Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/86/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBÁNI&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, proti odporcovi W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E., B. XXXX/X, o zaplatenie 331,65 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -37 zo dňa 27. októbra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 163,65 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 163,65 eur od 24.5.2013 do zaplatenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 163,65 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,5 % z tejto sumy od 24.5.2013 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že bolo nesporne preukázané, že odporca v rámci zmluvného vzťahu s navrhovateľom porušil svoje povinnosti a nezaplatil za využívanie telekomunikačných služieb. Po zohľadnení čiastočnej úhrady zo strany odporcu (140 eur) a odpísania časti pohľadávky navrhovateľom (2 eurá) neuhradená suma predstavuje (práve) 163,65 eur. Keďže sa odporca s plnením predmetnej čiastky ocitol v omeškaní, zaťažuje ho tiež povinnosť zaplatiť súvisiaci úrok z omeškania.

Vo zvyšnej časti - o zaplatenie zmluvnej pokuty 168 eur a k nej prináležiaceho príslušenstva - okresný súd návrh zamietol. Konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, pričom dojednanie o zmluvnej pokute nie je individuálnym; dodávateľ/navrhovateľ ho za rovnakých podmienok používa vo všetkých zmluvách (mení len výšku zmluvnej pokuty). Hoci okresný súd nespochybňoval význam zmluvnej pokuty poukazoval na nevyrovnanosť v zmluvnom vzťahu účastníkov, keď zmluvná pokuta (ako sankcia) dopadá len na spotrebiteľa/odporcu, čo „už na prvý pohľad“ vyznieva výrazne v jeho neprospech. Navrhovateľ síce v rámci formulovania dotknutého zmluvného dojednania (oproti predošlému obdobiu) upravil časové kritérium zmluvnej pokuty, ale nie dostatočne. Časové hľadisko sa vzťahuje totiž len na posledných 6 mesiacov 24-mesačného obdobia viazanosti (trvania zmluvného vzťahu). Navrhovateľ teda vôbec nerozlišuje, či v dôsledku nezaplatenia ceny spotrebiteľom dôjde k ukončeniu zmluvy napr. 1 mesiac po jej uzavretí alebo po 17-ich mesiacoch; taktiež zmluvná pokuta patrí

dodávateľovi aj v prípade, keď nedôjde k ukončeniu zmluvy. Okresný súd považoval za neprimeranú i samotnú výšku zmluvnej pokuty, ktorá - ako paušalizovaná náhrada škody - predstavuje rozdiel medzi akciovou cenou telefónu a jeho trhovou cenou, avšak počas 24-mesačnej doby viazanosti táto (trhová) cena klesá.

Okresný súd uzavrel, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou ako neprijateľná zmluvná podmienka spotrebiteľských vzťahov, preto nie je možné využiť ani moderačné právo (§ 545a Obč. zák.). Neprijateľná podmienka je totiž „neplatná ako taká“, čo bráni znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu zo strany súdu. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na približne rovnaký pomer úspechu procesných strán žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcom výroku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že dotknutá zmluvná pokuta popri obvyklých funkciách (zabezpečovacia, sankčná, reparačná) motivuje aj k plneniu zmluvných povinností. Zotrvanie odporcu vo vzťahu 24 mesiacov podmieňoval benefit - poskytnutá zľava z kúpnej ceny mobilného zariadenia; teda zľava bola kompenzovaná „vernosťou“. Uplatňovaná zmluvná pokuta v porovnaní s dlžnou sumou za neuhradenie služby - podľa navrhovateľa - nie je ani neprimeranou.

Odvolateľ namietal aj (neexistujúci) výrok o vyslovení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky; súčasne však tvrdil, že okresný súd vychádzal z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach o vyhlásení dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Následne uviedol citácie z viacerých rozhodnutí súdov, ktoré majú potvrdzovať jeho argumentáciu. Tvrdil, že nie je možné z porušenia zmluvných povinností vyvodzovať práva pre spotrebiteľa a poskytovať mu neprimeranú ochranu paušálnym zamietaním platenia zmluvnej pokuty.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. (z toho titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 163,65 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 od. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto opravného prostriedku. Podstatou odvolacieho prieskumu je tak v zásade posúdenie, či dôvody definované odvolateľom sú spôsobilé podmieniť vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

V súdenej veci je zrejmé, že navrhovateľ prakticky vôbec nereagoval na zásadné (konkrétne) argumenty okresného súdu týkajúce sa individualizovaných skutočností prejednávaného prípadu. Predovšetkým ide o závery okresného súdu o už prvotnej nerovnosti zmluvných strán, ak porušenie povinnosti len jednej z nich je sankcionované zmluvnou pokutou; o nedostatočnom zohľadnení časového hľadiska, či o neprimeranosti stanovenia výšky zmluvnej pokuty rozdielom akciovej a trhovej ceny mobilného zariadenia, atď. Už len z tohto hľadiska by bol daný základ pre potvrdenie napadnutého výroku.

Z obsahu odvolania je taktiež zrejmé, že navrhovateľ okresnému súdu vytýka také závery, ktoré ani nevyslovil. Nehovoriac o tom, že namieta výrok o neprijateľnosti zmluvnej pokuty, ktorý napadnutý rozsudok vôbec neobsahuje. Rovnako okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na rozhodnutiach iných súdov o vyslovení neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky. Naopak okresný súd podrobne vysvetlil, prečo neakceptuje v konkrétnostiach súdenej veci zmluvnú pokutu; rozhodne pritom nevychádzal z paušálneho zamietania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch pri porušení povinností spotrebiteľom. V týchto smeroch ide teda o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.

Nad bezprostredne nevyhnutný rámec krajský súd dodáva, že neobstojí ani argumentácia navrhovateľa o primeranosti zmluvnej pokuty v porovnaní jej výšky s dlžnou sumou za neuhradené služby. V podmienkach prejednávaného prípadu dlžná suma činila 163,65 eur a nárokovaná zmluvná pokuta predstavovala 168 eur. Zmluvnú pokutu vyššiu ako samotný rozsah nesplnených finančných povinností zo zmluvného vzťahu rozhodne nemožno považovať za primeranú. Dokonca, ani pokiaľ by nedošlo zo strany odporcu k čiastočnému plneniu (140 eur), zmluvná pokuta presahujúca 50% uplatňovanej čiastky (331,65 eur) by kritérium primeranosti nespĺňala.

Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite zohľadnil pomer úspechu sporových strán v prejednávanej veci.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto nemá v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu odvolacích trov. Naproti tomu v odvolacom konaní úspešný odporca si tento procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné