Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/883/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: N. I., bytom C. 3, T., zastúpená JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, Farská 28, Nitra, proti odporcovi: V.. Z.. N. I., bytom C. 3, T., o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. júla 2014 č. k. -29, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo N. I., rod. F., nar. 1. 9. XXXX a V.. arch. N. I., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 9. 7. XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra, zväzok 30., ročník 1988, na strane 97, pod poradovým číslom 355 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9. 7. XXXX, deti narodené z tohto manželstva sú plnoleté. V súčasnej dobe žijú síce v jednom byte, avšak nežijú spolu, vzájomne si nepomáhajú, nevera nebola preukázaná, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie a o potreby rodiny sa spoločne nestarajú. Manželstvo si neplní svoje spoločenské poslanie a funkcie a navrhovateľka nemá záujem na obnovení spolužitia. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 18, § 22 a § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a konštatovaním, že účastníci konania mali rôzne nedorozumenia a rozpory, ktoré viedli k tomu, že sa vzájomne citovo odcudzili a navrhovateľka nemá záujem obnoviť spolužitie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca vytýkajúc súdu prvého stupňa nedostatočné a nepresné odôvodnenie rozsudku. Domáha sa jeho zrušenia, nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav na pojednávaní. Nesprávne pochopil vyjadrenie navrhovateľky, že nevidí význam zotrvávať v manželstve a účastníci žijú oddelene, nakoľko stále žijú v jednom byte, spolu vykonávajú práce v domácnosti. Tvrdenia navrhovateľky na pojednávaní sa odporcu dotýkajú osobne a nesúhlasí s nimi, lebo celý spoločný život s navrhovateľkou od roku 1988 žil v spoločnej domácnosti, v dobrej viere a s najlepším svedomím. Vytýka súdu prvého stupňa jednostranné posudzovanie porušenia ustanovení zákona o rodine, nakoľko nikde v rozsudku nie je uvedené, ktoré časti § 18 a § 19 Zákona o rodine boli z jeho strany porušené do takej miery, aby bolo manželstvo rozvrátené a nefunkčné. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka domáhajúc sa potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Opätovne potvrdila, že manželstvo neplní biologickú funkciu, nakoľko sa intímne

nestýkajú a tento stav trvá minimálne 10 rokov, neplní si ani ekonomickú funkciu, nakoľko účastníci konania spolu nehospodária a neplní si ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery a to už dlhodobo. Navrhovateľka stratila voči odporcovi dôveru, čo malo za následok vzájomné citové odcudzenie účastníkov. Vôľu nezotrvať v manželskom zväzku navrhovateľka dostatočne jasne formulovala už v samotnom návrhu na rozvod, poukazujúc na to, že na manželstvo a spolužitie treba dvoch a ani súd

nemôže prinútiť nikoho, aby v manželstve zotrval, ak už nechce. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetnej veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 202 ods. 4 OSP odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní podmienok pre prípadný rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva. V každom prípade je potrebné skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia rozvratu vzťahov medzi manželmi (vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi). Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia (prípadne sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení §§ 18 - 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov medzi manželmi, musí ísť o kvalifikovaný rozvrat, pričom záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva. V predmetnej veci súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec aj správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9. 7. 1988, ide teda o dlhotrvajúce manželstvo, z ktorého pochádzajú dve, t.č. plnoleté deti. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky, zrejme nie je možné do budúcnosti tieto vzťahy reparovať do takej miery, aby účastníci konania obnovili manželské spolužitie. Sám odporca v priebehu konania a aj v podanom odvolaní tvrdil, že nemôže manželku nútiť, aby s ním v manželstve zotrvala, ak tak ona sama nechce. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania prevládajú vážne a hlboké rozpory, ktoré mali za následok odcudzenie sa navrhovateľky voči odporcovi do takej miery, že navrhovateľka úplne

vylučuje obnovenie ich spolužitia. Keďže manželstvo je podľa zákona dobrovoľným zväzkom muža a ženy, ani súd nemôže nariadiť jednému z manželov, aby proti svojej vôli v tomto zväzku zotrval. Manželstvo plní tri základné spoločenské funkcie, ekonomickú, výchovnú a biologickú. Manželstvo účastníkov konania už dlhodobo neplní ani jednu z týchto funkcií, posledné obdobie je len formálnym zväzkom a je absolútne nefunkčné. Na tejto situácii nič nemení ani skutočnosť, že účastníci konania v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žili v jednom byte. Príčinu tohto stavu je potrebné vidieť v absolútnom odcudzení účastníkov konania a citovom nesúlade, účastníci konania úplne rozdielne interpretujú ich súčasné spolužitie, resp. žitie v jednom byte. Aj táto skutočnosť sama o sebe nasvedčuje rozporom v manželstve. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho z tohto zväzku, ak sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, nemožno nútiť aby v ňom zotrval proti svojej vôli. Keďže navrhovateľka nemá v žiadnom prípade záujem na obnovení ich vzájomných vzťahov a aj z tvrdení odporcu pred súdom prvého stupňa a v písomnom odvolaní vyplýva, že vzťahy sú vážne narušené, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a vážne rozvrátené a niet nádeje na reparáciu týchto vzťahov do budúcnosti a konštatuje, že bola tým splnená podmienka pre rozvod manželstva účastníkov konania. K odvolaniu odporcu odvolací súd iba dodáva, že odporca v tomto odvolaní v podstate žiada opraviť odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo však vzhľadom na ustanovenie § 202 ods. 4 OSP nie je možné, nakoľko podať odvolanie iba proti dôvodom rozhodnutia, nie je prípustné. Ak je rozhodnutie vo výroku správne, odvolací súd toto rozhodnutie potvrdí (§ 219 ods. 1 OSP). Nakoľko výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny, celý napadnutý rozsudok podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia preto potvrdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 219 ods. 2 OSP len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 144 veta druhá OSP tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.