Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-23-2015.pdf
PDF · 113.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/23/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: KC MULTIPLAST, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 24, 010 01 Žilina, IČO: 36 009 504, zastúpeného advokátkou JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, so sídlom P. T. XX, XXX XX D., proti žalovanému: EURO HOUSING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný Val 70, 010 01 Žilina, IČO: 36 802 808, zastúpenému advokátom Mgr. Richardom Karkóom, so sídlom B. na B. XXXX/XX, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 1.843,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 102/2013-92 zo dňa 24.10.2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 102/2013-92 zo dňa 24.10.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1.843,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne počítaným zo sumy 1.843,36 Eur od 08.02.2013 do zaplatenia, trovy konania 110,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 676,68 Eur, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.02.2013, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.843,36 Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1.843,36 Eur od 08.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dodal žalovanému na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007 a cenovej ponuky zo dňa 28.08.2007 plastové okná, plastové vchodové dvere s príslušenstvom a vykonal ich montáž. Prevzatie plnenia žalovaný potvrdil svojim podpisom na dodacích listoch. Cenu diela žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20080010 zo dňa 24.01.2008 v celkovej sume 1.110.663,- Sk, t. j. 36.867,26 Eur, na ktorú bolo dohodnuté zádržné vo výške 5% v sume 1.843,36 Eur, splatné dňa 07.02.2013. Žalovaný pohľadávku žalobcu v lehote splatnosti neuhradil. S poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zádržného spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 08.02.2013 do zaplatenia.
S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust. § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 536 ods. 1, 2,3 OBZ, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 OBZ, § 324 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 387 ods. 1 OBZ, § 392 ods. 1 OBZ, § 397 OBZ, § 34 OZ, okresný súd prijal záver o dôvodnosti žaloby a žalobcovi priznal v celom rozsahu uplatnený peňažný nárok tak, ako vyjadril v (prvom) meritórnom výroku napadnutého rozsudku. Z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodný záväzkový právny vzťah založený zmluvou o dielo „uzatvorenou v písomnej forme dňa 05.09.2008“, v ktorej účastníci dojednali predmet zmluvy a jeho cenu. Žalobca ako zhotoviteľ diela sa zaviazal vyrobiť a dodať pre žalovaného ako objednávateľa plastové okná a dvere vrátane vnútorných a vonkajších parapet spolu s montážou pre šesť rodinných dvojdomov za cenu diela dohodnutú na základe schváleného cenového rozpočtu. Z
obsahu článku VI. bod 4 zmluvy o dielo vyplývalo oprávnenie žalovaného ako objednávateľa diela zadržať z fakturovanej ceny diela 5 % titulom zádržného, ktoré podľa zmluvy malo byť vyplatené žalobcovi do 14 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na príslušný rodinný dvojdom za predpokladu, že objednávateľ neeviduje žiadnu opodstatnenú reklamáciu voči zhotoviteľovi. Okresný súd uviedol, že napriek skutočnosti, že zmluvné strany obsah písomne uzavretej zmluvy potvrdili svojim podpisom, žalobca v konaní namietol neplatnosť zmluvného ustanovenia čl. VI. bod 4. Zmluvy o dielo, ktorého písomné znenie nezodpovedá dohode účastníkov. Vzhľadom na povahu predloženej listiny ako súkromnej listiny, v prípade spochybnenia jej pravosti, prípadne pravdivosti, je povinná osoba, ktorá z listiny vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, povinná preukázať tieto skutočnosti. Právny úkon ako najdôležitejšia právna skutočnosť spočíva vo vedomom ľudskom konaní, ktoré Občiansky zákonník charakterizuje ako prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ). K základným pojmovým znakom právneho úkonu je prejav vôle, na ktorý zákon viaže právne následky. Teda ak chýba vôľa konajúceho, nemôže ísť o platný právny úkon. V prípade, ak dôjde k vonkajšiemu prejavu vôle, avšak jej prejav trpí nedostatkami, možno hovoriť o vadnom právnom úkone. Vadný právny úkon v takom prípade nie je spôsobilý vyvolať právne následky. Podstata tvrdení žalobcu spočívala podľa okresného súdu v tvrdení nevedomej nezhody medzi vôľou a jej prejavom ako výsledku omylu konajúcej osoby. Jednostranný omyl, na ktorom nemal druhý účastník podiel, zásadne nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, avšak odlišná situácia nastáva v prípade, ak ide o omyl, ktorý bol druhému účastníkovi známy a prípadne omyl, ktorý druhý účastník zámerne vyvolal. Vzhľadom na zistené okolnosti z vykonaného dokazovania, okresný súd posúdil zmluvné ustanovenie čl. VI. bod 4. Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007 ako neplatné ustanovenie, ktoré zakladá čiastočnú neplatnosť zmluvy za súčasného konštatovania splnenia podmienok vymedzených ust. § 41 OZ, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa okresného súdu z vykonaných dôkazov vyplynulo, že medzi účastníkmi došlo k dohode o zádržnom vo výške 5% fakturovaného plnenia, čo nepriamo vyplýva aj zo spôsobu konania žalovaného, ktorý z fakturovanej ceny diela uhradil sumu vo výške zodpovedajúcej 95% fakturovanej ceny, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi pohľadávka zo všetkých vystavených faktúr titulom zaplatenia ceny diela vo výške 5% zádržného z ceny plnenia. Vo výzve na úhradu zádržného zo dňa 14.11.2012 žalobca špecifikoval uplatňované zádržné označením faktúry, výšky zádržného a jeho splatnosti, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Prvé námietky voči žalovanej pohľadávke žalovaný uplatnil až v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Okresný súd konštatoval, že obsah žalobcom tvrdenej dohody o zádržnom preukazuje čestné vyhlásenie (bývalého) zamestnanca žalobcu - M. V., ktorý v pozícii riaditeľa sa zúčastnil väčšiny obchodných a technických rokovaní o dodávkach okien pre danú zákazku v Dunajskej Lužnej. M. V. potvrdil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o zádržnom vo výške 5% z ceny jednotlivých dodávok na dobu 5 rokov. Obsah tejto dohody korešponduje obsahu listiny s označením "saldokonto odberateľov", v rámci ktorého žalobca evidoval zádržné z jednotlivých vystavených faktúr s určením lehoty splatnosti zádržného, t.j. v posudzovanom prípade 5 rokov od splatnosti faktúry 20080010, dňom 07.02.2013. Okresný súd uviedol, že žalobcom označený svedok M. V. sa na predvolanie súdu neustanovil a svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou. S prihliadnutím na pasívny postoj žalovaného v konaní, ktorý sa napriek predvolaniu súdu ani v jednom prípade na pojednávanie neustanovil a na preukázanie ním tvrdených skutočností neoznačil žiadne dôkazy a v súlade so zásadou procesnej ekonómie, vyjadrenou v ust. § 6 OSP, podľa ktorej v konaní súd postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, okresný súd v súlade s procesným návrhom žalobcu, ktorý žiadal na základe doteraz vykonaných dôkazov vo veci rozhodnúť, upustil od vykonania tohto dôkazu a vo veci rozhodol.
Okresný súd dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu dohody účastníkov o podmienkach úhrady zádržného vo výške 5% viazanú na lehotu 5 rokov od splatnosti faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok v lehote splatnosti, t.j. dňa 07.02.2013, dostal sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti zádržného, t.j. od 08.02.2013, do omeškania s úhradou peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá. Preto okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej istiny titulom zmluvného plnenia spolu s úrokom z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ platného k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradou peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.843,36 Eur od 08.02.2013 do zaplatenia. Námietku premlčania žalovanej pohľadávky
okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, s tým, že ak splatnosť žalovanej pohľadávky z titulu zádržného nastala dňa 07.02.2013, tak k uplatneniu žalovanej pohľadávky na súde dňa 11.02.2013 došlo pred uplynutím premlčacej doby. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v elektronicky podanom písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 100-101 spisu) so zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP, t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca v priebehu celého prvostupňového konania tvrdil, že v zmysle ústnej dohody zmluvných strán bolo zádržné vo výške 1.843,36 Eur splatné uplynutím päť rokov od splatnosti faktúry, t.j. dňom 07.02.2013 a uvedeným dňom mala žalovanému vzniknúť povinnosť zaplatiť žalobcovi zadržanú časť ceny diela. Podľa žalovaného na základe vykonaných dôkazov, najmä na základe Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2008 (správne malo byť 05.09.2007; pozn. odvolacieho súdu), prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne danú vec aj právne posúdil. Žalobcov nárok je podľa žalovaného premlčaný a okresný súd ho mal zamietnuť. Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by bola medzi účastníkmi vopred uzatvorená dohoda o splatnosti zádržného odchýlne od písomnej zmluvy o dielo. Naopak, z písomnej zmluvy z 05.09.2008 (správne malo byť 05.09.2007; pozn. odvolacieho súdu), je dostatočne zrejmý dojednaný spôsob úhrady zadržanej ceny diela, a to uplynutím 14 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, a nie uplynutím päť rokov od splatnosti faktúry. Žalobca rovnako ako žalovaný mal možnosť vopred sa oboznámiť s obsahom zmluvy a následným podpisom na tejto zmluve prejavil súhlas s jej znením. Písomné vyhlásenie bývalého zamestnanca žalobcu, vzhľadom na existenciu písomnej zmluvy, nie je možné považovať za relevantný dôkaz; okresný súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právnej zástupkyne (č.l. 108-113 spisu) a napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správne rozhodnutie potvrdiť. Podľa žalobcu bolo vo veci v dôkaznej rovine dodržané ust. § 120 ods. 3 OSP a § 132 OSP; pri rozhodovaní bolo vychádzané zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Žalovaný uplatnený nárok v odpore z 03.05.2015 namietol čo do dôvodu a výšky, mal za to, že je premlčaný, avšak tieto námietky nekonkretizoval. Žalovaný a jeho právny zástupca sa nezúčastnili ani jedného nariadeného pojednávania (30.05., 12.09., 24.10.2014). Právny zástupca žalovaného súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Podľa názoru žalobcu v konaní preukázal, že zádržné bolo splatné uplynutím piatich rokov od splatnosti faktúry. Písomná zmluva o dielo „nepostihovala celý predmet konania, keďže sa týkala prvého rodinného dvojdomu“, avšak predmetom dohôd účastníkov bolo dielo pre šesť rodinných domov. Konateľ žalobcu pred súdom uviedol, že podmienkou žalovaného pri uzatvorení zmluvy bol súhlas žalobcu so zádržným 5 % po dobu 5 rokov. Žalobca tiež poukázal na obsah čestného vyhlásenia M. V., bývalého zamestnanca žalobcu, z 31.03.2014. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že písomná zmluva o dielo je vyjadrením vôle konajúcich osôb vo vzťahu k dohode o zádržnom a jeho splatnosti. Poukázal na doložené saldo konto a okolnosť, že žalovaný na list žalobcu zo 14.11.2012 s vyčíslením zádržného z 11 faktúr a vyjadrenou splatnosťou zádržného, nereagoval. Žalobca zdôraznil, že všetky dojednania ohľadom ďalších dvojdomov prebiehali „ústne podľa postupu prác na stavbe“; aj ohľadom fakturácie a platenia účastníci nepostupovali podľa písomnej zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že ako dodávateľ stavby bol povinný fakturovať po odovzdaní stavby zmluvne dohodnutú cenu nezníženú o čiastku zádržného, a teda dohodnutý spôsob fakturácie - vystaviť faktúru zníženú o 5 % zádržného, nebolo možné uplatniť z dôvodu rozporu so zákonom (zákon o DPH č. 222/2004 Z.z. podľa znenia účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo 05.09.2007, § 8, § 19, § 22). Žalobca v konaní preukázal, že „aj keď bola prvotná zmluva urobená v písomnej forme, pred podpisom sa neoboznámil s jej obsahom v časti zádržného, keďže dôveroval žalovanému...“. Predmetom písomnej zmluvy bola len cenová ponuka na prvý dvojdom a pokiaľ ide o ďalších päť dvoj domov, ako aj ďalšie zmluvné podmienky (vrátane fakturovania a platenia), postupovali účastníci naďalej podľa ústnych dojednaní a nie podľa písomného vyhotovenia zmluvy. Žalovaný k tvrdeniu o premlčaní pohľadávky neponúkol žiadny dôkaz. Žalobca si uplatnil a vyčíslil i náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP z nasledovných právnych dôvodov.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 212 ods. 4 OSP, odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd uvádza, že prejednaním veci, po oboznámení sa s priebehom prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, tiež s obsahom samotného napadnutého rozsudku a jeho dôvodmi, zistil dôvodnosť podaného odvolania žalovaného v rozsahu, ktorý vyžadoval zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 pís. h), ods. 2 OSP).
Je zrejmé, že predmetom prvostupňového konania a napadnutého rozsudku okresného súdu bol žalobcov peňažný nárok z titulu zádržného v sume 1.843,36 Eur s príslušenstvom, podľa faktúry žalobcu č. 20080010 zo dňa 24.01.2008, so splatnosťou 07.02.2008, na celkovú sumu 1.110.663,- Sk = 36.867,26 Eur (č.l. 6 spisu). Z tejto faktúry žalovaný zaplatil žalobcovi 95 % ceny diela a zvyšok, ako účastníkmi dojednané 5 % zádržné v sume 1.843,36 Eur, doteraz nezaplatil. Medzi účastníkmi bola spornou tak v prvostupňovom konaní ako i v konaní odvolacom otázka splatnosti zádržného, ktorá mala priamy vplyv na posúdenie (ne)premlčania nároku žalobcu podľa vznesenej námietky žalovaného (§ 388 ods. 1 OBZ). Žalobca, hoci v žalobe nárok uplatnil „na základe Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007 a cenovej ponuky zo dňa 28.08.2007“, neskôr v konaní poprel platnosť článku VI. bod 4. Zmluvy o dielo z 05.09.2007, podľa ktorého „zhotoviteľ je oprávnený, za príslušný rodinný dvojdom, vystaviť faktúru zníženú o 5 % zádržného, ktoré bude zhotoviteľovi vyplatené v lehote do 14 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na príslušný rodinný dvojdom, za predpokladu, že objednávateľ neeviduje žiadnu opodstatnenú reklamáciu voči zhotoviteľovi“. Označil uvedené dojednanie za rozporné so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a preto absolútne neplatné a súčasne tvrdil, že k takejto dohode medzi účastníkmi nedošlo v uvedenom článku pre nedostatok zhody vôle, ak znenie článku VI. bod 4. zmluvy o dielo nekorešpondovalo predchádzajúcim ústnym dojednaniam účastníkov o 5 % zádržnom na dobu 5 rokov od splatnosti vystavenej faktúry. Žalovaný v rámci vznesenej námietky premlčania žalovaného nároku sa naopak domáhal posudzovania splatnosti zádržného práve za aplikácie článku VI. bod 4. Zmluvy o dielo z 05.09.2007.
K otázke zádržného, ktoré pojmovo vymedzuje i posudzovaná zmluva o dielo účastníkov a ktoré je predmetom uplatneného peňažného nároku žalobcu v rovine doplatenia zvyšnej, zadržanej ceny diela, je na tomto mieste i vo všeobecnej rovine dôvodné uviesť, že zádržné predstavuje dočasné nevyplatenie (zadržanie) určitej časti fakturovanej ceny diela v súvislosti s možnými vadami a nedorobkami diela (stavby) po jeho prevzatí. Je možné zádržné ponímať aj ako osobitnú formu zabezpečovacieho právneho inštitútu, bez osobitnej právnej úpravy o podmienkach jeho uplatnenia. Pokiaľ ide o dielo zhotovované v stavebníctve, obvykle zádržné dojednávajú zmluvné strany (objednávateľ a zhotoviteľ) v zmluve o dielo uzatváranej podľa Obchodného zákonníka, pričom toto zádržné má odlišný charakter ako zádržné (retenčné) právo upravené v Občianskom zákonníku (ktoré vzniká faktickým zadržaním veci a slúži na
zabezpečenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, t.j. na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky). Pre úplnosť je potrebné dodať, že tzv. zádržné v súčasnosti z právnych noriem v rámci právneho režimu Slovenskej republiky upravuje len zákon č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov, a to v rámci povinnosti stavebníka počas uskutočňovania verejnej práce v zmluve vyhradiť si právo nezaplatiť zhotoviteľovi najmenej 5 % a najviac 10 % z dohodnutej ceny do doby preukázania splnenia kvalitatívnych parametrov pri odovzdávaní verejnej práce alebo jej ucelenej časti; pri stavbe diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá najmenej 5 % a najviac 30 % (§ 12 ods. 1 písm. b) bod 3 citovaného zákona).
Daný prípad však predstavuje súkromno-záväzkový právny vzťah dvoch podnikateľských subjektov, ktorý nepochybne vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, a to ako vzťah zmluvný, preto i s ohľadom na vyššie uvedený všeobecný exkurz o zádržnom, bolo relevantné zistenie a posúdenie obsahu tohto konkrétneho obchodného záväzkového vzťahu účastníkov. V tomto smere postupoval správne okresný súd, ak primárne vychádzal pri posudzovaní veci z doloženej písomnej Zmluvy o dielo účastníkov zo dňa 05.09.2007 (č.l. 59-60 spisu), keď i žalobca túto zmluvu označil v žalobe. Odvolací súd poznamenáva, že v odôvodnení rozsudku však okresný súd nesprávne konštatoval, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo dňa 05.09.2008, ktorý údaj sa potom preniesol i do dôvodov podaného odvolania žalovaného. Žalovaný uvedenou písomnou zmluvou preukazoval svoju obranu o odlišnej dobe splatnosti zádržného, než tvrdil a dokazoval žalobca. Ťažisko rozhodovania okresného súdu tak primárne spočívalo v zodpovedaní prejudiciálnej otázky o žalobcom namietanej (ne)platnosti článku VI. bod 4. zmluvy. V tomto smere žalobca poskytol okrem iného tvrdenie o nezhode vôle účastníkov k platnému uzavretiu zmluvy práve a len v uvedenom dojednaní, ktorá nezhoda mala byť dôsledkom vadného prejavu vôle v dotknutom zmluvnom dojednaní a mala byť spôsobená omylom žalobcu vyvolanom konaním žalovaného. K uvedenému odvolací súd poukazuje na výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní 30.05.2014, že základný podklad pre písomné znenie zmluvy o dielo pripravoval žalobca s tým, že žalovaný do pripravovaného textu zmluvy dopĺňal ďalšie navrhované ustanovenia. Podľa tejto výpovede : „Informácie si zmluvné strany odovzdávali v e-mailovej podobe s tým, že k podpisu zmluvy došlo v Dunajskej Lužnej. Či som čítal podrobný obsah zmluvy o dielo zo dňa 5.9.2007, sa vzhľadom na odstup času vyjadriť neviem. Nie je mi zrejmé, akým spôsobom sa do zmluvy dostalo zmluvné ustanovenie čl. VI. bod 4 zmluvy o dielo, pravdou však je, že v zmysle tohto zmluvného ustanovenia zmluvné strany počas celého trvania obchodného prípadu nepostupovali“. Konateľ žalobcu tiež vypovedal, že: „...obsah zmluvného ustanovenia čl. VI. bod 4 som si neuvedomoval. Toto ustanovenie mi nebolo známe, nakoľko som mal za to, že písomné znenie zmluvy korešponduje s vopred uzavretou ústnou dohodou účastníkov“. S uvedenou výpoveďou však podľa odvolacieho súdu nekorešponduje znenie čl. IX. bod 5. Zmluvy o dielo z 05.09.2007, podľa ktorého: „zmluvné strany si túto zmluvu pozorne prečítali a prehlasujú, že jej text im je zrozumiteľný, jeho význam zrejmý a určitý, a že táto zmluva je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a nebola uzavretá pod nátlakom ani za nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi“. K tomuto dojednaniu, či zhodnému prehláseniu zmluvných strán, sa okresný súd v napadnutom rozsudku, predovšetkým v kontexte posudzovaného čl. VI. bod 4. Zmluvy, nevyjadril. Sporný čl. VI. bod 4. zmluvy o dielo okresný súd posudzoval z hľadiska tvrdených ústnych rokovaní, či dojednaní, ktoré mali uzavretiu písomnej zmluvy predchádzať, avšak k uvedenému vypočul len konajúceho zástupcu zhotoviteľa. Za objednávateľa konajúcu osobu nevypočul, hoci žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 33-35 spisu) podal návrh na výsluch tak konateľa žalobcu, ako aj konateľa žalovaného, v rozhodnej dobe, Ing. Viliama Oberhausera, CSc., ktorí zmluvu i podpísali. Okresný súd rovnako nevypočul navrhnutého svedka M. V., nevykonal dôkaz platobným rozkazom z 22.01.2013, č.k. 19Rob/484/2012-19, hoci vykonanie týchto výslovne navrhnutých dôkazov nezamietol. Nevykonanie dôkazu výpoveďou svedka V. v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil len všeobecne, v zásade len z hľadiska procesnej ekonómie konania, s tým, že žalovaný bol v konaní pasívny a na pojednávania sa nedostavoval a rovnako svedok Vladimír V. opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pre pracovné zaneprázdnenie. Uvedený postup okresného súdu v prvostupňovom konaní však viedol k neúplne, nedostatočne zistenému skutkovému stavu, bez ktorého podľa názoru odvolacieho súdu nebolo následne možné vec správne ani právne posúdiť. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať, resp. nevykoná určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 OSP). Záver o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu však musí byť odôvodnený racionálnou úvahou konajúceho súdu vychádzajúcou z priebehu konania a stavu dokazovania, pričom nevykonaním navrhnutých dôkazov nesmie byť účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní. (k tomu porovnaj obdobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).
Za situácie posudzovania (ne)platnosti dojednania čl. VI. bod 4. zmluvy o dielo, nie z hľadiska absencie zhody vôle oboch zmluvných strán, ktorú nezhodu mal spôsobiť omyl žalobcu vyvolaný druhou zmluvnou stranou, nebolo dostatočné vypočutie len zástupcu jednej zmluvnej strany, či sa uspokojiť namiesto výsluchu navrhovaného svedka V. (t.j. bez jeho poučenia podľa § 126 OSP) len s jeho čestným vyhlásením (č.l. 47 spisu), pričom odvolací súd poukazuje na postup samotného okresného súdu, ktorý tohto svedka napriek už doloženému čestnému vyhláseniu z 31.03.2014 predvolal na pojednávanie odročené (aj z tohto dôvodu) na 12.09.2014, na vykonanie tohto dôkazu uložil žalobcovi uznesením č.k. 10Cb/102/2013-68 zo dňa 9. júla 2014 povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu (záznam o zložení na č.l. 71 spisu), tohto svedka predvolal i na pojednávanie nariadené na 24.10.2014. Na pojednávanie 12.09.2014 predvolal i konateľa žalovaného, RNDr. Osleja; druhého z konateľov, Ing. Viliama Oberhausera, CSc., ktorý zmluvu o dielo podpisoval, však osobitne nepredvolával. Z rozporného postupu okresného súdu vo vzťahu k svedkovi M. V. a vzhľadom na dôvody uvádzané svedkom, pre ktoré sa nemohol dostaviť na pojednávanie, nie je zrejmé, prečo sa okresný súd nepokúsil svedka zabezpečiť a vypočuť napríklad dožiadaným súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia o procesnom postupe okresného súdu v prvostupňovom konaní, nebolo odvolacím súdom vyhodnotené ako dostatočné zdôvodnenie upustenia od vykonávania uvedených dôkazov v zásade len s konštatovaním pasivity žalovaného, keďže po doložení písomnej zmluvy o dielo, dotvrdzujúcej obranu žalovaného, bolo dôkazné bremeno na žalobcovi vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti o odlišnej splatnosti zádržného (5 rokov od splatnosti faktúry) 07.02.2013, než vyplýva zo zmluvy o dielo.
Pre prijatý záver o čiastočnej neplatnosti zmluvy o dielo v čl. VI. bod 4., zrejme za aplikácie ust. § 49a OZ (toto zákonné ustanovenie okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ani necitoval), bez dostatočne vykonaného dokazovania v zmysle návrhov účastníkov, absentoval podklad v rovine (ne)dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V tomto smere odvolací súd akcentuje, že okresný súd vychádzal z tvrdených ústnych dojednaní z doby pred uzavretím písomnej Zmluvy o dielo z 05.09.2007, pričom čl. VI. bod 4. nevyložil ani v kontexte čl. IX. bod 5. zmluvy o dielo. Pokiaľ vychádzal z čestného vyhlásenia M. V. z 31.03.2014, s tým, že toto čestné vyhlásenie (bývalého) zamestnanca žalobcu má preukazovať obsah žalobcom tvrdenej ústnej dohody o zádržnom, tak aj v tomto vyhlásení bolo uvedené, že za žalovaného sa rokovaní zúčastňoval p. Oberhauser „a s týmto pánom bola uzatvorená aj konečná dohoda o cene, fakturácii a zádržnom“. Aj z uvedeného vyplýva nevyhnutnosť vypočutia Ing. Viliama Oberhausera, CSc. v danej veci, v súčasnosti zrejme už v pozícii svedka, keďže podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra uvedená osoba od 01.01.2015 už nie je konateľom žalovaného.
Okresný súd sa v napadnutom rozsudku napokon nevenoval ani druhému dôvodu žalobcom tvrdenej (absolútnej) neplatnosti čl. VI. bod 4. zmluvy o dielo, a to rozporu tohto dojednania so zákonom o dani z pridanej hodnoty.
Odvolací súd teda zistil také tzv. iné vady prvostupňového konania, ktoré vo svojom dôsledku mali za následok predčasné, a tým vecne nesprávne rozhodnutie. Základom tzv. inej vady konania vo všeobecnosti je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd prvého stupňa nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných
právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces“. (III. ÚS 534/2011).
Z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu podmienok pre aplikáciu ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP, podľa ktorých došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom konaní v potrebnom rozsahu zopakuje a doplní dokazovanie, najmä vypočutím svedkov M. V. a Ing. Viliama Oberhausera, CSc., len podľa zváženia i svedka RNDr. Osleja, a podľa dostatočne zisteného skutkového stavu opätovne vec právne posúdi a rozhodne. Dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku a vo vzťahu k vyvráteniu preukazovanej obrany žalovaného, spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k uplatnenej obrane o premlčaní žalobcovho nároku na žalovanom. Pri novom posúdení doloženej Zmluvy o dielo z 05.09.2007 bude potrebné sa zaoberať i tvrdeným dôvodom neplatnosti čl. VI. bod 4. pre rozpor so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení. Pri hodnotení vykonaných dôkazov je potrebné dôsledne dodržať ust. § 132 OSP a pri odôvodnení rozhodnutia ust. § 157 ods. 2 OSP.
Pre ďalšie konanie odvolací súd predbežne uvádza, že sa stotožnil s doterajším názorom okresného súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, že predmetom doloženej Zmluvy o dielo z 05.09.2007 boli vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k šiestim rodinným dvojdomom v rámci stavby: „NOVOSTAVBA RODINNÉ DVOJDOMY DUNAJSKÁ LUŽNÁ“, nielen pre prvý rodinný dvojdom, ako uvádzal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Keďže došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k vráteniu veci na ďalšie konanie, v zmysle § 224 ods. 3 OSP rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.