Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-41-2015.pdf
PDF · 89.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/41/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému O. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O., B. XXX/ XX, vedenej pod zn. EX 7347/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 60, Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.949,73 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 12Er/264/2014-38 zo dňa 9. 2. 2015, takto
rozhodol:
Výrok o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaných súdnych trov a trov exekúcie z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Výrok o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením námietky povinného proti exekúcii ako oneskorené podané zamietol (prvý výrok), keď mal za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22. 12. 2014 a námietky proti exekúcii adresované súdnemu exekútorovi boli na poštovú prepravu odovzdané dňa 7. 1. 2015, t. j. po uplynutí zákonnej 14-dňovej lehoty. V poradí druhým výrokom okresný súd zamietol i návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky, súdnych trov a trov exekúcie s odôvodnením, že skutočnosti týkajúce sa osobných a majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania súdneho exekútora, účelom exekučného konania je uspokojiť nárok oprávneného z majetku povinného spôsobom vyplývajúcim zo zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a pokiaľ je nútený výkon možný a reálny hoci len jediným spôsobom, niet dôvodu na zastavenie exekúcie. Ďalej uviedol, že povinný zmluvu o úvere s oprávneným uzatváral v postavení podnikateľa, pričom sám vystavil v prospech oprávneného zmenku, ktorá obsahuje i dojednanie o výške zmenkového úroku. Na základe uvedeného uzavrel, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky, súdnych trov a trov exekúcie nie je dôvodný, a preto ho exekučný súd zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V prvom rade sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že námietky proti exekúcii podal po uplynutí zákonnej lehoty, keď uviedol, že okrem námietok proti exekúcii adresovaných súdnemu exekútorovi (pri ktorých povinný pripustil, že mohli byť zaslané súdnemu exekútorovi oneskorene), podal i odvolanie na okresný súd a predmetné podanie bolo odosielané okresnému súdu v zákonnej lehote na podanie námietok proti exekúcii. Žiadal teda, aby konajúci súd na obsah tohto podania adresovanému okresnému súdu prihliadol. Ďalej uviedol, že od veriteľa si požičal sumu 700 EUR a nie sumu 1.943,73 EUR, ktorú má ako istinu vrátiť. Navyše po dohode s p. K., zamestnancom veriteľa, uhradil jednorazovo sumu 150 EUR s prísľubom menovaného, že dlh povinného splatný nebude. Nakoľko sa však dlh splatným stal, povinný nevie, ako p.G. s jeho finančnými prostriedkami naložil. Napriek uvedenému vyjadril vôľu uhradiť veriteľovi sumu 1.943,73 EUR s tým, že si zoberie pôžičku, predá auto, alebo iné hnuteľné veci.
Nad uvedenú sumu však veriteľa uspokojiť nechce, keď poukázal na značnú výšku celej vymáhanej pohľadávky aj s príslušenstvom a na negatívne dôsledky exekúcie na jeho rodinu. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že po vydaní uznesenia, ktorým okresný súd námietky povinného ako aj návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietol, nenastali žiadne okolnosti, ktorými by sa akýmkoľvek spôsobom zmenil skutkový stav v tejto exekučnej veci. Povinný neuhradil žiadnu splátku, z čoho vyplýva, že sa z jeho strany jedná len o prieťahy v konaní. Oprávnený sa v plnom rozsahu stotožnil s odvolaním napadnutým uznesením okresného súdu a navrhol toto ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaných súdnych trov a trov exekúcie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie; výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ sa jedná o výrok, ktorým okresný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, uvedený bol v dôsledku včas podaného odvolania povinného s poukazom na § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p. v spojení s § 202 ods. 2 O. s. p. zo zákona zrušený, s tým, že o námietkach povinného proti exekúcii opätovne rozhodne zákonný sudca. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku). Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Exekučný poriadok ustanovuje dôvody zastavenia exekúcie taxatívne v § 57 ods. 1 písm. a/ až l/. Okrem toho môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného zákona, alebo z iných ustanovení Exekučného poriadku. O zastavení exekúcie súd rozhoduje tak na návrh, ako aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva povinnosť exekučného súdu v každom štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť vedenej exekúcie. Pri skúmaní zákonnosti exekúcie exekučný súd skúma najmä, či sa táto vedie zákonným spôsobom a v rozsahu plnenia priznaného exekučným titulom, či smeruje proti osobe, ktorá dobrovoľne nesplnila povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, resp. proti jej právnemu nástupcovi, či sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a či po vydaní exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhateľného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd sa v jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinný mal a mohol uplatniť v základnom konaní, t. j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný. Pokiaľ teda povinný
vo svojom odvolaní voči uzneseniu okresného súdu uviedol, že na úhradu dlhu plnil zamestnancovi oprávneného sumu 150 EUR, bez toho, aby uviedol, či sa tak stalo ešte pred vydaním exekučného titulu alebo až po jeho vydaní, je potrebné konštatovať, že pokiaľ mal povinný na mysli, že uvedenú sumu oprávnenému uhradil ešte v základom konaní alebo pred jeho zahájením, uvedené skutočnosti mal a mohol namietať len v základom konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom, Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava pod sp. zn. SR 13049/11. Uvedeným spôsobom však povinný nepostupoval, keď z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný na výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede nereagoval žiadnym spôsobom a v rozhodcovskom konaní ostal pasívny. Pokiaľ mal však uvedeným tvrdením o zaplatení sumy 150 EUR povinný na mysli, že uvedená suma bola priamo oprávnenému uhradená až po skončení základného konania, čo by predstavovalo dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že povinný túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Existencia tvrdenej skutočnosti totiž podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, prejaví sa však v rozhodnutí vo veci, v prejednávanom prípade vo forme nevyhovenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Pokiaľ sa jedná o majetkové dôvody na zastavenie exekúcie tu je potrebné uviesť, že dôvodom na zastavenie exekúcie je výlučne situácia, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (písm. h/ ods. 1 § 57 Exekučného poriadku), t. j. ak povinný nedisponuje takým postihnuteľným majetkom, ktorý by vymoženie pohľadávky oprávneného umožňoval. Na tomto mieste je pritom potrebné dať povinnému do pozornosti, že nakoľko prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý (okrem výnimky stanovenej v § 167 a 172 Exekučného poriadku ) určuje exekútor, dôvodom jej zastavenia nie je (a ani nemôže byť) len samotná skutočnosť, že nakoľko bude prebiehajúcou exekúciou postihnutý majetok povinného, zhorší sa tým jeho majetková situácia. Práve naopak, dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bude len taký stav majetku povinného, pre ktorý exekúciu nie je možné fakticky vykonať. Na ochranu dlžníka (povinného) pred neprimeraným zásahom do majetkových práv pritom slúžia iné inštitúty ako zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktoré inštitúty garantujú, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 69a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Preto pokiaľ povinný v rámci podaných námietok proti exekúcii, v návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie a ani v rámci podaného odvolania netvrdil, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (čo by bolo dôvodom aplikácie písm. h/ ods.1 § 57 Exekučného poriadku na prejednávaný prípad), ale len uviedol, že exekúcia môže postihnúť jeho majetok, čo mu spôsobí ťažkosti, s tým, že tento svoj majetok vymenoval (rodinný dom, auto, príjmy zo zamestnania a podobne), nebolo možné z tohto dôvodu konštatovať, že by boli splnené predpoklady na zastavenie exekúcie. Pokiaľ sa jedná o výrok uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky (tvoreného zmenkovým a zákonným úrokom), odvolací súd zhodne so súdom prvostupňovým konštatuje, že zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 16. 11. 2010 medzi oprávneným a povinným vyplýva, že povinnému boli poskytnuté peňažné prostriedky na výkon podnikania, čo povinný výslovne potvrdil svojim podpisom a navyše jeho postavenie ako podnikateľa v predmetnom zmluvnom vzťahu vyplýva z jeho označenia v predmetnej zmluve (obchodné meno, IČO, miesto podnikania a číslo živnostenského registra). Rovnako je v citovanej zmluve nezameniteľne vyjadrená suma, ktorá bola povinnému poskytnutá z titulu úveru (1.000 EUR), suma, ktorú bol dlžník povinný vrátiť (1.968 EUR), v koľkých mesačných splátkach, v akej výške a počnúc ktorým dňom. Rovnako správny bol i poukaz okresného súdu na skutočnosť, že povinný dňa 16. 11. 2010 ako dlžník sám vystavil v prospech oprávneného zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Uvedená zmenka vystavená povinným je blankozmenkou oprávňujúcou veriteľa (oprávneného) doplniť do jej textu zmenkovú sumu ako aj počiatok úročenia. Výška veriteľom doplnenej zmenkovej sumy (1.949,73 EUR) pritom nie je vyššia ako suma, ktorú mal dlžník na základe zmluvy o úvere veriteľovi vrátiť (1.968 EUR) a počiatok úročenia (2. 11. 2011) nie je stanovený skôr, ako povinný mohol byť v omeškaní so štyrmi po sebe nasledujúcimi
splátkami podľa článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravujúceho dohodu o vyplnení zmenky. S ohľadom na nespotrebiteľský charakter sporu a s poukazom na § 77 ods. 2 v spojení s § 10 zákona č. 191/1950 Zb. tak nebolo preukázané, že by zmenková suma a počiatok jej úročenia boli veriteľom vyplnené v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky. Ďalej je potrebné uviesť, že citovaná právna úprava nedovoľuje skúmať tie časti vlastnej blankozmenky, ktoré vyplnil sám povinný (dojednanie o zmenkovom úroku vo výške 0,25 % denne) a že zákonný 6 % úrok zo zmenkovej sumy je súladný s § 49 zákona č. 191/1950 Zb.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Iná je však situácia ohľadne výroku uznesenia o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaných súdnych trov a trov exekúcie, keď okresný súd dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie v časti príslušenstva pohľadávky vzťahoval aj na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti súdnych trov (správne má byť „trov rozhodcovského konania“ - poznámka odvolacieho súdu) ako aj trov exekúcie, pričom okresný súd aplikáciu uvedených dôvodov aj na trovy rozhodcovského konania a trovy exekúcie nijakým spôsobom neodôvodnil. Odvolaciemu súdu pritom nie je zrejmé, aký je súvis medzi tým, že povinný bol v zmluvnom vzťahu s veriteľom v postavení podnikateľa a že zmenku sám vystavil ako vlastnú blankozmenku a súladu výšky trov rozhodcovského konania a výšky trov exekúcie so zákonom. Okresný súd navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, čo tvorí v predmetnej veci trovy základného konania a čo trovy exekúcie, či skúmal ich súlad s rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., a podobne, a najmä s akým výsledkom. K uvedenému pritom dáva odvolací súd súdu prvostupňovému do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia nezmieňuje, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa uvedie v písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré uznesenia odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy, je pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2 O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia bolo potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné, v prejednávanom prípade teda s tým, čo tvorilo trovy základného konania a trovy exekúcie, podľa akých právnych predpisov a z akých kritérií okresný súd tieto trovy hodnotil, z akým výsledkom a najmä, pokiaľ je okresný súd názoru, že zákonnosť týchto trov má súvis s právnym postavením povinného ako podnikateľa v základnom konaní, prípadné s tým, že sám vystavil vlastnú blankozmenku, špecifikáciu tohto súvisu. Vzhľadom na to, že okresný súd vyššie citovaným spôsobom nepostupoval a svoj výrok o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v časti vymáhaných súdnych trov a trov exekúcie riadne neodvodnil, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhaných súdnych trov a trov exekúcie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ sa jedná o výrok, ktorým okresný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, uvedený bol v dôsledku včas podaného odvolania povinného s poukazom na § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p.
v spojení s § 202 ods. 2 O. s. p. zo zákona zrušený, s tým, že o námietkach povinného proti exekúcii opätovne rozhodne zákonný sudca. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.