Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-134-2015.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/134/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu S. U., H..U.. U. U. XXX XX X. X , L. X, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného advokátkou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanému G. S., B.. XX. XX. XXXX, B. X. O. XXXX/X, T., t. č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníkom Mestom Martin v konaní o zaplatenie 1 147,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 582,49 € spolu s 8,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 07. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 03. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 147,76 € spolu s 22,68 % úrokom ročne zo sumy 956,41 € od 15. 03. 2014 a úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1 115,96 € od 01. 07. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 15. 04. 2011 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu, vydal žalovanému úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 600 €. Žalovaný z úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v sume 1 469,78 €. Žalovaný si však neplnil záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil žalobcovi ku dňu spísania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 845,95 €. Na predžalobné výzvy nereagoval.
Podľa bodu IV.-4.-1. Všeobecných úverových podmienok (VÚP), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol žalobca oprávaný úverovú zmluvu písomne vypovedať formou doporučeného listu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď klientovi doručená. Podľa bodu V.-6. VÚP ku dňu účinnosti výpovede je splatný celý dlh klienta voči žalobcovi.
Podľa bodu V.-9. VÚP sa výpoveď považuje za doručené aj v prípade, ak ju klient neprevezme, a to dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo z dôvodu nedoručiteľnosti dňom jej vrátenia žalobcovi.
Žalobca takto vypovedal zmluvu dňa 20. 03. 2014 a dňa 30. 06. 2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca proti žalovanému potom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 147,76 €, z ktorej 956,41 predstavoval zvyšok dlžnej úverovej istiny, suma 123,11 € predstavovala dlžné úroky z úveru, suma 36,44 € predstavovala dlžné poistné úveru a suma 31,80 € predstavovala náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Táto suma bola vyčíslená k 14. 03. 2014, to znamená ku dňu, keď prípad žalovaného vstúpil do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu. Žalobca požadoval zmluvný úrok vo výške 22,68 % ročne zo sumy 956,41 €, teda z istiny od dňa nasledujúceho, teda od 15. 03. 2014 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 1 115,96 €, pričom táto suma zodpovedala súčtu dlžnej úverovej istiny, dlžných úrokov z úveru a dlžného poistného.
Žalobca potom ešte na výzvu súdu podaním z 28. 04. 2015 bližšie špecifikoval pohľadávku a uviedol, že žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 1 469,78 € a to tak, že sumu 1 392 čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, prevodom na svoj osobný účet alebo platbami kartou vo vybraných obchodných miestach a sumu 77,78 € predstavujú poplatky za výber v hotovosti z bankomatu ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu. Tieto poplatky žalobca účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 € si žalobca potom uplatňoval v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) a predstavujú poštové, administratívne a personálne náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ a vznikli 13. 09. 2013 vo výške 11,90 € a 01. 10. 2013 vo výške 19,90 €. Žalobca súdu predložil generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného klienta na poštové, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom a náklady spojené so zasielaním SMS správ.
Na takto koncipovanej žalobe žalobca zotrval a na výzvu súdu k sprievodnému listu zo dňa 06. 07. 2015 pripojil ešte do spisu ďalšie listiny, ktoré si súd od neho vyžiadal.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska ale na neznámom mieste v cudzine a preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin, kde mal žalovaný naposledy trvalé bydlisko, ktorý potom žalovaného v konaní zastupoval. Opatrovník žalovaného sa však k žalobe nevyjadril.
Na pojednávaní dňa 15. 07. 2015 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:
Na formulárovej žiadosti vypracovanej žalobcom, ktorú žalovaný podpísal dňa 15. 04. 2011 (rovnako ako žalobca), prijal žalobca žiadosť žalovaného na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žiadosť o uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. V časti B) tohto formuláru sa účastníci zmluvy dohodli na poskytnutí klasického spotrebiteľského úveru vo výške 420,90 € na zaplatenie spotrebného tovaru za podmienok tam vymedzených, avšak v časti C) žalovaný požiadal žalobcu, aby ho zaradil do zoznamu žiadateľov o revolvingový spotrebiteľský úver, aby mu žalobca poskytol úverový rámec vo výške 600 € a vydal kreditnú kartu na jeho meno. Súčasne žalovaný zobral na vedomie a súhlasil s tým, aby jeho žiadosť o poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie kreditnej karty bola posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a podľa priebehu jeho splácania. Po vzniku zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty mohla obchodná spoločnosť CETELEM kedykoľvek jednostranne zmeniť výšku úverového rámca na ňou stanovenú výšku. Žalovaný sa zaviazal splácať čerpaný revolvingový spotrebiteľský úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach najmenej vo výške stanovenej v aktuálnom sadzobníku poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou žiadosti a vo výpise z jeho úverového účtu, ak nebude dohodnuté inak. Žalovaný uviedol, že súhlasí s platbami uvedenými v časti C1) žiadosti, pričom termín splatnosti je 10-ty deň v mesiaci, ak nie je v časti C1) dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou časti B).
Podľa časti C1), ktorá sa týkala poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru, tento mal byť poskytnutý na dobu neurčitú, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 % ročne, RPMN 41,76 %, pri výške úverového rámca 600 € a výške mesačnej splátky 57,40 €, s poplatkom za správu úveru 2,70 € a pri splatení úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach. Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru. Celková čiastka k zaplateniu mala činiť 721,20 €, pričom táto časť neobsahovala údaj o priemernej hodnote RPMN. Žalovaný zobral na vedomie, že aktuálny sadzobník poplatkov je uvedený na webovej stránke žalobcu.
Ako potom súd zistil, žalobca akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru listom z 08. 11. 2011, ktorým žalobcovi zaslal medzinárodnú kreditnú kartu CETELEM Master-Card, uviedol výšku maximálneho úverového rámcu vo výške 3 400 €, aktuálny úverový rámec, ktorý poskytuje žalovanému vo výške 900 €, mesačnú úrokovú mieru 1,89 % mesačne, čo zodpovedalo sadzbe 22,68 % ročne a výšku mesačnej splátky 45 €. Ako súd potom zistil z potvrdenia odfinancovaných peňažných prostriedkov súd zistil, že žalobca priamo výbermi z bankomatu alebo preplatením nákupov žalovaného, odfinancoval sumu 1 392 €, ktorú žalovaný takto čerpal v období od 03. 12. 2011 do 27. 12. 2013 a žalovaný mu v období od 28. 12. 2011 do 29. 07. 2013 celkovo zaplatil 845,95 € na splátkach úveru. Z výpovede zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobca datoval dňom 20. 03. 2011 súd zistil, že úverový vzťah zanikol výpoveďou úverovej zmluvy tak, ako v žalobe konštatoval žaloba.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len čiastočne, a to z týchto dôvodov:
V čase uzavretia úverovej zmluvy totiž žalobca mohol uzatvárať zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere potom vymedzuje predovšetkým ust. § 9 citovaného zákona.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Súd zistil, že zmluva, ktorá vznikla medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje platne v písomnej forme dohodnuté dojednanie o predmetných náležitostiach, ktoré vyplývajú z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. a to z tohto dôvodu: žalobca prijal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru za tam stanovených podmienok v časti C1) od žalovaného dňa 15. 04. 2011. Túto žiadosť v časti C1) a v časti C) je možné považovať za návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru. Tento návrh potom žalobca akceptoval listom zo dňa 08. 11. 2014, ktorým súčasne žalovanému zaslal kreditnú platobnú kartu. Je zrejmé, že návrh zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a jeho
akceptácia (list žalobcu z 08. 11. 2011) sa rozchádzali pokiaľ ide o poskytnutie aktuálneho úverového rámca, úrokovú mieru a aj výšku mesačnej splátky. Sú to údaje, od ktorých sa samozrejme potom odvíja aj výpočet RPMN poskytnutého úveru.
Je síce zjavné, že žalovaný súhlasil s podmienkami vymedzenými žalobcom v liste zo dňa 08. 11. 2011, pretože poskytnutou medzinárodnou kreditnou kartou začal úver čerpať. Táto skutočnosť však nemení nič na fakte, že účastníci konania si, vzhľadom na túto skutočnosť, v platnej písomnej forme nedohodli celkovú výšku spotrebiteľského úveru, výšku jeho splátky a úrokovú mieru. Absencia týchto údajov v platnej písomnej forme potom spôsobuje následok, ktorý vyplýva z ust. § 11 citovaného zákona.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom k 15. 04. 2011 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129>, <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2010-129>), a y) a v § 10 ods. 1.
Skutočnosť, že žalobca v svojom akceptačnom liste z 08. 11. 2011 sa odchýlil v údaji o výške úverového rámca, úrokovej miere a výške splátky od žiadosti, teda od návrhu na uzavretie úverovej zmluvy spôsobuje, že tento akceptačný list je nutné v súlade s ust. § 44 ods. 2 Obč. zák. považovať za nový návrh, ktorý už žalovaným nebol akceptovaný v písomnej podobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov, a preto ak žalovaný celkovo čerpal sumu 1 392 € a na úhradu poskytnutej sumy zaplatil 845,95 €, zostáva mu k úhrade rozdiel vo výške 546,05 € na istine a 36,44 € na dlžnom poistnom, ktoré bolo medzi účastníkmi zmluvy dobrovoľne dohodnuté.
Súd preto žalobcovi priznal celkovo sumu 582,49 € a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Žalobca totiž nemá právo na úroky, na poplatky ale ani na tzv. náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca síce do spisu pripojil výpočet, akým spôsobom rozpočítava svoje náklady na jedného klienta avšak, že mu takéto náklady vôbec vznikajú nepreukázal. Preto súd k priznaniu sumy 31,80 € nevidel dôvod.
Keďže zmluva zanikla výpoveďou k 30. 06. 2014, k tomuto dňu žalovaný bol nesporne v omeškaní s úhradou sumy 582,49 € a preto súd žalobcovi priznal len požadovaný úrok z omeškania, v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a keďže ani jeden z účastníkov nebol v konaní plne úspešný súd rozhodol tak, že ani jeden z nich proti tomu druhému nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.