Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-8P/83/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú G. N., nar. XX.XX.XXXX, zverenú do starostlivosti matky, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéru L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Na Z. XXX/XX, t.č. S., C. XX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., C. XX, t.č. na neznámom mieste, v zast. opatrovníkom Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o návrhu navrhovateľky L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X.mája XXX/X o zverenie maloletej do jej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky na zverenie maloletej G. N., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 15.04.2015 sa navrhovateľka, stará matka, domáha, aby do jej starostlivosti bola zverená vnučka G.. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá je narodená mimo manželstva, súd ju zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ňu výživným. Otec výživné na maloletú neplatil. Matka maloletej si našla iného druha, ktorý maloletú G. nechcel, preto si ju musela vziať ku sebe. Z toho dôvodu žiada o starostlivosť maloletej G.. Domáha sa, aby súd vydal taký rozsudok, ktorým jej bude maloletá G. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti a obidvaja jej rodičia budú zaviazaný prispievať na ňu výživným každý po 50,-Eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Maloletá je narodená mimo manželstva. Okresný súd Brezno, rozsudkom, č.k. -22 zo dňa 16.06.2005 upravil k nej výkon rodičovských práv a povinností tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ňu výživným.

Okresný súd Brezno, rozsudkom č.k. -64 zo dňa 15.12.2009 upravil výživné na maloletú tak, aby zodpovedalo aktuálnemu minimálnemu výživnému.

Súd na pojednávaní 16.07.2015 vypočul navrhovateľku a matku maloletej samostatne, neskôr konfrontoval ich výpovede za prítomnosti obidvoch.

Navrhovateľka súdu uviedla, že chce maloletú zveriť sebe, pretože sa o ňu od malička stará. Jej dcéra

- matka maloletej, otehotnela v 16-tich. S manželom chceli, aby si dcéra dieťa dala vziať a zákrok jej vybavili. Po dohováraní primára, že ďalšie deti by možno nemohla mať sa rozhodli, aby dcéra dieťa porodila a oni jej ho vychovajú. Po pôrode dcére dali voľnosť, aby si mohla užívať život. Aj dcéra - matka maloletej sa maloletej venovala. V súčasnosti matka maloletej má iného partnera a ten maloletú G. nechce. Za takejto situácie navrhla matke maloletej, aby G. zostala u nej. Nemôže povedať, že sa jej dcéra - matka maloletej, o G. nestarala, ale tá si chce udržať vzťah s druhom. Na G. si v jej rodine zvykli. Ona je na invalidnom dôchodku pre depresie, zrútila sa s nervami. Jej manžel je nezamestnaný. Spolu vychovávajú neplnoletého 13 ročného syna. V byte majú kuchyňu, kde spáva ona s manželom a izbu, kde spáva ich syn a maloletá G.. Dcéra, matka maloletej, má svoj dom, ale zatiaľ býva u nej. Partner dcéry má byt, keď ide do roboty, tak dcéra príde k nej, spáva na gaučovej súprave. Aktuálny partner matky maloletej G. neubližuje, ale G. ho nenávidí, nemôže ho zniesť. Za svojho otca považuje jej manžela, svojho starého otca. Zdôraznila, že matka maloletej, jej dcéra, má G. rada, ale chce si udržať vzťah s partnerom, ona sa so svojou dcérou, matkou maloletej, dohodli, aby G. zostala u nej. V prípade, že by ona s manželom zomreli, tak by si matka G. zobrala k sebe. Dcéra, matka maloletej, na G. jej prispieva, dáva 17,-Eur čo dostáva od úradu za to, že G. chodí do školy, plus dá navyše 50,-Eur. Ona chodí s G. k lekárom, chodí na jej rodičovské združenia. Platí jej za všetko do školy. G. s matkou v matkinom dome nebývala, nechcela - vždy bývala u nich, k matke išla iba tak, že tam prespala aj dva dni. Návrh na súd podala preto lebo partner jej dcéry, matky maloletej G., povedal, že buď on alebo dieťa, t.j. G.. Myslí si, že keď súd rozhodne o jej návrhu zmení sa to, že matka a jej partner nebudú mať na maloletú G. nárok, nebudú si môcť k nej dovoľovať, nebudú na ňu zvyšovať hlas. Ona s manželom nechce dať G. preč, bez nej by sa zbláznili. Uistila však, že nikto od nich G. neberie, nik ju od nich nepýta. Návrh podala skutočne preto, aby bola maloletá na ňu a jej manžela, aby si dcérin partner alebo ona nenárokovali na G.. Pravdepodobne jej dcéra už nebude bývať vo Valaskej v dome, tento dom chce dať prepísať na G., bude jej na to, keď sa vydá, veď už má 11 rokov. Návrh v čase, keď maloletá má 11 rokov podáva preto lebo zo začiatku sa jej nepáčilo ako dcérin partner na G. pozerá alebo ako na ňu zvyšuje hlas. Chce, aby G. bola ako jej dcéra. S jej synom vyrastajú od malička, bez seba by neboli. Na otázku kolízneho opatrovníka, prečo matkin partner O. N. podmienil vzťah s matkou maloletej, že buď maloletá alebo on, keď navrhovateľka tvrdí, že o G. celých 11 rokov matka nestará, navrhovateľka odpovedala, že dcérin partner dostal vo Valaskej na Hronskej byt a on nechce, aby sa do tohto bytu spolu s dcérou, matkou maloletej, nasťahovala aj G..

Navrhovateľka súdu predložila potvrdenie o svojom zdravotnom stave z januára 2015 a uviedla, že výpis z registra trestov si nevedela vybaviť. Tiež predložila súdu doklad o prenájme bytu, pozostávajúceho z kuchyne 12m2 a izby 19m2. Nájomné spolu s preddavkami za poskytované služby súvisiace s nájmom bytu majú spolu s manželom mesačne platiť vo výške 114,52 Eur. Doklad o úhrade nájomného nemala, neskôr priznala, že na nájomnom jej evidujú dlh vyše 7 000,-Eur, čo však popiera, priznáva iba dlh 1 000,-Eur, o dlžnom nájomnom sa má konať na súde. Ďalej uviedla, že spolu s manželom dostávajú dávky v hmotnej núdzi 140,-Eur a ona poberá invalidný dôchodok 134,-Eur.

Navrhovateľka nakoniec súdu uviedla, že maloletú G. by si chcela osvojiť, aby bola ako jej dcéra ale nevie ako má taký návrh napísať.

Matka maloletej súdu uviedla, že vie, čoho sa jej matka domáha, chce sa starať o jej dcéru G., opatrovať ju. Uviedla, že aj ona sa o ňu stará. Jej rodičia sa o maloletú G. starali stále. Súhlasila s tým, aby sa rodičia o ňu starali a nevie prečo v konaní v roku 2005 a 2009 tvrdila, že ona sa o maloletú G. osobne stará. S rodičmi sa tak dohodla, že rodičia sa budú o G. starať a ona si užije mladosť. Mesačne prispieva na maloletú G. 50,-Eur, nie viac. Ona si začala užívať život tri mesiace po narodení maloletej G. a asi sa predtým bála súdu povedať, že sa o ňu nestará a ani nemala prečo o tom hovoriť, veď podľa nej išlo iba o výživné. Uviedla, že s maloletou G. má dobrý vzťah, má ju rada, ale starať sa o ňu nemôže, nakoľko G. nenávidí jej partnera a ani jej partner ju nechce. G. ju oslovuje L., matkou a otcom volá jej rodičov. S druhom O. N. je spolu od roku 2007, najskôr bývala u neho na Šumiaci, potom on býval vyše mesiaca u jej rodičov, neskôr bol tri roky vo výkone trestu odňatia slobody. Dodala, že v starej Valaskej si kúpila dom, prerába ho. Zatiaľ býva s druhom v podnájme, býva s nimi aj ich spoločný syn, ale do domu chce ísť bývať keď ho prerobí. Dcéru G. si do domu nevezme so sebou lebo ona a jej partner sa vzájomne nechcú. Partner má tiež iné dieťa a povedal jej, že keď on nevychováva svoje dieťa nebude ani ona svoje, t.j. G.. Vie, že je u jej rodičov o G. postarané, nemusí sa báť. Má istotu, že sa o ňu

starajú. Na otázku súdu prečo za takejto situácie je potrebné rozhodnutie súdu uviedla, že preto, aby jej matka - navrhovateľka bola ako opatrovník. Na otázku súdu, čo sa po takomto rozhodnutí zmení, matka maloletej uviedla, že keď je maloletá G. odmalička u starých rodičov, tak nech je na nich. Chce, aby jej matka - navrhovateľka bola opatrovníkom maloletej G. pokiaľ bude žiť. Ak by sa jej mame niečo stalo, musela by si zobrať G., ale partner by s tým nesúhlasil. V súčasnosti G. býva s jej rodičmi, ona býva pri partnerovi, ktorý v januári, resp. vo februári prenajal si byt vo Valaskej na Hronskej ulici. V tomto byte je tam s ním ona a ich spoločný syn A.. U svojej mamy v podstate neprespáva, ak prespáva tak iba jeden, dva dni lebo tam nemá kde spať. G. sa s bratom A. stretáva, príde do bytu, keď jej partner nie je doma, vezme si brata, pohrá sa s ním, ide s ním vonku, potom ho vráti, dnu do bytu aj keď partner nie je doma nechce ísť. G. - jej dcéra jej povedala, že ju má rada, ale necíti k nej to čo cíti k jej matke lebo vie, že ju vychovali starí rodičia. Podanie návrhu na súd navrhla ona, a to preto lebo jej partner povedal, že buď dcéra G. alebo on. Nech si matka zoberie G., nech je celý život u nej, nech ju opatrujú, nech je to cez súd. S druhom sa dohodla, že o G. sa bude starať jej matka - navrhovateľka, s navrhovateľkou sa dohodla, že o G. sa postará. Keď je dcéra G. u navrhovateľky, ona s tým problém nemá, vie, že o maloletú je postarané. Priznala, že v podstate nikto s tým problém nemá, že dcéra G. je u jej matky - navrhovateľky. Spresnila, že jej matka je na invalidnom dôchodku, preto lebo je slabšia na nervy a tiež preto, že zle počuje. Biologický otec sa o maloletú nezaujíma, jeho matka za neho mesačne platí výživné v minimálnej výške, pretože mal dlh podala na neho exekúciu.

Poprela, že by svojej matke - navrhovateľke hovorila o tom, že G. dostáva príspevok 17,-Eur, že chodí do školy, ona ho nedostávala lebo ona poberala rodičovský príspevok. Na G. dostáva prídavky 23,50 Eur a výživné od jej otca 27,13 Eur; ona 50,-Eur dáva navrhovateľke, niekedy jej pridá ešte 10,-Eur.

Na otázku súdu, ako je možné, že matka maloletej poberala prídavky na maloletú, keď sama tvrdí, že sa osobne o maloletú nestarala od jej troch mesiacov, pričom podmienkou na poberanie prídavkov na dieťa ja celodenná starostlivosť o dieťa, matka maloletej uviedla, že o tom nik nevedel, ona o tom nikomu nepovedala. Keď poberala rodičovský príspevok na maloletú tak ho dávala svojej matke - navrhovateľke. Zdôraznila, že nepovažovala za podstatné hovoriť o tom, že sa ona nestará o dcéru, keď sa so svojou matkou dohodli, že ona a jej otec sa budú o maloletú G. starať.

V záverečnej reči kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na písomnej správe, navrhuje návrh navrhovateľky zamietnuť.

Navrhovateľka sa v záverečnej reči súdu opýtala, že prečo by mal byť jej návrh zamietnutý, keď sa o maloletú G. od malička stará.

Matka maloletej v záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s tým, čo uvádza kolízny opatrovník, chce, aby sa o G. starala jej matka.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno doručenej 21.05.2015 súd zistil, že pracovníčky úradu práce boli prešetriť pomery v rodine navrhovateľky. Pri tomto šetrení navrhovateľka uviedla, že partner jej dcéry O. N. po narodení ich spoločného dieťaťa - maloletého A. - začal maloletú G. odstrkovať. V čase šetrenia bola matka i s maloletými deťmi G. a A. v domácnosti navrhovateľky, a to cca 2 mesiace z dôvodu rekonštrukcie domu na adrese Valaská, Na Z. XX. Navrhovateľka v tom čase uviedla, že s matkou maloletej sa dohodli na tom, že o maloletú G. sa bude starať ona a jej dcéra, t.j. matka maloletej bude zabezpečovať starostlivosť o syna A..

Pri tomto šetrení matka maloletej uviedla, že jej partner maloletú G. nechce a ona si ju nedá týrať, nech zostane pri jej matke, ona sa tak so svojou matkou dohodla, je to ich vec. Vtedy uviedla, že na maloletú G. prispieva svojej matke mesačne sumou 50-100,-Eur. Hoci sa v čase šetrenia nachádzala v domácnosti navrhovateľky, uviedla, že v tejto domácnosti nebýva, že je tam len na návšteve pokiaľ si prerobí s priateľom byt. Na otázku, či sa neobáva, že jej partner bude týrať i maloletého A. pri šetrením pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno neodpovedala.

Pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vykonali pohovor aj s maloletou G., ktorá sa k návrhu nevedela vyjadriť.

V závere správy sa uvádza, že navrhovateľka - stará matka maloletej je na invalidnom dôchodku. Je vydatá. Z jej manželstva s A. N., nar. XX.XX.XXXX pochádza ešte jedno maloleté dieťa, a to A., nar. XX.XX.XXXX. Starí rodičia spoločne so synom A. bývajú v jednoizbovom byte s kuchyňou, ktorý je kompletne zariadený. Sociálnym zisťovaním bolo zistené, že tu býva aj matka s obidvoma maloletými deťmi. Domácnosť bola v čase šetrenia udržiavaná v primeranej čistote a poriadku. Na základe zistených skutočností navrhli návrh starej matky maloletej zamietnuť. Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, priznaného od 01.01.2010 v súčasnosti vo výške 134,20 Eur mesačne.

Z odpisu registra trestov zabezpečeného súdom bolo zistené, že navrhovateľka v registri trestov nemá žiaden záznam.

Podľa o rodine (ďalej len Zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť), pestúnska starostlivosť alebo ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Okresný súd Brezno rozsudkom, č.k. -22 zo dňa 16.06.2005, právoplatným 14.07 2005 upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej G. tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky a jej otca zaviazal prispievať na ňu výživným. V tomto konaní matka maloletej na pojednávaní dňa 16.06.2005 súdu uviedla, že v tom čase mala maloletá 9 mesiacov, ona sa o maloletú celodenne starala, poberala rodičovský príspevok vo výške 4 110,-Sk a prídavky na maloletú 540,-Sk. Kolízny opatrovník v tom čase bol prešetriť pomery v rodine maloletej a uviedol, že na základe tohto šetrenia v starostlivosti matky o maloletú nezistili žiadne nedostatky, preto navrhujú, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky.

Vo veci starostlivosti o maloletú G. Okresný súd Brezno konal aj vo veci na návrh matky maloletej o zvýšenie výživného. Rozsudkom, č.k. -64 zo dňa 15.12.2009 právoplatným 23.01.2010 súd zvýšil výživné na maloletú zo strany jej otca tak aby zodpovedalo aktuálnemu minimálnemu výživnému. Aj v tomto konaní na pojednávaní dňa 15.12.2009 matka maloletej uviedla, že mesačne poberá prídavky na maloletú, žije s rodičmi s ktorými vedie spoločnú domácnosť, na ktorú im neprispieva. Do tohto uvedeného konania obec Valaská doručila správu v ktorej sa uvádza, že matka

maloletej je slobodná, má jedno dieťa - dcéru G., ktorú vychováva sama s pomocou svojich rodičov, o dieťa sa stará riadne.

Matka maloletej po narodení maloletej bývala s ňou u svojich rodičov, tak v roku 2005 ako aj v roku 2009 sa o maloletú starala za pomoci svojich rodičov. Neskôr sa matka maloletej osamostatnila, nadviazala vzťah s O. N., z ich vzťahu sa im narodil syn A.. Matka maloletej sa o tohto syna stará. Nič jej nebráni v tom, aby sa osobne starala aj o dcéru G.. Matka maloletej má maloletú rozsudkom zverenú do osobnej starostlivosti, keď túto osobnú starostlivosť sama nevykonáva, zabezpečuje tak, že sa dohodla so svojou matkou - navrhovateľkou, aby sa táto o maloletú starala.

Navrhovateľka súdu nepredložila súdu výpis z registra trestov, tvrdila, že si ho nevie vybaviť. Súdu predložila lekársku správu zo dňa 28.01.2015 z ktorej súd zistil, že viac rokov sa lieči na vysoký tlak krvi, v minulosti bola dispenzarizovaná u psychiatra pre depresívny syndróm a panickú poruchu, t.č. kompenzované. Tiež bol u nej zistený cervikokraniany syndróm s poruchou dynamiky C a TH a obesitas exogenes. Na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľka trpí aj čiastočnou hluchotou, bolo na ňu treba hovoriť hlasnejšie, prípadne otázky niekoľkokrát zopakovať. Navrhovateľka je dlhodobo invalidnou. Spolu s manželom a maloletým synom býva v prenajatom jednoizbovom byte, na nájomnom dlhuje 7 000,-Eur, túto sumu však popiera uvádza, že je to iba 1000,-Eur.

Na základe zistených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodol tak na základe zistenia, že matka maloletej sama priznala, že zčasti zabezpečuje starostlivosť o maloletú, ak ju nezabezpečuje dohodla sa so svojou matkou - navrhovateľkou, aby táto za ňu zabezpečovala starostlivosť o maloletú. Matka má maloletú zverenú do osobnej starostlivosti súdom tak v konaní v roku 2005 ako aj v roku 2009 bolo zistené, že matka sa o maloletú stará osobne za pomoci svojich rodičov. Matka je v súčasnosti schopná starať sa o maloletého syna A., nič jej nebráni, aby zabezpečovala starostlivosť aj o maloletú G.. Sama sa s navrhovateľkou dohodla, že navrhovateľka bude poskytovať starostlivosť maloletej G.. Zákon o rodine umožňuje aby rodič, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa mohol na základe neformálnej dohody zabezpečiť túto starostlivosť aj inou osobou, v prípade maloletej G. je to jej starou matkou - navrhovateľkou.

Zároveň navrhovateľka súdu nepreukázala, že by spĺňala všetky podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní sama navrhovateľka uviedla, že na nájomnom za byt v ktorom býva s manželom a maloletým synom dlhuje, a to nemalú čiastku. Tiež nie je zrejmé, či pri svojom aktuálnom zdravotnom stave dokáže navrhovateľka riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. V zmysle bez návrhu možno začať konanie okrem iného aj vo veciach starostlivosti o maloletých.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.