Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-388-2015.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/388/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: O., M. XX/XX, proti odporcovi: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: O., M. XX/XX, o náhradu škody v sume 2.297,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. februára 2015 pod č. k. 4C/153/2014-91 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia škody vzniknutej mu zaplatením odmeny odporcovi za prestavbu strechy vyplatenej v sume 4.320,- eur v rozsahu 50% pre nekvalitne vykonanú prácu, ktorú žalobu v priebehu konania rozšíril na sumu 4.320,- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že účastníci konania uzavreli ústnu zmluvu o prestavbe domu navrhovateľa spočívajúcej v hrubej stavbe strechy, zabezpečenia odvozu odpadu a dovozu materiálu. Odporca tieto práce zabezpečil. Účastníci konania sa nezhodli vo vyplatenej odmene, navrhovateľ tvrdil, že bola vyplatená odmena v sume 4.320,- eur, odporca v sume 4.000,- eur. Daný právny vzťah účastníkov konania posúdil ako záväzkový vzťah podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvu o oprave a úprave vecí, pretože práca odporcu spočívala v prestavbe strechy rodinného domu, v činnosti, ktorá mení povrch veci alebo jej vlastnosti. Prácami dochádzalo k úprave pôvodného rodinného domu. Ďalej uviedol, že odporca ako zhotoviteľ diela zodpovedá za vady diela, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe 18 mesiacov. Navrhovateľ nepreukázal žiadne vady diela, ktoré sa mali vyskytnúť v záručnej dobe a nepredložil žiadny relevantný doklad o existujúcich vadách počas uvedenej doby a aké vady diela namieta, nie je možné zistiť ani zo samotnej žaloby. Zodpovednosť odporcu za vykonané dielo je daná zodpovednosťou za vady diela, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o reklamácii vád vykonaných práv do podania žaloby podľa § 653 a nasl. OZ. Vady diela neuplatnil v 18 mesačnej lehote od prevzatia diela, t.j. v záručnej dobe. Jeho nárok zanikol, pretože žalobu na súd podal až 13.10.2014, po uplynutí zákonnej lehoty, keď k ukončeniu prác došlo najskôr 12.10.2011. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. V závere uviedol, že navrhovateľ uplatnil nárok ako nárok na náhradu škody, neuviedol, akého protiprávneho úkonu sa odporca dopustil a pokiaľ by preukázal uplatnený nárok, súd by ho musel zamietnuť z dôvodu premlčania nároku podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, pretože odporca vzniesol námietku premlčania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, lebo si ich neuplatnil.
Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Namietal, že práce boli prerušené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a za ukončenie prác nemožno považovať ukončenie prác a vyplatenie odmeny. Odporca mu nikdy neodovzdal dielo za prítomnosti stavebného dozoru, nepredložil súdu odovzdávací a preberací protokol a súd ho od neho nikdy nepožadoval. Nie je preto možné počítať čas na premlčanie nároku tak, ako ho z vlastnej iniciatívy posúdil súd vykonaním prác a ich dokončením. Poukázal na ustanovenie § 647 OZ, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť až od prevzatia diela, ku ktorému nikdy nedošlo. Odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vznesenej námietky premlčania. V ďalšej časti nesúhlasil s právnym posúdením veci ako opravy a úpravy veci, pretože okrem opravy veci bola postavená ďalšia strecha o výmere 7x5 m, ktorá je novou stavbou. Bola vybudovaná nová lodžia, ktorá spôsobila zväčšenie pôdorysu domu o 5,4 m2.Ďalej uviedol, že až v priebehu konania sa dozvedel, že odporca nemá žiadne vzdelanie v odbore stavebníctvo a nemôže stavbu postaviť bez dozoru kvalifikovanej osoby, čím ho uviedol do omylu. Z toho dôvodu mu nemohol stavbu odovzdať. O vadách diela sa dozvedel iba niekoľko týždňov pred podaním žaloby pri uzatváraní poistnej zmluvy, na ktoré ho upozornil poisťovací agent. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že dohodnuté práce vykonal, preto došlo ku skončeniu jeho činnosti. Nebola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov navrhovateľa a nebola medzi nimi žiadna dohoda, že po ukončení svojich prác bude po našetrení peňazí navrhovateľom pokračovať v práci. Dokončené práce odovzdal 08.10.2011 a navrhovateľ pri ich prevzatí nemal žiadne námietky. Nemali uzavretú žiadnu písomnú zmluvu, preto nemôže predložiť žiadny odovzdávací protokol, o ktorý navrhovateľ nežiadal pri odovzdávaní prác. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania v časti právneho posúdenia veci, pretože išlo o časť stavby, na ktorej sa vykonávala prestavba, súd ju správne právne vyhodnotil. K námietke navrhovateľa o jeho podvodnom konaní uviedol, že sú susedia, poznajú sa 15 rokov a navrhovateľovi aj v predchádzajúcom období vykonával stavebné práce. Keby nebol s nimi spokojný, neoslovil by ho pre ďalšie práce. Stavebný dozor mal zabezpečiť navrhovateľ, ale nemal záujem o jeho činnosť, lebo stavbu vykonával v rozpore s projektom. Sám požadoval zmenu projektu, preto mu prítomnosť stavebného dozoru, ktorá by dohliadala na ním vykonanú kvalitu stavebných prác vadila. V závere uviedol, že navrhovateľ najprv žiadal vrátenie 50% odmeny za vykonanú prácu, potom zaplatenie všetkých prác spojených s uvedením predmetnej stavby do súladu s projektom a v odvolaní uvedenie predmetnej stavby do súladu s projektom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení , že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky stanovené v ods. 2 - 7 citovaného ustanovenia, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyžaduje, aby sa odvolací súd plne stotožnil s jeho procesným postupom a závermi. Základným kritériom je vecná správnosť napadnutého rozhodnutia. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP) ale sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získa takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého (aj) dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 OSP) uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že
právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces, neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec posúdil nesprávne po právne stránke. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami odporcu v odvolaní. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, prečo na základe vykonaného dokazovania dospel k danému skutkovému stavu, dôkazy vyhodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132 OSP. Uvedené vyhodnotenie dôkazov by nezodpovedalo kritériám vtedy, ak by súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli najavo v konaní, ak by súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a v hodnotení dôkazov by bol logický rozpor alebo by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 122 - 135 OSP. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti a dôkazy (§ 205a OSP). Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa a jeho právnym zdôvodnením. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ si objednal u odporcu prestavbu strechy, zabezpečenie odvozu odpadu a dovozu materiálu, ktoré práce odporca vykonal a navrhovateľ mu zaplatil odmenu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca uvedené práce vykonal a navrhovateľ mu vyplatil odmenu, sporná zostala výška odmeny a doba, kedy odporca skončil práce. Navrhovateľ tvrdil, že práce boli skončené 12.10.2011 a odporca tvrdil, že boli skončené 08.10.2011. Navrhovateľ sa v odvolaní bránil, že doposiaľ nedošlo k administratívnemu prevzatiu odovzdaných prác, preto mu nemohla uplynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ v priebehu celého konania nenamietal, že odporca mu neodovzdal odovzdávací protokol o odovzdaní vykonaných prác a tento dôvod prvý krát použil v dôvodoch svojho odvolania. Z ustanovenia § 205a ods. 1 písm. d/OSP vyplýva, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Účastníci konania boli poučení podľa § 120 ods. 4 OSP, preto odvolací súd na tento odvolací dôvod navrhovateľa a ním predložené návrhy na doplnenie dokazovania vôbec neprihliadal, pretože sa nejedná o skutočnosti, ktoré nemohol označiť a predložiť do rozhodnutia prvostupňového súdu. Podstatou zamietnutia žaloby prvostupňovým súdom bolo neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa na preukázaní, že odporcovi vytkol vady diela v zákonnej 18 mesačnej lehote, od uplynutia ktorej by mu začala plynúť 3 ročná premlčacia lehote na uplatnenie nároku na súde. Samotný navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 10.02.2015 uviedol, že ku kolaudácii nedošlo, pretože prestavba podľa projektu nebola dokončená, uskutočnila sa iba výmena strechy a odporca pracoval na stavbe naposledy 12.10.2011 a 13.10.2011 mu spravil vyúčtovanie. Potom zistil vady, ktoré mu ústne vytýkal. Navrhovateľ v priebehu celého konania neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že odporcovi písomne vytýkal vady diela od ukončenia prác (v danom prípade je už irelevantné, či došlo k ukončeniu prác vyplateniu odporcu 13.10.2011 alebo 09.10.2013), pretože navrhovateľovi uplynula 18 mesačná lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady diela v júni 2013 (9.-13.06.2013). Navrhovateľ v tejto reklamačnej lehote v zmysle ustanovenie § 655 ods. 2 OZ vady diela neuplatnil, preto jeho nárok zanikol (§ 583 OZ). Nemohla mu začať plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde. Prvostupňový súd sa preto správne právne vyporiadal s námietkou premlčania, svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP. Odporca bol úspešný v odvolacom konaní, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale vzhľadom na to, že takýto návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.