Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23P-72-2014.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/72/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. H., N.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky R. B.K., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. N. L. H. Č.. XX, toho času bývajúcej N. P. W. Č.. X M. K., zastúpenej JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Šoltésovej č. 5 v Košiciach, za účasti otca Š. H., N.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho M. K. N. L. W. Č.. X, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého H. H., N.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške po 70 € mesačne od 26.3.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému H. za obdobie od 23.3.2014 do 31.7.2015 vo výške 1.093,50 € povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50 € mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou následku straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého H. doručila tunajšiemu súdu dňa 26.3.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie maloletého H. do jej osobnej starostlivosti, s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, zaviazať otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého výživným od 1.9.2013 po 200 € mesačne, upraviť styk v zmysle jej návrhu a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Otec dieťaťa vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.10.2014 s matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasil.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 11.6.2014 doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné a právo na vyjadrenie sa k úprave styku otca s dieťaťom si ponechal po vypočutí oboch účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletý pochádza z družobného pomeru rodičov, výkon rodičovských práv a povinností ktorých voči maloletému doposiaľ súdom upravený nebol, rodičia spätne po dobu viac ako dvoch rokov nežijú v spoločnej domácnosti, odvtedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka dieťaťa sama.
Ako dôvod návrhu na spätnú úpravu výživného od 1.9.2013 matka uviedla neprispievanie otca na potreby dieťaťa od uvedeného dátumu pričom konštatovala, že návrh vo veci nepodávala skôr, keďže predpokladala, že dôjde na strane otca k náprave, tento si začne plniť vyživovaciu povinnosť, iné dôvody pre ktoré návrh nepodala skôr neuviedla.
Matka spolu s maloletým býva v 3-izbovom byte u svojich rodičov, ktorí sú starobnými dôchodcami, v súvislosti s bývaním v ktorom byte sú platené úhrady vo výške 290 €, na ktoré matka prispieva sumou 100 €.
Matka nevlastní žiaden majetok. Okrem maloletého H. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletý H. v školskom roku 2014/2015 bol žiakom 3. ročníka základnej školy, matka mu v škole hradí poplatok ZRPŠ 10 € ročne, príspevok do triedneho fondu 10 € ročne, za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, za obedy okolo 25 € mesačne, za učebnice anglického jazyka a pracovného zošita z angličtiny uhradila za rok 25 €. Mimo školy sa maloletý venuje karate, v súvislosti s čím mu matka uhrádza polročný poplatok 50 € a s touto činnosťou súvisia výdavky na sústredenia a podobne, vrátane cestovného a jednorazových výdavkov na špeciálne oblečenie, obuv, ktoré matka vyčíslila na sumu okolo 100 €. Maloletý je zdravý.
Matka maloletého bola pôvodne zamestnankyňou spoločnosti P. T. B., K..B.., J. E. XX, A. (P. S.), u ktorého zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem v roku 2012 535 €, v roku 2013 500 € a v roku 2014 478,80 € a to do skončenia pracovného pomeru, ktorý s ňou bol skončený dňom 2.9.2014, pričom počas trvania pracovného pomeru došlo k zmene označenia zamestnávateľa N. C. X. K..B.. B. B.F. N. J. XX, A.. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru matka vo svojej výpovedi uviedla zmenu vlastníka spoločnosti, ktorý následne s ňou uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru.
Spoločnosť C. X. K..B.. oznámila, že pracovný pomer s matkou bol skončený dohodou oboch strán a v prípade zotrvania v pracovnom pomere matka mohla dosahovať priemerný mesačný hrubý príjem 632,56 €.
Od 17.11.2014 do 14.12.2014 matka bola zamestnaná M. B. F., B.. B. T..Y.. K., pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodu presunu menovanej na prevádzku spoločnosti Y. a priemerný mesačný čistý príjem matky u tohto zamestnávateľa bol 300 €.
V období od 15.12.2014 do 31.1.2015 matka bola zamestnaná u zamestnávateľa Y., B.. B. T..Y.. K., dôvodom skončenia pracovného pomeru s ňou bol, ako vyplýva zo správy zamestnávateľa, nadstav zamestnancov a počas trvania tohto pracovného pomeru matka dosiahla čistý príjem spolu 746 €.
Od 17.3.2015 do 12.5.2015 matka bola zamestnaná M. B. R. B., P..B.. A., ktorý pracovný pomer bol skončený s matkou v skúšobnej dobe, ako vyplýva z potvrdenia tohto zamestnávateľa, nebola jej vyplatená žiadna odmena.
Toho času je matka práceneschopnou a sú jej vyplácané nemocenské dávky vo výške v priemere 300 € mesačne.
Otec dieťaťa nemá vyriešenú bytovú otázku, býva u rôznych priateľov, prípadne na stavbách ak príležitostne pracuje, tvrdil, že jeho bydlisko sa mení denne. Okrem maloletého H. otec má vyživovaciu povinnosť podľa jeho výpovede voči dcére N., N.. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej má prispievať sumou 50 € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť, ako uviedol, si z finančných dôvodom neplní riadne.
Otec má živnostenské oprávnenie od 1.7.2012, ktorú činnosť mal pozastavenú od 9.5. do 9.11.2014, pôsobil v oblasti stavebníctva a murárskych prác, udával, že túto živnosť nevykonáva ani naďalej z dôvodu nedostatku zákazok.
Z daňových priznaní otca vyplýva, že v roku 2012 vykázal ako SZČO príjmy 5.228 €, výdavky 2.713,20 €, základ dane 2.514,8 €, daň neuhradil žiadnu a v roku 2013 vykázal príjmy 1.380 €, žiadne výdavky, neuhradil žiadnu daň, za rok 2014 daňové priznanie nepodal.
Zo správy úradu práce súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.6.2014 do 17.8.2014, kedy bol vyradený z dôvodu zamestnania v EU.
Zo správy B. J. W. K. súd zistil, že otec bol u nich zamestnaný od 31.7.2010 do 15.4.2011, pracovný pomer bol skončený dohodou, u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 344,33 €.
Na základe dohody o pracovnej činnosti otec pracoval od 24.2.2015 do 21.5.2015 M. B. Q. V. B..T..Y.., od 23.4.2015 doposiaľ M. B. B. B..T..Y.., pričom má dohodnutý pracovný čas 10 hodín týždenne a dohodnutú odmenu 3 € na hodinu, jeho príjem sa pohybuje, ako otec uviedol vo výpovedi u týchto zamestnávateľov spolu od 60 do 70 € mesačne.
V čase od 29.1.2014 do 31.12.2014 bol zamestnancom spoločnosti L. B. B..T..Y.. pre ktorú spoločnosť mal vykonávať práce vo Fínsku, avšak po príchode do Fínska, ako uviedol žiadne práce mu prideľované neboli, mal iba preplatené bývanie, cestovné a diéty mu doposiaľ vyplatené neboli. Dňa 10.7.2014 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou W. V. K. B., kde pracoval, ako uviedol, dva mesiace, nemal žiaden príjem, dostal zálohu 100 €, práce mal vykonávať v Nemecku, ale taktiež práce mu poskytnuté neboli.
Z výpovede otca vyplynulo, že otec je vyučeným zámočníkom, v prevažnej miere pracoval v oblasti stavebníctva, väčšinou ako zámočník.
Z údajov Štatistického úradu SR za rok 2014 súd zistil, že priemerný mesačný zárobok v oblasti stavebníctva v roku 2014 bol 600 €.
Otec nevlastní žiaden majetok.
Na pojednávaní konanom vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie, na určení výšky výživného zo strany otca voči maloletému H. za obdobie od 1.9.2013 do 25.3.2014 matka netrvala, rodičia zhodne žiadali styk otca s maloletým neupravovať, keďže na tomto sa vedia dohodnúť.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto dohoda je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu, matka starostlivosť o dieťa zabezpečuje dlhodobo, túto starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni a rodičmi dohodnuté výživné je primerané ako k odôvodneným potrebám maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, tak i s osobnými, majetkovými a zárobkovými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a to aj po zohľadnení rodinných prídavkov, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého.
V zmysle rodičmi uzavretej rodičovskej dohody súd povolil otcovi vzniknuté dlžné výživné vo výške 1.093,50 € (t.j. rodičmi dohodnuté a súdom stanovené výživné 70 € mesačne za 16 mesiacov, od 1.4.2014 do 31.7.2015, čo je spolu 1.120 €, pomerná časť z výživného 70 € za mesiac marec 2014, čo je 13,50 €, po odpočítaní otcom uhradeného výživného v mesiaci júl 2015 sumy 40 €), splácať podľa dohody rodičov v splátkach po 50 € mesačne, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na to, že v prevyšujúcej časti matka na návrhu netrvala v súlade s ustanovením § 96 O.s.p., v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, keďže účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).