Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/102/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: Q. D., bydlisko: R.-H. J., I. XXX/ XX, o zaplatenie 1231,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. novembra 2014 pod č.k. -39 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. novembra 2014 pod č.k. -45 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 936,14 spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 02.05.2014 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 54 Zmluvy o úvere č. 4106064430 zo dňa 15.06.2011- ročný úrok vo výške 35,69% je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal svojho nároku titulom uzavretia zmluvy o úvere s odporcom dňa 15.06.2011, na základe ktorého požičal odporcovi 1.023,30 eura na zakúpenie tovaru a odporca sa zaviazal úver splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 65,33 eura počnúc prvou splátkou dňa 15.07.2011, lehotou splatnosti 22.06.2013, s úrokmi 35,69 % ročne a RPMN vo výške 42,9 %. Dojednané úroky považoval za neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom, pretože priemerná úroková sadzba pre domácnosti-spotrebiteľské úvery bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 12,90 % ročne, preto ju vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/, § 221 ods.1 písm. f/ OSP a namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia a namietal vady konania. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a s tým spojenej zamietajúcej časti rozsudku, týkajúcej sa úroku z úveru. Uviedol, že odporca sa zaviazol splácať úver po 65,33 eura, z čoho prestavoval úrok sumu 22,69 eura. Uvedená suma je primeraná odplata za poskytnutý úver. Úver prestavuje jeho odmenu ako veriteľa a na krytie rizika veriteľa, spojené náklady so získaním zdrojov financovania úverov. Poskytovanie úverov bankami a nebankovými subjektami je odlišné, čo sa odráža vo vyššej úrokovej sadzbe. Poukázal na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého mal súd zohľadňovať finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých finančných prostriedok, lehotu

splatnosti .Poukázal na rozhodnutie KS v Prešove z roku 2008, v ktorom síce považoval dohodu o úrokoch nad 13,84% ročne za absolútne neplatnú, ale určil primerané úroky. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti odvolania § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, lebo odvolací súd nezistil výnimky § 213 ods. 2-7 citovaného ustanovenia (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predtým ako odvolací súd skúmal rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti, podrobil rozhodnutie skúmaniu a konanie z hľadiska navrhovateľom namietaných vád konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221ods.1 písm. f/ OSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizáciu tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle citovaného ustanovenia ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ().

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 OSP m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol, k akým vadám konania došlo pred súdom prvého stupňa, iba všeobecne namietol vady konania citáciou § 221 ods.1 písm. f/ OSP. Odvolací súd po preskúmaní konania pred prvostupňovým súdom nezistil žiadne vady konania, ktorými by prvostupňový súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, preto preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP) - tzv. skrátená forma odôvodnenia. Odvolací súd môže podľa tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené dve podmienky: a/ výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Treba dodať, že aplikáciou § 219 ods. 2 OSP odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez výslovného vyjadrenia) aj záver, že námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací sa súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa a jeho právnymi dôvodmi. Prvostupňový súd správne a podrobne poukázal na poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa a odporcu, správne sa vyporiadal s úrokovou sadzbou a určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Úverová zmluva bola uzavretá 15.06.2011. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, ktorú priniesol zákon č. 129/2010 Z.z. a zaviedol novú úpravu spotrebiteľského úveru. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytnutí peňažných prostriedkov zaviedol, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, ktorý subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Posledná úprava bola vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z. upravujúca najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Pojem odplata zahŕňa akékoľvek náklady spojené s poskytnutím úveru, úroky, poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky. Najvyššia prípustná výška odplaty je stanovená v závislosti od rozhodujúcej referenčnej sadzby bankových úverov a pôžičiek a určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty sa odvíja od násobku priemeru úrokových sadzieb, za ktoré banky poskytujú spotrebné úvery. Prvostupňový súd správne vychádzal z priemerných úverových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, spotrebiteľských úverov pre domácnosti v čase uzavretia zmluvy v roku 2011 - 12,90 eura. Dojednaný úrok z úveru 3-násobne prevyšoval bankový úrok, preto správne vyhlásil dojednanie účastníkov konania v času úroku z úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti žalobu zamietol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil.

V priebehu odvolacieho konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podaním doručeným súdu 24.11.2014. Odporcovi v súlade s ustanovením § 93 platným do 31.12.2014 bola doručená výzva na oznámenie, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Výzvu prevzal 06.05.2015, v stanovenej lehote 10 dní na ňu nereagoval.

Podľa § 93 platného do 31.12.3014 ods. 1 - ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ods. 2 - ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu

Ods. 3 - do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Ods. 4 - v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností .

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na

výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP) tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok

- Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce

vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odporca neprejavil vôľu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, vedľajší účastník okrem oznámenia vstupu do konania vo veci neurobil žiaden úkon, preto odvolací súd na podanie o vstupe do konania vôbec neprihliadal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 s súlade s § 151 ods. 1 veta prvá OSP a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.