Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-44-2022.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/X, F. a otec F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXXX/X, F., o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 19P/110/2020-322 zo dňa 16. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin upravil styk otca s maloletým F. F., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 19.00 hod. do nedele 15.00 hod, počas vianočných prázdnin párny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., nepárny kalendárny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 01.01. najbližšie nasledujúceho párneho kalendárneho roku do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku matke aj odovzdá. Rodičom zároveň uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte psychologicko- poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine v rozsahu 10 stretnutí s tým, že psychologička referátu je povinná predložiť správu o tom, či bol splnený účel výchovného opatrenia. Otcovi zároveň uložil povinnosť predložiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine raz za kalendárny mesiac doklad o absolvovaní testu na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v ambulancii príslušného psychiatra v danom kalendárnom mesiaci po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania a inak žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1 až 5 Zákona o rodine v spojení s ust. § 24 ods. 3 a 4 Zákona o rodine, keď po tom, čo sa rodičia nevedeli dohodnúť na rozsahu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania tak, ako ich vyhodnotil podrobne v bodoch 20. až 23. dôvodov napadnutého rozsudku, prihliadajúc i na závery znaleckého dokazovania znalca z odboru psychológie PhDr. Andreja Benkoviča. Pokiaľ matka poukazovala na drogovú minulosť otca, resp. jeho možnú aktuálnu závislosť, tu konštatoval, že otec bol na Psychiatrickej klinike UNM hospitalizovaný dvakrát po pre poruchy správania v súvislosti s intoxikáciou. Prvá hospitalizácia prebehla od 17.02.2019 do 21.02.2019, teda pred vydaním posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým (nejednalo sa teda o novú skutočnosť) a následne od
17.06.2019 do 24.06.2019, t. j. po vydaní rozhodnutia. Matka sama sa však na pojednávaní vyjadrila, že v novembri 2019 prejavoval otec extrémny záujem o maloleté dieťa, lebo sa v tom čase rozišiel s partnerkou a nebránila mu v styku podľa jeho žiadosti, či už bola pri styku prítomná, alebo nebola. Za daného stavu potom súd konštatoval, že aj napriek týmto tvrdeniam nevidela prekážku v realizácii styku. V dobe, na ktorú poukazovala matka, otec hospitalizovaný nebol, čo preukazoval i znalec vo svojom znaleckom posudku a okrem toho je riadne zamestnaný, žije s partnerkou v spoločnej domácnosti a pomáha jej s výchovou jej maloletého dieťaťa. Tu sa súd stotožnil s argumentáciou súdneho znalca k drogovej závislosti (minulosti) otca, kedy uviedol, že maloletý neprodukuje žiadne negatívne zážitky s otcom, ktoré by ho traumatizovali a nemal žiadnu negatívnu skúsenosť s otcom.
3. Súd prvej inštancie zároveň uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa odbornému poradenstvu, ktoré má byť zamerané na podporu konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi, tak ako to napokon konštatuje v bode 22. dôvodov napadnutého rozsudku.
4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletého dieťaťa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, návrh otca na rozšírenie styku zamietnuť a ponechať v platnosti pôvodný rozsudok o úprave styku otca s maloletým. Mala za to, že súd prvej inštancie vychádzal z neúplného zistenia skutkového stavu, keď súdny znalec si nevyžiadal vyjadrenie psychiatra na drogovú závislosť otca a jeho doporučenú ďalšiu liečbu, len zisťoval prítomnosť drog v krvi. Mala výhrady voči súdnoznaleckému dokazovaniu, ktoré nebolo vykonané včas a riadne, nakoľko žiadala súd a poukazovala na možnú závislosť otca dva roky predtým, ako bolo vykonané súdnoznalecké dokazovanie. Súdny znalec na základe jedného sedenia podľa jej názoru nemôže tvrdiť, že dieťa najviac času trávi so starou matkou, a preto nemá vytvorenú hlbšiu citovú väzbu na matku, keď maloletý väčšinu času trávi práve s matkou a u starej matky je len v prípade, keď je matka v zamestnaní, pričom s ním trávi všetok voľný čas, výlety, dovolenky atď. U starej mamy je v prípade práce, čo je 10-krát za mesiac a keďže mesiac má 31 dní, s matkou trávi 21 dní. Nemohol taktiež vychádzať len z výpovede dieťaťa o negatívnej skúsenosti s otcom, keď každé dieťa je individuálne a na zdôverenie vyžaduje určitý čas. Ak súd sám konštatuje, že užívanie omamných a psychotropných látok je vysoko rizikový faktor, pokiaľ ide o schopnosť rodiča riadne zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, nie je zrejmé, prečo neprihliadol na toto riziko a rozšíril styk otca s maloletým, pokiaľ i nariadil povinnosť otca podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu a preukázať sa ÚPSVaR o absolvovaní testu na prítomnosť psychotropných látok. Otec v minulosti nevyužíval ani doteraz určený styk a neustále sa snažil vymieňať si dni alebo hodiny s odôvodnením, že musí ísť do práce, alebo ani sa na styk s maloletým nedostavil bez udania dôvodu. Matka momentálne pracuje v ťažkej psychickej aj fyzickej práci, kde sa stará o viacero ťažko zdravotne postihnuté deti a nie vždy môže zdvihnúť telefón, preto potrebuje zabezpečiť starostlivosť svojho syna zodpovednej osobe, čo nemôže konštatovať vtedy, ak sa dieťa bude nachádzať u otca.
6. Otec vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok, pokiaľ išlo o úpravu styku, ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že nie je dôvod, aby sa podroboval psychologickému vyšetreniu, a preto v týchto častiach žiadal rozsudok zrušiť. Je pravdou, že v minulosti mal problémy, tak ako to konštatoval i súd prvej inštancie, ale dobrovoľne sa podrobil liečbe, pričom následne navštevoval i ambulanciu MUDr. G., s ktorou sa otvorene bavil o svojich problémoch a sama lekárka usúdila, že nie je potrebné, aby naďalej navštevoval jej ambulanciu. Matka už v minulosti nedodržiavala pôvodný rozsudok o úprave styku, za čo bola súdom aj viackrát napomenutá a neustále poukazuje na jeho minulosť, že mal byť odsúdený za dílerstvo, o čom vlastne ani nevie. V minulosti bol odsúdený, ale bolo to pred viacerými rokmi, ešte v roku 2008, čo je pre neho minulosť, ale aj test drogovej závislosti si dal urobiť dobrovoľne, aby matka videla, že skutočnosť je iná a nemohla tvrdiť, že je stále závislý. Bolo to vlastne aj na žiadosť súdu - sudkyne Korbašovej, ktorá toto pojednávanie viedla. Aj z toho dôvodu mal za to, že nie je potrebné, aby sa opätovne podroboval vyšetreniam tak, ako to nariadil súd.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že naposledy bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 19P/62/2019 zo dňa 30.04.2019, kedy bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 19.00 hod. Keďže rodičia maloletého dieťaťa sa v súčasnosti nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletým, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu otca rozhodoval o úprave styku. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a s prihliadnutím na vyšší fyzický vek dieťaťa správne rozhodol, keď rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom za podmienok, ako ich ustálil vo výrokovej časti rozsudku.
9. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany matky v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
10. Z dôvodov rozsudku, najmä z bodov 20. až 22. je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, na ktoré námietky účastníkov prihliadol a na ktoré nie, i to, akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. Prihliadol jednak na závery znaleckého dokazovania, ako i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý prešetroval pomery medzi účastníkmi a taktiež doporučil rozšíriť styk otca s maloletým dieťaťom. Matka síce poukazovala na drogovú minulosť, ale, tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie, nenamietala voči úprave styku podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, a preto aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že s prihliadnutím na zmenu pomerov (vyšší fyzický vek dieťaťa) a aktuálnu situáciu v súčasnosti nič nebráni rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom.
11. Prihliadajúc i na recidívu otca v minulosti v súvislosti so závislosťou, potom súd prvej inštancie postupoval správne i v tom, keď uložil otcovi povinnosť podrobiť sa absolvovaniu testu na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok, a preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri hodnotení postoja obidvoch rodičov a prihliadajúc na ich vzájomnú komunikáciu uložil im povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, lebo je v prvom rade i v záujme maloletého dieťaťa, aby vzájomná komunikácia medzi rodičmi bola primeranou, keď práve táto skutočnosť bezprostredne vplýva na výchovu a psychologický rozvoj osobnosti maloletého dieťaťa.
13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).