Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-24-2022.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.09.2021, č. k. 28T/24/2020-141, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.09.2021, č. k. 28T/24/2020-141 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že
dňa 23. júla 2019 v čase asi o 22.10 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna, EČ:C. po ulici V. Clementisa v Trnave, pričom pred obytným blokom číslo 15 narazil do tam odparkovaného osobného motorového vozidla zn. Opel Vivaro, EČ:C., do skleneného výkladu potravín na ulici V. Clementisa č. 15/6447, ako aj do fasády polyfunkčnej budovy č. 15/1 a následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Trnava, pričom dychovou skúškou bolo namerané v jeho dychu 0,93 mg/l alkoholu a opakovanou dychovou skúškou 0,86 mg/l alkoholu, pričom svojim konaním spôsobil na motorovom vozidle zn. Opel Vivaro škodu vo výške 400 eur, na sklenenom výklade potravín škodu vo výške 170 eur a poškodením fasády škodu vo výške 120 eur, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť RG Real Group, s.r.o., so sídlom Vladimíra Clementisa 6509/13, Trnava, IČO: 46 982 311, a poškodenú spoločnosť Potraviny ELIN s.r.o., so sídlom Ulica Gejzu Dusíka 2815/55, Trnava, IČO: 46 455 027, so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal ihneď, po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný. Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil podaním zo dňa 10.01.2021, v ktorom uviedol, že je nevinný, lebo okrem alkoholu neurobil nič zlého.
Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora. Obžalovaný sa verejného zasadnutia nezúčastnil, doručenie upovedomia o jeho konaní mal vykázané fikciou. Prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť, nakoľko prvostupňové rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch považuje za zákonné a spravodlivé. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Prvostupňový súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku dôkladne rozoberá, preto odvolací súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Zhodne s názorom prvostupňového súdu aj odvolací súd považuje výpoveď obžalovaného, výpoveď svedka D. A. a svedka C. E. a výsledok z dychovej skúšky zo dňa 23.07.2019 za dôkazy, ktoré spoľahlivým spôsobom preukazujú, že obžalovaný sa dopustil spáchania uvedeného skutku. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že je nevinný, lebo okrem alkoholu neurobil nič zlé, odvolací súd musí konštatovať, že podstatou trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona je ochrana života, zdravia a majetku pred ohrozením, ktoré spočíva v konaní pácha- teľa, ktorý vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť pod vplyvom návykových látok. Ide o ohrozujúci trestný čin, ktorý nevyžaduje spôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody. Na naplnenie objektívnej stránky sa teda vyžaduje vykonávanie činnosti (povolania), pri ktorej by potenciálne mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo značnej škody v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si páchateľ spôsobil aplikáciou návykovej látky. Medzi návykové látky podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona patrí okrem iných aj alkohol. Skutkovú podstatu tohto trestného činu teda naplní aj konanie páchateľa, ktorý bude viesť motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov. V uvedenom prípade bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a to pozitívnym výsledkom z opakovanej dychovej skúšky, ktorú u obžalovaného vykonal svedok D. A.. Aj sám obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k šoférovaniu pod vplyvom alkoholu priznal. V tomto prípade je nepodstatné, že obžalovaný podľa subjektívnych vyjadrení nebol opitý, resp. nepociťoval opitosť, nakoľko faktom ostáva, že dychovou skúškou vykonanou dňa 23.07.2019 o 22.20 hod. bolo u obžalovaného namerané v dychu 0,93 mg/l alkoholu a opakovanou dychovou skúškou o 22.40 hod. bolo namerané 0,86 mg/l alkoholu. Podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný s hodnotou 0,4762 mg/l alkoholu (1 promile)
a vyššie bezpečne viesť motorové vozidlo. Obžalovaný navyše svojim konaním spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. Opel Vivaro, na sklenenom výklade potravín a poškodenie fasády, o čom vypovedal svedok C. E. a čiastočne i svedok D. A., ktorí vylúčili procesnú obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že on žiadny majetok tretích osôb nepoškodil. Trestná zodpovednosť obžalovaného je teda v tomto prípade založená na skutočnosti, že viedol motorové vozidlo po požití alkoholu, čo bolo spoľahlivo preukázané dychovou skúškou, pričom svojim konaním spôsobil aj škodu na majetku. Výroky o treste osobitne odvolaním napadnuté neboli. Tieto preskúmal odvolací súd z hľadiska možnosti ich uloženia a prípustnosti ich výmery vo vzťahu k osobe obžalovaného a zisteným okolnostiam prípadu. Prvostupňový súd prihliadal ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti (ktoré neboli zistené žiadne), a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky ukladaný obžalovanému pri hornej trestnej sadzbe stanovenej v ustanovení § 289 Trestného zákona za zákonný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Rovnako správne prvostupňový súd postupoval, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v primeranej dobe a ochranné protialkoholické liečenie. Prvostupňový súd ich uloženie riadne odôvodnil, pričom odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.