Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/110/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi L. Ď.Š., naposledy bytom X., V. XX, zast. opatrovníkom pre konanie Ľubicou Tichou, zamestnanec Okresného súdu Bratislava IV., o zaplatenie 775,17 eur s príslušenstvom a odmenou 2,58 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 775,17 eur s úrokom 6% ročne z nej od 11.7.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 2,58 eur.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 775,17 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 775,17 eur od 25.05.2011 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 775,17 eur od 11.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 2,58 eur a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 28.07.2010 na zmenkovú sumu 775,17 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.05.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu a ani úroky.

Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, bol mu v súlade s ustanovený opatrovník.

Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Opatrovník odporcu právo odpovedať na návrh nevyužil.

Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil .

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa 28.07.2010 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti L., U..G..C.. zaplatiť pri predložení 775,17 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.05.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.

Zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, podľa čl. I. zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde. Rozsudkom č. k. SR 08049/11 z 26.08.2011 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti L., U..G..C.. zaplatil 775,17 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 775,17 eur od 25.05.2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 775,17 eur od 11.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.09.2011 a dňa 16.09.2011 sa stal vykonateľným.

Podľa o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal ( ). Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX vo veci oprávneného L., U..G..C.. proti povinnému L. Ď., o udelenie poverenia pre 775,17 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 08049/11 z 26.08.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť L., U..G..C.. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XX S.-XX zo dňa 15.05.2013 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v čl. 14 obchodných podmienok zmluvy o úvere, je neplatným právnym úkonom a teda rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský rozsudok č. k. SR 08049/11 z 26.08.2011 nulitným právnym aktom.

Súčasná judikatúra v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (v rámci realizovania povinnosti vyplývajúcej z ). Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný.

Súd v zmysle v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. XX S.-XX, ktorý po preskúmaní rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve túto vyhodnotil ako neplatnú a rozhodcovský rozsudok označil za nulitný právny akt. Ak teda na rozhodcovský rozsudok č. k. SR 08049/11 z 26.08.2011 treba hľadieť, ako by nebol vydaný, nemôže ani vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila nároky zo zmenky znovu prejednať.

Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, a keďže svoje právo preukázal nepretržitým radom indosamentov, je podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona riadnym majiteľom zmenky.

Zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. L., U..G..C..). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi.

Aj keď má v tomto prípade indosament len účinky obyčajného postupu, navrhovateľ sa stal riadnym majiteľom zmenky a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

Odporca netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka nebola na platenie predložená. Rovnako netvrdil a ani nepreukázal, že majiteľovi poskytol plnenie zo zmenky. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Odporca sa vystavením zmenky zaviazal zaplatiť remitentovi zmenkovú sumu 775,17 eur, a keďže svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, súd ho na zaplatenie zmenkovej sumy 775,17 eur s úrokom 6% od splatnosti zmenky do zaplatenia a odmeny 2,58 eur zaviazal.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje, to však neznamená, že jej výška je ponechaná len na vôľu vystaviteľa.

Pokiaľ zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch. Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ustanovenia , najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je právny úkon (úroková doložka) ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Úrok vo všeobecnosti, a rovnako aj úrok dojednaný na zmenke, plní funkciu uhradzovaciu, má charakter odmeny - odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať tomuto účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov určite nie je možné v žiadnom prípade považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Súd prihliadol aj na to, že v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 13,5 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke súd z tohto dôvodu ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle za absolútne neplatnú.

Absolútnou neplatnosťou je postihnutá úroková doložka v celom rozsahu. Pri aplikácii je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou a tým aj neoddeliteľnou náležitosťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za obsahovo oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku samotnú žiaden vplyv.

Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo, aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 775,17 eur od 25.05.2011 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 3.896,64 eur (zmenková suma 775,17 eur, zmenková odmena 2,58 eur, úrok 6 % ročne zo sumy 775,17 eur od 11.07.2011 do 15.07.2015 vo výške 186,81 eur a úrok 0,25% denne zo sumy 775,17 eur od 25.05.2011 do 15.07.2015 vo výške 2.932,08 eur), a keďže v konaní mal v časti zodpovedajúcej sume 2.932,08 eur neúspech (cca 75,25 % uplatneného nároku), má povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie (článok 15 ods. 1 nariadenia). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .