Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-337-2012.pdf
PDF · 133.96 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/337/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: 3C s.r.o. „v likvidácii", Pri mlyne 797, Mojmírovce, IČO: 31 593 119, proti odporcovi: L. I..: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Martin Krendl, advokát so sídlom Mateja Bela 2504/21, Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 394,57 Eur na účet právneho zástupcu odporcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca tohto konania sa ako navrhovateľ domáhal žalobným návrhom zo dňa 07y.06.2010, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Svoj nárok odôvodnil tým, že bolo vedené rozhodcovské konanie na návrh odporcu tohto konania, na základe čoho Stály rozhodcovský súd JSM vydal rozhodnutie, na základe ktorého bol navrhovateľ tohto konania zaviazaný na plnenie odporcovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ tohto konania bol však názoru, že žiadna rozhodcovská zmluva ani doložka medzi stranami neexistuje, preto nemohlo dôjsť ani k rozhodcovskému konaniu. Popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy. Má za to, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, čo v rozhodcovskom konaní aj namietal. Taktiež namietal, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol predpojatý a bola porušená zásada rovnosti účastníkov, ako aj porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 22.03.2013, č.k. 18C/198/2010, rozhodol, že rozhodcovský rozsudok zrušil pre neexistenciu rozhodcovskej doložky, teda bol daný dôvod v zmysle § 40 ods.1 c) zák.č. 244/2002 Z.z.
Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, na základe čoho odvolací súd následne rozsudkom zo dňa 10.09.2012 napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Vzhľadom na to, že jedným z dôvodov na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, bol aj dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti daného rozhodnutia v konaní pokračuje tunajší súd.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2012.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania riadne a včas. Na pojednávanie nariadené na deň 16.07.2015 sa navrhovateľ nedostavil bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ je v likvidácii. Likvidátorom je osoba, ktorá je aj konateľom a aj spoločníkom. Likvidácia nemá vplyv na spôsobilosť navrhovateľa.
Konanie bolo prerušené do rozhodnutia NS SR o dovolaní vo veci vedenej na Okresnom súde v Nitre, sp.zn. XXC/XXX/XXXX.
Vzhľadom k tomu, že NS SR v danej veci rozhodol o dovolaní uznesením z 25.11.2014, ktorým dovolanie odmietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2015, tunajší súd pokračoval v tomto konaní.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu, písomnými podaniami navrhovateľa, ako aj listinami, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj pripojený spis XXC/XXX/XXXX.
Vykonaným, dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa uvedenia navrhovateľa dňa 08.09.2005 účastníci konania uzatvorili hromadnú licenčnú zmluvu o podmienkach užívania diel káblovou retransmisiou. Táto zmluva v znení dodatkov upravovala právo navrhovateľa používať predmety autorskoprávnej ochrany, na ktoré sa vzťahovala kolektívna správa práv organizáciami L. a N. pričom za ich použitie mal uhrádzať prv 2,40 Sk za program a prípojku. Odporca dňa 11.07.2007 navrhol uzatvorenie novej zmluvy, na základe rámcovej zmluvy medzi odporcom a Slovenskou asociáciou káblových televízií. Dňa 15.06.2007 v zmysle § 40 ZEK navrhovateľ vydal Všeobecné podmienky poskytovania siete a služieb.
Podľa čl. 1.5. týchto podmienok sú užívateľmi služieb a sietí žalobcu aj vysielateľ, ktorý má na základe vzájomnej bezodplatnosti právo na prístup k sieti, ale aj autori diel, ktoré sú obsahom vysielania.
Podľa názoru navrhovateľa Všeobecné podmienky poskytovania sietí a služieb sú súčasťou zmluvy o pripojení, teda nie je podmienkou ich platnosti a účinnosti, aby zmluva obsahovala odkaz na tieto podmienky, alebo vyhlásenie účastníka právneho vzťahu, že s nimi súhlas a z uvedenej citácie je zrejmé, že zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj VPPS, je záväzná pre účastníka (užívateľa, ktorý podpíše zmluvu), avšak záväzkový právny vzťah vzniká aj medzi ostatnými užívateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb.
- Súd s takým názorom nesúhlasí, takýto postup tvrdený navrhovateľom je neprípustný. Nie je možné, aby VPPS platili automaticky pre každého bez akéhokoľvek dojednania, či odkazu.
Podľa uvedenia navrhovateľa počnúc podpísaním zmluvy v roku 2005 uhrádzal pravidelne platby odporcovi na základe zmluvy uzavretej v roku 2005, a to v súlade s ustanoveniami zmluvy, ktoré platby viazalo na výpočet a fakturáciu zo strany odporcu. Za obdobie rokov 2007 - 2008 odporca nevypočítal svoj nárok na odmenu a až do skončenia zmluvy výpoveďou z jeho strany nedoručil navrhovateľovi faktúry za toto obdobie.
Podľa názoru navrhovateľa zmluva je neplatná, nakoľko hoci v zmluve je uvedená výška platieb, ich splatnosť je stanovená neurčito (nie je zmluvne upravené, či je štvrťročná alebo mesačná) a naviac nie je vymedzené, čo z dojednanej odmeny je odmena za práva poskytnuté účastníkom zmluvy N. o.z., a čo je odmena za práva poskytnuté žalovaným. Naviac je zmluva neplatná aj preto, že ju nepodpísal zástupca N., o.z., pokiaľ ide o plnomocenstvo na zastupovanie údajne udelené zo strany N., o.z. odporcovi, toto nikdy nebolo preukázané navrhovateľovi. Naviac, ak by jestvovalo, osoba konajúca za L. pri podpise zmluvy by mohla nepochybne konať aj za N. o.z., avšak nie tým istým úkonom, ktorým konala L. samotná. Už aj pre tieto formálne nedostatky je zmluva podľa názoru navrhovateľa absolútne neplatná a platby uhrádzané navrhovateľom predstavujú na strane odporcu bezdôvodné obohatenie. Zároveň podľa navrhovateľa neplatnosť právneho úkonu, „Hromadnej licenčnej zmluvy“ spočíva v tom, že odporca nemal, nemá a nemôže mať nárok na plnenie, ktoré bolo predmetom zmluvy, teda na autorskú odmenu,
prípadne primeranú odmenu. Licenčnú zmluvu možno z princípu licencovania ako právneho vzťahu, neoddeliteľne spojeného s povolením na použitie (šírenia) diela uzatvoriť len ohľadne takých predmetov autorsko-právnej ochrany, kde Autorský zákon dáva nositeľovi práv zákonné právo udeliť/neudeliť súhlas na použitie diela. Má za to, že Hromadná licenčná zmluva je absolútne neplatná najmä z t dôvodu, že je v rozpore s Autorským zákonom, keďže touto licenčnou zmluvou poskytol odporca navrhovateľovi súhlas na použitie predmetu autorsko-právnej ochrany, ktorý neexistuje. Navrhovateľ verejný prenos v zmysle Autorského zákona nevykonával, a toto stanovisko opakovane odporcovi prednášal. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, pretože zakotvuje nárok na plnenie (odmenu) bez protiplnenia (súhlas s verejným prenosom), resp. ňou odporca poskytol súhlas na používanie predmetu ochrany, ktorého použitie nie je spojené podľa Autorského zákona s oprávnením nositeľov autorských a obdobných práv na udelenie/odopretie súhlasu s verejným prenosom, a tento súhlas ako protiplnenie neobstojí, keďže nemá na ňom navrhovateľ žiaden záujem, a zákon s udelením takéhoto (nepotrebného) súhlasu nespája žiadne účinky.
V zmysle § 5 ods. 6 Autorského zákona káblová retransmisia diela je súčasný, nezmenený a úplný verejný prenos vysielaného diela prostredníctvom káblového alebo mikrovlnného systému uskutočňovaný inou osobou, ako je pôvodný vysielateľ.
Podľa § 5 ods. 14 Autorského zákona verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
Podľa § 2 ods.1 zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
(1) Tento zákon sa vzťahuje na
a) vysielateľa zriadeného zákonom 1)(ďalej len "vysielateľ na základe zákona"),
b) vysielateľa, ktorý nie je zriadený zákonom 1)a má oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a)(ďalej len "vysielateľ s licenciou"),
c) vysielateľa prostredníctvom internetu,
d) poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
e) prevádzkovateľa retransmisie.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd mal preukázané, že obdobné konanie sa viedlo aj na Okresnom súde v Nitre pod č.k. XXC/XXX/ XXXX, v ktorom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Okresný súd Nitra vo svojom rozhodnutí z 10.11.2011, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, skonštatoval, že navrhovateľ tohto konania od 02.08.2008 nemá uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a používa chránené diela bez súhlasu ich autorov, teda neoprávnene.
Súd mal zistené, že odporca je právnickou osobou, ktorá na území SR vykonáva kolektívnu správu práv autorov hudobných diel. Má oprávnenie dojednávať rámcové podmienky s asociáciami káblových
retransmitorov, uzatvárať zmluvy s jednotlivými káblovými retransmitormi a vyberať od nich odmeny v mene autorov. Navrhovateľ je prevádzkovateľ televíznych káblových rozvodov, teda káblovým retransmitorom a držiteľ licencie č. M.. Navrhovateľ ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie je v zmysle Autorského zákona povinný získať od autora súhlas na používanie diela. Súhlas autora sa udeľuje prostredníctvom licenčnej zmluvy.
Odporca ako organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas prostredníctvom hromadnej licenčnej zmluvy. V prípade, že používateľ nemá súhlas od autora a nemá uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu, je organizácia kolektívnej správy oprávnená domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Navrhovateľ nemá od 02.08.2008 uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a používa chránené diela, bez súhlasu ich autorov, teda neoprávnene.
Po tom, ako subjekty poskytujúce káblovú retransmisiu vyplácajú odporcovi odmenu, táto je ďalej vyplácaná autorom diel. Aj v Európskej smernici je konštatované, že bez súhlasu autora nie je možné používať jeho dielo, za čo mu prináleží odmena. Nejde o konkrétne diela, ale všeobecne o možnosť tieto diela poskytovať občanom, na základe čoho je nárok na odmenu aj za prevádzkovanie voľných televíznych staníc, ako je napr. L. X, X avšak navrhovateľ prevádzkuje aj ďalšie stanice.
Navrhovateľ mal za to, že nevykonáva káblovú retransmisiu ale prevádzkuje káblovú televíziu. Vo všetkých oblastiach, kde majú zákazníkov, je možný aj verejný prenos diel, ktoré poskytujú, bez toho, aby to prevádzkovali oni.
Podľa uvedenia odporcu, s čím sa súd stotožňuje, navrhovateľ poukazoval na zmluvu, ktorá nikdy neexistovala a preto nemohol byť ani odporca viazaný nejakými takými podmienkami.
Navrhovateľ mal za to, že retransmisia podľa iného zákona nie je retransmisiou podľa Autorského zákona.
Podľa uvedenia odporcu navrhovateľ si vykonštruoval, že L. ako zástupca autorov a správca ich majetkových práv v podstate používa jeho káblové rozvody a teda užíva jeho služby, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že L. musí byť viazaná všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa. S týmto odporca nesúhlasil. Totiž L. okrem uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, prostredníctvom ktorej bol udelený súhlas na používanie diel autorov a vydavateľov, ktorých L. zastupuje na základe medzinárodných zmlúv a na základe zákona, tzv. povinnej kolektívnej správy, neexistoval medzi navrhovateľom a odporcom žiadny iný záväzkový vzťah ktorý by odôvodňoval viazanosť L. k všeobecným obchodným podmienkam navrhovateľa. L. nikdy nevyužívala služby navrhovateľa a z ničoho nevyplýva, že by L. bola viazaná ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa.
Teda navrhovateľ sa domáha svojho nároku z dôvodu, že je presvedčený, že nie je nutný súhlas odporcu a preto chce späť tú sumu, ktorú odporcovi zaplatil.
Avšak tento názor navrhovateľ je nesprávny, nakoľko súhlas odporcu je potrebný, pretože káblová retransmisia je použitím v zmysle autorského zákona, na ktorý je potrebný súhlas autorov a preto navrhovateľ je povinný poskytovať platby. Odporca prehlásil, že všetky platby vykonané navrhovateľom voči odporcovi boli správne, a to aj v prepočtoch všetkých prípojok.
Podľa oprávnenia MK SR má odporca oprávnenie na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov. MK SR vo svojom stanovisku zo dňa 09.05.2008 zaujalo názor, že autori majú právo udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu ich diel.
Podľa rozsudku Súdneho dvora vec C-306/05 verejný prenos je aj poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 a nebráni tomu ani súkromná povaha hotelových izieb. Podľa článku 8 zmluvy VIPO o autorskom práve majú autori právo udeliť súhlas na akýkoľvek verejný prenos ich diel pomocou drôtových alebo bezdrôtových prostriedkov.
Súd poukazuje na to, že autorom je fyzická osoba, ktorá vytvára dielo. V prípade, že je toto vnímané prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov sprevádzaných zvukom alebo nie, prípadne zvukovo obrazový záznam, ide o audiovizuálne dielo. Diela sa sprístupňujú verejnosti tak, aby mal každý jednotlivec k nemu prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí. Ide o verejný prenos diela. Tento je možné šíriť akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov a to buď po drôte alebo bezdrôtovo. Verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti. Káblová retransmisia je súčasný, nezmenený a úplný verejný prenos vysielaného diela prostredníctvom káblového alebo mikrovlnného systému uskutočňovaný inou osobou ako je pôvodný vysielate!'. Autor je osoba, ktorá má právo používať svoje dielo, má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na verejný prenos diela. Bez súhlasu autora je možné použiť dielo len ak to autorský zákon ustanovuje. Ak autor udelí súhlas na verejné šírenie svojho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu. Autor udeľuje súhlas na používanie svojho diela licenčnou zmluvou, v rámci ktorej je uvádzaná aj odmena autora, ktorá musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Nadobúdateľ je povinný umožňovať autorovi kontrolu účtovnej evidencie.
Autorský zákon umožňuje kolektívnu správu, čo je zastupovanie viacerých autorov jedným subjektom. V niektorých prípadoch je kolektívna správa majetkových práv povinná. Je to aj v prípade udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu diela ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu. Za týmto účelom sa uzatvárajú hromadné licenčné zmluvy a kolektívnu správu vykonáva organizácia sústavne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť ako hlavný predmet svojej činnosti, a to najmä v odbore káblová retransmisia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať nositeľov práv za rovnakých podmienok, dohadovať s povinnou osobou odmenu, domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Na takúto organizáciu sa prenášajú oprávnenia samotného autora uvedené v autorskom zákone. Používateľ autorských diel je povinný umožniť takejto organizácii riadny výkon kolektívnej správy, poskytovať jej informácie. Organizácia kolektívnej správy je v zmysle hromadných licenčných zmlúv povinná zabezpečiť riadne plnenie zmlúv, vykonávať kontrolu povinnosti používateľa, okrem iného aj povinnosť používateľa vyplácať odmeny vyplývajúce zo zákona. Samotný autorský zákon však napríklad umožňuje v prípade, že ak nedôjde k dohode ohľadne výšky odmeny aby sa používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov, obrátila na súd, ktorý by obsah zmluvy alebo dohody určil, tak isto aj výšku odmeny. Používateľ je však povinný vytvárať bankovú záruku, resp. ukladať peňažné prostriedky vo výške odmeny do úschovy, ktorú možno vypočítať podľa poslednej platnej zmluvy. Žalovaný však možnosť obrátiť sa na súd a postupovať v zmysle Autorského zákona, nevyužil. Autorský zákon ďalej uvádza, že ak má používateľ právo používať predmety ochrany v čase riešenia sporu súdnou cestou, predkladá potrebné doklady a preukazuje nimi splnenie povinnosti podľa zákona o vysielaní a retransmisií.
Navrhovateľ namietal, že retransmisia podľa autorského zákona nie je retransmisiou v zmysle zákona o vysielaní a retransmisií. Autorský zákon však priamo poukazuje a odkazuje na zákon o vysielaní a retransmisií.
Navrhovateľ vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona o vysielaní a retransmisií, na čo mu vzniká oprávnenie registráciou. Na základe registrácie má oprávnenie na retransmisiu, čo je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnej časti vysielateľom určené na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou. V prípade, že sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnných systémov, je káblovou retransmisiou.
Autorské práva a ich verejný prenos upravujú aj smernice Európskeho spoločenstva a medzinárodné zmluvy, pričom jednotlivým štátom umožňujú aj širšiu ochranu autorských práv ako na úrovni Európskeho spoločenstva. Harmonizácia autorských práv však musí byť založená na vysokej úrovni ochrany týchto práv. Autori majú právo udeľovať súhlas na akékoľvek vysielanie svojich diel pre verejnosť drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami, keď jednotlivci môžu mať prístup k týmto dielam z miesta a v čase, ktorý si individuálne zvolia. K šíreniu diel dochádza verejným prenosom, pričom takýmto je v širšom zmysle každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Napríklad aj v prípade hostí v hotelových izbách. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Smernice taktiež upravujú ďalší káblový prenos, ktorým môžeme rozumieť nezmenený a neskrátený verejný prenos z
iného členského štátu uskutočňovaný po vedení alebo vzduchom. Oprávnenie majiteľov autorských práv a ich držiteľov udeľovať, či odmietať prevádzkovateľovi káblových sietí autorizáciu na ďalší káblový prenos sa môže vykonávať iba prostredníctvom ochranného zväzu. Autori pritom musia dostávať za svoju prácu primeranú odmenu, na čo je potrebná primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva.
Vnútroštátna zákonná úprava SR ako aj medzinárodné normy oprávňujú autora na uplatňovanie si jeho nároku na odmenu za káblovú retransmisiu diel, a to prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, v tomto prípade prostredníctvom odporcu. Používateľ autorských práv je povinný túto odmenu platiť. V tomto prípade je to navrhovateľ ako držiteľ oprávnenia na retransmisiu, na základe ktorej navrhovateľ umožňuje úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania zákazníkom, za čo od týchto dostáva odmenu vo forme mesačných poplatkov.
Súd má za to, že existovala aj hromadná licenčná zmluva, podľa ktorej mal každý používateľ platiť za každé pripojenie. Navrhovateľ mal tiež danú povinnosť. Pokiaľ by nebola taká zmluva uzavretá, tak navrhovateľ by sa minimálne bezdôvodne obohacoval na úkor odporcu, keďže v zmysle platných právnych predpisov navrhovateľovi plynu určitú povinnosti za uvedené.
Vzhľadom na daný stav bolo teda irelevantné, aké konkrétne programy navrhovateľ poskytuje, čo by bolo v podstate aj nemožné (rozsudok NS SR 3 Cdo 298/2006) a nehospodárne zisťovať u každého jedného jeho zákazníka. I z gramatického výkladu zákona bolo irelevantné, či každý program, ktorý navrhovateľ poskytuje, by mohol jeho zákazník vnímať aj bez toho, aby mu to umožňoval navrhovateľ, keď je prevádzkovateľ káblovej retransmisie a túto verejný prenos v zmysle zákona automaticky zahŕňa (§ 5 ods. 14 zák. č. 618/2003 Z. z. za bodkočiarkou) bez toho, aby bolo potrebné splniť podmienku, že tento prenos môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať.
Zároveň súd poukazuje i na zapísaný predmet činnosti navrhovateľa, v ktorom okrem iného má uvedené i prevádzkovanie retransmisie v KDS v zmysle rozhodnutia č. TKR/206/2002. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ so súhlasom príslušného orgánu - Rady pre vysielanie a retransmisiu má postavenie káblového retransmitora a teda bez súhlasu autora môže dielo použiť len v prípadoch ustanovených autorským zákonom.
Je nepochybné, že navrhovateľ sa obrátil na Stály rozhodcovský súd JSM v Žiline vo veci vydania bezdôvodného obohatenia získaného podľa jeho názoru z neplatného právneho dôvodu a právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právomoc rozhodcovského súdu navrhovateľ odvodil od Všeobecných podmienok poskytovania verejnej služby v elektronickej komunikačnej sieti (ďalej len VPPVS), ktoré žalovaný vydal v zmysle § 40 Zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK). Podľa tvrdenia odporcu tieto VPPVS sa stali po nadobudnutí ich účinnosti súčasťou zmluvy o pripojení a stali sa záväznými pre účastníka, teda užívateľa, ktorý predmetnú zmluvu podpísal, resp. podpíše.
Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nikdy nevstúpil do právneho vzťahu so spoločnosťou navrhovateľa, v rámci ktorého by navrhovateľ vystupoval v postavení poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete alebo poskytovateľa káblovej retransmisie a zároveň v rámci ktorého by na druhej strane navrhovateľ vystupoval v postavení užívateľa služieb a sietí, ktoré poskytuje spoločnosť odporcu.
Ako je uvedené v čl. II. bod 2.1. VPPVS, zmluvné podmienky zakotvené vo VPPVS dopĺňajú a bližšie upravujú zmluvné podmienky dojednané v zmluve o pripojení. Odporca trval na tom, že nikdy nepodpísal so spoločnosťou navrhovateľa žiadnu zmluvu o pripojení, ani zmluvu o dielo a/alebo zmluvu o prevádzke elektronickej komunikačnej siete, preto sa nemohli na neho vzťahovať ani uvedené VPPVS.
V čl. I bod 1.4. a 1.5. VPPVS je definované, ktorým subjektom poskytovateľ siete svoje služby poskytuje: užívateľom, koncových užívateľom, účastníkom.
Za užívateľa elektronických komunikačných služieb káblovej retransmisie, televízneho a rozhlasového vysielania prevádzkovateľa odporcu s odvolaním sa na § 5 ods. 5 ZEK považuje odporca najmä:
pôvodného vysielateľa programovej služby, televízneho alebo rozhlasového vysielania
nositeľa autorského práva a obdobných práv k dielu šírenému alebo vysielanému v rámci programovej služby vysielateľa
koncového užívateľa (adresáta komunikátu poskytovaného vysielateľom)
účastníka.
Z ustanovenia § 5 ods. 5 ZEK však vyplýva, že užívateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník (účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení) a koncový užívateľ (koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák) ak sa ďalej neustanovuje inak.
V citovanom ustanovení a ani v žiadnom ďalšom ustanovení zákona ZEK sa neuvádza, že užívateľom sa na účely ZEK rozumie aj pôvodný vysielateľ programovej služby televízneho alebo rozhlasového vysielania alebo nositeľ autorského práva a obdobných práv k dielu šírenému alebo vysielanému v rámci programovej služby vysielateľa.
Zároveň súd zdôrazňuje, že odporca nemôže byť užívateľom v zmysle uvedeného ustanovenia ZEK, nakoľko nepoužíva a ani nikdy nepožadoval od poskytovateľa navrhovateľa poskytovanie verejne dostupnej služby, pričom za týmto účelom odporca ani nikdy neuzatvoril zmluvu o pripojení, ani žiadnu inú zmluvu s navrhovateľom podľa jeho uvedenia.
Uzatvorenie takej zmluvy súd nemal zistené.
Odporca uviedol, že jediný zmluvný vzťah, ktorý medzi ním a navrhovateľom existoval, bola hromadná licenčná zmluva o podmienkach používania literárnych, umeleckých a vedeckých diel káblovou retransmisiou zo dňa 08.09.2005, uzatvorená podľa § 48 autorského zákona, ktorá bola účinná do 02.08.2008. Predmetom tejto zmluvy bolo zo strany odporcu poskytnutie licencie, a to súhlasu navrhovateľa na používanie predmetov ochrany zastupovaných L. prostredníctvom káblovej retransmisie. Odporca v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupoval ako poskytovateľ licencie a navrhovateľ ako nadobúdateľ licencie, a to používateľ diel prostredníctvom káblovej retransmisie. Tento zmluvný vzťah sa riadil príslušnými ustanoveniami autorského zákona, prípadne občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade na tento zmluvný vzťah sa nevzťahovali ustanovenia ZEK, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľ. Na túto hromadnú licenčnú zmluvu z 08.09.2005 sa odvolával aj navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu.
Hromadnú licenčnú zmluvu zo dňa 08.09.2005, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, nemožno v žiadnom prípade považovať z hľadiska jej obsahu za zmluvu o pripojení, ani iný osobitný zmluvný typ upravený v ZEK. Ide o licenčnú zmluvu uzatvorenú podľa autorského zákona, ktorou sa poskytuje licencia - súhlas na použitie diel.
Súd nezistil, že by navrhovateľ s odporcom vstúpili do takého vzťahu, v rámci ktorého by navrhovateľ vystupoval v postavení poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete alebo poskytovateľa káblovej retransmisie a odporcu v postavení užívateľa služieb a sietí, ktoré poskytuje navrhovateľ.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že hromadná licenčná zmluva, na základe ktorej prebiehali platby, bola neplatná, teda došlo k bezdôvodnému obohateniu. S týmto názorom sa súd nestotožňuje.
Je nepochybné, že navrhovateľ bol povinný v zmysle platných právnych predpisov uhrádzať autorskú odmenu, pričom vo vyššie uvedených konaniach bolo skonštatované, že navrhovateľ je prevádzkovateľom káblovej retransmisie.
Pokiaľ je navrhovateľ názoru, že nie je nutný súhlas odporcu, a preto mu nebol povinný poukazovať platby, v dôsledku čoho sa odporca mal bezdôvodne obohatiť na jeho úkor, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia tento jeho názor je nesprávny. Ak navrhovateľ poukazuje na zmluvu o pripojení, k jej uzavretiu účastníkmi konania nedošlo, čo bolo konštatované a vyslovené aj v rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC/XXX/XXXX, ktoré predchádzalo tomuto konaniu.
Súd má za to, že odporca požadoval od navrhovateľa plnenie opodstatnene. Navrhovateľ nenamietal výšku plnenia, a to ani pred súdom, ako ani počas poskytovania plnenia odporcovi, ale namietal iba opodstatnenosť, teda podľa jeho názoru nemal odporcovi poskytovať žiadne plnenie z dôvodov vyššie uvedených. Tento názor súd považuje za nesprávny. Čo sa týka samotnej výšky plnenia, túto navrhovateľ jednak nenamietal, nespochybňoval a jednak podľa uvedenia odporcu bola riadne a správne vyčíslená, čo vyplýva aj zo spisu, ako aj z pripojeného spisu. Z daných dôvodov súd si osvojil tvrdenie ohľadom správnosti výšky plnenia poskytnutého navrhovateľom odporcovi, ktoré bolo poskytnuté opodstatnene a nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu na úkor navrhovateľa.
Vykonaným dokazovaním súd teda dospel k záveru, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa a preto žalobný návrh súd zamietol v celom rozsahu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku tak, že žalobný návrh zamietol ako nedôvodný.
Súd v danej súvislosti poznamenáva aj na obdobné konanie vedené na Okresnom súde Nitra č.k.XXC/ XXX/XXXX, v ktorom boli rovnako konštatované závery tunajšieho súdu, a to aj okresným súdom, odvolacím súdom, ako aj Najvyšším súdom SR - v rozhodnutiach Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/ XXX/XXXX-XXX, Krajského súdu Nitra č.k. XXCob/XX/XXXX-XXX a Najvyššieho súdu SR č.k. XObdo/ XX/XXXX zo dňa 25.11.1014, ktoré sú súčasťou spisu.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko teda súd návrh navrhovateľa zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní bol odporca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľovi. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by odporcovi ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkom, t.j. navrhovateľovi.
Odporca si v podaní zo dňa 20.07.2015 vyčíslil náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 394,57 eur za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ účasť na pojednávaní dňa 16.07.2015 + náhrada cestovného + náhrada za stratu času.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu 394,57 eur, pozostávajúcu:
1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.07.2015 v sume 131,13 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma 139,52 eur,
2.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.07.2015 v sume 131,13 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma 139,52 eur,
3/ náhrada cestovného za cestu na pojednávanie osobným motorovým vozidlom Trenčín - Žilina a späť v sume 59,61 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky a náhrada za stratu času v sume 55,92 eur (t.j. 4 x suma 13,98 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 394,57 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.