Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-767-2004.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Subarea
16Er/767/2004
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: R. D., K. XX, XXX XX P. Y., zastúpený opatrovníkom: D. Y., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava V, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 531,10 eur istiny s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v zmysle poverenia zo dňa 09.11.2004 a uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/767/2004-15 zo dňa 26.11.2009 takto
rozhodol:
Vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 09.11.2004 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 001009 pod sp. zn. 16Er/767/2004 na základe notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave č. N 1414/04, NZ 62977/04 zo dňa 06.08.2004.
Uznesením č.k. 16Er/767/2004-15 zo dňa 26.11.2009exekučný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) E. P., exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 E. P., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 1 E. P., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Oprávnený predložil v exekučnom konaní ako exekučný titul notársku zápisnicu N 1414/04, NZ 62977/04 zo dňa 06.08.2004 spísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06.08.2004.
Z uvedenej notárskej zápisnice má exekučný súd preukázané, že uvedenú notársku zápisnicu spísal notár s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý mal v zmysle splnomocnenia povinného uznať záväzok povinného a súhlasiť podľa § 41 ods. 2 písm. c) E. P. s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.12.2003 predloženej oprávnený má exekučný súd .preukázané, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu, ktorá ma charakter formulárovej zmluvy, čiže všetky údaje uvedené na zmluve vrátene všeobecných obchodných podmienok (okrem ručne dopísaných údajov o povinnom) boli vopred pripravené oprávneným a v danej predlači predložené povinnému. Jednou z takto vopred oprávnených predtlačených častí zmluvy o úvere bolo aj „Splnomocnenie“, na základe ktorého mal povinný ako dlžník splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý majetok povinného.
Z takto uvedeného znenia splnomocnenia pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra je nepochybné, že si ho ako splnomocnenca nezvolil na zastupovanie povinný, ale oprávnený. Exekučnému súdu je taktiež z úradnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného a nie povinného vo viacerých konaniach vedených na tunajšom súdu na základe plnej moci mu udelenej (napr. konanie vedené pod sp. zn. 15Er/325/2003, 16Er/372/2003).
Exekučný súd poukazuje na znenie § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Z uvedeného zákonného znenia je preto zrejmé, že ak by bol advokát Mgr. Tomáš Kušnír skutočne splnomocnený povinným, nemohol by uzavrieť v mene povinného notársku zápisnicu, na základe ktorej by bolo možné urýchlene a bez súdneho konania začať exekúciu na majetok povinného. Uzavretie notárskej zápisnice advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom pritom nepresadzuje ani nechráni záujmy a práva údajného splnomocniteľa (povinného), ale záujmy oprávneného.
Exekučný súd taktiež poukazuje aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Na základe vyššie uvedených skutočností má exekučný súd za preukázané, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice uskutočnila osoba ako zástupca (advokát Mgr. Tomáš Kušnír), ktorá hájila záujmy oprávneného ani záujmy povinného ako zastúpeného. Tento záver odvodil exekučný súd zo skutočnosti, že oprávnený uviedol na predtlači zmluvy o úvere advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, taktiež zo skutočnosti, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval vo viacerých súdnych konaniach oprávneného ako aj zo skutočnosti, že spísanie notárskej zápisnice nebolo v súlade so záujmami povinného, ale so záujmami oprávneného, a to aj s poukazom na znenie § 18 ods. 2 zákona o advokácii. Nakoľko urobila vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osoba, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami domnelého zastúpeného (povinného), konala táto osoba v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu predstavuje vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice absolútne neplatný právny úkon (§ 38 a § 39 OZ). Na absolútnu neplatnosť je pritom povinný súd prihliadať kedykoľvek aj bez návrhu, a to aj v priebehu exekučného konania.
Nakoľko súhlas advokáta Mgr. Tomáša Kušníra s vykonateľnosťou notárskej zápisnice N 1414/04, NZ 62977/04 spísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06.08.2004 predstavuje absolútne neplatný právny úkon a povinný v notárskej zápisnici nevyjadril súhlas s jej vykonateľnosťou, oprávneným predložený notárska zápisnica ako exekučný titul neobsahuje základný predpoklad pre to, aby bola notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. Týmto predpokladom je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Keďže v priebehu exekučného konania dospel exekučný súd k záveru, že predložená notárska zápisnica nespĺňa zákonné predpoklady pre notársku zápisnicu ako spôsobilý exekučný titul, je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) E. P.
Na záver exekučný súd uvádza, že v danej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, ako zvykne oprávnený argumentovať v obdobných veciach, nakoľko v čase rozhodovania exekučného súdu bolo ustanovenie § 57 ods. 5 E. P. z Exekučného poriadku vypustené novelou uskutočnenou zákonom č. 335/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013, a preto nie je povinnosťou exekučného súdu pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nariaďovať pojednávanie. Vypustením uvedeného zákonného ustanovenia zároveň nie je povinnosťou exekučného súdu rozhodovať osobitnými rozhodnutiami o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následne o jej zastavení. Z tohto dôvodu rozhodol exekučný súd súčasne o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a aj o jej zastavení. Vždy je pritom rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p. v spojení v § 167 ods. 2 O.s.p.).
Exekučný súd výzvou zo dňa 05.03.2015 vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či si uplatňuje trovy exekúcie pri jej zastavení, nakoľko vyšiel najavo dôvod zastavenia exekúcie.
Dňa 19.03.2015 došlo na súd vyjadrenie súdneho exekútora, že podľa jeho názoru výzva exekučného súdu na predloženie výpočtu trov exekúcie a exekučného spisu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekútor uviedol, že možno objektívne tvrdiť, že prípadná realizácia postupu na základe výzvy exekučného súdu by predstavovala neakceptovateľný zásah a obmedzenie práva súdneho exekútora vlastniť majetok. Exekútor zároveň uviedol, že doposiaľ nedošlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, a preto možno považovať výzvu za predčasnú a jej účinky možno považovať za také, ktoré vyvolávajú na strane súdneho exekútora stav právnej neistoty. Pokiaľ nedôjde k právoplatnému zastaveniu exekúcie, neexistujú podmienky na vydanie rozhodnutia o trovách exekúcie. Ochrana práv a oprávnených záujmov exekútora vyžaduje, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie samostatne.
V tejto súvislosti exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie súdneho exekútora je neopodstatnené, ničím nepodložené a nemajúce oporu v zákone.
Exekučný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 200 ods. 1 E.P., podľa ktorého, ak rozhodne súd o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že keď súd rozhoduje o zastavení exekúcie, zároveň rozhoduje aj o trovách exekúcie.
Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva exekučnému súdu povinnosť ale ani možnosť, že o trovách exekúcie rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. V tejto súvislosti opätovne exekučný súd poukazuje na ustanovenie § 200 ods. 1 E.P., v ktorom je uvedené, že ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o trovách exekúcie a nie je tam uvedené, ako sa mylne domnieva súdny exekútor, že po zastavení exekúcie súd rozhodne aj o trovách exekúcie.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že výzva exekučného súdu zo dňa 05.03.2015 bola plne v súlade so zákonom a exekučný súd nemá dôvod a ani zákonný priestor, aby si osvojil nesprávny záver súdneho exekútora, ktorý sa snažil exekučnému súdu vnútiť svojim vyjadrením zo dňa 16.03.2015.
Zároveň exekučný súd uvádza, že súdny exekútor svojvoľne nepostupoval v zmysle výzvy exekučného súdu a nevyčíslil si trovy exekúcie, preto je exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie toho názoru, že v danom exekučnom konaní nežiadal priznať náhradu trov exekúcie. V tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. súdneho exekútora, resp. osoby, ktoré súdny exekútor zamestnáva, ktoré zodpovedajú za vybavenie veci a ktoré majú vysokoškolské právnické vzdelanie).
Z tohto dôvodu exekučný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Povinnému náhradu trov konania exekučný súd nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zavinil zastavenie konania predložením nevykonateľného exekučného titulu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.