Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoE/85/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného V.. I. I., H. X, XXX XX H., proti povinnému Mestská časť Bratislava - Devín, Kremeľská 39, 841 10 Bratislava, IČO 00 603 422, právne zastúpený JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania 3.331,16 Eur a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, v zmysle poverenia zo dňa 03.10.2013 o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. -38 zo dňa 23.10.2014, v časti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. -38 zo dňa 23.10.2014, v časti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh povinného na odklad exekúcie uznesením č. k. -38 zo dňa 23.10.2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 07.02.2014 došiel na exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh povinného na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tak, že dňa 30.09.2009 uzavrel s oprávneným Dohodu o vysporiadaní pohľadávky (ďalej len Dohoda), ktorej predmetom bol záväzok povinného zaplatiť oprávnenému istinu 7.837,08 Eur a na druhej strane záväzok oprávneného spočívajúci v povinnosti zdržať sa akýchkoľvek ekonomických a právnych krokov smerujúcich k uplatneniu či vymoženiu nárokov vyplývajúcich z predmetných súdnych rozhodnutí. Pre prípad nedodržania záväzkov oprávneného bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške 6.638 Eur. Keďže oprávnený iniciovaním exekučného konania výslovne porušil svoj záväzok, povinnému preto malo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.638,00 Eur a lehota na uhradenie zmluvnej pokuty márne uplynula dňa 26.11.2013. Následne pristúpil povinný k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 3.331,16 Eur v zmysle § 580 OZ, pričom toto započítanie oznámil listom zo dňa 02.12.2013, ktorý bol oprávnenému doručený dňa 16.12.2013, a tým došlo podľa názoru povinného k zániku vymáhanej pohľadávky, preto žiadal, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len EP), zastavil. Návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP odôvodnil povinný skutočnosťou, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Oprávnený sa vyjadril dňa 18.08.2014 tak, že trovy konania nepatrili do vysporiadania istiny podľa čl. II bod 2 Dohody, pričom náhrada trov konania nebola doposiaľ na účet N.. Y. (právny zástupca oprávneného v základnom konaní) uhradená.

Súd prvého stupňa pristúpil ku skúmaniu, či došlo k započítaniu pohľadávok tak, ako to tvrdí povinný vo svojom návrhu. V danom prípade bolo potrebné preskúmať, či vznikol nárok povinného na zaplatenie zmluvnej pokuty a ak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, či je zmluvná pokuta splatná. Na základe Dohody predloženej povinným mal súd prvého stupňa za preukázané, že oprávnený sa na jej základe mal zdržať vymáhania istiny priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v

Bratislave č. k. -300 zo dňa 29.11.2006 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -342 zo dňa 24.09.2008. Taktiež bol oprávnený povinný zdržať sa vymáhania priznaných úrokov z omeškania. Uvedenou Dohodou sa ale nevylúčilo právo oprávneného domáhať sa splnenia povinnosti povinného zaplatiť mu náhradu trov konania, ako to výslovne vyplýva z Čl. II bod 2 posledná veta Dohody, čo je aj predmetom prebiehajúceho exekučného konania. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.12.2011 a sp. zn. a konštatoval, že priznaný nárok na náhradu trov konania si nemôže v exekučnom konaní uplatniť priamo právny zástupca úspešného účastníka, ale jedine účastník konania, tak ako tomu je v danom prípade. Ak oprávnený pristúpil k vymáhaniu trov konania, ktoré na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov povinný dobrovoľne neuhradil, nemohol porušiť Čl. II bod 4 Dohody, nakoľko oprávnený sa nevzdal nároku na náhradu trov konania v zmysle Čl. II bod 2 Dohody. Povinnému nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Čl. II bod 7, nakoľko oprávnený neporušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle Dohody a keďže povinnému nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, neexistuje splatná protipohľadávka povinného, ktorú by bolo možné započítať voči uplatnenému nároku oprávneného na zaplatenie trov konania. Na základe uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k zániku vymáhanej pohľadávky započítaním v súlade s § 580 OZ. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení ďalej zdôraznil, že opačný výklad ustanovení Dohody by znamenal popretie nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami a neprimerané zvýhodnenie účastníka, ktorý si nesplnil svoje povinnosti na úkor účastníka, ktorý si splnil svoje povinnosti. Zároveň by to znamenalo aj tú skutočnosť, že účastník konania (v danom prípade oprávnený) by sa nemohol žiadnym spôsobom domôcť náhrady trov konania, ktoré musel v priebehu základného konania skutočne zaplatiť (odmena právneho zástupcu) v súvislosti s účelným a dôvodným uplatnením práva (nakoľko bol v konaní úspešný). Povinný taktiež v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučných titulov a že by oprávnenému priznanú náhradu trov konania uhradil.

Nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, zamietol aj návrh povinného na odklad exekúcie, keďže nebolo možné očakávať, že by bola exekúcia zastavená.

V zákonnej lehote podal odvolanie povinný, ktoré odôvodnil tak, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný namietal nesprávne poučenie rozhodnutia a uviedol, že podľa dnes už ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky bola odstránená dvojkoľajnosť posudzovania prípustnosti odvolania v prípadoch zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 58 ods. 5 EP tak, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je prípustné. Poukázal na skutočnosť, že síce sa ojedinele zastáva názor, že odvolanie v týchto prípadoch prípustné nie je, väčšina ostatných senátov zastáva názor, podľa ktorého je odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie prípustné (napr. , , , , implicitne aj ). S prihliadnutím na uvedené a prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povinný uzavrel, že proti výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie mohol sťažovateľ podať odvolanie ().

Povinný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že je pravdou, že podľa čl. II. odsek 2 Dohody bolo medzi stranami výslovne dohodnuté, že ňou nie je dotknutý nárok právnej zástupkyne veriteľa na náhradu trov právneho zastúpenia priznaných súdmi. Z dohody teda vyplýva, že po zaplatení istiny vo výške 7.837,08 Eur, si oprávnený nebude u povinného vymáhať žiadne ďalšie nároky vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia (čl. II ods. 4 Dohody). Povinný v súvislosti s pristúpením oprávneného k exekúcii, o.i. aj trov súdneho konania priznaných v exekučnom titule, spočívajúcich v náhrade trov súdneho poplatku, podotkol, že nejde o náhradu trov právneho zastúpenia, ale inú súčasť trov konania - náhrady súdneho poplatku. Na základe uvedeného, pristúpil povinný k využitiu svojho práva a uplatnil si u oprávneného právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže oprávnený porušil svoju povinnosť ustanovenú zmluvou. Okrem náhrady súdneho poplatku oprávnený v príkrom rozpore s ustanovením čl. II. ods. 2 Dohody začal aj exekúciu úrokov z omeškania vo výške 6.752,13 Eur vedenú pod č. EX 24/2014.

Povinný zdôraznil, že na účely možnosti uplatňovania zmluvnej pokuty zo strany povinného je podstatné, či sa jedná o trovy konania (t.j. trovy vrátane súdneho poplatku) alebo len trovy právneho zastúpenia.

Súd prvého stupňa uvádzal v odôvodnení napadnutého uznesenia nesprávne označenie ,,náhrada trov konania“, pričom správne malo byť uvedené „trov právneho zastúpenia“. Tým, že súd prvého stupňa nerozlišoval medzi pojmami náhrada trov konania a náhrada trov právneho zastúpenia, pričom ich zamieňal, dospel zákonite k nesprávnemu právnemu záveru, že oprávnený neporušil svoju povinnosť a povinnému nevzniklo právo na zmluvnú pokutu; takýto záver súdu však nie je správny.

Záverom povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že exekúciu zastaví, nakoľko sú splnené podmienky na čiastočné zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 EP.

K odvolaniu povinného sa listom zo dňa 08.01.2015 vyjadril oprávnený. Uviedol, že vyžiadané stanovisko

- odôvodnenie veci exekúcie dostal Okresný súd Bratislava IV v Bratislave podľa požiadavky s uznesením Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. -48, EX/24/2014,- 141200399 zo dňa 21.11.2014 listom zo dňa 06.12.2014 podaného na Okresný súd Bratislava IV v Bratislave dňa 08.12.2014, p.č.XXXX.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.

Z predloženého spisového materiálu má odvolací súd zistené, že návrhom zo dňa 20.09.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave sp. zn. zo dňa 29.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.09.2008. Súd prvého stupňa poveril dňa 03.10.2013 súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 0 Eur istiny a trovy konania v sume 3.331,16 Eur a trovy exekúcie. Dňa 07.02.2014 podal povinný súdu prvého stupňa návrh na zastavenie a na odklad exekúcie, v ktorom uviedol, že na základe Dohody o vysporiadaní pohľadávky zo dňa 30.09.2009 sa povinný zaviazal, že uhradí oprávnenému okamžite celú dlžnú istinu, za čo sa na druhej strane oprávnený zaviazal nevymáhať exekučne ďalšie nároky vyplývajúce z predmetných rozsudkov (napríklad náhradu trov konania vo výške 577,08 Eur a nenavyšovať tým celkovú výšku pohľadávky. Pre prípad nedodržania záväzkov oprávneného ustanovených v Dohode, bola zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške 6.638,00 Eur. Povinný mal za to, že iniciovaním predmetného exekučného konania oprávnený výslovne porušil svoj záväzok vyplývajúci z Dohody a na základe tejto skutočnosti vzniklo povinnému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.638,00 Eur, ktoré si povinný voči oprávnenému uplatnil prostredníctvom výzvy zo dňa 11.11.2013. Keďže lehota na uhradenie zmluvnej pokuty márne uplynula dňa 26.11.2013, povinný pristúpil k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 3.331,16 Eur, pričom toto započítanie bolo oprávnenému oznámené listom zo dňa 02.12.2013, doručeným mu dňa 16.12.2013. Povinný záverom svojho podania poukázal na ust. § 580 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nakoľko právo priznané súdnymi rozhodnutiami, ktoré exekučným titulom pre prebiehajúce exekučné konanie, v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného zaniklo dňa 26.11.2013, bol zároveň naplnený zákonný predpoklad pre zastavenie prebiehajúcej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) EP. Súčasne požiadal súd o povolenie odkladu exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 EP, pretože možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

K návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie sa dňa 18.08.2014 vyjadril oprávnený listom zo dňa 18.08.2014. Uviedol, že položka súdne trovy a trovy právneho zastúpenia (3.331,15 Eur), ktoré nikdy nepatrili do vysporiadania istiny aj podľa Dohody, mala byť vysporiadaná priamo na účet bývalej právnej zástupkyne N.. Y., čo však podľa rozhodnutia súdu nebolo do dnešného dňa realizované. V roku 2012 povinný písomne oznámil plnenie na účet oprávneného v Č., čím zapríčinil vymáhanie uvedených trov N.. Y. priamo u oprávneného súdnou cestou. Právny zástupca oprávneného usporiadal vec mimosúdnou dohodou a oprávnený musel uhradiť komplet pohľadávky aj s úrokom z omeškania. Zavinenú úhradu povinný síce eviduje, ale dodnes ju nevysporiadal voči osobe oprávneného, a preto po konzultácii s úradom ombudsmana bolo riešenie pohľadávky postúpené exekútorovi. Oprávnený opätovne poukázal na skutočnosť, že jediným dôvodom vzniku Dohody bola žiadosť právnej zástupkyne povinného získať zhovievavosť zo strany oprávneného upustením od nákladov za omeškanie, ktoré v čase 9/2009 už presahovali 80% nominálu istiny.

Podľa čl. II bod 1 Dohody sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 7.837,08 Eur do 10 dní od podpísania tejto dohody, a to bezhotovostným prevodom na účet veriteľa (oprávneného).

Podľa čl. II bod 2 Dohody sa veriteľ týmto výslovne vzdáva nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a zaväzuje sa, že ich nebude voči dlžníkovi vymáhať. Toto vzdanie sa netýka nároku právnej zástupkyne veriteľa na náhradu trov právneho zastúpenia priznaných súdmi.

Podľa čl. II bod 4 Dohody sa dlžník a veriteľ zaväzujú, že do budúcnosti nevykonajú žiadne ekonomické a právne kroky smerujúce k uplatneniu, či vymoženiu nárokov vyplývajúcich z právnych skutočností uvedených v Čl. I tejto dohody.

Podľa čl. II bod 7 Dohody sa veriteľ zaväzuje zaplatiť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 6.638 Eur, ak veriteľ poruší svoju povinnosť podľa čl. II body 2 až 5 tejto dohody. Týmto nie je dotknuté právo na náhradu škody. Je pravdou, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne citoval čl. II bod 2 Dohody, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ,,podľa čl. II bod 2 Dohody sa veriteľ týmto výslovne vzdáva nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a zaväzuje sa, že ich nebude voči dlžníkovi vymáhať. Toto vzdanie sa netýka nároku právnej zástupkyne veriteľa na náhradu trov konania priznaných súdmi.“ Správne malo byť podľa priloženej Dohody na č. l. 22 uvedené „Toto vzdanie sa netýka nároku právnej zástupkyne veriteľa na náhradu trov právneho zastúpenia priznaných súdmi.“

Napriek tejto nesprávnosti má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vo výroku I. správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z predloženej Dohody je zrejmé, že oprávnený a povinný sa dohodli na vysporiadaní pohľadávky. V zmysle čl. II bod 1 Dohody sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 7.837,08 Eur a v zmysle čl. II bod 2 Dohody sa oprávnený výslovne vzdal nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom sa zaviazal, že ich nebude voči povinnému vymáhať. V druhej vete daného bodu bolo uvedené, že sa toto vzdanie netýka nároku právnej zástupkyne veriteľa na náhradu trov právneho zastúpenia priznaných súdmi. Aj keď je druhá veta daného bodu Dohody konštruovaná zmätočne, nakoľko vzdanie sa nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania a záväzok, že ich nebude voči dlžníkovi vymáhať, sa skutočne netýka nároku právnej zástupkyne veriteľa na náhradu trov právneho zastúpenia priznaných súdmi, je zrejmé, že účastníci zmluvného vzťahu mali za cieľ bodom 2 v čl. II. vyjadriť, že sa veriteľ nevzdáva nároku vymáhať náhradu trov právneho zastúpenia priznaných súdmi. Navyše, vzdanie, resp. nevzdanie sa nároku na náhradu trov konania (mimo náhrady trov právneho zastúpenia) nebolo v Dohode výslovne uvedené v žiadnom z jej článkov, resp. bodov ustanovení.

Trovy právneho zastúpenia sú súčasťou trov konania v zmysle ust. § 137 OSP. Oprávnený v predmetnom exekučnom konaní pristúpil k vymáhaniu nielen trov právneho zastúpenia, ale aj ostatných trov konania priznaných v exekučnom titule, konkrétne súdneho poplatku, spolu vo výške 577,08 Eur. Na základe tejto skutočnosti povinný odvodzoval vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty oprávneným vo výške 6.638,00 Eur, nakoľko mal za to, že oprávnený porušil čl. II bod 2 Dohody.

Odvolací súd nepovažuje vymáhanie trov konania za porušenie ustanovenia Dohody, pretože účelom jej uzavretia bolo predovšetkým nenavyšovať istinu o úroky za omeškanie, čím oprávnený dobrovoľne ustúpil zo svojich zákonných nárokov. Podľa jeho vyjadrenia v liste zo dňa 18.08.2014 nemá vzťah k navyšovaniu splatenia istiny, pretože je zvyknutý prijať peniaze za prácu a nie za „módne prilepšovania“.

Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že zastavením exekučného konania by právo oprávneného na súdnu ochranu bolo len iluzórne, pretože by sa nemohol žiadnym spôsobom domôcť náhrady trov konania/trov právneho zastúpenia, ktoré musel v priebehu základného konania reálne zaplatiť. Povinný zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že by oprávnenému priznanú náhradu trov konania uhradil a tak si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučných titulov.

Ohľadom námietky povinného týkajúcej sa poučenia o opravnom prostriedku v napadnutom uznesení, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne poučil účastníkov konania, nakoľko proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je vždy prípustné odvolanie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, potvrdil.

Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.