Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-85-2009.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/85/2009
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému : G. V., K.. XX.XX.XXXX, O. R. P. V. XXXX/X, S., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1.855,14 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania v sume 49,79 eur a trov exekúcie,
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
Súd exekúciu pod. sp. zn. 10Er/85/2009 vedenú u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod EX 101/09 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a k o n a n i e z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie v sume 58,08 eur.
Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi sumu 58,08 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno na základe oznámenia oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi vydal dňa 16.03.2009 poverenie č. 5401 032941, v konaní vedenom pod č. 10Er/85/2009 pre súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa (EX 101/09). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. Y.-XXX/XX-Q. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč, so sídlom Mydlárska 158, Žilina, a ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 11.07.2008.
Dňa 01.07.2015 predložil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).
Preto tunajší súd preskúmal exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. Y.-XXX/XX-Q. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč, so sídlom Mydlárska 158, Žilina, a ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 11.07.2008.
Exekučný súd preskúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Súd preskúmal aj zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj predložené zmluvné dojednania spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol s r.o., kde v bode 18 ods. 1 a 2 je uvedené: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2.1 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva v žalobcovi. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcov.“
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 52 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) v znení zákona č. 188/2006 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo ak bez návrhu.
Podpísaný súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné a na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti tohto uznesenia, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumou 166,71 eur vrátane DPH.
Exekučné konanie sa začalo dňa 20.02.2009, teda na vyúčtovanie trov exekúcie platí vyhláška s účinnosťou od 01.01.2009.
Podľa § 5 ods. 1cit. vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v sume 3,32 eur 1x, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 eur 1x, za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie (zrážkami z dôchodku, prikázaním pohľadávky z účtu v banke) v sume 3,32 eur 2x, za doručenie príkazu na začatie exekúcie (prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zrážkami z dôchodku) v sume 3,32 eur 2x, za doručenie exekučného príkazu (prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zrážkami z dôchodku) v sume 3,32 eur 2x, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného v sume 3,32 eur 1x (Sociálna poisťovňa, súčinnosť zo dňa 24.03.2009), za každé ďalšie zisťovania majetku povinného v sume 3,32 eur 1x (Dopravný inšpektorát, súčinnosť zo dňa 24.03.209), spolu v sume 3,32 eur 10x, teda 33,20 eur bez DPH.
Podpísaný súd bol pri priznávaní odmeny podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a) až f) citovanej vyhlášky toho názoru, že v prípade úkonov - doručenie príkazu na začatie exekúcie (prikázaním pohľadávky z účtu v banke), súdnemu exekútorovi patrí odmena iba za jeden úkon a nie je pritom relevantné koľkokrát to bolo doručované, jedná sa tu o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa má doručiť. Odmenu za ďalšie náklady spojené s počtom doručovania si súdny exekútor môže uplatniť v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. V prípade úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. g) až j) hovorí vyhláška o každom zisťovaní a preto je tunajší súd toho názoru, že za takéto úkony je možné súdnemu exekútorovi priznať paušálnu odmenu viackrát, ak si ho súdny exekútor uplatnil.
Ďalej súdny exekútor požadoval náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 91,66 eur titulom poštovných nákladov v sume 66,91 eur, odblokovania a záverečných prác so spisom v sume 21,58 eur a nákladov spojených s overením plnomocenstva v sume 3,17 eur.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd priznal súdnemu exekútorovi len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné). Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 10 doručenkami nachádzajúcimi sa v exekučnom spise (doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1x, upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 2x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 2x, doručenie žiadosti o súčinnosť - Dopravný inšpektorát KN 1x, doručenie exekučného spisu súdu 1x, doručenie sťažnosti na súd 1x). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,60 eur a doporučene je 1,40 eur, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné v prípade 1 doručenky, resp. závady doručenia náhradu vo výške 1,60 eur prípadne 1,40 eur, v prípade 10 doručeniek náhradu vo výške 15,20 eur (6 x 1,60 eur, 4 x 1,40). Súd súdnemu exekútorovi nepriznal také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise akýkoľvek doklad či aspoň zmienka, ako to je v prípade hotových výdavkov za odblokovanie a záverečné práce so spisom. Súd rozhoduje len o náhrade trov, nie ich priznaní. Preto súd zastáva názor, že možno nahradiť len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré vzniknú v budúcnosti. Súd zastáva názor, že možno nahradiť len skutočne vynaložené trovy. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu mohol priznať jeho náhradu. Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky vo výške 15,20 eur bez DPH ako náhradu za poštovné.
Za náklady spojené s overením plnomocenstva v sume 3,17 eur súd nepriznal exekútorovi náhradu, nakoľko v spise súdneho exekútora sa nenachádza žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by mu tento výdavok reálne vznikol, ani doklad (daňový doklad, prípadne faktúra) o tom v akej výške mu vznikol.
Celkovo teda súd priznal exekútorovi odmenu v sume 58,08 eur vrátane 20% DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a to tým, že podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené výrokovej časti tohto uznesenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov, vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci