Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-1-2022.pdf
PDF · 123.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-5T/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Poprockou v trestnej veci obžalovaného Y. U. stíhaného za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 09. novembra 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Y. U., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., Y. XXXX/X,
je vinný, že
dňa 02.11.2020 v čase okolo 18,20 hod. v podchode na ul. T. XX - XX v Košiciach pristúpil k poškodenému P. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého po vzájomnej krátkej slovnej výmene udrel najmenej jedenkrát do oblasti pravej časti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie v zmysle mierneho opuchu v oblasti pravej lícnej kosti, pri ktorom doba liečenia nepresiahla 7 dní a ktoré si nevyžiadalo práceneschopnosť poškodeného,
teda
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
tým spáchal
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a odsudzuje
Podľa § 364 ods. 1, § 42 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnástich) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výroky o trestoch a spôsobe ich výkonu trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 2/2021 zo dňa 14.01.2021 (právoplatného 09.03.2021), ktorým bol obžalovanému za prečin podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov a rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 40/2021 zo dňa 18.08.2021 (právoplatného toho istého dňa), ktorým bol obžalovanému za prečin podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, ktorý
vykonal dňom 11.05.2022 v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
odôvodnenie:
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov, prečítaním znaleckého posudku a listín.
Obžalovaný Y. U. vypovedal, že dňa 02.11.2020 odviezol svojho kamaráta Y. U. k OC W., zaparkoval, dali si cigaretu, U. odišiel a on si šiel do obchodu niečo kúpiť. Pri podchode na ulici T. zbadal P. V. s Y. U., videl ako V. niečo podal U.. Poškodeného P. V. poznal niekoľko rokov, bol priateľom jeho netere, ktorú týral, začo bol aj právoplatne odsúdený. Tiež o ňom vedel, že predával drogy. Y. U. poznal niekoľko rokov, trénoval ho po autonehode ktorú mal. O dohodnutom stretnutí V. a U. nevedel a rozhodol sa ísť za V. a konfrontovať ho ohľadom konania voči jeho rodine aj ohľadom drog. Keď podišiel k poškodenému U. už bol na odchode a pravdepodobne ho ani nezbadal. Opýtal sa V. „prečo predávaš drogy, keď si vravel, že nepredávaš?“. Odpovedal mu, že žiadne drogy nepredáva a začal byť na neho drzý. V afekte mu jednu strelil. Reakcia poškodeného bola taká, že znervóznel, začal po ňom vrieskať, vyhrážať sa mu v zmysle, že to takto nenechá. Nevie, či v tom čase bol V. pod vplyvom nejakých návykových látok, ale bol veľmi „vytočený“, nedalo sa s ním ďalej rozprávať, preto sa otočil a odišiel. Nevedel, či V. užíval návykové látky, poznal ho len z videnia asi 7 rokov, ale od netere vedel aký je. On návykové látky neužíval a určite od neho žiadne drogy nepýtal. Okrem facky nedošlo medzi nimi k inému fyzickému kontaktu, nedotkol sa ani len jeho oblečenia. Nie je pravdou, že z peňaženky poškodeného, ktorú mal mať v zadnom vrecku nohavíc, vybral hotovosť 170,00 € a peňaženku vrátil späť, ani to, že mal poškodeného udrieť päsťou dvakrát do pravého líca a sánky, že sa tento zapotácal a oprel sa o stenu. Nič také sa nestalo a po jednej facke, ktorú poškodenému dal, začal byť tento verbálne agresívny. Nepamätá si, čo mal poškodený oblečené, nesústredil sa na to, išiel za ním aby ho konfrontoval, nie aby ho olúpil. Nevie, či poškodený mal pri sebe peniaze, nevidel u neho žiadne veci. Z miesta odišiel za mamou, ktorej povedal o stretnutí s V. i o tom, že mu dal facku. O dve hodiny nato mu prišla na mobil správa od poškodeného „Toto bola lúpež“. Obžalovaný k svojej osobe uviedol, že je slobodný, bezdetný, naposledy býval sám v 1,5-izbovom byte jeho matky na ul. H. XX, Košice. Po ako ukončení pracovného pomeru v pizzerii V., kde pôsobil ako donáškar, príležitostne si privyrába ako osobný tréner, keďže má trénerský kurz I. a II. stupňa. Od 11.05.2021 vykonáva 12-mesačný trest odňatia slobody. Súdne trestaný bol sedemkrát. Je zdravý, alkohol ani iné návykové látky neužíva.
Svedok - poškodený P. V. vypovedal, že v inkriminovaný večer odišiel z domu, aby odniesol otcovi, ktorému robí opatrovateľa, večeru. Cestou mal stretnutie s kamarátom L., jeho priezvisko nepozná, ktorý ho čakal neďaleko miesta činu. Následne mal dohodnuté stretnutie s Y. U., s ktorým si dali tabakovú cigaretu a rozišli sa. Vzápätí nato, ako prechádzal cez podchod na T. ulici, pristúpil k nemu zozadu obžalovaný so slovami „daj mi drogy“. Opýtal sa ho „čo Y., aké drogy?“, načo mu obžalovaný dal úder do tváre. Keď v prípravnom konaní vypovedal, že mu dal najprv boxer, resp. silnú facku a potom ešte dva silné boxery a že mu povedal, aby mu dal finančnú hotovosť, všetko čo pri sebe má, v skutočnosti si už nepamätá ako to naozaj bolo. Po údere sa zapotácal, oprelo ho o stenu a zostal v bezvedomí možno minútu, dve. Keď precitol peňaženka, ktorú mal v zadnom vrecku nohavíc, bola prázdna. Pred odchodom z domu si do nej vložil 170,00 € alebo 180,00 € v bankovkách. Mince v peňaženke zostali. Taška s jedlom mu pri fyzickom napadnutí vypadla z ruky na zem, nič sa ale nerozbilo. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že po precitnutí našiel svoju peňaženku na zemi, je to tak, že pre odstup času si už presne nepamätá ako to s tou peňaženkou bolo. Motívom konania obžalovaného bolo podľa neho to, že chcel získať drogy. O obžalovanom totižto vedel, že užíval drogy. Pravdou je, že on užíval denne dva až trikrát marihuanu. V inkriminovaný deň ju užil okolo 11,00 hod. až 12,00 hod.. Po užití látky sa obyčajne cítil pokojne. V čase napadnutia zo strany obžalovaného, ktorého poznal v podstate z videnia, však účinok drogy nepociťoval. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že v inkriminovanom čase bol zhulený, neznamená, že by nebol vnímal čo sa okolo neho deje a že by nemal svoje správanie pod kontrolou. Marihuanu užíva asi päť rokov na dennej báze, nebol teda v nejakom výnimočnom stave.
Svedok Y. U. sa ku skutku vyjadriť nevedel. Potvrdil ale, že v inkriminovaný deň sa po predchádzajúcej telefonickej dohode stretol s poškodeným P. V. na T. ulici, aby od neho kúpil marihuanu. Nevšimol si kam si 5,00 €, ktoré mu za marihuanu zaplatil, odložil. Poškodený mal tzv. ľadvinku, akú užíva aj on na doklady. Pri stretnutí si spolu zafajčili tabakovú cigaretu, chvíľku sa porozprávali a odišiel. Poškodený mal v ruke len energetický nápoj, nemal pri sebe žiadnu tašku. Poznali sa zo sídliska Z. asi 10 rokov zbežne, nepamätá od koho dostal informáciu, že u V. si môže kúpiť marihuanu. Pozná sa aj s obžalovaným, ktorý ho k OC W. priviezol autom, mal cestu za mamou, ale šiel ešte do obchodu. Nevedel, že obžalovaný a poškodený sa poznajú a netušil, že vzápätí sa stretli. Počas toho ako sa rozprával s poškodeným si žiadnu známu osobu v okolí nevšimol.
Svedok L. S. vypovedal, že obžalovaného aj poškodeného pozná zbežne, v minulosti bol zopárkrát vonku s P. V.. Dňa 02.11.2020 mu poškodený volal a požiadal ho, aby prišiel za ním pred jeho blok. Tam mu povedal mu, že v ten deň ho napadol obžalovaný tak, že mu dal dve facky v dôsledku ktorých spadol na zem a že mu zobral peniaze. Ku dôvodu napadnutia sa nevyjadril. Na tele poškodeného nevidel žiadne známky zranenia, ale poškodený bol v šoku. Vedel o ňom, že v tom čase fajčil „trávu“, o U. nevedel nič bližšie.
Znalecký posudok č. 54/2021 vypracoval dňa 12.11.2021 znalec z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých P.. U. I., P.. po vyšetrení poškodeného P. V. a štúdiu spisového materiálu. V znaleckom posudku uzavrel, že celková úroveň rozumových schopností menovaného je priemerná až podpriemerná, výkonovo spadá do intelektového pásma dolného populačného priemeru s prechodom do prechodovej oblasti smerom k podpriemeru, kapacita pre vnímanie a chápanie reality je z osobnostného hľadiska v mnohom na menej prijateľnej úrovni. Často zlyháva v riešení komplexnejších úloh a situácií, ktoré život prináša. Vo vzťahových aspektoch a situáciách s nimi spojených je rozumovo simplexnejší, nedokáže/nechce/nemôže si uvedomiť niektoré elementárne súvislosti. Pamäťové schopnosti sú celkovo v dolnom pásme populačného priemeru, patologické problémy v pamäťovej oblasti však nemá. Na jednotlivé udalosti sa, aspoň v hrubých črtách, dokáže rozpamätať. Sú u neho prítomné výrazné obranné mechanizmy (bagatelizácia, racionalizácia, externalizácia viny a podobne), ktoré sú funkciou osobnosti a slúžia mu na zachovanie celkovej osobnostnej integrity. Hodnotový systém P. V. je v zásade simplexný. V záťažových a konfliktných situáciách má sklon reagovať nepremyslene, bez komplexného zváženia dopadov svojho konania, reaguje simplexne a nerozvážne. Má zníženú schopnosť prevziať zodpovednosť za svoje činy, nemá stanovené hodnoty podľa ktorých by chcel žiť, zlyháva vo vzťahovej a partnerskej rovine, má sklony uvažovať skratkovito, má zjednodušený náhľad na realitu a v mnohých aspektoch je nezrelý. L-skóre je u poškodeného v medziach populačného nadpriemeru, tzn. že nadobúda zvýšené hodnoty (u neho hodnota L=12), čo môže poukazovať na sklony modifikovať realitu. V mnohých životných situáciách sa uchyľuje k používaniu menších či väčších lží, na druhej strane nemá intelektovú kapacitu na to, aby v sebe živil a následne prezentoval nejaké sofistikované schémy fabulácií a konfabulácií. Hodnovernosť poškodeného je diskutabilná jednak preto, lebo (ako to sám uviedol) mal sklon nadmerne fajčiť marihuanu, pretože žije doslova v zajatí a v zaplavení viacerých ego-obranných mechanizmov, pretože má znížený intelekt i pamäťové schopnosti, v nadväznosti na čo vo vzťahovej sfére zlyháva na celej čiare. Osobnostné charakteristiky, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať výpoveď sú: v mnohom egocentrické nahliadanie na realitu, plus neurolabilnejšia štruktúra osobnosti, plus uvoľnenosť mravov, plus nerešpektovanie spoločenských konvencií. Pred znalcom si poškodený nebol istý svojou výpoveďou ohľadom odcudzenia peňazí, či ich tam mal v takom obnose aký uvádzal, či mu ich vzal obvinený a vyjadril sa, že trestné oznámenie podať nechcel a učinil tak až na tlak otca.
Lekárska správa vypracovaná dňa 02.11.2020 lekárom Oddelenia urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura Košice, pracovisko Trieda SNP 1 vypovedá o pomliaždení tváre poškodeného P. V., ktoré bolo vyhodnotené ako úraz ľahký. K pôvodu zranenia sa menovaný vyjadril tak, že bol napadnutý údermi.
Lekárska správa - nález vypracovaná dňa 02.11.2020 lekárom Traumatologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura Košice uzatvára pre diagnózu S00.95, povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti: pomliaždenie, ku pôvodu ktorého P. V. uviedol, že bol napadnutý, dostal trikrát boxerku do hlavy vpravo na ucho, lícnu kosť a sánku, v bezvedomí nebol, na úraz si pamätá. Palpačnú bolesť a mierny opuch mal len v oblasti pravej lícnej kosti.
Zápisnica o obhliadke miesta činu vypovedá o tom, že dňa 02.11.2020 medzi 21,15 hod. a 21,35 hod. bolo miesto udalosti - lúpežného prepadnutia, podchod T. XX - XX, Košice, obhliadnuté vyšetrovateľom PZ, operatívnym pracovníkom a kriminalistickým technikom za prítomnosti poškodeného. Miesto sa nachádza za OC W., podchod nebol osvetlený, za ním je chodník a park. Stopy na mieste zaistené neboli. Miesto činu je síce snímané kamerou, ale z veľkej vzdialenosti, zaznamenaný je len veľký pohyb ľudí, bez možnosti identifikácie a bez zachytenia predmetného skutku.
Správa o povesti obžalovaného vypracovaná dňa 19.10.2021 starostkou mestskej časti Košice - O. jazerom má evidenčný charakter, nakoľko spracovateľ nedisponoval informáciami o pomeroch obžalovaného.
Charakteristiky obžalovaného vypracoval dňa 20.08.2021 a dňa 06.12.2021 Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice. Vyplýva z nich, že obžalovaný Y. U. bol dodaný do výkonu väzby dňa 14.05.2021 na príkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 7Tp 18/2021 ako dôvodne podozrivý zo spáchania krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Počas výkonu väzby sa správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plnil a režim dňa dodržiaval. Agresívne prejavy u neho zaznamenané neboli, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Počas výkonu väzby nebol pracovne zaradený a sociálny kontakt udržiaval návštevami, korešpondenčne a telefonovaním. Dňa 24.08.2021 bol po právoplatnom odsúdení prevedený do výkonu trestu, po pobyte na nástupnom oddelení bol 20.09.2021 umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“. Jeho správanie bolo obdobné ako počas výkonu väzby. Dňom 11.05.2022 vykonal v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia 12-mesačný trest odňatia slobody za vyššie uvedený prečin, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 40/2021 zo dňa 18.08.2021.
Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vypovedá o tom, že obžalovaný sa v období od 20.05.2016 do 13.12.2021 dopustil dvadsiatich priestupkov na úseku dopravy cestnej, ktoré boli vybavené buď napomenutím alebo uložením pokuty vo výške od 10,00 € do 200,00 €; posledný dopravný priestupok spáchal 14.12.2020. V jednom prípade bol napomenutý za priestupok proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil 07.12.2019 a v jednom prípade bol za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 16.11.2019 sankcionovaný pokutou vo výške 40,00 €.
Odpis z registra trestov GP SR preukazuje, že Y. U. bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, kde sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v dvoch prípadoch za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a vo zvyšku za krádeže. O odsúdeniach z roku 2021 svedčia aj: súdne spisy, s podstatným obsahom ktorých súd na hlavnom pojednávaní oboznámil a aj z týchto zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 2/2021 zo dňa 14.01.2021, právoplatným dňa 09.03.2021, bol obžalovanému za skutok zo dňa 14.07.2020 právne kvalifikovaným ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov (do 10.03.2022), rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 40/2021 zo dňa 18.08.2021, právoplatným toho istého dňa, bol obžalovanému za skutok spáchaný 11.05.2021 právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením pre účely výkonu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (vykonal dňom 11.05.2022).
Súd vykonal na hlavom pojednávaní dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci sa snažil zistiť tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V kontradiktórnom konaní neuprel procesným stranám právo obstarávať dôkazy a niektoré, aplikujúc aj vyhľadávaciu zásadu, obstaral sám. Súd s rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Všetky dôkazy, ako sú v odôvodnení tohto rozsudku vyššie detailne popísané, boli získané
a aj vykonané zákonným spôsobom, s cieľom uskutočniť spravodlivý proces, ktorého výsledkom je spravodlivé rozhodnutie. Vykonané dôkazy súd následne starostlivo a nestranne zhodnotil, každý jeden dôkaz samostatne, ako aj v ich vzájomných nadväznostiach a výsledkom hodnotenia založeného na logickom úsudku je rozhodnutie o vine Y. U., pri úprave skutku a jeho právnom posúdení ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v nadväznosti na uvedené uloženie spravodlivého súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na Y. U. na tunajšom súde dňa 11.01.2022 obžalobu sp. zn. 1Pv 425/20/8803, pretože skutočnosti zistené v štádiu prípravného konania nasvedčovali tomu, že dňa 02.11.2020 v čase okolo 18,20 hod. v podchode na ul. T. XX - XX v Košiciach pristúpil k poškodenému P. V. zozadu so slovami „Daj mi drogy!“, pričom po vzájomnej krátkej slovnej výmene ho najmenej dvakrát udrel päsťou do pravého líca a sánky, načo sa poškodený zapotácal, oprel sa o stenu, a následne mu z peňaženky, ktorú mal v zadnom vrecku nohavíc, vybral hotovosť vo výške 170,00 € a peňaženku mu vrátil späť do vrecka, čím mu spôsobil škodu 170,00 € a pomliaždenie tváre s dobou liečenia do 7 dní, a týmto podľa obžaloby došlo k spáchaniu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva teda v použití násilia, ako tomu malo byť podľa obžaloby v danom prípade, alebo aspoň hrozby násilia, ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, prípadne ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba, pričom nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie ako prostriedok na zmocnenie sa cudzej veci musí predchádzať zmocneniu sa veci. Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci, ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa. Napadnutý nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii. Pre páchateľa ale musí ísť o cudziu veci, ktorej hodnota nie je rozhodujúca. Trestný čin lúpeže je úmyselným trestným činom, kde úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce prekonať alebo znemožniť odpor obete, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Obžalovaný Y. U. od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie lúpeže a konzistentne popisoval okolnosti predchádzajúce stretnutiu s poškodeným P. V. dňa 02.11.2020, ako aj skutočnosti, pre ktoré sa rozhodol osloviť ho a ktoré ho viedli k tomu, že po slovnej výmene názorov dal poškodenému facku. Z konania svedčiaceho pre zločin lúpeže je usvedčovaný jediným priamym dôkazom -výpoveďou poškodeného, pre rozporuplnosť a nelogickosť ktorej, v nadväznosti na výsledok znaleckého skúmania v odbore Psychológia, však súd vyhodnotil P. V. ako nevierohodného svedka. Nevierohodné sa javí tvrdenie poškodeného spočívajúce v tom, že obžalovaný ho mal zozadu najprv osloviť slovami „Daj mi drogy“ a nato ho mal udrieť do tváre. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že obžalovaný, ako to sám uvádzal, mal vedomosť o tom, že poškodený drogy predáva a myslel si, že tak urobil aj vo vzťahu k Y. U., zároveň, že drogy aj užíva, avšak nič nenasvedčuje pre to, aby mal od neho drogy pýtať. Obžalovaný v kritickom čase neužíval drogy a nič nenasvedčuje ani pre to, aby s nimi akýmkoľvek iným spôsobom narábal. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný ho udrel jedenkrát do tváre, kým v prípravnom konaní hovoril, že mu dal najprv boxer, resp. silnú facku a potom ešte dva silné boxery a že mu povedal, aby mu dal finančnú hotovosť, všetko čo pri sebe má. Ešte v prípravnom konaní si pred znalcom z odboru Psychológia ale nebol istý svojou výpoveďou ohľadom peňazí, či ich vôbec mal pri sebe, ak áno, či v takom obnose aký udával a či mu ich vzal obžalovaný. Vierohodnosť poškodeného ohľadom charakteru a rozsahu násilia zo strany obžalovaného jednoznačne spochybnili lekárske správy zo dňa 02.11.2020, ktoré po vyšetrení poškodeného vypracovali lekári urgentného príjmu a traumatologickej ambulancie UNLP, ktorí uzavreli pre povrchové poranenie - pomliaždenie pri palpačnej bolesti a miernom opuchu len v oblasti pravej lícnej kosti, kým poškodený tvrdil pred lekárom, že dostal trikrát boxerku do hlavy - vpravo na ucho, lícnu kosť a sánku. Svedkovi L. S., s ktorým sa stretol toho istého dňa večer povedal, že obžalovaný mu dal dve facky, teda opäť iné tvrdenie vo vzťahu ku charakteru útoku. Ohľadom peňazí, o ktoré ho mal obžalovaný olúpiť vypovedal poškodený rozporuplne, keď na hlavnom pojednávaní tvrdil, že mal pri sebe 170,00 € alebo 180,00 € v bankovkách, pred znalcom
P.. U. I., P.. ale nevedel či mal pri sebe peniaze, resp. v akom obnose a či mu ich vzal obžalovaný. Poškodený vyznieva nevierohodne aj preto, že v prípravnom konaní tvrdil, že keď precitol po úderoch obžalovaného, našiel svoju peňaženku, ktorú mal predtým v zadnom vrecku, na zemi, kým na hlavnom pojednávaní tvrdil, že po precitnutí ju mal na pôvodnom mieste, v zadnom vrecku nohavíc, ale už bola prázdna, resp. zostali v nej len mince. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetľoval len odstupom času, pre ktorý si už nepamätá ako to s tou peňaženkou vôbec bolo. Svedok Y. U., ktorý sa s poškodeným stretol tesne pred skutkom, nevidel kam si poškodený odložil 5,00 €, ktoré mu zaplatil za marihuanu, ale určite mal tzv. ľadvinku a v ruke len energetický nápoj, nemal žiadnu tašku, ako poškodený tvrdil, že mu z ruky vypadla po tom ako ho obžalovaný udrel. Trestný čin lúpeže si vyžaduje, aby násilie smerovalo proti tomu, kto má vec u seba. V danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, že P. V. mal dňa 02.11.2020 kontaktu s obžalovaným pri sebe vec, o ktorej tvrdil, že sa jej obžalovaný zmocnil. Nebolo teda preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej podstaty po stránke objektívnej, ale ani po stránke subjektívnej, keďže nič nepreukazuje, že by obžalovaný mal úmysel zmocniť sa veci poškodeného, jeho úmyslom bolo konfrontovať poškodeného ohľadom jeho predchádzajúceho správania sa voči neteri obžalovaného, ako aj ohľadom predávania drog.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok. Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti, prípadne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy. Ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku, alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Výtržnosťou Trestný zákon rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je pre neho typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobe alebo veci. Miestom prístupným verejnosti Trestný zákon rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, ktorí môžu výtržnosť postrehnúť, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa teda rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti, stačí, že je prístupné len niektorým osobám. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný konal voči poškodenému spôsobom napĺňajúcim všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Trestného zákona, keďže tohto fyzicky napadol na mieste verejnosti prístupnom. Fyzické napadnutie však spočívalo v jednom údere do oblasti pravej časti tváre, pre čo svedčia okrem výpovedí obžalovaného lekárske správy, zvlášť správa - nález traumatológa, a teda v tomto smere súd upravil skutok. Obžalovaný takto konal formou priameho úmyslu, nakoľko takýmto spôsobom sa chcel s poškodeným vysporiadať za predchádzajúce násilné správanie voči jeho neteri a zato, že predával drogy, okrem iných aj jeho kamarátovi Y. U.. Dôvodom prečo uveril súd obžalovanému a poškodeného vyhodnotil ako nehodnoverného je už spomínaná rozporuplnosť výpovedí poškodeného, ale najmä výstup zo znaleckého skúmania vypovedajúci o diskutabilnosti hodnovernosti poškodeného, ktorý v čase skutku nadmerne fajčil marihuanu, má znížené pamäťové schopnosti a také osobnostné charakteristiky, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho výpovede. L-skóre má zvýšené hodnoty, čo poukazuje na sklony poškodeného modifikovať realitu a používanie menších, či väčších lží v rôznych životných situáciách. Prítomnosť výrazných obranných mechanizmov ako bagatelizácia, racionalizácia a externalizácia viny, plus uvoľnenosť mravov a nerešpektovanie spoločenských konvencií podpisujú sa taktiež na hodnovernosti poškodeného.
Na požiadavku náležitého zistenia trestného činu nadväzuje aj požiadavka spravodlivého potrestania jeho páchateľa. Pri rozhodovaní o treste vychádzal súd z dôkazov, ktoré vykonal k osobe obžalovaného a ktoré taktiež vyhodnotil v zmysle zásady podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona. Okrem základných zásad trestného konania aplikoval súd pri rozhodovaní o treste aj základné zásady ukladania trestov
upravené v § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, ktoré kladú dôraz na zásadu zákonnosti, v zmysle ktorej možno tresty ukladať len na základe zákona. Základné zásady sú ďalej spresnené a doplnené ďalšími ustanoveniami, aplikáciou ktorých je zaručená individualizácia trestu.
Pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného Y. U. mal súd na zreteli v prvom rade to, aby uložil taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred ním tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, aby vytvoril podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby do budúcna viedol riadny život, aby trest súčasne výchovne pôsobil na ostatných členov spoločnosti a odradil ich od páchania trestných činov a bol aj adekvátnym vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, ktorý v svojej osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Za prečin výtržníctva, z ktorého súd uznal obžalovaného za vinného, je to trest odňatia slobody až na 3 roky. Možnosť širšieho ukladania iných druhov trestov súd v danom prípade vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol pred spáchaním prejednaného skutku štyrikrát konfrontovaný s Trestným zákonom a v jednom prípade odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, nevyužil. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody prihliadol však nielen na osobu obžalovaného a jeho pomery, ale aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku. Taktiež na okolnosť, ktorá mu poľahčovala podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a teda, že priznával spáchanie skutku v rozsahu ako bol z neho napokon uznaný za vinného, aj okolnosť, ktorá mu podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona priťažovala a ktorá spočíva v tom, že už bol za trestný čin odsúdený, avšak pri vyváženom pomere týchto okolností neupravoval hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanoveného Trestným zákonom za prečin podľa § 364 ods. 1.
Z vykonaného dokazovania okrem iného vyplynulo aj to, že skutok, z ktorého súd obžalovaného uznal za vinného, bol spáchaný 02.11.2020 a teda skôr ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 2/2021 zo dňa 14.01.2021 a skôr ako za prítomnosti obžalovaného vyhlásil Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2021 rozsudok sp. zn. 5T 40/2021, ktorými súdnymi rozhodnutiami bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinov krádeže, v označenej veci Okresného súdu Košice I mu bol za to uložený 5-mesačný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov a vo veci Okresného súdu Košice II trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý obžalovaný už vykonal v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za danej situácie súd musel aplikovať ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona a uložiť súhrnný trest odňatia slobody, ktorý vymeral na 14 mesiacov. Postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výroky o trestoch a spôsobe ich výkonu vyššie označených súdnych rozhodnutí, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Trest odňatia slobody súd vymeral na 14 mesiacov aj s poukazom na to, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, resp. trestným rozkazom. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T 83/2010 5-mesačný trest odňatia slobody za prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona vykonal v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia dňom 28.07.2011), zaradil ho súd na výkon súhrnného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V zaradení do uvedenej diferenciačnej skupiny je taktiež zohľadnená predpokladaná možnosť nápravy obžalovaného, o spôsobe života a správaní ktorého pred spáchaním predmetného činu súd získal jasný obraz. Dôvodom na zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia je zároveň skutočnosť, že v tomto diferenciačnom stupni vykonal 12-mesačný trest odňatia slobody, ktorý súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.