenia. Lehota splatnosti však musí byť na zmenke určená prísne formálne podľa § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, a to „na videnie“, na určitý čas po videní, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý deň. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetnú zmenku ako neplatnú v zmysle zákona 191/1950 Sb. a z tohto záveru nie je možné vychádzať ani v ďalšom konaní. Pokiaľ ide o ostatné dôvody zamietnutie žaloby, majúce základ v predpisoch o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd konštatuje, že tieto závery súdu nemajú podklad v skutkových zisteniach súdu, a sú preto predčasné. V tomto štádiu konania nie je preukázané (je to iba pravdepodobné z poznatkov súdu z jeho úradnej činnosti), že predloženou zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a že teda odporca vo vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky Pohotovosť, s.r.o. bol v postavení spotrebiteľa, preto závery súdu o neplatnosti zmenkovej dohody pre rozpor s dobrými mravmi a nekalom konaní spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. i navrhovateľa sú predčasné a nemajú podklad v skutkových zisteniach súdu. Za účelom preukázania týchto skutočností súd nevykonal žiadne dokazovanie, či už v zmysle Nariadenia alebo podľa O.s.p., účastníci sa nemali možnosť vyjadriť k týmto dôkazom ani navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, čím došlo k odňatiu ich práva konať pred súdom a k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na vydanie rozsudku podľa jeho návrhu a podľa Nariadenia, pričom je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a spôsob vykonania dôkazov určí sám (č.l. 9 Nariadenia) v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia. Účastníci sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Treba pritom podotknúť, že nesprávnym je taký výklad článku 4 Nariadenia, ktorý vzbudzuje dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky, ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,

napríklad so spotrebiteľskou zmluvou. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z článkov 8 a 9 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v európskych konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že pokiaľ v prejednávanej veci sa jedná o zmenku, ktorou bol zabezpečený spotrebiteľský úver, čo v tomto štádiu konania ešte nie je preukázané, musí táto zmenka spĺňať okrem všeobecných náležitostí podľa zák. 191/1950 Sb. ešte aj ďalšie náležitosti ustanovené zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto platnosť zmenky je potrebné skúmať aj z hľadiska, či nejde o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne aj so zákonom 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 (§ 17 cit. zák. v znení účinnom do 30.4.2014) zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou úplne vylučuje. S účinnosťou od 1.5.2014 tento zákaz je zakotvený v § 5a zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vzťahuje sa na splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy všeobecne. Súd teda v takomto prípade musí skúmať (ne)platnosť zmenky aj z hľadiska, či nejde o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom 258/2001 Z.z. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, pretože navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať podľa predloženej zmenky zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok. Súd teda môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, ak ich navrhovateľ má k dispozícii (súd vyzve navrhovateľa tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa článku 4 bod 4 Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil navrhovateľ spolu s návrhom, nie sú dostatočné, a teda vyzve navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predmetná zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia) a zabezpečiť si aj sám iné dôkazy, preukazujúce kauzu daného vzťahu. Kauzálny vzťah, ktorý sa viaže ku zmenke, nemožno posudzovať len v zmenkovom konaní pred vydaním zmenkového platobného rozkazu podľa ust. § 175 O.s.p., pričom v posudzovanej veci nejde o taký prípad. Navrhovateľ nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale aj je nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a navrhovateľ, pokiaľ chce byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie veci v rozkaznom konaní, jeho návrh sa prejedná v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok navrhovateľa. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, je navrhovateľ povinný na výzvu súdu na preukázanie svojho nároku predložiť listinné dôkazy, ak nimi disponuje a ak nie, môže súd tieto listiny, preukazujúce danú kauzu, ex offo zadovážiť prípadne z iných súdnych konaní, ak má o takýchto konaniach vedomosť (odvolaciemu súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že ide o exekučné konania vedené na základe exekučného titulu, pre vydanie ktorého boli podkladom zmenky, z ktorých navrhovateľ uplatňuje právo podľa Nariadenia). Na záver odvolací súd uvádza, že aj keď Nariadenie má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a aby aj v tomto konaní bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Túto teda nie je možné obísť prostredníctvom konania podľa Nariadenia. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.